Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/254/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109223678
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3109223678.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ľubicou Balalovou v právnej veci žalobcu C.. W. E., D. F.

E., V. F. XXX/XX, Z. Z., zastúpeného JUDr. Renátou Jánskou, advokátkou so sídlom Piaristická 6836,
Trenčín proti žalovanej V. F., E.. V., D. F. E., V. F. XXX/XX, O. Y., zastúpenej JUDr. Jánom Legerským,
advokátom so sídlom nám. sv. Anny 25, Trenčín, o zaplatenie 19.392,72 Eur s príslušenstvom a o
vzájomnom návrhu žalovanej na určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 19.360,21 Eur s 4 % úrokom ročne zo sumy
19.360,21 Eur od 08.04.2009 do 05.08.2009, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 19.360,21 Eur

od 06.08.2009 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. U r č u j e s a, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 08.04.2009 uzavretá
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, na základe ktorej bolo zapísané záložné právo na
nehnuteľnosti, a to pozemok parc. č. XXXX o výmere XXX m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený

na parc. č. XXXX zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. O. Y. je n e p l a t n á.

O trovách konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v žalobe proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 19.392,72 Eur s 4 % úrokom ročne
zo sumy 19.392,72 Eur od 08.04.2009 do 05.08.2009, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
19.392,72 Eur od 06.08.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nevrátenej pôžičky. Uviedol,
že dňa 08.04.2009 uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke v celkovej výške 31.000,- Eur, na základe
ktorej žalovanej poskytol časť pôžičky v hotovosti v sume 5.000,- Eur a 19.000,- USD (v prepočte

19.141,- Eur), ktoré žalovanej vyplatil v hotovosti k jej rukám v deň podpisu zmluvy o pôžičke po
ich výbere z bankového účtu. Pri odovzdaní peňazí bol syn žalovanej P. F.. Žalovaná ako dlžníčka
mala požičanú sumu začať splácať okamihom jej poskytnutia dňa 08.04.2009 v splátkach po 500,- Eur
mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, kým nebude schopná splácať dlh vo vyšších sumách
prípadne jednorazovou splátkou s celkovou dobou splatnosti celej poskytnutej pôžičky najneskôr do 36
mesiacov, vrátane dohodnutých 4,0 % úrokov. Prvú splátku bola žalovaná povinná uhradiť najneskôr
do 15.04.2009. Záväzok žalovanej z pôžičky mal byť zabezpečený po celú dobu jeho trvania zriadením

záložného práva na nehnuteľnosti - rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX v obci O. Y. na F.
H. zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. O. Y. vo výlučnom vlastníctve žalovanej ako záložnej dlžníčky
v jeho prospech ako záložného veriteľa. Účastníci konania v ten istý deň uzavreli zmluvu o zriadení
záložnéhopráva.Preformálnenedostatkynemohlonáslednedôjsťkpodaniunávrhunavkladzáložnéhopráva do katastra nehnuteľností z dôvodu, že záložná zmluva nebola náležite „zviazaná“ a nebol
k nej vypracovaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností. O uvedených nedostatkoch nevedel.
Zápis do katastra nehnuteľností mala podľa dohody zabezpečiť žalovaná a jej syn P., ktorí mali po

zistení uvedených nedostatkov, tieto čo najskôr odstrániť a ihneď zabezpečiť podanie návrhu na vklad
záložného práva k rodinnému domu žalovanej do katastra nehnuteľností. Po tom, ako žalovanej vyplatil
dohodnutú časť pôžičky v sume 5.000,- Eur a 19.000,- USD, ktorú súrne potrebovala na vyplatenie
nejakého finančného (úverového) záväzku v Českej republike, kde ešte v ten deň mala spolu so svojim
synom vycestovať, nezabezpečila dohodnutú pôžičku záložným právom tým, že nepodala návrh na

vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, a nezačala splácať pôžičku. Do dňa podania žaloby
žalovanánevrátilapožičanúsumuaničiastočne,navýzvynavrátenieposkytnutýchpeňazínereagovala.
Zistil, že obsah písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke nezodpovedá vzájomnej dohode pokiaľ ide o
podmienky splácania pôžičky. V zmluve malo byť uvedené, že pôžička mala byť splatná najneskôr do
36 mesiacov od jej poskytnutia, pričom žalovaná bola povinná ju pravidelne splácať aspoň vo výške po
500,- Eur mesačne najneskôr vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca pod hrozbou straty výhody splátok

v prípade omeškania čo i len s jednou splátkou, kedy by sa stal okamžite splatným celý jej dlh. Znenie
článku V. zmluvy o pôžičke v časti týkajúcej sa doby a spôsobu splácania pôžičky nie je v súlade s jeho
skutočnouvôľouakokonajúcejosoby.Zobsahupísomnéhovyhotoveniazmluvyjezrejmé,žeakcelková
výška pôžičky bola dohodnutá na sumu 31.000,- Eur, potom dlžníčka nemôže byť zaviazaná len na
vrátenie sumy 18.000,- Eur (36 splátok po 500,- Eur mesačne). Uvedeným výkladom by prišiel najmenej

o 13.000,- Eur istiny v prospech žalovanej ako dlžníčky, čo nemal v úmysle. Žalovanej chcel pomôcť
ako svojej priateľke formou pôžičky a nie „daru“. Zmluvu o pôžičke v tejto časti (bod 1. a 2.) považoval
za neurčitú a nezrozumiteľnú a v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že najneskôr dňa 06.08.2009
žalovanej ako dlžníčke vznikla povinnosť vrátiť mu poskytnutú časť pôžičky v celkovej sume 19.141,-
Eur, dohodnutý úrok za poskytnutie pôžičky vo výške 4,0 % ročne z požičanej sumy a úrok z omeškania

počnúcdňomnasledujúcimpodni,kedysadostaladoomeškaniasvrátenímpožadovanejsumypôžičky.
Stratu výhody splátok a vrátenie celého dlhu (poskytnutej pôžičky) si uplatnil voči žalovanej v písomnej
výzve, ktorú prevzala dňa 29.07.2009.

Okresný súd Trenčín vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 55Ro/766/2009-18 zo dňa 29.10.2009, proti

ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, čím nastali účinky podľa § 174
ods. 2 O.s.p.. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko zo
strany žalobcu k žiadnemu plneniu nedošlo, t.j. nedošlo k odovzdaniu peňazí a teda jej nevznikla
žiadna povinnosť žalobcovi čokoľvek plniť. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou a k jej uzavretiu zákon
vyžadujeskutočnéodovzdaniepredmetupôžičkyveriteľomdlžníkovi.Žalobcaakoveriteľjejakodlžníčke

predmet pôžičky - peniaze neodovzdal, a teda nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o pôžičke. Žalobca
nepredložil žiaden dôkaz o skutočnom odovzdaní peňazí. Žalobca v liste zo dňa 17.04.2009 tvrdil, že
zmluva bola navrhnutá s chybami a úrokovou sadzbou 3,5 %, s čím nesúhlasil a zmluvu o pôžičke
prepracoval, a teda konečnú verziu zmluvy o pôžičke vyhotovil žalobca. V čl. IV zmluvy o pôžičke
mala byť po splnení podmienok (predloženia originálu výpisu z listu vlastníctva a originálu zmluvy o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti) prevedená suma 31.000,- Eur na účet dlžníčky v ČSOB.
Žalobca tvrdí, že peniaze jej doniesol v hotovosti dňa 08.04.2009, a to 5.000,- Eur, ktoré vybral dňa
08.04.2009 vo VÚB a 19.000,- USD, ktoré vybral dňa 06.04.2009 z ČSOB a Volksbank. Doklady o
uvedených výberoch svedčia o tom, že žalobca si uvedené sumy vybral, nesvedčia však o tom, že by
jej tieto žalobca poskytol ako pôžičku. Zmluvne dojednanej pôžičke nezodpovedá výška peňažnej sumy

a ani spôsob jej odovzdania. Považovala za zvláštne, že žalobca v liste zo dňa 17.04.2009 tvrdil, že
žiadal žalovanú, aby si dvakrát prepočítala peniaze, ktoré jej dával, avšak si od nej nevyžiadal žiadne
písomné potvrdenie o prevzatí peňažnej sumy. Žalobca žiada od žalovanej aj úrok z pôžičky napriek
tomu, že od zmluvy o pôžičke listom zo dňa 28.04.2009 odstúpil. Poprela, že by žiadala žalobcu o
poskytnutie pôžičky, tento jej sám pôžičku ponúkol. Po tom, ako sa žalobcovi zmienila o pôžičke, ktorú

