Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/218/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212433
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314212433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s.,

so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanej
G. G., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXXX/XXX, XXX XX P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej Združenia na ochranu spotrebiteľov Slovenska, so sídlom Farská 32, 071 01 Michalovce, IČO:
42331579, zast. JUDr. Imrichom Hrubým, advokátom, so sídlom Farská 32, 071 01 Michalovce, v konaní
o zaplatenie 1.028,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 519,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,5% ročne z tejto sumy od 26.7.2013 až do zaplatenia a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 190,04
eur, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 27.10.2014 voči žalovanej domáhal zaplatenia 1.028,98 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 26.7.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že uzavrel so žalovanou zmluvy číslo C C C ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 3 ks SIM kariet,

ktoré umožňujú žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa týmto
návrhom domáhal náhrady škody vo výške 419 eur, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie ZTE Light Tab 2 vo výške 190 eur a za odpredané telekomunikačné
zariadenie Sony Xperia J white vo výške 229 eur. Škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu/zariadenia a jeho akciovou cenou, t.z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná
spôsobila tým, že získala mobilný telefón/zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že
podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušila

svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu
za poskytnuté služby. Podľa tvrdení žalobcu v žalobe, žalovaná si bol vedomá, že mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška
sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sažalovaná zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku. Vzniknutú škodu žalobca vyčíslil ako
rozdiel medzi predajnou cenou a cenou akciovou. Ďalej sa voči žalovanej domáhal i zaplatenia sumy
519,98 eur vyfakturovanej žalovanej v období 2013/03 - 2013/06. Žalobca pokusom o pokonávku zo

dňa 11.7.2013 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný
telefón a vyzval ju ich úhradu v dodatočnej lehote, avšak bezvýsledne. Uplatnil si aj úrok z omeškania z
celkovej dlžnej sumy v súlade s článkom 11, bodom 11.14 počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie, t.j. od 26.7.2013 do zaplatenia.

Oznámením doručeným súdu 22.12.2014 do tohto konania vstúpilo Združenie na ochranu spotrebiteľov
Slovenska ako vedľajší účastník na strane žalovanej.

Predmetom tohto konania je zaplatenie sumy 519,98 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania
od 26.7.2013 do zaplatenia titulom porušenia povinností žalovanej zo zmlúv o poskytovaní verejných
služiebazaplateniesumy90eurspolus8,75%ročnýmúrokomzomeškaniaod26.4.2013dozaplatenia

titulom zmluvnej pokuty a sumy 419 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26.4.2013 do
zaplatenia titulom náhrady škody.

Na pojednávanie vo veci nariadené na deň 14.1.2015 sa nedostavili účastníci tohto konania, právny
zástupca žalobcu, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Preto v súlade

s ustanovením § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec bola prejednaná bez prítomnosti
účastníkov tohto konania a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané
dôkazy. Právny zástupca vedľajšieho účastníka sa pojednávania zúčastnil.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 30.9.2014 s prílohami,

jednotlivých zmlúv o poskytovaní verejných služieb spolu s ich dodatkami, pokusom o pokonávku zo dňa
11.7.2013, jednotlivými faktúrami, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
(ďalej len „Všeobecné podmienky“), oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka, vyjadrením vedľajšieho
účastníka zo dňa 13.1.2015 a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento

skutkový stav:

Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 1.3.2013 zmluvu o poskytovaní služby Lite Tv číslo C v znení dodatku
k tejto zmluve zo dňa 1.3.2013, na základe ktorej žalobca zriadil žalovanej prístup s prideleným SN
za účelom užívania služby Lite Tv. Pri uzavretí dodatku k tejto zmluve žalobca prenechal žalovanej do

nájmu Set Top Box a žalovaná sa v tomto dodatku zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom
po dobu 12 mesiacov a počas tejto doby využívať bez prerušenia služby žalobcu a uhrádzať za nich
poplatky. Zároveň v prípade porušenia zmluvných povinností sa žalovaná zaviazala uhradiť zmluvnú
pokutu v dodatku k tejto zmluve vo výške 90 eur. Dňa 1.10.2012 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o
poskytovaní verejných služieb číslo C v znení dodatku k tejto zmluve zo dňa 1.10.2012, na základe ktorej

žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožnila využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom. Pri uzavretí dodatku k tejto zmluve žalobca odpredal žalovanej telekomunikačné zariadenie
značky ZTE Light Tab 2 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 59,00 eur. Dňa 1.3.2013
uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo C. v znení dodatku k tejto
zmluve zo dňa 1.3.2013, na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu, ktorá jej umožnila

využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Pri uzavretí dodatku k tejto zmluve žalobca
odpredal žalovanej mobilný telefón značky Sony Xperia J white so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za
kúpnu cenu 1,00 eur. Žalovaná sa v týchto dodatkoch k zmluvám zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu
sožalobcompodobu24mesiacovapočastejtodobyvyužívaťbezprerušeniaslužbyžalobcuauhrádzať
za nich poplatky. V prípade porušenia zmluvných povinností sa žalovaná zaviazala uhradiť zmluvnú

pokutu v dodatku k zmluve o pripojení č. C vo výške 190 eur a v dodatku k zmluve o pripojení č. C vo
výške 229 eur. Neoddeliteľnou súčasťou týchto zmlúv sú Všeobecné podmienky. Podľa tvrdení žalobcu
žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti tým, že neuhradila riadne a včas cenu poskytnutých služieb
vyúčtovaných jej v celkovej výške 519,98 eur za obdobie 2013/03-2013/06 faktúrou č. XXXXXXXXXX
vo výške 401,63 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 0,24 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 7,00 eur, č.

XXXXXXXXXX vo výške 18,26 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 25,48 eur, č. XXXXXXXXX vo výške
44,38 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 5,00 eur, č. XXXXXXXXXX vo výške 17,99 eur. Žalobca vyzval
žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku zo dňa 11.7.2013 spolu so zmluvnou
pokutou/náhradou škody vo výške 509 eur.Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 13.1.2015 vo vzťahu k žalobcom uplatnenej náhrade škody
uviedol, že aj keby bol zo strany žalovanej splnený predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode

nedošlo. Za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobca predával
telefón/telekomunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou cenou
telefónu je výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Zmluvnú pokutu vo výške
90 eur považoval vedľajší účastník za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko je predformulovaná s
okruhom na porušenie neurčitého okruhu rôznych povinností a spotrebiteľ je povinný zmluvnú pokutu v

plnej výške platiť bez ohľadu na okamih, kedy k porušeniu došlo.

Podľa ustanovenia § 44 odsek 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
účinnom v čase uzavretia zmlúv o poskytovaní verejných služieb, zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva

o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

Podľa ustanovenia § 44 odsek 2 zákona o elektronických komunikáciách, zmluva o poskytovaní
verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť
účastníkazverejniťalebonezverejniťjehoosobnéúdajevtelefónnomzoznameainformačnýchslužbách

o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d)
podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych

podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií
na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných
pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými
zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne
dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré

môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia
alebo poškodenia.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená
dňa 1.3.2013 zmluva o poskytovaní služby Lite TV číslo A6841084 v znení dodatku k tejto zmluve,dňa 1.10.2012 zmluva o poskytovaní verejných služieb č. C v znení dodatku k tejto zmluve a dňa
1.3.2013 zmluva o poskytovaní verejných služieb č. C. v znení dodatku k tejto zmluve, na základe
ktorých žalobca dodal žalovanej služby a žalovaná bol povinná platiť cenu za poskytnuté služby. Tieto

zmluvy sú svojím obsahom zmluvami spotrebiteľskými, a to vzhľadom na povahu účastníkov týchto
zmlúv, kde žalovaná je spotrebiteľom, ktorá zmluvy uzavrela na vopred pripravenom formulári spolu s
predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia
svojich osobných potrieb (čo vyplýva i z označenia žalovanej v zmluvách identifikačnými znakmi
typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho

preukazu) a žalobca je podnikateľom v oblasti poskytovania verejných telekomunikačných služieb.
Je nesporné, že žalovaná cenu za poskytnuté služby vo výške 519,98 eur neuhradila. Na základe
uvedeného preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 519,98 eur.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Žalovaná tým, že nezaplatila žalobcovi cenu za poskytnuté služby vo výške 519,98 eur riadne a včas,
dostala sa do omeškania so zaplatením svojho záväzku v tejto časti, a preto má žalobca nárok aj na
ním uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 26.7.2013 do zaplatenia.

Žalobca si uplatnil touto žalobou i právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 90 eur zo zmluvy o
poskytovaní služby Lite TV č. C a právo na zaplatenie náhrady škody vo výške 419 eur zo zmluvy o
poskytovaní verejných služieb č. C (190 eur) a zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. C (229 eur).

Podľa ustanovenia § 544 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak si strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia.

Podľa ustanovenia § 545 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva
niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj
po jej zaplatení.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

Podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Z článku 2, bodu 2.13 písmeno b) dodatku k zmluve o poskytovaní služny Lite TV č. C vyplýva, že ak
účastník počas doby viazanosti poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s podnikom a po
celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom Prístupu, ktorého SN je uvedené v

záhlaví dodatku alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval
k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím
doby viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 90,00 eur, pričom pokiaľ dôjde k porušeniu povinností
v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej pokuty sa bude

postupne znižovať podľa v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvných povinností do ukončenia doby viazanosti. Právo na zmluvnú pokutu vznikne samotným
porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie
je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

Žalobca právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 90 eur odvodzoval z vyššie citovaného článku

2, bodu 2.13 písmeno b) dodatku k zmluve o poskytovaní služby Lite TV. Táto zmluva, ako už
súd konštatoval vyššie, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia
štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s tým,
že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj

podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ
nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou
je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvné
podmienky individuálne ovplyvniť. K základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že

nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v
spotrebiteľskýchzmluvách,SmernicaRady93/13onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym

zásahom štátu.

V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej
súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho
úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom

rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

V tejto veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy je prísnejšie resp. výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka
zmluvy.

Nie je bez významu ani to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len
cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj
niekoľkonásobne vyššiu. Pričom z dojednania o zmluvnej pokute absolútne nevyplýva, aký rozsah
porušenej povinnosti v prípade neuhradenia ceny za telekomunikačnej služby riadne a včas sa vyžaduje

zo strany žalovaného k tomu, aby mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. V tomto smere bol
žalobca povinný zabezpečiť, aby v dojednaní o zmluvnej pokute bola odlíšená výška zmluvnej pokuty od
rozsahu porušenia povinností spotrebiteľa, t.j. nielen v závislosti od času, kedy k porušeniu povinností
zo strany spotrebiteľa došlo.

Zároveň právo na zaplatenie zmluvnej pokuty patrí žalobcovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade,
ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon žalovaného -spotrebiteľa, ktorý smeruje k
ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.

Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty, ktorú súd považuje za neprimerane vysokú

sankciu za nesplnenie povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Je pritom zrejmé,
že žalobca odvíja právo na zaplatenie zmluvnej pokuty od nesplnenia povinnosti zaplatiť splatné
faktúry za poskytnuté služby. Po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho programu pritom
dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je to v rámcidojednaného programu, preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie. Zmluvná
pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny za služby, resp. porušenia povinností
upravených vo vymedzených článkoch dodatku.

Na základe vyššie uvedeného, preto súd zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o poskytovaní služby
Lite Tv č. C v znení jej dodatku, a to v článku 2, bodu 2.13 písmeno b), ktorého obsahom je dojednanie
zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jej absolútnu

neplatnosť, a preto neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, v
ktorom je upravené moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty.

