Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 29, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/325/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6199898872
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6199898872.3

Rozhodnutie

OkresnýsúdBanskáBystricavoveciexekúcieoprávneného:OLÝRA,s.r.o.,sosídlomTatranská295/15,
017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 701 092 (právny predchodca PRIMM, s.r.o., so sídlom Tatranská
295, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 341 479), proti povinnému: R. V., Y.. X. X. Č..X, XXX XX V.
Ľ., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 876,81 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom

Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn.: EX 142/99, o námietkach povinného proti
exekúcii a o námietkach povinného proti trovám exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd vo zvyšku námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

Súd námietky povinného proti trovám exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodnýoprávnený PRIMAZDROJBanskáBystrica,a.s.,sosídlomZvolenskácesta25,97468Banská

Bystrica, IČO: 31 642 098, podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie
proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške 1111,92 Eur (33497,70 Sk), trov predchádzajúceho
konania vo výške 53,77 Eur (1620,00 Sk) a 50,12 Eur (1510,00 Sk), a to na základe exekučného titulu
- platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2 Rob 1394/94 zo dňa 30. 08. 1994, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.09.1994. Predmetný návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie došiel súdnemu exekútorovi dňa 04. 02. 1999.

Poverením č. 5601 009663 zo dňa 18. 02. 1999 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Petra Kohúta, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35,
974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. Ex 142/99.

Z aktuálneho výpisu z obchodného registra na pôvodne označeného oprávneného PRIMM, s.r.o.,
so sídlom Tatranská 295, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 341 479, súd zistil, že táto obchodná
spoločnosť bola dobrovoľne vymazaná ku dňu 06. 12. 2012. Na základe rozhodnutia valného
zhromaždenia z 22. 06. 2007 sa táto obchodná spoločnosť zlúčila so spoločnosťou PRIM spol. s.r.o.,

Zaymusova 72, Žilina, IČO: 36 379 492 ku dňu 30. 06. 2007, pričom spoločnosť PRIM spol. s.r.o.,
Zaymusova 72, Žilina, IČO: 36 379 492 sa zrušuje bez likvidácie a právnym nástupcom sa stáva PRIMM,
s.r.o., IČO: 36 341 479. Podľa § 69a ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka účinky zlúčenia spoločnosti
nastávajú jeho zápisom do obchodného registra. Týmto zápisom do obchodného registra prechádza
imanie zanikajúcej spoločnosti na nástupnícku spoločnosť. Tomuto nasvedčuje výpis z obchodného
registra, z ktorého vyplýva, že právnym nástupcom oprávneného v dôsledku zlúčenia je obchodná

spoločnosť OLÝRA, s.r.o., so sídlom Tatranská 295/15, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 701 092.
Z uvedeného je zrejmé, že namiesto pôvodne označeného oprávneného vstúpila do konania tátoobchodná spoločnosť (vstúpila do práv a povinností na strane pôvodného oprávneného zo zákona), s
ktorou bude súdny exekútor ďalej konať ako s účastníkom konania na strane oprávneného.

Z aktuálneho výpisu zo živnostenského registra na povinného vyplýva, že tento ako podnikateľ - fyzická

osoba ukončil svoju činnosť ku dňu 24. 4. 1995.

Súdny exekútor k podaným námietkam uviedol, že povinný podal "Námietky proti trovám exekúcie"
spolu s "Námietkami proti exekúcii" dňa 31. 07. 1999, t.j. v zákonnej 3 - dňovej lehote na pošte M.
M. X. Podanie povinného však okrem označenia v nadpise, žiadne námietky proti trovám exekúcie
neobsahuje. Ďalej dňa 11. 08. 1999 podal povinný na pošte v V. Ľ. ".Námietky proti trovám exekúcie
- doplnenie", doplnené podanie, ktoré podal menovaný po lehote na vznesenie námietok proti

trovám exekúcie. Ani toto podanie okrem označenia v nadpise žiadne námietky proti trovám exekúcie
neobsahuje.

Podaním zo dňa 31. 07. 1999 povinný podal námietky proti exekúcii i námietky proti trovám exekúcie,
lebo nie je si vedomý dlhu voči spoločnosti Prima Zdroj, a.s. Na zdôvodnenie uviedol, že rozhodnutie
okresného súdu č.k. 2 Rob 1394/94, ktoré je predmetom upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. EX

142/99,satýkakonkrétnejfaktúryč.13723z roku1993.Nakoľkojehofirmaužodapríla1995neexistuje,
je pracné vyhľadať potrebné doklady na to, aby preukázal neopodstatnené vydanie upovedomenia
o začatí exekúcie. Uviedol, že minimálne výška uvedenej istiny je nesprávna, nakoľko predchodca
oprávneného mu dňa 22. 10. 1996 zaslal odsúhlasenie zostatkov s uvedením výšky istiny 32 826,14
Sk, z ktorej sumy neboli odpočítané dobropisy za vrátené obaly aj napriek tomu, že predchodca

oprávneného sa zaviazal tieto odpočítať práve z faktúry č. 13723 v uznaní záväzku, celkom vo výške
9842,50 Sk. Neboli mu odpočítané ani ďalšie dobropisy, ktoré exekútorskému úradu predloží spolu s
ostatnými dokladmi, týkajúce sa sporu s oprávneným. K písomnému podaniu povinný pripojil prílohu
označenú ako "Odsúhlasenie zostatkov" z 22. 10. 1996 a "Uznanie záväzku" bez dátumu vydania.

V doplňujúcom podaní zo dňa 10. 08. 1999 povinný uviedol, že rozhodnutie súdu, č.k. 2 Rob 1394/94

sa netýka len faktúry č. 13723 z roku 1993, ale s predmetnou faktúrou sú späté aj ďalšie faktúry a
dobropisy z obdobia rokov 1992 - 1994, keď ako odberateľ nakupoval v podniku ZDROJ štátny podnik
potravinársky tovar. Uvedený dodávateľ mu bol na prelome rokov 1992-1993 dlžný za neuhradené
dobropisy celkove sumu 19 662,- Sk. U dodávateľa nakúpil dňa 13. 01. 1993 tovar v hodnote 27 084,-
Sk fakturovaný faktúrou č. 10379 a dňa 03. 03. 1993 nakúpil tovar v hodnote 40 543,60 Sk fakturovaný

faktúrou č. 13723. Tovar v oboch dodávkach bol dodaný nekompletne, preto predchodcovi oprávneného
navrhol vykompenzovanie nedodaného tovaru a neuhradených dobropisov. ZDROJ štátny podnik s jeho
návrhom nesúhlasil a požadoval uhradenie faktúr v plnej výške. Preto faktúru č. 10966 uhradil v plnej
výške, ale s úhradou faktúry č.13723 bez kompenzácie s neuhradenými dobropismi nesúhlasil. Ďalej
uviedol,žepredchodcaoprávnenéhonanehovyvíjalnátlakprostredníctvompokusova zmierov,vtýchto

však svoje záväzky voči nemu nespomínal, a napokon dňa 22. 07. 1994 podal proti nemu na súde dve
žaloby. Prvá z nich sa týkala duplicitnej faktúry č. 10379, vystavenej na sumu 27 267,- Sk. Súd konanie
o tejto žalobe zastavil po zistení, že faktúru rok pred podaním žaloby uhradil. Druhá žaloba sa týkala
faktúry č. 13723, v ktorej ZDROJ štátny podnik uviedol nepravdivé údaje, lebo spor sa nemal týkať
sumy 40 543,60 Sk, ale podľa dohody malo ísť o sumu 29 774,20 Sk. Preto proti rozhodnutiu č. k. 2