má v bankách v Českej republike, žalobca jej ponúkol pôžičku za výhodnejších úrokových podmienok
s tým, že pôžičkou môže splatiť celý záväzok voči bankám. Dohodli sa na pôžičke v sume 31.000,-
Eur s úrokom 3,5 % ročne. Finálnu verziu zmluvy jej dal žalobca prečítať dňa 07.04.2009. Žalobca
zmluvu pred podpisom zmenil a na podpis priniesol zmluvu, v ktorej bol uvedený úrok 4 % ročne,
doplnil možnosť zmeny úroku po dobu trvania pôžičky v prípade, ak bude zvyšovaná úroková sadzba v

bankovom sektore a zvýšil mesačné splátky z pôvodných 400,- Eur - 450,- Eur na 500,- Eur mesačne.
Spolu so zmluvou o pôžičke účastníci konania podpísali dňa 08.04.2009 zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, zapísanej na LV č. XXXX k.ú. O. Y., ktorej je vlastníčkou. Potvrdila, že správa katastraodmietla zapísať záložné právo z dôvodu chýbajúceho návrhu na vklad a nezviazanej zmluvy. V zmluve
o pôžičke sa zaviazala zabezpečiť pôžičku zriadením záložného práva na uvedené nehnuteľnosti a túto
povinnosť si splnila uzavretím zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Všetky vyhotovenia

zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva si zobral žalobca, pričom jej nenechal žiaden
originál, ani kópiu. Po obdržaní listu žalobcu zo dňa 28.04.2009, ktorým žalobca odstúpil od zmluvy o
pôžičke, považovala celú záležitosť za skončenú s tým, že sa dohodnutá pôžička nerealizovala a stráca
zmysel aj záložné právo ako zabezpečenie pôžičky. V septembri 2009 obdržala zo správy katastra Ilava
rozhodnutie o prerušení konania zo dňa 07.09.2009, č.j. V1651/2009, z ktorého vyplýva, že žalobca dňa

07.08.2009 podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Uvedené urobil žalobca
bez jej súčinnosti. Po odstránení nedostatkov podania bolo záložné právo do katastra nehnuteľností dňa
09.09.2009 zapísané. Dňa 23.09.2009 zaslala žalobcovi list, ktorým odstúpila od oboch zmlúv, ktorý si
žalobca neprevzal. Nakoľko nedošlo k odovzdaniu peňazí žalovanej, nebola zmluva o pôžičke platne
uzavretou a teda nevznikol záväzok, ktorý by mal byť zabezpečený zmluvou o pôžičke a preto nevzniklo
platne ani záložné právo. Vzájomným návrhom sa domáhala určenia, že zmluva o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti je neplatná.

Vo vyjadrení zo dňa 25.01.2010 žalobca uviedol, že s podaným odporom žalovanej v plnom rozsahu
nesúhlasí. Žalovaná sa dopustila voči nemu podvodného konania, keď od neho vylákala pôžičku, ktorú
jej riadne poskytol. Mal za to, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 08.04.2009

je platným právnym úkonom s výnimkou ustanovenia článku V. bod 1.a 2. Zmluva o pôžičke bola
riadne uzavretá a z jeho strany došlo k riadnemu odovzdaniu dohodnutej časti pôžičky v sume 5.000,-
Eur a 19.000,- USD a to pred uzavretím zmluvy o pôžičke. K odovzdaniu peňazí došlo v hotovosti v
dome žalovanej, ktorá mala možnosť peniaze si sama osobne prepočítať a aj s nimi po odovzdaní
neobmedzene nakladať. Prijatie celej peňažnej sumy vo výške 5.000,- Eur a 19.000,- USD žalovaná

potvrdila svojím úradne overeným podpisom zmluvy o pôžičke a následne i podpisom zmluvy o zriadení
záložného práva. Uvedené sumy si pred podpísaním zmluvy o pôžičke skutočne zaobstaral ich výberom
z účtov v bankách. Považoval za nelogické nepravdepodobné, že by žalovaná neobdržala dohodnutú
sumu pôžičky a následne by podpísala zmluvu o zriadení záložného práva na svoj rodinný dom, v ktorom
žije. Zmluva o pôžičke bola žalovanej z jeho strany predložená najmenej jeden deň pred jej podpisom,

teda žalovaná mala dostatok času, aby sa s obsahom zmluvy riadne oboznámila. Rovnako tak jej bola
predloženáizmluvaozriadenízáložnéhopráva,sktoroutaktiežsúhlasilaatútobezakéhokoľveknátlaku
podpísala. Z jeho strany ako veriteľa došlo k riadnemu plneniu a to v súlade s článkom IV. zmluvy o
pôžičke, ktorá je opatrená overeným podpisom žalovanej. V tomto článku zmluvy je jasne uvedené,
že v deň podpísania zmluvy o pôžičke z dôvodu časovej tiesne zaplatenia pôžičky na nehnuteľnosť v

Českejrepublikeačasovéhoprevoducezbanku,dlžníčkaprevezmeodveriteľavhotovostisumu5.000,-
EUR a 19.000,- USD t. j. v prepočte celkom 19.141,- EUR. Zostatok pôžičky vo výške 11.859,- EUR,
bude dlžníčke prevedený až po vložení záložného práva do katastra nehnuteľností a to bezhotovostne
na jej účet vedený v ČSOB, a. s.. Takýto spôsob poskytnutia pôžičky si pritom vymienila samotná
dlžníčka, ktorá ho presvedčila o tom, že časť pôžičky v sume 19.141.,- EUR potrebuje v hotovosti a

to čo najskôr, resp. najneskôr dňa 08.04.2009, čo sa podľa nej nedalo stihnúť prevodom poskytnutých
peňazí na jej účet v banke, keďže prevod môže trvať aj tri pracovné dni a teda by nemusela stihnúť
vyplatiť si svoje záväzky v Českej republike. Tvrdila mu, že poskytnutú hotovosť pôjde spolu so svojím
synom P. F. hneď po podpise predmetných zmlúv zameniť na českú menu, čo mali urobiť podľa ich
vyjadrenia v nejakej zmenárni v Zlíne v Českej republike, nakoľko tu mali mať výhodnejší výmenný kurz.

Takto zamenené peniaze, mali ešte v ten deň použiť na vyplatenie svojich dlhov v Českej republike,
resp. ich časti, aby tak znížili čo najviac dlžnú istinu a tým i úroky, ktoré museli z týchto úverov platiť.
Podľa neho teda nie je pravdou, že celá suma pôžičky vo výške 31.000,- Eur mala byť žalovanej
poskytnutá a vyplatená bezhotovostným prevodom v prospech jej účtu v banke. Potvrdil, že žalovanej
zaslal písomné odstúpenie od zmluvy, avšak vzhľadom k tomu, že žalovaná sa k písomnému odstúpeniu

od zmluvy o pôžičke nijako nevyjadrila, z opatrnosti pokračoval v tomto záväzku, ako keby k odstúpeniu
nedošlo, nakoľko mal za to, že žalovaná s odstúpením od zmluvy nesúhlasí a odstúpenie od zmluvy je
neplatné. V zmluve o pôžičke neboli osobitné dojednania o odstúpení od zmluvy, preto bolo potrebné
postupovať v zmysle platnej občiansko-právnej úpravy, podľa ktorej veriteľ môže od zmluvy odstúpiť v
prípade, že dlžník je v omeškaní, teda riadne a včas nesplní svoj dlh a to ani v dodatočnej primeranej

lehote poskytnutej mu veriteľom. Z obsahu písomného odstúpenia od zmluvy je zrejmé, že k tomuto
pristúpil z dôvodu nesplnenia vedľajšieho záväzku žalovanej, t. j. nezabezpečenia poskytnutej pôžičky
zriadením záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníčky, čo v danom prípade nespĺňa
zákonné podmienky pre riadne odstúpenie od zmluvy o pôžičke, kde hlavným záväzkom je vrátenie dlhu.Vzhľadom na nejasné a nejednoznačné ustanovenia článku V. zmluvy o pôžičke ohľadne jej splácania
bolo otázne, kedy sa dlžníčka dostala do omeškania so splnením hlavného záväzku, preto nemohol
zotrvať na odstúpení od zmluvy o pôžičke a následne postupoval voči žalovanej výzvou, v ktorej ju žiadal

o vrátenie dlžnej sumy v dodatočne určenej lehote. Zároveň jej navrhol, že je ochotný dohodnúť sa s ňou
i na nových splátkach, pokiaľ by prejavila ochotu na mimosúdnom vyriešení tejto veci. Poukázal tiež na
skutočnosť, že v každom zo svojich listov (zo dňa 17.04.2009, zo dňa 28.04.2009 a zo dňa 20.07.2009)
adresovaných žalovanej uvádzal, že jej už časť pôžičky poskytol v hotovosti a to v sume 5.000,- EUR a
19.000,- USD, ktorú skutočnosť žalovaná namietala až v liste zo dňa 23.09.2009, teda si bola vedomá

toho, že tieto peniaze skutočne prevzala.

