Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2T/132/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111011774
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111011774.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a prísediacich J.
V. C. P. E., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. novembra 2012 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

Š. C., X.. XX.XX.XXXX Y. J., trvale bytom J.S., H. Č.. X

Š. C., X.. XX.XX.XXXX v Prešove, trvale bytom J., H. Č.. X

j e v i n n ý, ž e

ako splnomocnený zástupca spoločnosti C., R.. K.. S.., J. po uzavretí mandátnej zmluvy dňa 18.12.2007
medzi spoločnosťou V. U. R., R.. R.. K.. S.., L. L. ako mandantom a spoločnosťou C., R.. K.. S.., J. ako
mandatárom predmetom ktorej zmluvy bolo zabezpečenie a predaj distribúcie diaľničných nálepiek v

mene a na účet mandanta v dobe od 31.1.2008 do 26.3.2008 na podklade spolu troch faktúr splatných
od 1 ods. 9.2.2008 do 9.4.2008 prevzal od mandanta tieto nálepky rôznej nominálnej hodnoty v celkovej
výške sumy prevzatých nálepiek 5.393.050,-Sk. Napriek tomu, že prevzaté nálepky ďalej predal v
rozpore so zmluvou na účet mandanta, neodviedol výťažok z predaja nálepiek v lehote splatnosti faktúr
ani neskôr, čím po započítaní vzájomných pohľadávok spoločnosti V. U. R., R.. R.. K.. S.., L. L. v

súčasnosti spoločnosti D. R., R.. K.. S.., B. M. Č.. XXX, XXX XX L. L. spôsobil celkovú škodu vo výške
najmenej 2.056.996,95 Sk, t. j. 68.279,79 €.

t e d a
prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu

č í m s p á c h a l

zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona

XT XXX/XX-XXX-

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 213 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. j/ Trestného zákona trest odňatia
slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného spoločnosť D. R., R.. K.. S.., A.: XXXXX XXX
so sídlom B. M. Č.. XXX, XXX XX L. L., zastúpeného E.. D. H. J.., advokátkou s nárokom na náhradu

škody o d k a z u j e na konanie vo veciach občiansko- právnych. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal dňa 29.12.2011 obžalobu na obvineného Š. C. pre
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to

uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súdnahlavnompojednávanívypočulobžalovaného,poškodeného,svedkov,prečítalznaleckýposudku,
oboznámil listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise a zistil nasledujúci skutkový stav:

Obžalovaný Š. C. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Uviedol, že k

celej tejto situácii došlo tým spôsobom, že oni obchodovali so spoločnosťou V. U., predávali diaľničné
známky, pričom niektoré diaľničné známky predávali na faktúru, pričom im zmluvný partneri neuhradili
záväzky z faktúr a preto sa dostali do druhotnej platobnej neschopnosti a nehli uhrádzať ich záväzky
so spoločnosťou V. U. R., preto sa s touto spoločnosťou dohodli, že budú ich dlh postupne splácať.
Dohodli sa pritom aj tak, že poskytnú pre ich zmluvných partnerov pohonné hmoty a tým spôsobom

dôjde k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Obžalovaný ďalej uviedol, že z dôvodu, že ich zmluvný
partneri im neuhradili zmluvné záväzky, nemohli oni ďalej poskytovať tieto pohonné hmoty. Obžalovaný
ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že on bol splnomocnený konať v mene spoločnosti C., pričom zmluvu
s touto spoločnosťou podpisovala jeho dcéra, on nevie o akú zmluvu išlo. Predaj uvedených diaľničných
nálepiek trval asi rok, kde predali diaľničné nálepky v hodnote asi 10 000 000,-Sk. Obžalovaný ďalej vo

svojej výpovedi uviedol, že k úhradu uvedenej pohľadávky formou odpredaja pohonných hmôt došlo v
čase, keď sa dostali do omeškania a trvalo to asi rok až rok a pol. Uviedol, že k odpredaju ich obchodnej
spoločnosti došlo z dôvodu, že mali dosť veľké problémy, nevedeli vymôcť od ich dlžníkov splatenie
pohľadávok, pričom k odpredaju došlo pred rokom, kde zmluvu podpisovala jeho dcéra.