Rob 1394/94, ktorým mu súd uložil povinnosť uhradiť predchodcovi oprávneného sumu 40 543,60 Sk
podal odpor a trval na tom, že uvedená suma nezodpovedá skutočnosti. Podľa neho od sumy 40
543,60 Sk (f. č. 13723) mali byť odpočítané dobropisy: č. 40131 v sume 1400,- Sk, č. 40227 v sume
4 824,- Sk, č. 40753 v sume 3 786,50 Sk, č. 40135 v sume 1 400,- Sk , č. 40904 v sume 18,41 Sk, ako
aj suma 926,90 Sk za nedodaný tovar. Zostatok mal potom predstavovať sumu 28 177,79 Sk. Ďalej

povinný uviedol, že od tejto sumy mali byť odpočítané úhrady ( hotovosť, ktorú zaplatil zamestnancovi
Q.. F. ) v sume 7 500,- Sk, preplatok duplicitnej faktúry č. 10379 vo výške 671,56 Sk, ďalej sumy 158,20
za nedodaný tovar - karpatské brandy, 2 025,- Sk za nedodaný kryštálový cukor, reklamovaný tovar
minerálka vo výške 8,19 Sk, vrátenka obalov č. 242889 vo výške 1026,- Sk, vrátenka obalov č. 013574
vo výške 1 368,- Sk a suma za nedodaný tovar - hygienický cukor f.č. 10966 vo výške 640,40 Sk, všetko

spolu v sume 13 397,36 Sk. Ďalej od tejto sumy mali byť odpočítané dobropisy : č. 43791 vo výške 2
548,- Sk, č. 43524 vo výške 2 332,- Sk, č. 43228 vo výške 1 068,- Sk, č. 42968 vo výške 1 872,- Sk, č.40525 vo výške 899,- Sk, č. 42101 vo výške 1 750,- Sk, č. 42403 vo výške 460,- Sk, č. 40351 vo výške
874,- Sk, č. 41968 vo výške 764,- Sk, č. 41823 vo výške 936,- Sk, č. 41692 vo výške 90,- Sk, č. 41031
vo výške 1 216,- Sk, spolu v sume 14 809,- Sk. Po odčítaní príslušných súm vzniká zostatok - 28,50 Sk,

a preto po započítaní jednotlivých dobropisov nie je oprávnenému nič dlžný. Povinný ešte uviedol, že v
rôznychlistinách,konkrétne"Pokusozmier"zodňa22.03.1993,"Dohodaovysporiadaníneuhradených
pohľadávok po lehote splatnosti" zo dňa 27. 05. 1993 (iba prvá strana bez ďalšieho textu tejto dohody),
"Návrh žaloby" zo dňa 22.07. 1996, "Odsúhlasenie zostatkov" zo dňa 22.10. 1996 a "Výzva k úhrade"
zo dňa 08. 04. 1998 predchodca oprávneného od neho požaduje uhradiť rôzne sumy (napr. sumu 39

616,70 Sk, ďalej sumu 29 774,20 Sk, 40 543,60 Sk, 32 826,14 Sk a 33 497,70 Sk), pričom uvedené
sumy nemajú ani klesajúci a ani stúpajúci charakter, ale skáču bez logického dôvodu.

K námietkam povinného sa prostredníctvom právneho zástupcu písomne vyjadril predchodca
oprávneného (PRIMA ZDROJ Banská Bystrica, a.s.). V podaní zo dňa 30. 03. 2000 uviedol, že námietky
povinného považuje za účelové. Poukázal na skutočnosť, že oprávnený si uplatnil svoje nároky žalobou
na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 30. 08. 1994 v konaní vedenom pod č. k. 2 Rob 1394/94. Pokiaľ

skutočnosti a dôvody, ktoré povinný uvádza v námietkach, sú pravdivé a opodstatnené, mal možnosť
podať proti platobnému rozkazu odpor, čo však neurobil. Ďalej uviedol, že po vzniku exekučného titulu
došlo k zníženiu pohľadávky oprávneného, a to započítaním s dobropismi oprávneného v celkovej výške
5045,90 Sk a priamou úhradou povinného vo výške 2000,- Sk, avšak zostatok dlhu vo výške 33
497,70 Sk, súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia ku dňu 30. 03. 2000 povinným uhradené neboli.

Vzhľadom na to, že po vzniku exekučného titulu nedošlo k zániku vymáhanej pohľadávky, ale došlo len k
čiastočnému zníženiu pohľadávky, ako aj s ohľadom na to, že sa nenaplnili ani ostatné dôvody uvedené
v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, a nie sú dané ani dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 EP,
považuje námietky povinného za účelové, jednoznačne za nedôvodné, a žiada ich zamietnuť.

Vo vyjadrení zo dňa 03. 01. 2002 predchodca oprávneného (PRIMA ZDROJ holding, a.s., Považská

Bystrica ako právny nástupca po obchodnej spoločnosti PRIMA ZDROJ Banská Bystrica, a.s.) uviedol,
že námietky povinného proti exekúcii považuje za účelové, nedôvodné a zavádzajúce. Je síce pravdou,
že celá situácia je značne neprehľadná vďaka viacerým faktúram a dobropisom, ako aj čiastočným
úhradámarôznymdohodáma zároveňajvdôsledkuomylovprávnehopredchodcuoprávneného,avšak
oprávnený je schopný preukázať listinnými dôkazmi, že ku dňu 03. 01. 2002 predstavuje neuhradený

zostatok faktúry č. 13723 sumu 33 497,70 Sk. Uviedol, že povinný nakúpil od právneho predchodcu
oprávneného tovar v hodnote 40 543,60 Sk, ktorý mu bol k úhrade vyúčtovaný faktúrou č. 13723. Z
predmetnej faktúry mu bola následne odpočítaná hodnota dobropisu za vrátený tovar č. 40584 v hodnote
926,90 Sk, čím vznikol zostatok faktúry č. 13723 vo výške 39 616,70 Sk. Dňa 27. 05. 1993 podpísal
povinný s právnym predchodcom oprávneného dohodu o vysporiadaní pohľadávok, v ktorej bol dobropis

č. 40135 v hodnote 1 410,- Sk omylom pripočítaný ako faktúra, a nie odpočítaný ako dobropis. Skutočná
hodnota tohto dobropisu je 705,- Sk. Pokiaľ ide o dobropis na sumu 1 216,- Sk (v dohode omylom
označený ako dobropis č. 40131) bol povinnému uhradený dňa 09. 08. 1993, ktorý doklad pripája.
Ďalej bol z faktúry č. 13723 odpočítaný dobropis č. 40227 v hodnote 4 824,- Sk, čo potvrdzuje vo
svojich námietkach aj povinný. Dobropisy č. 40753 vo výške 3786,50 Sk a č. 40904 vo výške 16,-