V podaní zo dňa 02.03.2011 žalobca uviedol, že pri skúmaní platnosti zmluvy o pôžičke je potrebné
skúmať splnenie podmienok, či došlo k odovzdaniu peňazí veriteľom dlžníkovi a existenciu a obsah
vzájomnej dohody účastníkov o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke. Účastníci nespochybňujú
skutočnosť, že medzi nimi došlo k dohode o poskytnutí pôžičky zo jeho strany ako veriteľa žalovanej

ako dlžníčke. Nesporná je i dohoda o dôvode a účele poskytnutia pôžičky, a to na splatenie časti dlhu
(úveru) žalovanej, resp. jej syna P. F., ktorý v tom čase mali voči bankám v Českej republike. Spornou
skutočnosťou je, v akom termíne bolo dohodnuté odovzdanie pôžičky a následne akým spôsobom
bol dohodnutý spôsob splácania (vrátenia pôžičky). V písomnej zmluve o pôžičke zo dňa 08.04.2009
je časový okamih odovzdania peňazí uvedený v článku IV. zmluvy ako deň podpísania tejto zmluvy.

Dohodnutú časť pôžičky riadne odovzdal a žalovaná ich odo neho prevzala, a to krátko pred podpísaním
zmluvy dňa 08.04.2009, v hotovosti v sume 19.000,- USD a 5.000,- EUR. Z e-mailovej korešpondencie,
vyjadreniapeňažnéhoústavuvČeskejrepublike,žiadostižalovanej,resp.jejsynaopredčasnésplatenie
úverov, odstúpenie žalovanej od zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti
vyplýva, že peniaze z pôžičky nutne nepotrebovala, a peniaze z pôžičky žalovaná mienila použiť na

splatenie záväzkov svojho syna, pričom tieto potrebovala ku konkrétnemu termínu. Žalovaná sa dosiaľ
vôbec nevyjadrila k dohode o splatnosti pôžičky. Mal za to, že žalovaná už pri uzavretí dohody o pôžičke
zamýšľala, že pôžičku nevráti vôbec. Poukázal na to, že od zmluvy o pôžičke treba odlíšiť tzv. dlžobný
úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú finančnú čiastku. Toto písomné
potvrdenieslúžiakodôkaz,najehozáklademáveriteľľahšiepostaveniepripreukazovanísvojhonároku,

keďže týmto okamihom dôkazné bremeno prechádza na dlžníka. Takýto úpis môže byť dlžníkom vydaný
aj po uzavretí zmluvy o pôžičke a tiež s ním môžu byť spojené aj účinky uznania dlhu, pokiaľ má ďalšie
zákonom požadované náležitosti. Mal za to, že uvedené skutočnosti vo svojom súhrnne a vzájomnej
súvislosti vyúsťujú do jediného logického a prijateľného záveru, že žalovanej poskytol a táto odo neho
prevzala peňažnú pôžičku v dohodnutej výške, dohodnutým spôsobom, ktorú mu nevrátila. Doklady o

priznaní odškodnenia vo výške 3.000.000,- Sk z roku 2001 predložené žalovanou nepovažoval za dôkaz
o tom, že žalovaná mala v roku 2009 (t. j. po ôsmych rokoch) dostatok vlastných finančných prostriedkov,
ktoré mala použiť na splatenie úveru v Českej republike, pretože inak by nepotrebovala žiadnu pôžičku
od neho. Žalovaná mala celkovo nepriaznivé majetkové pomery, nakoľko ona i jej syn majú aj ďalšie
záväzky - hypotekárne úvery, pričom žalovaná má na svojom rodinnom dome i záložné právo v prospech

banky ČSOB a.s.. Žalovaná nepreukázala, že mala doma v úschove peniaze v cudzích menách.

V podaní zo dňa 19.12.2012 žalobca uviedol, že výpoveď svedka P. F. nemožno považovať za
dôveryhodnú z dôvodu rozporuplnosti s výpoveďami v rámci trestného konania a zároveň dôvodu, že
svedok pred súdom vypovedal značne nervózne, po celý čas sa vo svojich odpovediach mýlil, opravoval

sa a viackrát si vlastnými odpoveďami odporoval.

Na pojednávaní dňa 12.11.2010, 26.10.2011 žalobca uviedol, že žalovanú pozná od roku 2008 a bol s
ňou v bližšom priateľskom vzťahu. V roku 2009 ho žalovaná požiadala, aby jej požičal sumu 900.000,-Kč
na zníženie úverov, ktoré jej poskytla ČSOB v Prahe. Dňa 05.04.2009 mu syn žalovanej dal vzor záložnej

zmluvy a vzor zmluvy o pôžičke. Nakoľko zmluvy nekorešpondovali s ich prípadom, dňa 05.04.2009
vyhotovil sám zmluvu o pôžičke a aj záložnú zmluvu. Syn žalovanej sa mu snažil 05.04.2009 vzory
poslať aj e-mailom, avšak tieto e-maily boli nečitateľné, preto zmluvy vyhotovil sám. Po predložení zmlúv
žalovaná nesúhlasila s výškou úroku z pôžičky vo výške 4% a žiadala úrok vo výške 3,5%. Zároveň
žiadala peniaze vyplatiť do 08.04.2009. Prepracovanú zmluvu o pôžičke podľa požiadavky žalovanej

dňa 07.04.2009 doniesol do domu žalovanej. Žalovaná stále nebola spokojná s výškou úroku z pôžičky,
ale zmluvu aj tak odsúhlasila. Dňa 07.04.2009 nedoniesol žalovanej žiadne peniaze a so žalovanou sa
dohodli, že peniaze jej odovzdá nasledujúci deň. Dňa 08.04.2009 priniesol do domu žalovanej 5.000,-
Eur a 19.000,- USD. Tieto peniaze prepočítal on aj žalovaná a pri odovzdávaní peňazí bol syn žalovanej.Napriek tomu, že sa zmluvne zaviazal požičanú sumu vyplatiť žalovanej na jej účet, tieto peniaze vyplatil
žalovanej v hotovosti z dôvodu, že mu žalovaná povedala, že peniaze potrebuje najneskôr 08.04.2009,
čobysavprípadeprevodovnestihlozrealizovaťapeniazebyžalovanejdošlineskoro.Plneniezozmluvy

o pôžičke navrhol on v závislosti od toho, ako mu banky mohli poskytnúť finančné prostriedky. Taktiež
požiadavka žalovanej bola taká, že peniaze jej nemôže dať na účet, hoci tak bolo v zmluve dohodnuté,
pretože keby vyplácala úver v českých bankách v cudzej mene, trvalo by to niekoľko dní a nestihla by
termín splatnosti predčasnej splátky v českých bankách. Následne išiel so žalovanou do Ilavy overiť
uvedené zmluvy. Matrikárka zmluvy odmietla zviazať a overila podpisy na zmluvách. Po overení zmlúv

išlinaSprávukatastravIlave,kdechcelidaťzmluvyzavkladovať.PracovníciSprávykatastraichodmietli
s tým, že nemajú návrh na vklad záložného práva a nemajú zmluvy zviazané. Žalovaná si ponechala
tri vyhotovenia zmluvy o záložnom práve a prisľúbila, že všetko na katastri vybaví. On si ponechal dve
vyhotovenia zmluvy o pôžičke. Žalovaná v lehote splatnosti požičanú sumu nesplácala, preto ju začal
písomne urgovať. Žalovaná napriek prísľubu nevybavila zavkladovanie záložných zmlúv, preto podal
návrh na vklad záložných zmlúv.

