Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. máj 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18P/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115202344
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115202344.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, v právnej veci navrhovateľky: X. U., rod. J.,

nar. X.X.XXXX, XXX XX W. XXX proti odporcovi: J. U., nar. XX.X.XXXX, XXX XX W. XXX, o rozvod
manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému: G. U., nar. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov X. U., rod. J., nar. X.X.XXXX a J. U., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa
XX.X.XXXX pred Mestským úradom v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta F., vo
zv. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e maloletého G. U., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti
navrhovateľky s tým, že navrhovateľ a odporkyňa sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho

majetok.

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na mal. G. výživným v sume 250 eur mesačne s účinnosťou
od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné je odporca povinný zaplatiť vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Účastníci n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným na tunajší súd dňa 10.2.2015 domáhala rozvodu
manželstva, ktoré s odporcom uzatvorili dňa XX.X.XXXX pred Mestským úradom v F., zapísané v knihe
manželstiev J. úradu Mesta F., vo zv. XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX,
po predchádzajúcej asi trojročnej známosti z citovej náklonnosti. Uviedla, že z manželstva účastníkov

pochádza jedno dieťa - mal. G. U., nar. X.X.XXXX, ktorého navrhla na čas po rozvode zveriť do svojej
osobnej starostlivosti s tým, aby po rozvode na jeho výživu prispieval odporca výživným v sume 250
eur mesačne. O rozvod manželstva žiadala z dôvodu, že s odporcom sa vzájomne citovo odcudzili, z
tohto dôvodu nežijú v spoločnej domácnosti, keď spoločnú domácnosť opustil odporca. Už po dobu asi
dvoch rokov spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú jeden rok. Uviedla, že nechce s odporcom
spolužitie obnoviť z dôvodu, že s odporcom nedokážu žiť v manželstve.

Odporca s návrhom navrhovateľky v celom rozsahu súhlasil, potvrdil, že si s navrhovateľkou prestali
rozumieť, vzájomne sa citovo odcudzili. Aj podľa jeho názoru nie sú schopní žiť spolu v manželstve.

Súhlasil s tým, aby bol mal. G. zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým,
že bude na jeho výživu prispievať sumou 250 eur mesačne.V zmysle § 101 ods. 2 súd pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju neúčasť na
pojednávaní písomne ospravedlnil.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX pred

Mestským úradom v F., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta F., vo zv. XX, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX. Z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa -
maloletý G., nar. X.X.XXXX. Účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a ani sa
intímne nestýkajú už po dobu najmenej jedného roka, spoločnú domácnosť opustil odporca asi pred
dvomi týždňami. U navrhovateľky sa jedná o druhé manželstvo, u odporcu sa jedná o manželstvo prvé.

V zmysle § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní

žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

V zmysle § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
starať sa obaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových potrieb. Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

V zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

V zmysle § 23 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi.

V zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá
do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu ich

vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný dobrovoľne vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Vzhľadom na zistený skutkový stav, s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd skonštatoval,
že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené
a trvalo rozvrátené, ani jeden z účastníkov nemá záujem obnoviť spolužitie, z dôvodu, že nedokážu

žiť spolu v manželstve, preto súd manželstvo účastníkov rozviedol, a to aj s prihliadnutím na záujem
maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva.

V zmysle § 24 ods. 1, § 62 ods. 1 - 3 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, zveril súd maloletého G. na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, keď mal preukázané, že navrhovateľka maloletému
zabezpečuje riadnu výchovu a starostlivosť. Odporcu zaviazal súd prispievať na výživu maloletého

výživným v sume 250 eur mesačne, keď na tejto výške výživného sa účastníci dohodli a keď súd
skonštatoval, že výživné v takejto výške je primerané zárobkovým možnostiam a schopnostiam odporcu,
ako aj odôvodneným potrebám maloletého, ktorý má zvýšené výdavky vzhľadom na skutočnosť, že je
ťažko zdravotne postihnutý.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave.

Náležitosti odvolania (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.) : z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie s prípadnými prílohami treba predložiť trojmo.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
podaním návrhu na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.