Sk boli započítané na úhradu faktúry č. 10379 a nie na úhradu dlhu, ktorý je predmetom exekučného
konania. Pokiaľ povinný tvrdí, že uhradil v hotovosti sumu 7 500,- Sk, jeho tvrdenie nie je pravdivé,
lebo v skutočnosti uhradil len sumu 5 000,- Sk. Z uvedenej sumy bolo 3 000,- Sk započítané na úhradu
faktúry č. 10379 a nie na úhradu dlhu. Pokiaľ sa jedná o sumu 2 500,- Sk, na ktorú povinný tvrdí, že
nenašiel doklad, táto suma uhradená nebola, lebo ani oprávnený nemá takýto doklad k dispozícií a

táto suma nebola ani na úhradu vymáhaného dlhu zaúčtovaná. Z uvedeného dôvodu zo sumy 7 500,-
Sk, je možné na úhradu vymáhaného dlhu započítať len sumu 2 000,- Sk. Dňa 22. 04. 1993 oprávnený
omylom uhradil povinnému sumu 705,- Sk a túto mylnú platbu potom pripočítal k zostatku dlhu, ktorý
je predmetom tohto konania. Preto bol v dohode zo dňa 27. 05. 1993 uvedený dobropis č. 40135 v
hodnote 1 410,- Sk, a nie vo výške 705,- Sk, čo je polovica uvedenej sumy. Pokiaľ sa jedná o dobropisy,

ktoré povinnému podľa neho uhradené neboli, tieto tvrdenia povinného sa nezakladajú na pravde, lebo
dobropis č. 43791 na sumu 2 548,- Sk bol povinnému uhradený dňa 01. 02. 1993, dobropis č. 43524 na
sumu 2 332,- Sk bol uhradený dňa 29. 01. 1993, dobropis č. 43228 na sumu 1 068,- Sk bol uhradený dňa
29.01.1993, dobropis č. 42101 na sumu 1 750,- Sk bol uhradený dňa 03. 09. 1992, dobropis č. 42403
na sumu 460,- Sk bol uhradený dňa 14. 09. 1992, dobropis č. 41968 na sumu 764,- Sk bol uhradený

dňa 18. 08. 1992 dobropis č. 41823 na sumu 936,- Sk bol uhradený dňa 14. 08. 1992 a dobropis č.41692 na sumu 90,- Sk bol uhradený dňa 29. 07. 1992, ktoré doklady o úhradách pripája. Dobropis
č. 40525 na sumu 899,- Sk a dobropis č. 40351 na sumu 874,- Sk oprávnený neeviduje. Dobropis č.
42968 vo výške 1 872,- Sk bol oprávneným uhradený, avšak doklad o úhrade do dnešného dňa nebol

nájdený. Záverom oprávnený uviedol, že predmetom súdneho konania, vedeného na Okresnom súde
v Banskej Bystrici pod č.k. 2 Rob 1394/94 bol dlh vyplývajúci z neuhradenej faktúry č. 13723 vo výške
40 543,- Sk. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28. 09. 1994 platobný rozkaz, ktorý je exekučným
titulom v predmetnom exekučnom konaní, č.k. 1Er/325/99. Oprávnený sa domáha vymoženia zostatku
uvedeného dlhu vo výške 33 497,70 Sk, nakoľko pôvodná fakturovaná suma bola znížená takto: odpočet

dobropisu č. 40277 vo výške 4 824,- Sk, odpočet dobropisu č. 40584 vo výške 926,90 Sk, pripočítanie
sumy 705,- Sk za mylnú - duplicitnú úhradu dobropisu č. 40135, odpočet čiastočnej úhrady vo výške 2
000,- Sk zo dňa 19. 07. 1994.

Dňa 01. 06. 2001 právny zástupca predchodcu oprávneného oznámil tunajšiemu súdu prechod práv a
povinností z obchodnej spoločnosti PRIMA ZDROJ Banská Bystrica, a.s. Zvolenská cesta 25, Banská
Bystrica, IČO: 31 642 098 na obchodnú spoločnosť PRIMA ZDROJ holding, a.s., Tatranská 298,

Považská Bystrica, IČO: 36 010 413 a k oznámeniu pripojil Zmluvu o vklade časti podniku do obchodnej
spoločnosti vkladateľa PRIMA ZDROJ Banská Bystrica, a.s. Zvolenská cesta 25, Banská Bystrica, IČO:
31 642 098 a obchodnej spoločnosti PRIMA ZDROJ holding, a.s., Tatranská 298, Považská Bystrica,
IČO: 36 010 413.

Podaním zo dňa 12. 12. 2001 sa k námietkam povinného vyjadrila obchodná spoločnosť PRIMA ZDROJ

holding, a.s., IČO: 36 010 413. Uviedla, že povinný dňa 13. 01. 1993 nakúpil tovar na faktúru č. 10379.
Na faktúre však bola sčítacia chyba sumy bez DPH a preto mu bola zaslaná opravená faktúra, pričom
správna suma mala byť na faktúre uvedená vo výške 27 267,- Sk. Túto faktúru odberateľ zaplatil len
čiastočne dňa 28. 01. 1993 sumou 21 136,06 Sk, neuhradený zostatok faktúry bol vo výške 6 130,94
Sk. Následne povinný nakúpil ďalší tovar na faktúru č. 10966 v hodnote 19 014,- Sk a na faktúru č.

13273 v hodnote 40 543,60 Sk. Faktúru č. 10963 uhradil v plnej výške dňa 01. 06. 1993. Z faktúry č.
13723 mu bol odpočítaný dobropis č. 40584 za vrátený tovar v hodnote 926,90 Sk, čím vznikol na tejto
faktúre zostatok 39 616,70 Sk. Dňa 27.05.2001 povinný podpísal Dohodu o vysporiadaní pohľadávok aj
napriek tomu, že tam mu bol dobropis pripočítaný ako faktúra, a nie odpočítaný zo zostatku ako dobropis
č. 40135 v hodnote 1 410,- Sk. V skutočnosti má tento dobropis hodnotu iba 705,- Sk. Za oprávneného

dohodu podpísal zamestnanec - Q.. M. a je zrejmé, že sa nikdy nedostala do učtárne na zúčtovanie,
pretože z uvedených dobropisov bol jeden uhradený a jeden odpočítaný z inej faktúry. Dobropis č. 40031
na sumu 1 216,- Sk (v dohode je uvedené č. 40131, taký dobropis povinný nemal vystavený) mu bol
uhradený dňa 09. 08. 1993. Ostatné dobropisy boli odpočítané nasledovne: dobropis č. 40227 v sume
4 824,- Sk za faktúry f. č. 13723 (so zostatkom po odpočte dobropisu 34 792,70 Sk), dobropis č. 40753 v

sume 3 786,50 Sk z faktúry č. 10379 a dobropis č. 40904 v sume 16,- Sk z faktúry č. 10379 (so zostatkom
po odpočte dobropisu 2 328,44 Sk). Rôznymi odpočtami sa zostatky uvedených faktúr menili. Pokiaľ
povinný tvrdí, že uhradil sumu 7 500,- Sk, ide o nepravdivé tvrdenie, v skutočnosti zaplatil len sumu 5
000,- Sk, ktoré boli aj zaúčtované, doklad na zvyšných 2 500,- Sk nenašli. Zo sumy 5 000,- Sk bolo dňa
28. 06. 1994 zaplatené 3 000,- na faktúru č. 10379, čím vznikol preplatok + 671,56 Sk. Suma 2 000,-

Sk bola uhradená dňa 19 .07. 1994 na faktúru č. 13723, čím vznikol nový zostatok faktúry 32 792,70
Sk. Dňa 22. 04. 1993 bolo zrejme omylom uhradené povinnému 705,- Sk, a táto mylná platba bola
pripočítaná k faktúre č. 13723,- Sk, zostatok bol teda 33 497,70 Sk. Ďalej oprávnený uviedol, že zostatky
faktúr boli znižované takto: z faktúry č.10379 z pôvodnej sumy 27 267,- Sk boli odpočítané nasledovné
sumy: suma 21 136,- Sk ( úhrada z 28. 01. 1993), suma 3 786,50 Sk ( dobropis č. 40753), suma 16,-