Na pojednávaní dňa 12.11.2010, 26.10.2011 žalovaná uviedla, že vo februári 2009 ju žalobca oslovil, či
chce predčasne vyplatiť časť úveru, ktorý mala v Českej republike a ponúkol jej poskytnutie pôžičky na
vyplatenie úveru. Prisľúbil jej, že jej dá nižší úrok a to vo výške 3,5 %. Dňa 31.03.2009 jej žalobca poslal
návrh zmluvy s tým, že už má otvorené kontá na 31.000,- Eur. Žalobca dňa 01.04.2009 s jej synom

začali vypracovávať návrh zmluvy o pôžičke, pričom v tomto návrhu boli uvedené len základné údaje.
Návrh zmluvy bol vyhotovovaný na PC syna a tento ho následne poslal e-mailovou poštou žalobcovi.
Žalobca urobil v zmluve viaceré zmeny a takto upravované zmluvy im posielal e-mailom. Žalobca jej
dňa 08.04.2009 ani v iný deň neodovzdal žiadne peniaze. Dňa 08.04.2009 prišiel žalobca do jej domu a
doniesol jedno vyhotovenie zmluvy o záložnom práve a jedno vyhotovenie zmluvy o pôžičke. Následne

jej syn dal vyhotoviť tri kópie každej zo zmlúv. Zmluvy zobrali a išli najskôr na kataster v Ilave, kde im
povedali, že potrebujú overiť štyri záložné zmluvy a tri zmluvy o pôžičke. Na základe tejto informácie
overili štyri záložné zmluvy a tri zmluvy o pôžičke. Všetky záložné zmluvy a tri zmluvy o pôžičke si zobral
žalobca s tým, že tieto zviaže, nakoľko im to matrikárka odmietla urobiť. Zároveň uviedol, že vyhotoví
návrh na vklad. Jej ostalo len 1 vyhotovenie zmluvy o pôžičke, ktoré nebolo overené. Zmluvu o pôžičke

podpísala z dôvodu, že jej žalobca sľúbil poskytnutie peňazí aj napriek tomu, že ich nepotrebovala.
Zmluvu o pôžičke uzavretú so žalobcom považovala za výhodnejšiu ako úverovú zmluva v banke.
Boli dohodnutí, že žalobca jej peniaze vyplatí po podpise zmlúv a po zavkladovaní záložnej zmluvy.
So žalobcom sa dohodli, že ak by jej poskytol pôžičku, bola by ju povinná v celom rozsahu zaplatiť
do 36 mesiacov od jej poskytnutia, a teda by mu poskytovala vyššie splátky ako 500,- Eur. Zmluvu o

pôžičke podpísala aj z toho dôvodu, že so žalobcom mala dobrý vzťah a peniaze by splácala len jemu
a nemala by podlžnosti voči českým bankám. Dňa 08.04.2009 išla so synom do Zlína na nákupy, kde
vymenila svoje peniaze v celkovej výške 15.000,- USD na české koruny, čo v prepočte predstavovalo asi
400.000,-Kč. Tieto peniaze mala z vyplateného odškodnenia úrazu po ťažkej autonehode, ktoré jej boli
vyplatené asi v roku 2001. Časť z nich mala doma a časť v banke. Kvôli nestabilite slovenskej meny ich

menila na valuty. Po podpísaní zmluvy o pôžičke s ňou žalobca prestal komunikovať, začal ju vyzývať na
splácaniedlžnejsumy.Žalobcajejžiadnepeniazeneposkytol,pretonemalačosplácať.Následnejejbolo
doručené žalobcovo odstúpenie od zmluvy. Vzhľadom na odstúpenie od zmluvy žalobcom neočakávala
poskytnutie peňazí od žalobcu, preto vec považovala sa skončenú a bola prekvapená, keď bol žalobca
uvedený na liste vlastníctva ako veriteľ zo záložného práva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka P. F., oboznámením sa so žalobou,
zmluvou o pôžičke zo dňa 08.04.2009, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 08.04.2009,
potvrdením banky VÚB, a.s. zo dňa 08.04.2009, potvrdením banky ČSOB, a.s. zo dňa 06.04.2009,
pokladničným dokladom banky Volksbank Slovensko, a.s. zo dňa 07.04.2009, výzvami zo dňa

17.04.2009 a dňa 20.07.2009, kurzovým lístkom zo dňa 07.04.2009, odporom zo dňa 23.11.2009,
odstúpením od zmluvy zo dňa 28.04.2009, rozhodnutím Správy katastra zo dňa 07.09.2009, výpisom z
LV č. XXXX k.ú. O. Y. zo dňa 20.11.2009, odstúpením od zmluvy zo dňa 23.09.2009 a jeho doručenky,
listom zo dňa 08.10.2009, zápisnicou Okresnej prokuratúry Považská Bystrica zo dňa 10.11.2009,
vyjadrením zo dňa 25.01.2010, podaním trestného oznámenia zo dňa 15.12.2009, notárskou zápisnicou

zo dňa 24.10.2011, oznámením Mesta Ilava zo dňa 23.11.2010, spisom Katastrálneho úradu v
Trenčíne č. 1651/09, zmluvy o pôžičke zo dňa 07.04.2009, e-mailovou komunikáciou zo dňa 31.03.2009,
02.04.2009,03.04.2009,04.03.200906.04.2009,vyjadrenímzodňa02.09.2011,čestnýmiprehláseniami
P. X., Ľ. M., L. T., Ľ. M., psychologickým posudkom zo dňa 14.03.2011, vyjadrením zo dňa 26.10.2011,čestným prehlásením L. E. a Ľ. M., vyjadrením zo dňa 19.12.2012, spisom Obvodného súdu Praha
1 sp. zn. 36Cd/163/2011, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 27C/180/2009, spismi Krajského riaditeľstva
PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Trenčín ČVS:KRP:72/OEK-TN/2009 a ČVS:ORV 2246/01-OVR-

TN-2009.

Z e-mailovej komunikácie účastníkov konania v období od 31.03.2009 do 06.04.2009 vyplýva, že
poskytnutá pôžička vo výške 31.000,- Eur mala byť prevedená na účet dlžníka a žalovaná mala pôžičku
splácať v mesačných splátkach po 450,- Eur.

Žalobca dňa 06.04.2009 vybral z ČSOB, a.s. v hotovosti z účtu 9.000,- USD, dňa 07.04.2009 vybral
z Volksbank Slovensko, a.s. 10.431,48 USD a dňa 08.04.2009 vybral z VÚB, a.s. v hotovosti z účtu
5.000,- Eur.

Účastníci konania dňa 08.04.2009 uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorou sa žalobca ako veriteľ zaviazal

požičať žalovanej ako dlžníčke sumu 31.000,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala žalobcovi splatiť aj s
úrokom 4 % ročne. V čl. IV. zmluvy si zmluvné strany vymienili, že v deň podpísania tejto zmluvy dlžník (z
dôvodu časovej tiesne zaplatenia pôžičky na nehnuteľnosť v Českej republike a časového prevodu cez
banku) prevezme od veriteľa v hotovosti sumu 5.000,- Eur a 19.000,- USD (v prepočte celkom 19.141,-
Eur). Po obdržaní rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva a splnení podmienok a.) a b.) zmluvy o

pôžičke (predloženie originálu výpisu z listu vlastníctva k nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. VI. zmluvy a
predloženie originálu zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. VI. Zmluvy)
bude prevedená zostatková suma 11.859,- Eur na účet dlžníčky. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník
splatí pôžičku najneskôr do 36 mesiacov od poskytnutia pôžičky. Dlžník sa zmluvou zaviazal pôžičku
splácať formou mesačných splátok 500,- Eur splatných 15. deň v tom ktorom mesiaci na účet veriteľa.

Dlžník sa zmluvou zaviazal zabezpečiť pôžičku zriadením záložného práva na nehnuteľnosť - rodinný
dom súp. č. XXX/XX na parc. č. XXXX a parcela CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. O. Y. v prospech veriteľa. Na troch vyhotoveniach zmluvy bol
osvedčený podpis účastníkov konania.

Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako záložcom - dlžníkom dňa 08.04.2009 zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľností - rodinný dom súp. č. XXX/XX na parc. č. XXXX a parcela CKN č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 zapísané na LV č. XXXX k.ú. O. Y. na zabezpečenie
pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí pôžičky uzatvorenej
dňa 06.04.2009 vo výške 31.000,- Eur, a to na zabezpečenie splatenia istiny a príslušenstva. Na štyroch

vyhotoveniach zmluvy bol osvedčený podpis účastníkov konania.