Poškodený A.. A. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že zastupuje firmou V. U. R., pričom mali uzavretú
mandátnu zmluvu s národnou diaľničnou spoločnosťou na predaj a distribúciu diaľničných známok,
pričom s firmou. C., tak ako aj s ďalšími spoločnosťami, mali uzavretú mandátnu zmluvu na ďalšiu
distribúciu týchto známok. Uviedol, že zo začiatku prebiehala ich spolupráca štandardne, neskôr prestali
dochádzať platby od tejto spoločnosti, pričom z ich strany bol poverený pán F., aby s touto spoločnosťou

jednal. Uviedol, že sa dosiahol čiastočný úspech pri rokovaní a to, že firma C. mala dodávať ich šoférom
naftu na vzájomné započítanie pohľadávok. Uviedol, že to nechceli riešiť súdnou cestou pretože bola
medzi nimi aká taká komunikácia, potom tá komunikácia však prestala. Uviedol, že so spoločnosťou
C. mali podpísanú mandátnu zmluvu, na presné detaily zmluvy si však nepamätal. Poškodený ďalej
uviedol, že predaj diaľničných známok prebiehal na pumpách určite v hotovosti a nemá vedomosť o tom,

aby spoločnosť C. požiadala o predaj diaľničných známok formou faktúry.

Svedok A.. Š. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o tejto pohľadávke sa dozvedel v roku 2008, keď
sa stal vedúcim pobočky spoločnosti V. U. R.. Uviedol, že sa snažil úhradu tejto pohľadávky riešiť najprv
s obžalovaným a to tým spôsobom, že budú dodávať pohonné hmoty pre kuriérov V. U. R. a tým dôjde

k postupnému započítaniu pohľadávky. Svedok uviedol, že týmto spôsobom sa pohľadávka ponížila len
o veľmi malú sumu, pretože obžalovaný mu povedal, že viac pohonných hmôt nemá. Ďalším spôsobom
riešenia bolo, že obžalovaný bude túto pohľadávku splácať, pričom sa dohodli na splátke 30 000,-Sk
denne, kde obžalovaný túto pohľadávku takýmto spôsobom splácal asi jeden alebo dva týždne, aj to nie
každý deň, podľa vyjadrenia svedka. Svedok ďalej uviedol, že si nie je istý či videl zmluvu, ktorá bola

uzavretá medzi spoločnosťou C. a Ten Expres Slovakia a nevie sa vyjadriť prečo došlo k vzniku takejto
pohľadávky tejto spoločnosti voči spoločnosti V. U. R.. Uviedol, že okrem obžalovaného prichádzal v
tejto spoločnosti do kontaktu aj s U. C., ktorá mu vydávala dennú hotovosť na splácanie dlhu. Svedok
ďalej uviedol, že si pamätá na jednu situáciu, keď poslal kuriérov natankovať do spoločnosti C., pričom
sa vrátili s tým, že im bolo povedané, že nemajú naftu. Uviedol, že keď si to išiel on osobne preveriť, tak

videl, že iné vozidlá naftu tankovali. Po prečítaní výpovede z prípravného konania, svedok uviedol, že
je pravdou, že chceli túto pohľadávku riešiť aj cestou uznania dlhu, podpísaním notárskej zápisnice, k
tomu však nedošlo, pretože obžalovaný tam neprišiel. Svedok ďalej uviedol, že čo sa týka úhrady dlhu
komunikoval výlučne s obžalovaným. Ďalej uviedol, že potom, čo mu obžalovaný povedal, že už nie sú
peniaze na to, aby tento dlh splácať formou finančnej hotovosti, táto pumpa ešte určitý čas fungovala.Svedok D. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného spoznal pred jeden až dvoma rokmi,
stretol ho v Košiciach, pričom ho spoznal cez nejakého kamaráta. Uviedol, že oni previedli nejakú firmu,
pričom on podpisoval nejaké doklady, ktoré nečítal a mal za to dostať nejakú finančnú odmenu. Uviedol,