Sk (dobropis č. 40904), suma 3 000,- Sk ( úhrada z 28.06.1994), suma 671,56 Sk, a z faktúry č. 13723
z pôvodnej sumy 40 543,60 Sk boli odpočítané sumy: 926,90 Sk ako dobropis č. 40584, suma 4 824,-
Sk ako dobropis 40227, pripočítaná suma 705,- Sk ( mylná úhrada z 22. 04. 1993), odpočítaná suma
2 000,- Sk (úhrada z 19 .07. 1994) a zostatok predstavuje sumu 33 497,- Sk. Pokiaľ ide o odpočítanie
ďalších dobropisov, ktoré povinný požaduje, tieto mu boli uhradené nasledovne: dobropis č. 43791 vo

výške 2 548,- Sk bol uhradený dňa 01. 02. 1993, dobropis č. 43524 vo výške 2 332,- Sk dňa 29.
01. 1993, dobropis č. 43228 vo výške 1 068,- Sk bol uhradený dňa 29. 01. 1993, dobropis č. 42101 vo
výške 1 750,- bol uhradený dňa 03. 09. 1992, dobropis č. 42403 vo výške 460,- Sk dňa 14. 09. 1992,
dobropis č. 41968 vo výške 764,- Sk dňa 18. 08. 1992, dobropis č. 41823 vo výške 936,- Sk dňa 14.
08. 1992, dobropis č. 41692 vo výške 90,- Sk dňa 29. 07. 1992. Oprávnený ďalej uviedol, že dobropisyč. 40525 a 40351 neboli v zostavách nájdené, preto sa k nim nevedia vyjadriť, či boli vystavené a kedy
boli uhradené. Dobropis č. 42968 vystavený bol, ale kedy bol uhradený, v zostavách nenašli.

V danej veci pôvodne rozhodla vyššia súdna úradníčka tohto súdu uznesením č.k. 1Er/325/1999-149

zo dňa 09. 07. 2012, a to prvým výrokom zamietla námietky povinného proti exekúcii (§ 50 ods. 1, §
409 ods. 1 Ob.Z., § 448 ods. 1 Ob.Z., § 559 OZ, § 580 OZ, § 581 ods. 2, 3 OZ, § 358 Ob.Z, § 359
ObZ, § 360 ObZ, § 364 Ob.Z). Druhým výrokom tohto uznesenia rozhodla tak, že súd exekúciu zastavil
v časti vymáhania istiny pohľadávky vo výške 235,11 Eur. Tretím výrokom tohto uznesenia vyššia súdna
úradníčka rozhodla tak, že námietky povinného proti trovám exekúcie zamietla.

Proti citovanému uzneseniu vyššej súdnej úradníčky tohto súdu, ktoré bolo doručené aj povinnému,

tento podal v zákonnej lehote odvolanie. Má za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, v
dôsledku čoho nesprávne rozhodol po právnej stránke. Naďalej trvá na námietkach proti exekúcii aj proti
trovám exekúcie, pretože ani so značným časovým odstupom nie je si vedomý, že by voči oprávnenému,
príp. jeho právnym predchodcom mal nejaké záväzky. Podnikanie ukončil v roku 1995. Na zdôvodnenie
písomne poukázal na totožné dôvody uvádzané v pôvodných námietkach. Naďalej trval na tom, že došlo

k zániku celého nároku oprávneného. Preto navrhol exekúciu zastaviť, keďže pohľadávka oprávneného
neexistuje, čo podložil listinnými dôkazmi. Okrem uvedeného sa vyjadril k vyjadreniu oprávneného zo
dňa 12. 12. 2001, ktoré považuje za zmätočné. Podrobne sa vyjadruje k tvrdeniam oprávneného, ktoré
rozporuje. Na základe skutočností uvádzaných v odvolaní povinný má za to, že neexistujú podmienky
núteného vymáhania pohľadávky, ktorá zanikla. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie súdu a rozhodnúť

o zastavení exekúcie v celom rozsahu.

Právny predchodca oprávneného sa podaním zo dňa 08. 08. 2012 vyjadril k odvolaniu povinného.
Uviedol, že nebola jeho pohľadávka uhradená v plnom rozsahu, a to z dôvodu nepodložených a
účelových námietok povinného, ktorý svojim konaním bráni vymožiteľnosti súdom priznanej pohľadávky
oprávneného. K zániku vymáhanej pohľadávky nedošlo, len k jeho čiastočnému zníženiu podľa

predložených dokladov. Žiadal potvrdiť napadnuté rozhodnutie okresného súdu.

Odvolaniepovinnéhosmerujeprotiuzneseniuvyššejsúdnejúradníčkytohtosúduč.k.1Er/325/1999-149
zodňa09.07.2012,čodoprvéhovýrokutohtouzneseniaozamietnutínámietokpovinnéhoprotiexekúcii
a do tretieho výroku o zamietnutí námietok povinného proti trovám exekúcie, proti ktorým inak odvolanie
nie je prípustné. Potom odvolaním napadnuté výroky uznesenia v konkrétnej veci sa zo zákona zrušujú

a opätovne musí rozhodnúť sudca. Takýto záver vyplýva z ust. § 374 ods. 4 posledná veta O.s.p.,
v ktorom sa uvádza, že ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti
rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Preto súd pristúpil k
vecnému posúdeniu a rozhodovaniu o námietkach povinného proti exekúcii, ako aj o jeho námietkach

proti trovám exekúcie.

Odvolaním sa povinný domáha zrušenia napadnutého uznesenia s tým, aby súd rozhodol o zastavení
exekúcie. Na vysvetlenie exekučný súd uvádza, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu súdu,
ktorým sa rozhodovalo o námietkach povinného proti exekúcii aj námietkam proti trovám exekúcie. V
prípade, že by súd vyhovel námietkam povinného v celom rozsahu, následne by súd exekúciu zastavil. V

predmetnej veci boli námietky povinného čiastočne dôvodné, čomu nasvedčuje druhý výrok uznesenia
vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/325/1999-149 zo dňa 09. 07. 2012,
ktorým bola exekúcia zastavená v časti vymáhania istiny pohľadávky vo výške 235,11 Eur. Potom tento
druhý výrok rozhodnutia zostáva odvolaním nedotknutý, keďže tento je v prospech povinného účastníka,
a nie v jeho neprospech. Je nesporné, že predmetné odvolanie povinného sa týka rozhodovania o jeho

námietkach proti exekúcii, avšak čo do zvyšku vymáhanej pohľadávky oprávneného, keďže exekúcia už
bola zastavená v časti vymáhania istiny pohľadávky vo výške 235,11 Eur. Zároveň odvolanie povinného
sa týka aj rozhodovania o jeho námietkach proti trovám exekúcie, ktoré podal.Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie.

Podľa § 50 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie
do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,

že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok
exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Konanie o námietkach povinného proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na
základe námietky povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene. Námietky sú procesnou
obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie

od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z ust. § 50 ods. 1 Exekučného
poriadku vyplýva, že predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich
spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. V exekučnom
konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia
vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie.

Súd konštatuje, že povinný má právo v rámci námietok proti exekúcii uvádzať aj to, že po začatí exekúcie
došlo k zániku vymáhaného nároku. Zánik judikovaného práva môže nastať nielen splnením záväzku,
ale akýmkoľvek iným spôsobom, ktorý predpokladá zákon. Povinný teda môže namietať, že zánik
vymáhaného nároku nastal započítaním jeho vzájomnej pohľadávky s vymáhanou.

Podľa § 409 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. ( ďalej Obchodný zákonník), kúpnou zmluvou sa predávajúci

zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a
previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Splneniedlhujespôsobomzánikuzáväzkuajemuzodpovedajúcehoprávavzmysle§559ods.1zákona
č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

Formou zániku pohľadávok je aj započítanie. Základná úprava započítania je obsiahnutá v OZ (§ 580
a 581) a aplikuje sa aj na obchodné vzťahy, pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchylnú úpravu (§ 358
až 364).

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z

účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj
pohľadávky uvedené v ods. 2.Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na
súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa § 360 Obchodného zákonníka, započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že
veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

Podľa § 364 Obchodného zákonníka, na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné
pohľadávky.