Z potvrdení Správy Aktív a Bankového poradenstva, a.s. zo dňa 08.04.2009 vyplýva, že P. F. v Zlíne,
Česká republika, dňa 08.04.2009 zamenil v čase o 16:28 čiastku 5.000,- Eur a 12.300,- USD na sumu
379.480,- Kč a v čase 16:42 čiastku 2.700,- USD na sumu 54.270,- Kč.

Žalobca listami zo dňa 17.04.2009 a dňa 20.07.2009 požiadal žalovanú o vrátenie požičanej sumy
5.000,- Eur a 19.000,- USD.

Žalobca listom zo dňa 28.04.2009 odstúpil od zmluvy o pôžičke z dôvodu, že žalovaná nezabezpečila

poskytnutú pôžičku tým, že nepodala na príslušnej Správe katastra návrh na vklad záložného práva.

Žalobca podal dňa 07.08.2009 návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam do katastra z
dôvodu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ním ako záložným veriteľom a
vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. O. Y. ako rodinný dom súp. č. XXX na

parc. č. XXXX a parcela CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 ako záložnou
dlžníčkou na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložnej dlžníčke ktoré vyplývajú zo
zmluvy o poskytnutí pôžičky uzavretej dňa 08.04.2009 vo výške 31.000,- Eur na zabezpečenie splatenia
istiny a pôžičky a príslušenstva.

Správa katastra Ilava rozhodnutím č. j. X. XXXX/XXXX zo dňa 07.09.2009 prerušila konanie na čas 30
dní z dôvodu zistenia nedostatku spočívajúceho v neuvedení dátumu narodenia a rodného čísla veriteľa.
Vklad záložného práva bol pod č. XXXX/XXXX povolený dňa 11.09.2009.Listom zo dňa 23.09.2008 žalovaná odstúpila od zmluvy o pôžičke a od zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti z dôvodu, že jej žalobca pôžičku neposkytol a návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností podal bez jej vedomia a súhlasu.

Dňa 10.11.2009 podala žalovaná na žalobcu trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania pokusu
zločinu podvodu. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Úrad justičnej a kriminálnej polície
ČVS:KRP-72/OEK-TN-2009 zo dňa 21.05.2010, právoplatným dňa 11.06.2010, bolo trestné stíhanie
zastavené, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Dňa 15.12.2009 podal žalobca na žalovanú trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného
činu podvodu prípadne iného trestného činu. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, Úrad
justičnejakriminálnejpolície,odborjustičnejpolícieČVS:ORP-2246/1OVK-TN-2009zodňa18.08.2010,
právoplatným dňa 09.09.2010 bolo trestné stíhanie prerušené, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Z výpovede svedka P. F. vyplýva, že je synom žalovanej a žalobcu pozná od roku 2008 ako jej priateľa.
Uviedol, že niekedy v apríli 2009 plánoval uhradiť úver, ktorý bol v celkovej výške 1.050.000,- Kč, a to v
časti 550.000,- Kč, ktorý si zobral na kúpu 1-izbového bytu v Prahe. Na úhradu časti dlhu chcel použiť
peniaze,ktorébolijehomatkevyplatenétitulomodškodneniaúrazuvroku2003atitulomdedeniapojeho

starej matke R. V. v rokoch 2008-2009 v sume cca. 300.000,- Sk. Výšku finančných prostriedkov, ktoré
mala žalovaná získať titulom odškodnenia po úraze, uviesť nevedel. Uvedené skutočnosti prezentovala
žalobcovi aj žalovaná a žalobca sa jej ponúkol, že jej poskytne pôžičku na zaplatenie druhej časti
úveru vo výške 500.000,- Kč. Žalobca ponúkol žalovanej úver s výhodnejším úrokom ako bol v banke.
Mal záujem splatiť časť úveru za účelom zníženia splátok a úrokov z úveru. Po ponuke žalobcu na

pôžičku peňazí na zvyšnú časť úveru, požiadal písomne hypotečnú banku o predčasné splatenie úveru
vo výške viac ako 1.000.000,- Kč. Žalobca mal požiadavku, aby jeho pohľadávka bola zabezpečená
záložným právom zriadeným na dome žalovanej, ktorý sa nachádza v O. Y.. K tomuto domu už bolo
zriadené záložné právo bankou ČSOB a táto skutočnosť žalobcovi nevyhovovala, nakoľko chcel byť
prvým záložným veriteľom. Z tohto dôvodu bolo poskytnutie pôžičky z jeho strany neisté, preto banku

požiadal o úhradu len časti dlhu vo výške 550.000,- Kč tak, ako pôvodne aj plánoval. Žalobca nakoniec
povedal, že im poskytne pôžičku v sume 31.000,- Eur. S bankou mal dohodnutú predčasnú splatnosť
úveru ku dňu asi 08.04. každého roku. Okrem úveru na kúpu bytu chcel zaplatiť aj časť spotrebného
úveru, ktorý mal v Českej republike. Bankám v Českej republike mal vrátiť spolu viac ako 1.000 000,- Kč.
Žalobca ho požiadal, aby mu zohnal nejaký návrh zmluvy o pôžičke aj záložnej zmluvy. Uvedené vzory

zmlúv našiel na internete a poslal ich žalobcovi na prepracovanie a doplnenie údajov a požiadaviek.
Doplnenú zmluvu mu žalobca zaslal na mail, bola však nečitateľná, preto išiel do bytu žalobcu, kde
dohadovali podrobnosti úverovej zmluvy, predovšetkým výšku úroku z úveru. Zmluvu u žalobcu vytlačili,
on vzal jedno vyhotovenie zmluvy. Žalobca im následne predložil inú zmluvu, kde bola upravená úroková
sadzba a výška splátok. Tieto skutočnosti navrhovateľ zmenil sám. Požiadal ho o vyhotovenie fotokópií

zmluvy. Pri podpisovaní zmlúv nebol. V ten deň plánoval ísť so žalovanou kupovať materiál na dom a
splatiť časť úveru na byt a časť spotrebného úveru. Tieto úvery sa museli splácať v Kč a doma mali
valuty, pretože matka neverila bankám. Menili vtedy doláre, aby mohli zaplatiť úver. Nepamätal si, koľko
dolárov presne menili, ale muselo sa to po prepočte rovnať sume 550.000,- Kč. Časti úverov boli riadne
zaplatené. Sumu 550.000,- Kč na byt v Prahe chcel splatiť predčasne v takejto výške z dôvodu, že

žalovaná mala k dispozícii túto sumu. Zo zmluvy o pôžičke vedel, že výplata pôžičky bola podmienená
predložením LV a podpísaním záložnej zmluvy. Pamätal si, že peniaze mali byť vyplatené na účet, preto
nevideldôvod,prečobyichmalžalobcažalovanejvyplácaťvhotovosti.Malvedomosťotom,žeúčastníci
konania následne išli na Kataster nehnuteľností zriadiť záložné právo a od žalovanej vie, že na katastri
nehnuteľností neuspeli, pretože im chýbala nejaká potrebná listina. Žalobca vtedy vyhlásil, že na katastri

nehnuteľností dá všetko do poriadku a dotiahne to do konca. Má vo vlastníctve okrem 1-izbového bytu
v Prahe aj byt v Trenčíne, ktorý kúpil na základe pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Peniaze
vymieňal dňa 08.04.2009, kedy bol so žalovanou v Českej republike. Časť úveru vo výške 550.000,-
Kč predčasne splatil prevodom z účtu, ktorý má v ČSOB so sídlom v Prahe, pričom tieto peniaze na
tento účet vložil osobným vkladom. Tieto peniaze boli v časti získané od žalovanej a v časti sa jednalo

o jeho výlučné prostriedky.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 552 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa
zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

Podľa § 151a záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva

(ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v
písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení

záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o
zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak
zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.

Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku,

ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.

Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 497 Občianskeho zákonníka každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné plnenie,
nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní),
druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určení času vrátenia. Pre uzavretie
zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo
konkludentne. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o

pôžičke. Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej
kvality. Zmluva o pôžičke je odplatná len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke
môže odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou
zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a tobuď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Od zmluvy o pôžičke
treba odlíšiť tzv. dlžobný úpis, ktorým dlžník písomne potvrdzuje, že dlhuje veriteľovi určitú sumu; tento
úpis môže byť dlžníkom vydaný aj po uzavretí zmluvy a môžu byť s ním spojené i účinky uznania dlhu.