že s obžalovaným sa stretol ešte v Prešove, kde bol aj jeho kamarát Z., presnejšie meno uviesť nevedel,
kde on vystúpil na autobusovej stanici, oni sa potom rozišli C. Z. mu dal na podpis nejaké papiere, ktorým
prevádzali nejakú firmu. Bližšie podrobnosti svedok uviesť nevedel.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru ekonómie číslo 8/2009 znalca A.. E. V. vyplýva, že

účtovná evidencia spoločnosti C. bola vedená dodávateľským spôsobom, pričom znalec nezistil žiadne
rozdiely resp. nepresnosti v poskytnutom účtovníctve. Znalec uviedol, že spoločnosť C. bol v prvotnej
platobne neschopnosti, mala vyššie záväzky ako pohľadávky. Svoju činnosť financovala predovšetkým z
poskytnutých kontokorentných úverov, ktoré boli stále vyčerpané na hranici povoleného debetu. Znalec
ďalej uviedol, že prioritu uhrádzania záväzkov on nedokáže posúdiť. Z predložených dokladov znalec
nezistil žiadne neoprávnené výdavky.

Súčasťou spisu je aj mandátna zmluva medzi spoločnosťou V. U. R., R.. s.K..S.. a spoločnosťou C.
R..K..S.., kde predmetom tejto zmluvy je záväzok mandatára zabezpečiť predaj a distribúciu diaľničných
nálepiek na rok 2008 v mene a na účet mandanta a záväzok mandanta mu za to zaplatiť odmenu. V
článku 3 predmetnej zmluvy je uvedené, že mandatár podáva mandantovi mesačné hlásenia o všetkých

predaných nálepkách za príslušný kalendárny mesiac s uvedením ich zostatku a s prehľadom koľko
zásob nálepiek sa nachádza na jednotlivých predajných miestach. Príjmy z predaja nálepiek v plnej
výške podľa mesačného výkazu mandatár uhradí na účet mandanta na základe vystavenej faktúry
mandanta a to do 14 dní od vystavenia faktúry.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných
súvislostiach uznal obžalovaného Š. C.Í. za vinného zo spáchania zločinu sprenevery podľa § 213 ods.
1, ods. 3 Trestného zákona, pričom sa riadil nasledovnou úvahou:

Obžalovaný Š. C. vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý je mu kladený za vinu. Uviedol, že

záväzky voči spoločnosti V. U. R. nesplácali z dôvodu, že sa dostali do druhotnej platobnej neschopnosti,
pretože ani im ich zmluvný partneri neuhrádzali ich záväzky. Z výpovede poškodeného ako aj svedka
A.. Š. F. ako aj listinného dôkazu a to mandátnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou V. U. R. ako
mandatárom a spoločnosťou C. ako mandantom, jednoznačne vyplýva, že diaľničné nálepky, ktoré
mala spoločnosť C. predávať na základe tejto zmluvy, boli majetkom spoločnosti V. U. R. C. O. C.

bola len mandantom na ich predaj, pričom celý výťažok z predaja mala poukázať na účet mandatára,
ktorému mala taktiež pravidelne zasielať výkaz o množstve ich predaja za príslušný kalendárny mesiac.
Až následne jej spoločnosť V. U. R. ako mandant mala vyplatiť províziu za odpredaj týchto diaľničných
nálepiek. V čase spáchania skutku ako to vyplýva aj zo samotnej výpovede obžalovaného bol on
poverený konať za firmu C. R..K..S.. neobstojí tu tvrdenie obžalovaného, ktorý uviedol, že tento záväzok