Právna úprava rozlišuje dva prípady započítania: 1.započítanie jednostranným právnym úkonom,
ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany
zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú (compensatio necessaria), 2.započítanie
dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou (compensatio voluntaria). Započítanie jednostranným
právnym úkonom je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu a pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to
ani dohodou strán ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa
zrušujú, pokiaľ sa kryjú. Pokiaľ by sa pohľadávky nekryli úplne, t.j. jedna pohľadávka by prevyšovala
druhú, pohľadávka v rozsahu prevýšenia trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc
od okamihu, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel

prejav smerujúci k započítaniu druhej strane. Pre dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok zákon
nevyžaduje písomnú formu.

Námietku započítania vzájomnej pohľadávky možno uplatniť aj v konaní o výkon rozhodnutia podľa
§ 251 a nasl. OSP, ako aj v exekučnom konaní podľa zákona č. 235/1995 Z.z., resp. návrhom
na zastavenie výkonu rozhodnutia (exekúcie). Za moment stretnutia pohľadávok spôsobilých na

započítanie v exekučnom konaní a tým aj k zániku práva tvoriaceho predmet exekúcie treba považovať,
keď došlo k jednostrannému úkonu zo strany povinného tým, že doručil oprávnenému oznámenie o
započítaní pohľadávky (uznesenie NS SR 5 M Cdo 15/2008).

Podľa ustálenej súdnej judikatúry námietku započítania možno uplatniť aj vzájomnou pohľadávkou
povinného voči oprávnenému bez ohľadu na to, či táto vzájomná pohľadávka vznikla pred vydaním

rozhodnutia, ktoré je podkladom exekúcie, alebo až po jeho vydaní. Zánik pohľadávky spôsobuje síce
kompenzačný prejav, avšak zánik pohľadávky nastane okamihom, keď sa obe pohľadávky stretnú
(stretli). Z hľadiska doby zániku vzájomných pohľadávok započítaním nie je rozhodujúce, kedy bol prejav
smerujúci na započítanie urobený, resp. kedy došiel druhému účastníkovi. Právo vzniesť kompenzačnú
námietku sa nepremlčuje ( viď uznesenie II. ÚS 228/09-10).

Exekučný súd poznamenáva, že odvolaním sa povinný domáha zrušenia napadnutého uznesenia s tým,
aby súd rozhodol tak, že vyhovuje jeho námietkam proti exekúcii a námietkam proti trovám exekúcie
a následne rozhodol o zastavení exekúcie. Ďalej na vysvetlenie súd uvádza, že v predmetnej veci
boli námietky povinného čiastočne dôvodné, čomu nasvedčuje druhý výrok uznesenia vyššej súdnej
úradníčky Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/325/1999-149 zo dňa 09. 07. 2012, ktorým bola

exekúcia zastavená v časti vymáhania istiny pohľadávky vo výške 235,11 Eur. Potom tento druhý výrok
rozhodnutia zostáva odvolaním nedotknutý, keďže tento je v prospech povinného účastníka, a nie v jeho
neprospech. Tento druhý výrok citovaného rozhodnutia zo dňa 09.07.2012 nebol odvolaním napadnutý
zo strany oprávneného, ktorým bolo čiastočne vyhovené povinnému účastníkovi. Je nesporné, že
predmetné odvolanie povinného sa týka rozhodovania o jeho námietkach proti exekúcii, avšak čo do

zvyšku vymáhanej pohľadávky, keďže exekúcia už bola zastavená v časti vymáhania istiny pohľadávkyvo výške 235,11 Eur. Zároveň odvolanie povinného sa týka aj rozhodovania o jeho námietkach proti
trovám exekúcie, ktoré podal.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, teda právnym dôsledkom započítania je, že ak

sa vzájomné pohľadávky rovnakého druhu stretnú, okamihom stretu zaniknú. Súd konštatuje, že
započítanie vzájomných pohľadávok povinného a predchodcu oprávneného bolo už vykonané, a to
zohľadnením faktúry č. 13727, predložených dobropisov, reklamačných listov a ďalej faktúr č. 10379 a
č. 10966.

Súdpoukazujenatentozistenýskutkovýstav,ktorýužbolpodkladomprepredchádzajúcerozhodovanie,
kedy vyššia súdna úradníčka druhým výrokom uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k.

1Er/325/1999-149 zo dňa 09. 07. 2012 rozhodla tak, že exekúciu zastavila v časti vymáhania istiny
pohľadávky vo výške 235,11 Eur, keďže námietky povinného proti exekúcii považovala za čiastočne
dôvodné. Teda pôvodne vymáhanú pohľadávku oprávneného čo do istiny 1111,92 Eur (istina 33497,70
Sk okrem trov predchádzajúceho konania) ponížila v dôsledku započítania pohľadávok o sumu 235,11
Eur na sumu 876,81 Eur s tým, že predmetom exekúcie po jej čiastočnom zastavení (čo do istiny

pohľadávky 235,11 Eur) bude ďalej zvyšok istiny pohľadávky oprávneného čo do sumy 876,81 Eur, ako
aj trovy predchádzajúceho konania vo výške 53,77 Eur (1620,00 Sk) a 50,12 Eur (1510,00 Sk), a to na
základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2 Rob 1394/94
zo dňa 30. 08. 1994, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.09.1994.

Tomuto čiastočnému zastaveniu exekúcie čo do istiny pohľadávky oprávneného vo výške 235,11 Eur

predchádzalo zistenie tohto skutkového stavu, na základe ktorého súd mal preukázané, že povinný
u predchodcu oprávneného nakúpil dňa 13. 01. 1993 potravinársky tovar, fakturovaný bol faktúrou č.
10379 vo výške 899,02 Eur (27084,- Sk). Predchodca oprávneného uviedol výslednú sumu na faktúre
č. 10379, v dôsledku sčítacej chyby, nesprávne. Preto vyhotovil novú faktúru (s tým istým číslom) so
správnou výslednou sumou 905,10 Eur (27267,- Sk). Následne povinný nakúpil ďalší tovar fakturovaný

faktúrou č. 10966 v hodnote 631,15 Eur (19014,- Sk) a faktúrou č. 13723 v hodnote 1345,80 Eur (40
543,60 Sk).

Povinný odmietal zaplatiť dodávateľovi fakturovanú sumu 1 345,80 Eur ( f. č. 13723) z dôvodu, že tovar
vyfakturovanýfaktúramič.10379ač.13727muneboldodanýkompletne, akoajzdôvodu, žedodávateľ
mu pri fakturovaní nezohľadnil dobropisy za zálohované fľaše a vratné obaly, a ďalej reklamačné listy

za nedodaný a poškodený tovar.

Povinný poukázal na dobropisy vystavené predchodcom oprávneného pod č. 40131 v sume 46,47 Eur
(1 400,- Sk), č. 40227 v sume 160,13 Eur (4 824,- Sk), č. 40753 v sume 125,69 Eur ( 3 786,50 Sk), č.
40135 v sume 46,47 Eur ( 1400,- Sk), č.40904 v sume 0,53 Eur (16,- Sk), dobropis č. 40584 vo výške
30,77 Eur ( 926,90 Sk), č. 43791 vo výške 84,58 Eur (2 548,- Sk), č. 43524 vo výške 77,41 Eur (2 332,-

Sk), č. 43228 vo výške 35,45 Eur (1 068,- Sk), č. 42968 vo výške 62,14 Eur (1 872,- Sk), č. 40525 vo
výške 29,84 Eur ( 899,- Sk), č. 42101 vo výške 58,10 Eur (1750,- Sk), č. 42403 vo výške 15,27 Eur (460,-
Sk), č. 40351 vo výške 29,01 Eur (874,- Sk), č. 41968 vo výške 25,36 Eur (764,- Sk), č. 41823 vo výške
31,07 Eur (936,- Sk), č. 41692 vo výške 2,99 Eur (90,- Sk), č. 41031 vo výške 40,36 Eur (1 216,- Sk).