Záverom súd uvádza, že je mu známe, že rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k.
17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010
bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne

aj vo veci Okresného súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 9. 5. 2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k
právoplatnému zamietnutiu žalôb operátora o plnenie zo zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti
(rozsudok Okresného súdu Svidník z 31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov
nad Topľou z 26. 10. 2011 č. k. 11C/184/2011-82 a iné). Vyššie uvedené je zrejmé aj z rozsudku KS v

Prešove sp. zn. 6Co/91/2011. Je síce pravdou, že žalobca vykonal určité zmeny v dodatku k zmluve o
poskytovaní verejných služieb upravujúcom zmluvnú pokutu oproti predchádzajúcemu stavu vo vzťahu
k časovému aspektu uloženia zmluvnej pokuty, avšak touto zmenou podľa názoru súdu nedošlo k
odstráneniu všetkých vád neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky.

Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému právu na zaplatenie náhrady škody spolu vo výške 419 eur súd
uvádza, že žalobca po tom ako sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že:
a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho
neprijateľnosť,
b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Občianskeho

zákonníka povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných
pokút,
c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú
pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale náhrady
škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného koncového zariadenia a

jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 419 eur a tento rozdiel považuje žalobca za
škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovanej.

Žalobca ďalej poukazuje na Čl. 1. bod 1.3 Dodatku k Zmluve o pripojení, podľa ktorého - Účastník
vyhlasuje, že si je vedomý, že koncové zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode

1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a poskytnutou
zľavou len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu po dobu dohodnutú v
tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny, by
spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT/ koncového
zariadenia).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha
z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne
24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať
podľa § 420 odsek 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej

občianskoprávnej zodpovednosti podľa tohto ustanovenia je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody,
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak
na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca
nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4

(Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán,
b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených

dôvodov.

Podľa článku 2 Všeobecných podmienok (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1, spoločnosť
Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa článku 2 bodu 2.6 Všeobecných podmienok, zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa ustanovenia § 40 odsek 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení, resp. zmluvy
o poskytovaní verejných služieb nepreukázal a ani zo strany žalovanej súd nemal preukázané, že by
takúto listinu od žalobcu obdržala. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným
preukázané nebolo, a teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila
(na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené

medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza, že podľa § 442 odsek 1
Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu a reprezentujúca
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu
(R 55/1971, s. 153).

To, čo ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej

udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh
vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového zariadenia a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej

škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva koncové
zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné
dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou
cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale

výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť
zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré
do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo,
pretože tento za koncové zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny
nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po

určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento
protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Súd pri svojom rozhodovaní o zmluvnej pokute vychádzal z nasledujúceho:
Procesnému súdu je známe, že rozsudkom Okresného súdu Prešov z 13. 8. 2010 č. k. 17C/23/2010-65

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29. 6. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Prešov zo 16. 8. 2010 č. k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z
9. 5. 2011 č. k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb
operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu
Svidník z 31. 10. 2011 č. k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26. 10. 2011 č.

k. 11C/184/2011-82 a iné). Vyššie uvedené je zrejmé aj z rozsudku KS v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011.

Podľa ustanovenia § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za

neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca

dodávateľa.

Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty

zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné
prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov."

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti

o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov:
„Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez
nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné

ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného
poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na
ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú
podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je
neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny
stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v
priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by

o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ
a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku
súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán
členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný
ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a

to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá
bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu
uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bránijej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba
platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý
a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa
protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať,
že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v
rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene

anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám
súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č.
250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.).

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

Vzhľadom na ustanovenie § 53a odsek 1 Občianskeho zákonníka procesný súd teda ani nemohol
pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako
neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly,
ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.