voči firme V. U. R., ako poškodenej strany, vznikol z dôvodu, že sa dostali do druhotnej platobnej
neschopnosti, pretože v zmysle spomínanej mandátnej zmluvy tieto diaľničné nálepky a výťažok z ich
predaja boli majetkom firmy ten U. R. a firma, ktorú obžalovaný zastupoval a mene ktorej konal bola
len distributérom ich predaja a to mala dohodnutú províziu. Taktiež tu neobstojí obrana obžalovaného
spočívajúca v tom, že on túto mandátnu zmluvu nečítal, pretože ju podpisovala jeho dcéra, ktorá mu

zverila zastupovanie firmy, keďže odišla na materskú dovolenku, bolo by teda nepochopiteľné, aby ho
detailne nezoznámila s celým chodom firmy. Zároveň je potrebné uviesť, že obžalovaný sa podľa tejto
zmluvy riadil, keďže ako je to zrejmé z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu boli spoločnosťou
C. zasielané mesačné výkazy o predaji týchto diaľničných nálepiek firme V. U. R.. Už zo samotného
správania sa obžalovaného popísaného predovšetkým svedkom Ing. Š. F. je zrejmý jeho úmysel svojím

konaním spôsobiť poškodenému škodu a to napríklad tým, že po tom, čo bola medzi spoločnosťou C.
spoločnosťou V. U. R. uzavretá dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok tým, že kuriéri spoločnosti
V. U. budú tankovať naftu na čerpacej stanici firmy C., nastala situácia, keď túto naftu týmto kuriérom
nevydal a po preverení tejto situácie osobne svedkom F. tento
uviedol, že videl ako iné motorové vozidlá v tom čase naftu na tejto čerpacej stanici tankovali. Sporným

je taktiež zmluva o prevode obchodného podielu spoločnosti, kde obžalovaný uviedol, že k odpredaju
spoločnosti došlo z dôvodu, že mali veľké problémy a nevedeli vymôcť od ich dlžníkov zaplatenie
pohľadávok. Z výpovede svedka D. G. však vyplýva, že k prevodu obchodného podielu došlo za veľmi
zvláštnychpodmienok,kdeuviedol,žeontietopapiereoprevodespoločnostipodpisovalinaulici,pričomsa k podrobnostiam vyjadriť nevie a mal za tento podpis sľúbenú finančnú odmenu, pričom u tohto
svedka ide o nemajetnú osobu žijúcu v chatke v záhradkárskej oblasti.

Súd teda na základe týchto dôkazov uznal obžalovaného za vinného zo spáchania vyššie uvedeného
skutku, pričom z hľadiska stránky subjektívnej mal za to, že ide o nepriamy úmysel obžalovaného, ktorý
konal s vedomím, že svojím konaním môže na cudzom majetku spôsobiť škodu, pričom pre prípad, že
sa tak stane bol s tým uzrozumený.

Obžalovaný sa doposiaľ v rokoch 2005, 2006 a 2009 dopustil štyroch priestupkov, súdne trestaný
doposiaľ nebol.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmienečným odkladom jeho
výkonu na skúšobnú dobu troch rokov. Súd vzhľadom k osobe obžalovaného mal za to, že mu nie je
potrebné uložiť nepodmienečný trest, ale postačí podmienečný trest na spodnej hranici trestnej sadzby

s podmienečným odkladom jeho výkonu. Súd vzhľadom k tomu, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný
nebol, trestnému stíhaniu sa nevyhýbal mu neuložil probačný dohľad počas skúšobnej dobe, pretože
k týmto okolnostiam ho nepovažoval za potrebný.

Súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych,

vzhľadom k vyjadreniu poškodeného, že tam došlo k nejakému započítaniu pohľadávky, ktoré presne
upresniť nevedel a taktiež k tomu, že doposiaľ nebolo obžalovanému vyplatená provízia za odpredaj
diaľničných nálepiek a ďalšie konanie ohľadne určenia presnej výšky škody by zbytočne predlžovalo
trestné konanie.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15(pätnástich)dníododňajehooznámenianaKrajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.