Povinný poukázal aj na ďalšie vystavené dobropisy za zálohované fľaše a obaly, a to: č. 43524 zo dňa

25. 11. 1992 - za zálohované fľaše a obaly v sume 77,41 Eur (2 332,- Sk) /č.l. 42 súdneho spisu/, č.
43791 zo dňa 16. 12. 1992 - za zálohované fľaše a prepravky v sume 84,58 Eur (2 548,- Sk) /č.l. 43
súdneho spisu/, č. 43228 zo dňa 03. 11. 1992 - za zálohované fľaše a prepravky v sume 35,45 Eur
(1 068,- Sk) /č.l. 44 súdneho spisu/, č. 42968 zo dňa 13. 10. 1992 - za zálohované fľaše a prepravky
v sume 62,14 Eur (1 872,- Sk) /č.l. 45 súdneho spisu/, č. 40031 zo dňa 27. 01. 1993 - za zálohované

fľaše a prepravky v sume 40,36 Eur (1 216,- Sk) / č.l. 34 súdneho spisu/, č. 41823 zo dňa 06. 08. 1992
- za zálohované fľaše a prepravky v sume 31,10 Eur ( 936,00 Sk) /č.l.47 súdneho spisu/.

Povinný preukázal, že mu dodávateľ fakturoval tovar, ktorý mu nebol dodaný kompletne a tiež
skutočnosť, že dodávateľovi (predchodcovi oprávneného) reklamačnými listami vrátil poškodený tovar.
Predchodca oprávneného nedodal povinnému 1) kryštálový cukor 150 kg á 13,50 Sk v sume 67,22 Eur

(2025,- Sk) / reklamačný list č. 64868 zo dňa 03. 09. 1992, č.l. 37 súdneho spisu/, 2) 2 ks Karpatskébrandy á 79,10 Sk v sume 5,25 Eur ( 158,20 Sk) /reklamačný list č. 10379 zo dňa 13. 01. 1993, č.l. 37
súdneho spisu/, 3) 2 ks minerálka Fatra v sume 0,27 Eur ( 8,14 Sk) /reklamačný list č. 63800, č. l. 38
súdneho spisu/ a 4) cukor HB 30 ks á 21,34 Sk v sume 21,26 Eur (640,40 Sk) /rekl. list č. 60339

zo dňa 20. 01. 1993, č.l. 41 súdneho spisu/. Povinný vrátil predchodcovi oprávneného reklamačným
listom č. 10966 zo dňa 20. 01. 1993 - 1 ks vytečený olej Fritol v hodnote 2,20 Eur ( 66,15 Sk) /č.l. 41
súdneho spisu/.

Povinný nepreukázal, že mu boli vystavené dobropisy č. 40351 vo výške 29,01 Eur (874,- Sk), a č.
40525 vo výške 29,84 Eur ( 899,- Sk), ktoré žiadal započítať ako svoju pohľadávku proti pohľadávke

oprávneného a ani oprávnený takéto faktúry v účtovníctve neevidoval.

Povinný nepreukázal svoje tvrdenie, že predchodcovi oprávneného uhradil v hotovosti sumu 248,95
Eur (7 500,- Sk). Súd má preukázané, že mu povinný uhradil v hotovosti dňa 28.06.1994 sumu 99,58
Eur ( 3 000,- Sk) a dňa 19. 07. 1994 sumu 66,39 Eur ( 2 000,- Sk) / č. l. 53 súdneho spisu/.

Oprávnený preukázal predloženými bankovými výpismi z čísla účtu 1108312, vedeného vo Všeobecnej
úverovej banke, a.s., pobočke Banská Bystrica, že povinnému uhradil dobropisy: č. 43791 v sume 84,58

Eur ( 2 548,- Sk) dňa 01. 02. 1993, č. 43524 v sume 77,41 Eur ( 2332,- Sk) dňa 09. 01. 1993, č. 43228
v sume 35,45 Eur (1 068,- Sk) dňa 29. 01. 1993, č. 42101 v sume 58,09 Eur (1 750,- Sk) dňa 03. 09.
1993, č. 42403 v sume 15,27 Eur (460,- Sk) č. 41968 v sume 25,36 Eur ( 764,- Sk) dňa 18. 08. 1992,
č. 41823 v sume 31,07 Eur (936,- Sk) dňa 14.08.1992, č. 41692 v sume 2,99 Eur (90,- Sk) dňa 29.
07. 1992, č. 40135 v sume 23,40 Eur (705,- Sk) dňa 11. 03. 1992, č. 40135 v sume 23,40 Eur ( 705,-

Sk) dňa 22. 04. 1993, č. 40031 v sume 40,36 Eur (1 216,- Sk) dňa 09. 08. 1993.

Predmetné dobropisy z vyššie uvedeného dôvodu nie sú započítania spôsobilými pohľadávkami
povinného voči oprávnenému, a preto o uvedené sumy nemožno dlh povinného znížiť.

Z vyjadrení oprávneného a povinného a nimi predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že
povinný faktúrou č. 10379 zo dňa 13. 01. 1993, splatnou dňa 25. 01. 1993 fakturovanú sumu 905,10

Eur (27 267,- Sk ) plnil čiastočne, keď dňa 28. 01. 1993 zaplatil sumu 701,59 Eur (21 136,06 Sk).
Neuhradený zostatok faktúry predstavoval sumu 203,51 Eur (6 130,94 Sk). Z tejto sumy oprávnený
odpočítal povinnému čiastočnú úhradu vo výške 99,58 Eur (3 000,- Sk) /úhrada zo dňa 28. 06. 1994
a povinnému vystavené dobropisy: č. 40753 vo výške 125,69 Eur (3786,50 Sk) a č. 40904 vo výške
0,53 Eur (16,- Sk) tak, že zostatkom bol preplatok 12,33 Eur (671,56 Sk).

Súd mal preukázané, že povinný faktúrou č. 10966 fakturovanú sumu 631,15 Eur (19014,- Sk) uhradil
dňa 01. 06. 1993 v plnej výške.

Súd mal preukázané, že faktúrou č. 13723 zo dňa 03. 03. 1993 fakturovanú sumu 1345,80 Eur
(40 543,60 Sk) povinný plnil čiastočne dňa 19. 07. 1994 vo výške 66,39 Eur (2 000,- Sk). Predchodca
oprávneného vo vzťahu k tejto faktúre zohľadnil povinnému dobropis č. 40584 vo výške 30,77 Eur

(926,90 Sk), dobropis č.40227 vo výške 160,13 Eur (4824,- Sk) a preplatok 22,29 Eur (671,56 Sk),
výsledná suma bola 1 066,22 Eur ( 32 121,14 Sk).

Z uvedeného vyplýva, že faktúrou č. 10379 fakturovaná suma 905,10 Eur (27 267,- Sk) v dôsledku
úhrady povinným a dobropisov bola znižovaná nasledovne: 905,10 Eur (27 267,- Sk) - 71,59 Eur (2136,-
Sk) /úhrada povinným 28. 01. 1993/ - 125,67 Eur ( 3 786,50 Sk) /dobropis č. 40753/ - 0,53 Eur (16,-

Sk) /dobropis č. 40904/ - 99,58 Eur (3 000,- Sk) /úhrada v hot. 28. 06. 1994/ = preplatok vo výške
22,29 Eur (671,56 Sk), a faktúrou č.13723 fakturovaná suma 1 345,80 Eur (40 543,60 Sk) v dôsledku
úhrady povinným a dobropisov bola znižovaná nasledovne: 1 345,80 Eur (40 543,60 Sk) - 22,29 Eur
( 671,56 Sk) / preplatok z f. 10379/ - 30,77 Eur ( 926,90 Sk) /dobropis č.40584) - 160,13 Eur ( 4 824,-
Sk) / dobropis č.40227/ - 66,39 Eur (2 000,- Sk) /hotovosť uhradená 19. 07. 1994/ = 1066,22 Eur ( 32

121,14 Sk).