Jeho existencia uľahčuje veriteľovi procesnú situáciu v tom, že dôkazné bremeno ohľadne dlhu v tej
výške, na akú vyznieva dlžobný úpis, prechádza z veriteľa na dlžníka. (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 5/98). Podľa stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3.
októbra 2001, sp. zn. Cpj 33/01 zmluva o prevode nehnuteľnosti musí byť uzavretá v písomnej forme,
pričom prejavy vôle účastníkov, vrátane ich podpisov, musia byť na tej istej listine (§ 46 ods. 1, ods. 2

Občianskeho zákonníka); pokiaľ takúto zmluvu, vrátane jej nedielnych príloh, tvorí viac ako jeden list,
musia byť všetky tieto jednotlivé hárky pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny,
a to už pred jej podpísaním. Požiadavku zákonnej technickej jednoty viacerých listín nespĺňa prejav
vôle účastníkov zmluvy, hoci aj výslovne vyjadrený v zmluve, rešpektovať ustanovenie § 46 ods. 2
Občianskeho zákonníka, avšak bez patričného pevného spojenia (zošitia) jednotlivých listín (hárkov),
napr. len kovovou sponou ap..

Písomne uzavretou zmluvou o pôžičke zo dňa 08.04.2009 sa žalobca ako veriteľ zaviazal požičať
žalovanej ako dlžníčke sumu 31.000,- Eur, ktorú sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť formou splátok
aj s úrokmi. Osvedčeným podpisom zmluvy žalovaná potvrdila, že v deň podpísania zmluvy prevezme
od žalobcu v hotovosti sumu 5.000,- Eur a sumu 19.000,- USD (v prepočte 19.141,- Eur). Po obdržaní

rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva a splnení podmienok a.) a b.) predmetnej zmluvy o pôžičke sa
žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej zostatok pôžičky v sume 11.859,- Eur prevodom na účet. Žalovaná
namietala rozpor uzavretej zmluvy so zmluvou dohodnutou pred jej podpisom s tým, že predložila
nepodpísané vyhotovenie zmluvy o pôžičke, v ktorej bolo dojednané odovzdanie pôžičky v celej výške
prevodom na účet žalovanej a splátky boli dojednané vo výške 500,- Eur. Mala za to, že žalovaný vymenil

prvú stranu zmluvy. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že svoj podpis nechala osvedčiť na
listine, ktorá bola tvorená dvoma pevne nespojenými listami. V prípade, ak by tak učinila, dôkazné
bremeno preukázať uvedenú skutočnosť zaťažuje práve ju, nakoľko sa jedná o jej tvrdenie, ktorého
preukázania sa domáha. Uvedené tvrdenie súd považoval za nepreukázané, a preto za irelevantné.
Žalobca v konaní predložil dve originálne vyhotovenia zmluvy o pôžičke, pričom obe sú pevne spojené

kancelárskou sponou a krútenou šnúrou trikolóra. V zmysle § 7 ods. 5 zákona č. 599/2001 Z.z. o
osvedčovaní listín a podpisov na listinách obvodnými úradmi a obcami sa vyžaduje spojenie šnúrou
ktorej konce sa prekryjú nálepkou s odtlačkom úradnej pečiatky iba v prípade osvedčovania odpisu
listiny alebo jej kópie tvoriacej dva alebo viac listov, nie však v prípade osvedčovania pravosti podpisu
zmluvy. Žalovaná v konaní nijakým spôsobom nepreukázala, že by so žalobcom uzavrela zmluvu o

pôžičke s iným obsahom ako tým, ktorý je zrejmý z písomného vyhotovenia zmluvy o pôžičke zo dňa
08.04.2009 predloženej žalobcom. Na preukázanie uvedeného tvrdenia však podľa súdu nepostačuje
ani predloženie vyhotovenia zmluvy o pôžičke žalovanou, ktorá má iný obsah ako zmluva o pôžičke
zo dňa 08.04.2009, nakoľko táto nie je podpísaná zmluvnými stranami. Žalovaná zmluvu o pôžičke
podpísala a pravosť svojho podpisu nechala osvedčiť Mestským úradom v Ilave. Súd tak mal za to,

že účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorej vyhotovenie je opatrené osvedčeným podpisom
účastníkov konania a v ktorom je dojednané odovzdanie predmetu pôžičky tak, že v deň podpisu
zmluvy žalovaná prevezme sumu 5.000,- Eur a 19.000,- USD a následne po splnení podmienok žalobca
prevedie na účet žalovanej sumu 11.859,- Eur.

Žalovaná namietala skutočnosť, že žalobca jej predmet pôžičky, a to sumu 5.000,- Eur a 19.000,- USD
nikdy neodovzdal. Z výpovedí účastníkov konania i svedka P. F. vyplýva, že účastníci konania v období
od 31.3.2009 do 07.04.2009 dojednávali uzavretie zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti. Dôvodom pre uzavretie pôžičky bola skutočnosť, že syn žalovanej P. F.Č. mal
záujem vyplatiť úver, resp. jeho časť, ktorý mal voči banke v Českej republike, a to v sume 550.000,-

Kč. Syn žalovanej mal podľa jeho tvrdenia dohodnutú splatnosť úveru k 08.04. každého roku. Žalobca
od 06.04.2009 do 08.04.2009 vybral zo svojich účtov hotovosť 5.000,- Eur a 19.431,48 USD. Dňa
08.04.2009 účastníci konania zmluvu o pôžičke podpísali pričom si zmluvou vymienili, že pôžička bude
žalovanej poskytnutá v dvoch častiach, a to v deň podpisu zmluvy v sume 5.000,- Eur a v sume 19.000,-
USD a následne v sume 11.859,- Eur. Dôvodom vyplatenia pôžičky v dvoch častiach tak, že prvá časť

pôžičku bude žalovanej vyplatená v deň podpisu zmluvy, bola časová tieseň zaplatenia pôžičky na
nehnuteľnosť v Českej republike a časového prevodu v banke. Žalovaná zároveň v deň podpisu zmluvy
o pôžičke podpísala zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť - rodinný dom, v ktorom býva,
pričom sama žalovaná uviedla, že so žalobcom mali spoločný záujem zapísať vklad záložného práva ztejto zmluvy na liste vlastníctva. Z výpovedí žalovanej, svedka a z listinných dôkazov vyplýva, že v deň
podpisu zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva vycestovala žalovaná so synom P. F. do
Českej republiky, kde zamenili hotovosť 5.000,- Eur a 15.000,- USD za českú menu vo výške 433.750,-

Kč. Z ich tvrdení a z potvrdenia Hypotečnej banky, a.s. vyplýva, že P. F. predčasne splatný úver splatil vo
výške 550.000,- Kč. Žalovaná a svedok tvrdili, že dňa 08.04.2009 zamenili hotovosť, ktorá nepochádzala
z pôžičky od žalobcu ale hotovosť, ktorú mala žalovaná u seba doma v cudzej mene. Táto hotovosť
mala pochádzať z časti z vyplateného odškodného vo výške 3.048.075 Sk, ktoré jej bolo priznané
rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 5C 211/00-27 zo dňa 01.02.2001 a z časti z dedičstva

po starej matke. Z uvedených skutočností vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že v
deň podpisu zmluvy žalobca žalovanej poskytol časť pôžičky v sume 5.000,- Eur a v sume 19.000,-
USD. Podporným dôkazom uvedenej skutočnosti je aj potvrdenie zmenárne o tom, že žalovaná dňa
08.04.2009 disponovala väčším obnosom peňazí zodpovedajúcim približnej výške pôžičky (5.000,- € po
prepočtekurzom1€=26,45Kčvsume132.250,-Kča15.000,-USDpoprepočtekurzom1USD=20,10Kč
v sume 301.500,- Kč, t.j. spolu 433.750,- Kč), ktoré následne použila na predčasné čiastočné splatenie