Po vykonanom dokazovaní preto súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti o zaplatenie sumy
519,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy od 26.7.2013 do zaplatenia
dôvodná, a preto jej vyhovel. Vo zvyšnej časti, t.j. v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty a náhrady škody
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek 2 v spojení s § 151 odsek 1
Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca bol v tomto konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny vo výške
519,98 eur a v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 65,14 eur (úroky z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 519,98 eur od 26.7.2013 kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku) t.j. celkovo

vo výške 585,12 eur a neúspešný v časti o zaplatenie náhrady škody a zmluvnej pokuty vo výške 509
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 63,77 eur (úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy
509 eur od 26.7.2013 kapitalizovaných ku dňu vyhlásenia rozsudku), t.j. celkovo vo výške 572,77 eur,
čo je v percentuálnom vyjadrení pomer úspechu a neúspechu žalobcu 50,53 % : 49,47 %. Keďže pomer
úspechu žalobcu a úspechu žalovanej je približne rovnaký, súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách vedľajšieho účastníka súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 odsek 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Vedľajší účastník vstúpil do konania pre časť nároku žalobcu, ktorý
spochybňoval. Nespochybňoval žalobcom uplatnený nárok týkajúci sa nezaplatenia ceny za poskytnuté

telekomunikačné služby, navrhoval zamietnuť návrh žalobcu len v časti týkajúcej sa náhrady škody a
zmluvnej pokuty. To bol jeho určovací návrh, vo vzťahu ku ktorému bol úspešný. Preto má právo voči
žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov. Vedľajší účastník (v podaní zo dňa 15.1.2015) si uplatnil
náhradu trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z 2 úkonov právnej služby (1. príprava a prevzatie
zastúpenia, 2. Účasť na pojednávaní dňa 14.1.2015) v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“) z tarifnej hodnoty veci 509 eur (náhrada škody a zmluvná pokuta),
z ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavuje sumu 34,86 eur
podľa ustanovenia § 10 odsek 1 vyhlášky, paušálnej náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyhlášky za 2 úkony právnej služby

zvýšených o daň z pridanej hodnoty, pričom právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je
jej platiteľom. Súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi odmenu ani paušálne náhrady za úkon právnej
služby, a to vyjadrenie zo dňa 13.1.2015, pretože tento úkon právnej služby nepovažoval za účelný
prihliadajúc i na zásadu hospodárnosti konania, keďže predmetné vyjadrenie vedľajší účastník zaslalsúdu dňa 13.1.2015 telefaxom deň pred pojednávaním, ktorého sa následne dňa 14.1.2015 i osobne
zúčastnil. Na základe uvedeného preto súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na odmene 86,5 eur (69,72
eur + 2x8,39 eur).

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka ďalej pozostávajú v zmysle ustanovenia § 15 odsek 1
vyhlášky z náhrady cestovného na trase Michalovce - Humenné a späť t.j. 59 km osobným automobilom
značky Porsche Cayenne s evidenčným číslom H pri priemernej spotrebe 7,2 l/100 km. Za cestu
na pojednávanie dňa 14.1.2015 pri cene pohonných hmôt 1,214 eur/1 l a paušálnej náhrade 0,183

eur/1 km (v zmysle ustanovenia § 1 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky číslo 632/2008 Z.z.) má vedľajší účastník právo na náhradu cestovného vo výške 15,95 eur
(cestovné vo výške 5,15 eur + paušálna náhrada vo výške 10,8 eur). Ďalej trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka pozostávajú z náhrady za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za
každú aj začatú polhodinu v zmysle ustanovenia § 17 odsek 1 citovanej vyhlášky za 4 polhodiny za
cestunapojednávaniedňa14.1.2015(výpočtovýmzákladomjepriemernámesačnámzdazamestnanca

hospodárstva SR za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, t.j. za 1.polrok roku 2014 v sume
13,98 eur) vo výške 55,92 eur.

Spolu trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak predstavujú sumu 190,04 eur (86,50 eur +
15,95 eur + 55,92 eur + 20 % DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.