Oprávnený nepreukázal, že povinnému uhradil dobropisy: dobropis č. 42968 vo výške 62,14 Eur (1
872,- Sk), a nepreukázal ani to, že povinnému uhradil sumu 67,22 Eur (2 025,- Sk) /za nedodaný
Kryštálový cukor 150 kg á 13,50 Sk/, sumu 5,25 Eur (158,20 Sk) /za nedodaný tovar 2 ks Karpatské
brandy á 79,10 Sk/, sumu 2,20 Eur (66,15 Sk /za 1 ks vytečený olej Fritol á 66,15 Sk/, sumu 21,26

Eur (640,40 Sk) /za nedodaný cukor HB 30 ks á 21,34 Sk/ a sumu 0,27 Eur (8,14 Sk) za nedodanéminerálky. Uvedené pohľadávky povinného súd už započítal voči pohľadávke oprávneného, v dôsledku
čoho bolo už rozhodnuté o čiastočnom zastavení exekúcie.

Súd konštatuje, že chyby v evidencii predchodcu oprávneného (rôzne údaje v Pokuse o zmier, nejasné

Uznanie záväzku, nesprávne započítanie Dobropisu č. 40135 v sume 1 410,- Sk k dlhu povinného,
napriek tomu, že túto sumu mal predchodca oprávneného povinnému uhradiť, nesprávne vystavenie
faktúry ...) nemožno prirátať povinnému na ťarchu. Preto tieto skutočnosti zohľadnila už vyššia súdna
úradníčka pri predchádzajúcom rozhodovaní, keď druhým výrokom uznesenia Okresného súdu Banská
Bystricač.k.1Er/325/1999-149zodňa09.07.2012rozhodlatak,žeexekúciuzastavilavčastivymáhania

istiny pohľadávky vo výške 235,11 Eur, keďže námietky povinného proti exekúcii považovala za
čiastočne dôvodné. Pri rozhodovaní konštatovala, že započítanie za splnenia zákonných predpokladov
spôsobilo čiastočný zánik dlhu. Mala za to, že povinný čiastočne preukázal čo do vymáhania istiny
pohľadávky vo výške 235,11 Eur, že má voči oprávnenému započítateľné pohľadávky, aj to že vykonal
kompenzačný prejav smerujúci k započítaniu voči predchodcovi oprávneného, pohľadávky predchodcu
oprávneného a povinného boli vzájomné, šlo o plnenie rovnakého druhu (peňažné plnenie) i to,

že pohľadávky v čase započítania boli spôsobilé na započítanie a že žiadna z nich nebola zákonom,
resp. dohodou účastníkov postihnutá vylúčením započítania. Na základe preukázaných skutočností, v
dôsledku započítania pohľadávky povinného proti pohľadávke oprávneného vymáhanej v predmetnej
exekúcii, bolo potrebné od sumy 1 066,22 Eur (32 121,14 Sk) odpočítať nasledovné sumy: - 62,14 Eur
(1 872,- Sk ) / dobropis č. 42968/ - 31,07 Eur ( 936,00 Sk) /dobropis č. 41823/ - 67,22 Eur (2 025,-

Sk) / reklamačný list č. 64868 za nedodaný cukor) - 5,25 Eur ( 158,20 Sk) /reklamačný list č. 10339
za nedodané Karpatské brendy/ - 21,26 Eur (640,40 Sk) /rekl. list č. 60339 za nedodaný cukor HB/ -
2,20 Eur (66,15 Sk) /rekl. list č. 10966 - vytečený olej Fritol/ - 0,27 Eur ( 8,14 Sk ) /rekl. list č. 242860
za nedodané minerálky/. Potom suma 876,81 Eur predstavuje zvyšok istiny pohľadávky oprávneného,
ktorá nebola povinným uhradená.

Na základe vyššie uvedeného súd mal za preukázané, že pohľadávky oprávneného a povinného
sa úplne nekryjú, pohľadávka oprávneného prevyšuje pohľadávku povinného a preto pohľadávka
oprávneného v rozsahu prevýšenia trvá ďalej s tým, že predmetom exekúcie bude naďalej zvyšok istiny
pohľadávky oprávneného čo do sumy 876,81 Eur, ako aj trovy predchádzajúceho konania vo výške
53,77 Eur (1620,00 Sk) a 50,12 Eur (1510,00 Sk), a to na základe exekučného titulu - platobného

rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 2Rob 1394/94 zo dňa 30. 08. 1994, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.09.1994. Preto vyššia súdna úradníčka uznesením okresného
súdu č.k. 1Er/325/1999-149 zo dňa 09. 07. 2012, a to prvým výrokom zamietla námietky povinného proti
exekúcii. Súd poznamenáva, že tento prvý výrok, ktorý bol odvolaním povinného napadnutý, a následne
zrušený, mal správne znieť tak, že súd vo zvyšku námietky povinného proti exekúcii zamieta, a nie v

celom rozsahu, keďže druhým výrokom tohto uznesenia vyššia súdna úradníčka rozhodla tak, že súd
exekúciu zastavil v časti vymáhania istiny pohľadávky vo výške 235,11 Eur.

Preto predmetom opätovného posúdenia a rozhodovania boli námietky povinného proti exekúcii čo do
vymáhania zvyšku istiny pohľadávky oprávneného čo do sumy 876,81 Eur, ako aj čo do vymáhania trov
predchádzajúceho konania vo výške 53,77 Eur (1620,00 Sk) a 50,12 Eur (1510,00 Sk) a trov exekúcie.

Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky
núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodol by v prípade dôvodne podaných námietok
proti exekúcii tak, že týmto by vyhovel a následne by rozhodol o zastavení exekúcie.

Súd poznamenáva, že námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom, ktorými by sa napádalo

rozhodnutie-vykonateľný exekučný titul, ktoré bolo výsledkom základného konania, ktoré predchádzalo
exekučnému konaniu. V exekučnom konaní súd už neskúma vecnú správnosť vykonateľného
exekučného titulu. Skúma len tie náležitosti takéhoto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie
exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
2 Rob 1394/94 zo dňa 30. 08. 1994, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.09.1994.V prejednávanej veci išlo o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi (§ 261 ods. 1 Obch. z.), preto
treba vychádzať z právnej úpravy započítania pohľadávok obsiahnutej v § 358 až § 364 Obchodného
zákonníka a § 580, § 581 Občianskeho zákonníka. Povinný sa námietkami proti exekúcii aj odvolaním

domáha ich vyhoveniu a následne žiada zastaviť exekúciu z dôvodu, že v dôsledku započítania,
ako aj úhrady došlo k zániku celého vymáhaného nároku oprávneného. Na námietku exekučný
súd uvádza, že k zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretli,
ale až na základe jednostranného právneho úkonu alebo dvojstranného právneho úkonu - dohody.
Podmienkou započítania pohľadávok je, že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektami, keď

je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť
pohľadávok). Preto súd najprv skúmal, či v danom prípade existuje vzájomnosť pohľadávok. Pohľadávka
oprávneného voči povinnému je v predmetnej exekúcii jednoznačne preukázaná exekučným titulom -
vopred citovaným súdnym rozhodnutím, na základe ktorého sa vedie predmetná exekúcia. Na druhej
strane povinný preukazuje svoju pohľadávku voči oprávnenému predloženými fotokópiami listinných
dôkazov (vopred pomenované), ktoré však čo do zvyšku vymáhanej pohľadávky oprávneného vrátane