úveru P. F. v Hypotečnej banke, a.s. v sume 550.000,- Kč. Suma, ktorú žalobca vybral v hotovosti zo
svojich účtov (5.000,- Eur a 19.000,- USD) je zhodná so sumou uvedenou v uzavretej zmluve o pôžičke,
ktorá mala byť žalovanej odovzdaná v deň podpisu zmluvy. Uvedená suma korešponduje čiastočne
(5.000,- Eur a 15.000,- USD) aj so sumou, ktorú žalovaná spolu so synom preukázateľne zamenila v
Českej republike pričom v deň podpisu zmluvy syn žalovanej vyplatil časť úveru v Hypotečnej banke, a.s.

v sume 550.000,- Kč. Rovnako je vo vzájomnom súlade i skutočnosť, že predmet pôžičky bol žalovanej
vyplatený práve v hotovosti dňa 08.04.2009 z dôvod končiacej sa lehoty predčasnej splatnosti úveru P. F.
v Hypotečnej banke, a.s. a v prípade, ak by bol predmet pôžičky vyplatený po dni 08.04.2009 (z dôvodu
dlhšieho trvania prevodu z účtu na účet), došlo by k uplynutiu lehoty predčasnej splatnosti pôžičky a túto
by bolo možné predčasne splatiť až o rok, t.j. k 08.04.2010. Súd považoval tvrdenie žalovanej o tom,

že v deň podpisu zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť vycestovala
so synom do Českej republiky, kde zamenila vlastnú hotovosť v cudzej mene za účelovú a nepravdivú.
Nepravdivosť tvrdení žalovanej videl súd v tom, že žalovaná sa žiadnym spôsobom nedomáhala po
podpísaní uvedených zmlúv splnenia povinnosti žalobcu ako veriteľa zo zmluvy o pôžičke, od uvedených
zmlúv riadne neodstúpila, na výzvy žalobcu na vrátenie pôžičky nijak nereagovala, nevykonala žiadne

úkony smerujúce k tomu, aby nedošlo k zápisu záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva
a to až do dňa 23.09.2009. Tvrdenie žalovanej o tom, že mala vo svojej domácnosti hotovosť v cudzej
mene vo výške v prepočte na českú menu 550.000,- Kč práve v mene Euro vo výške 5.000,- Eur a práve
v mene USD vo výške 15.000,- USD iba z dôvodu, že nedôverovala bankám súd považoval za účelové aj
s prihliadnutím na skutočnosť, že z vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva PZ ČVS:KRP-72/OEK-

TN-2009 vyplýva, že žalovaná mala na účte v Privat banke a.s. ku dňu 22.10.2007 sumu 700.000,-
Sk. Žalovaná mala tiež na nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom zálohu zo zmluvy o zriadení záložného
práva, zriadené záložné právo v prospech ČSOB, a.s. na základe záložnej zmluvy zo dňa 26.05.2008.
Žalovaná na podporu svojich tvrdení v konaní nepredložila žiaden dôkaz o tom, že slovenskú menu
menila na cudziu menu Euro a USD. Práve naopak v konaní bolo preukázané, že žalovaná mala k

22.10.2007 na svojom účte sumu 700.000,- Sk a dňa 26.05.2008 uzavrela záložnú zmluvu, ktorou
zaťažila nehnuteľnosť - rodinný dom, v ktorom bývala. Z výpovede svedka P. F. vyplýva, že tento mal
viacero úverov, s ktorých splatením mu žalovaná ako jeho matka mala v úmysle pomôcť. Vo výpovediach
tohto svedka z vyšetrovacích spisov a vykonaných v konaní pred súdom však súd videl viaceré rozpory,
týkajúce sa jeho účasti na vyhotovovaní zmlúv a jeho prítomnosti pri uzatváraní zmlúv, keď svedok

vo výpovedi zo dňa 25.01.2010 uviedol, že nebol účastný rozhovorov účastníkov konania o pôžičke a
žalobcovi iba zaslal zmluvy stiahnuté z internetu, avšak vo výpovedi zo dňa 09.11.2012 uviedol, že išiel
do bytu žalobcu, kde dohadovali podrobnosti úverovej zmluvy, najmä výšku úrokov z úveru. Ďalej svedok
vo výpovedi zo dňa 09.11.2012 uviedol, že si pamätá, že k nim navrhovateľ prišiel dňa 08.04.2009,
doniesol 1 vyhotovenie zmluvy o pôžičke a 1 vyhotovenie zmluvy o zriadení záložného práva a on potom

išiel prefotiť zmluvy, ktoré následne doniesol domov. Obaja účastníci konania boli v kuchyni, zmluvy im
odovzdalaišielnazáhradku.Vtendeňvyplatiličasťúverov.Svedokvšakvovýpovedizodňa25.01.2010
uviedol, že žalobcu dňa 08.04.2009 videl až večer, keď sa u nich zastavil a pýtal sa, či vymenili peniaze.
Pre uvedené rozpory a záujem na výsledku sporu (svedok je synom žalovanej a pôžičkou boli vyplatené
jeho úvery v Hypotečnej banke, a.s.) tak súd považoval jeho výpoveď za rozpornú do tej miery, že ju

vyhodnotil ako účelovú.

Súd preto tvrdenia žalovanej o tom, že jej žalobca nevyplatil predmet pôžičky v časti 5.000,- Eur a
19.000,- USD neuveril a z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 08.04.2009 žalovanáod žalobcu prevzala sumu 5.000,- Eur a 19.000,- USD, a preto žalovanú zaviazal na ich zaplatenie po
prepočítaní na menu Euro v sume 19.360,21 Eur (prepočet podľa NBS k 08.04.2009) a vo zvyšnej časti
o zaplatenie 32,51 Eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol.

V predmetnej zmluve o pôžičke účastníci konania nedojednali dôvody odstúpenia od zmluvy, preto
sa možnosť odstúpenia od zmluvy spravuje ustanovenia občianskeho zákonníka. Žalovaná prevzala
časť pôžičky v sume 5.000,- Eur a 19.000,- USD dňa 08.04.2009, pričom prvá splátka bola splatná
dňom 15.04.2009. Tým, že žalovaná predmetnú splátku žalobcovi neuhradila, bola v omeškaní. Žalobca

výzvou zo dňa 17.04.2009 vyzval žalovanú na zaplatenie celej poskytnutej pôžičky v lehote 6 dní z
dôvodu, že stratil v žalovanú dôveru a nemal záujem pomáhať jej s jej problémami. Žalobca v tejto
výzveneuviedol,žeoduzavretejzmluvyodstupuje.Listomzodňa28.04.2009žalobcažalovanejoznámil
odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že žalovaná nezabezpečila poskytnutú pôžičku zriadením záložného
práva. V zmluve o pôžičke nebolo účastníkmi konania vymienené, že je povinnosťou žalovanej podať
návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľnosti a nesplnenie tejto povinnosti je dôvodom pre

odstúpenie žalobcu od zmluvy o pôžičke. Žalobca v liste zo dňa 28.04.2009 neuviedol, že žalovaná je v
omeškaní s plnením splátky, žalovanej neposkytol dodatočnú primeranú lehotu na splnenie povinnosti,
a preto súd uvedený úkon nepovažoval za platné odstúpenie od zmluvy. Listom zo dňa 20.07.2009
žalobca žalovanú vyzval, aby v lehote 7 dní splnila svoj záväzok vyplývajúci jej zo zmluvy o pôžičke
nakoľko nezaplatila žiadnu splátku. Ďalej žalovanú vyzval, aby v rovnakej lehote zabezpečila zriadenie

záložného práva v zmysle uzavretej zmluvy o zriadení záložného práva. Žalovaná výzvu prevzala dňa
29.07.2009. Dodatočná lehota na splnenie povinnosti žalovanej uplynula dňom 05.08.2009. Nakoľko
žalovaná nezaplatila poskytnutú pôžičku, súd mal za to, že do omeškania sa dostala dňom nasledujúcim
po uplynutí dodatočnej lehoty poskytnutej žalobcom na splnenie povinnosti, t.j. dňom 06.08.2009. Z
uvedeného dôvodu súd žalovanú zaviazal aj na zaplatenie dohodnutého úroku z pôžičky vo výške 4 %

ročne zo sumy 19.392,72 Eur od 08.04.2009 do 05.08.2009 a na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 19.392,72 Eur od 06.08.2009 do zaplatenia. Žalovaná listom zo dňa 23.09.2009
odstúpila od zmluvy o pôžičke a od zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu, že žalobca neplnil
svoju zmluvnú povinnosť, keď jej predmet pôžičky - sumu 31.000,- Eur, ktorú nevyhnutne potrebovala,
nevložil na účet. V tomto liste žalovaná uviedla, že dúfala, že jej žalobca tieto prostriedky vloží na

účet. Tým, že jej žalobca nepožičal žiadnu sumu, že nepodpísala návrh na vklad záložného práva do
katastra nehnuteľností, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti nebola zviazaná a tým,
že im boli na katastri vytknuté rôzne vady predmetnej zmluvy bola presvedčená, že sa nemôže nič stať.
Nakoľko si účastníci konania v zmluve nevymienili dôvody odstúpenia od zmluvy, dôvody na odstúpenie
sú upravené v Občianskom zákonníku. Odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, a

preto len takú zmluvu možno zrušiť odstúpením od nej. Súd mal za to, že zmluva o pôžičke bola medzi
účastníkmi uzavretá platne, nakoľko mal za to, že došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke a k
reálnemu odovzdaniu časti predmetu pôžičky sumy 5.000,- Eur a 19.000,- USD. Žalovaná v podaní zo
dňa 23.09.2009 ako jediný dôvod odstúpenia od zmluvy o pôžičke uvádzala skutočnosť, že jej žalobca
neodovzdalpredmetpôžičky.Súdvšakvykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žežalovanáprijala

čiastočné plnenie zo zmluvy o pôžičke, keď prevzala od žalobcu hotovosť 5.000,- Eur a 19.000,- USD,
preto v zmysle § 497 Občianskeho zákonníka už od zmluvy o pôžičke odstúpiť nemohla a preto súd
uvedený úkon nepovažoval za platné odstúpenie od zmluvy o pôžičke.

Žalobca namietal neplatnosť ustanovenia čl. V. bod 2 zmluvy o pôžičke s poukazom na čl. II. a čl.

V. bod 1 zmluvy z dôvodu, že predmetom pôžičky mala byť suma 31.000,- Eur, ktorú mala žalovaná
splatiť najneskôr do 36 mesiacov od poskytnutia pôžičky formou mesačných splátok 500,- Eur, pričom
pokiaľ by mala žalovaná ako dlžníčka zaplatiť 36 splátok po 500,- Eur, výsledná vrátená sumy by bola
nižšia ako predmet pôžičky (36 x 500 = 18.000). Ak by súd uvedené zmluvné ustanovenie vykladal
striktne doslovne, zmluva o poskytnutí pôžičky by tak zahŕňala darovaciu zmluvu, ktorou by žalobca ako

darca bezplatne prenechal žalovanej ako obdarovanej sumu 13.000,- Eur. Z vyjadrení oboch účastníkov
konania však vyplýva, že žalovaná mala v úmysle žalobcovi vrátiť celú požičanú sumu, t.j. ak by jej
žalobca odovzdal celý predmet pôžičky v sume 31.000,- Eur, túto sumu mala v úmysle mu vrátiť v lehote
36 mesiacov. Súd tak považoval podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenie čl. V. bod 2
zmluvy o pôžičke s poukazom na čl. II. a čl. V. bod 1 zmluvy o pôžičke za neplatné pre jeho neurčitosť

a spôsob splnenia povinnosti žalovanej zo zmluvy o pôžičky považoval za určený zhodným tvrdením
účastníkov konania, podľa ktorého mala žalovaná poskytnutú pôžičku splatiť v splátkach v minimálnej
sume po 500,- Eur mesačne v lehote 36 mesiacov.Záložné právo slúži veriteľovi na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju
funkciu tým, že umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka,
ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Aj keď to zo znenia § 151a Občianskeho

zákonníka nevyplýva priamo, z hľadiska celkovej úpravy záložného práva však možno vyvodiť, že sa
rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia.
Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má svoju pohľadávku
právne zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu.
Uhradzovacia funkcia znamená možnosť záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu. Záložné

právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku
alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom,
zanikne, zaniká aj záložné právo. Záložné právo sa teda viaže na pohľadávku. Z toho vyplýva, že
akákoľvek dispozícia pohľadávkou nemá za následok zánik záložného práva, ale aj po zmenách plní
svoju zabezpečovaciu funkciu. Podstatnou obsahovou náležitosťou každej zmluvy o zriadení záložného
práva je určenie pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje. Treba uviesť presné označenie veriteľa a dlžníka

pohľadávky a právny titul, z ktorého táto pohľadávka vznikla, tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorá
pohľadávka bola zabezpečená.

Žalovaná sa vzájomným návrhom domáhala určenia neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej dňa
08.04.2009 z dôvodu, že ňou mal byť zabezpečený záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa

06.04.2009, ktorá neexistuje a vo výške 31.000,- Eur, v akej nebola pôžička poskytnutá. Vzhľadom
na vyjadrenie žalovanej na pojednávaní mal súd za to, že vo vzájomnom návrhu žalovanej došlo v
uvedení dátumu uzavretia zmluvy o zriadení záložného práva k chybe v písaní a jedná sa o zmluvu
s dátumom uzavretia 08.04.2009. Súd mal za to, že účastníci konania platne uzavreli dňa 08.04.2009
zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola suma 31.000,- Eur. Splnenie povinnosti žalobcu ako veriteľa

- poskytnúť peniaze žalovanej ako dlžníčke bola dojednaná v dvoch častiach, a to dňom 08.04.2009 v
sume 5.000,- Eur a 19.000,- USD a dňom obdržania rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva (správne
malo byť uvedené záložného práva) práva a predloženia originálu výpisu z LV a predloženia originálu
zmluvyozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnosti,kedymalžalobcažalovanejposkytnúťsumu11.859,-
Eur. Žalobca splnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke čiastočne, a to v sume 5.000,- Eur a 19.000,-

USD. Predmetnou zmluvou o zriadení záložného práva bola zabezpečená pohľadávka žalobcu ako
veriteľa voči žalovanej ako dlžníčke, ktorá vznikla zo zmluvy o o poskytnutí pôžičky uzatvorenej dňa
06.04.2009 vo výške 31.000,- Eur. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že účastníci
konania uzavreli zmluvu o pôžičke dňa 08.04.2009, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky v sume
31.000,- Eur, avšak ku dňu podpísania zmluvy vznikla pohľadávka žalobcu v sume 5.000,- Eur a

19.000,- USD, pričom pohľadávka žalobcu voči žalovanej v sume 11.859,- Eur mala vzniknúť až v
budúcnosti, po splnení zmluvných podmienok. Pokiaľ mala byť zmluvou o zriadení záložného práva
zabezpečené pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 08.04.2009, mala byť v zmluve
o zriadení záložného práva správne datovaná a mala byť v špecifikácii zabezpečovanej pohľadávky
presne uvedená už vzniknutá pohľadávka a pohľadávka, ktorá mala vzniknúť v budúcnosti po splnení

zmluvných podmienok. Žalobca teda v konaní nepreukázal, že so žalovanou ako dlžníčkou uzavrel dňa
06.04.2009 zmluvu o pôžičke sumy 31.000,- Eur. Súd preto určil, že zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti zo dňa 08.04.2009 uzavretá žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, na
základe ktorej bolo zapísané záložné právo na nehnuteľnosti, a to pozemok parc. č. XXXX o výmere
XXX m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX zapísané na LV č. XXXX pre k. ú.

O. Y. je neplatná.

Vzhľadom na zistený skutkový stav veci považoval súd návrh navrhovateľky na vykonanie dôkazov
výsluchmi svedkov L. E., Ľ. M.R., L. T., P. X., G. F. za nadbytočný, nakoľko uvedení svedkovia neboli
prítomní pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a zmluvy o zriadení záložného práva a rovnako neboli

prítomní pri odovzdaní predmetu pôžičky žalobcom žalovanej. Ďalej súd považoval návrh navrhovateľky
na vykonanie dôkazov - znalecké dokazovanie polygrafickým vyšetrením a grafickou diagnostikou,
vyžiadanie výpisu z účtov žalovanej, vyžiadaním správ a dokladov z Hypoteční banky, a.s., vyžiadaním
dokladov o vyplatení odškodnenia žalovanej, vyžiadaním dedičského spisu po neb. R. V., vyžiadaním
daňového priznania P. F. - za nadbytočné, nakoľko tieto dôkazy nie sú spôsobilé privodiť iný výsledok

konania, preto ich nevykonal.

O trovách konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodol vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej
- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.