trov predchádzajúceho súdneho konania nepreukazujú započítanie pohľadávok už z dôvodov vopred
uvedených, resp. úhradu vymáhanej pohľadávky oprávneného v celom rozsahu, na základe ktorých
bola exekúcia v časti vymáhania istiny pohľadávky vo výške 235,11 Eur už zastavená. Na doplnenie
súd poznamenáva, že započítanie pohľadávky je podmienené právnou skutočnosťou, ktorou je prejav
vôle (úkon) započítavajúcej strany smerujúci k započítaniu. Len na základe kompenzačného prejavu

nastane zánik započítavaných pohľadávok v rozsahu, v akom sa kryjú. K takému prejavu vôle v
danom prípade, čo do vymáhania zvyšku istiny pohľadávky oprávneného, ako aj trov predchádzajúceho
súdneho konania (predmet exekúcie), nedošlo. Povinný napriek doloženiu listinných dokladov (napr.
pokus o zmier-odpoveď z 6.4.1993, nejasné Uznanie záväzku, odsúhlasenie zostatkov z 22.10.1996, z
hľadiska časového nenadväzujú, rozporné a iné) nepredložil napr. písomnosť obsahujúcu jeho prejav

vôle smerujúci k započítaniu pohľadávky čo do zvyšku vymáhanej pohľadávky oprávneného a zároveň
jej následné doručenie oprávnenému. Písomný prejav vôle je doručený druhému účastníkovi v okamihu,
kedy sa ocitne vo sfére jeho dispozície tým, že získa možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Uplatnenie
započítacej námietky povinným samo osebe môže byť dostačujúce napr. vtedy, ak pohľadávka, ktorá sa
má započítať, bola právoplatne prisúdená (judikovaná), príp. vtedy, ak protistrana - oprávnený účastník

pohľadávku uznal, resp. ju nepopiera čo do zvyšku vymáhanej pohľadávky. To nie je však tento prípad
(viď vyjadrenia oprávneného). Dôkazné bremeno o zániku pohľadávky oprávneného v celom rozsahu,
ktorá je exekučným titulom, zaťažuje povinného, a je na ňom, aby svoje tvrdenia o splnení dlhu v celom
rozsahu určite, zrozumiteľne a jednoznačne preukázal. Súd dospel k záveru, že povinný nepreukázal
zánik svojej prípadnej pohľadávky voči oprávnenému započítaním čo do zvyšku vymáhanej pohľadávky

oprávneného, resp. iným spôsobom, ktorý predpokladá zákon.

Súd nemohol ponechať bez povšimnutia tú skutočnosť, že povinný ako odporca v základnom konaní mal
právo podať odpor, ak s vydaným platobným rozkazom (exekučným titulom) nesúhlasil. Z pripojeného
základného spisu sp.zn. 2Rob 1394/94 exekučný súd zistil, že menovaný podal odpor, ktorý mu bol
uznesením súdu zamietnutý ako oneskorene podaný, avšak bez bližšieho zdôvodnenia. V dôsledku

takéhoto správania samotného povinného nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť aj vykonateľnosť.

Predchodca oprávneného žiadal návrhom na vykonanie exekúcie vymôcť na základe predloženého
exekučného titulu istinu 1 111,92 Eur, trovy základného konania t.j. súdny poplatok vo výške 53,77
Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 50,12 Eur, a ďalej trovy exekúcie vo výške 25,89 Eur. Na
základezistenéhostavumásúdpreukázané,žezostatokistinypohľadávkypouhradenípríslušnýchsúm

povinným, odpočítaní dobropisov a započítaní pohľadávok povinného proti pohľadávke oprávneného
predstavuje zvyšok istiny pohľadávky sumu 876,81 Eur, keďže už vopred bolo rozhodnuté o zastavení
exekúcie v časti vymáhania istiny pohľadávky vo výške 235,11 Eur (1 111,92 Eur - 876,81 Eur). Preto
v zostávajúcej časti zostáva exekúcia nedotknutá.

Vo vzťahu k tejto zostávajúcej časti vymáhania pohľadávky oprávneného a trov predchádzajúceho

súdneho konania súd konštatuje, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady
oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľný exekučný titul,
ako aj tá skutočnosť, že si povinný dobrovoľne nesplnil v celom rozsahu to, čo mu ukladá vykonateľný
exekučný titul (plnil len čiastočne). Preto súd rozhodol tak, že vo zvyšku námietky povinného protiexekúcii zamieta. To znamená, že súdny exekútor bude ďalej pokračovať v exekúcii čo do zvyšku
nevymoženej pohľadávky oprávneného, teda čo do vymáhania zvyšku istiny pohľadávky oprávneného
vo výške 876,81 Eur, ako aj čo do vymáhania trov predchádzajúceho súdneho konania vo výške 53,77

Eur (1620,00 Sk) a 50,12 Eur (1510,00 Sk) a trov exekúcie.

Písomným podaním zo dňa 31. 07. 1999 a 10. 08. 1999 povinný vzniesol i námietky proti trovám
exekúcie. V tomto podaní ani v odvolaní neuviedol, čo konkrétne namieta, ani nijakým spôsobom
námietky proti trovám exekúcie nezdôvodnil.

Na základe odvolania súd pristúpil aj k posúdeniu námietok povinného proti trovám exekúcie, odvolanie
ktoré postráda bližšie zdôvodnenie v tejto časti.

Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do troch dní od
doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje
súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 201 ods. l Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného
právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor

vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu
času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň
povinnéhoupozorní,žeakdlhnesplní,taktrovyexekúciemôžubyťvyššie,apredbežnevyčísliichvýšku.

Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška), odmena súdneho exekútora je

20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Ak súdny exekútor
upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa
odseku 1.

Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Po preskúmaní upovedomenia o začatí exekúcie súd konštatuje, že súdny exekútor pri vyčíslovaní trov
exekúcie tak, ako sú vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie, postupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami Exekučného poriadku a vyhlášky. Do predbežných trov môže súdny exekútor zahrnúť
okrem odmeny aj hotové výdavky, náhradu za stratu času vo výške, v akej predpokladá, že mu vzniknú.
Stačí, ak ich výška je uvedená úhrnnou sumou. V čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie

nebolo známe, akým spôsobom sa bude exekúcia vyvíjať. Až po skončení exekúcie musí exekútor
predložiť presné vyčíslenie skutočných trov exekúcie. Prípadne zistený nesúlad vo výške predbežných
trov exekúcie s ich konečnou výškou sa premietne do konečného vyúčtovania týchto trov (exekútor
vracia prípadne vzniknutý preplatok povinnému). O konečných trovách exekúcie súd rozhoduje podľa §
200 ods. 2 EP, a to až v prípade zastavenia exekúcie v celom rozsahu jedným zo zákonných dôvodov

(ust. § 57 ods. 1 EP). V predmetnej veci bola exekúcia iba čiastočne zastavená (nie v celom rozsahu),
a preto v tomto štádiu nebol dôvod na rozhodovanie o konečných trovách exekúcie súdneho exekútora.
Preto súd rozhodol tak, že námietky povinného proti trovám exekúcie, ktoré neboli vôbec zdôvodnené,
zamietol.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia súdu, ktorým rozhodol o zamietnutí námietok povinného vo zvyšku
proti exekúcii, nie je prípustné odvolanie.Proti druhému výroku tohto uznesenia súdu, ktorým rozhodol o zamietnutí námietok povinného proti
trovám exekúcie, nie je prípustné odvolanie.