Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. júl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/111/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013202112
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013202112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, sudca JUDr. Janka Richterová, v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Pribinova Ul. č. 25, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava- katastrálny odbor,
so sídlom v Bratislave, Ružová dolina č. 27, za účasti: O. W., A.. XX.X.XXXX, W. Q. D. Č.. XXX, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 7. septembra 2013, sp. zn. V- 2940/13, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie odporcu zo dňa 7. septembra 2013, sp. zn. V- 2940/13,

p o t v r d z u j e .

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca vyššie uvedeným rozhodnutím podľa § 31, ods. 3 katastrálneho zákona a § 46 Zák.č.
71/1967 Zb. o Správnom konaní zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, na
základe zmluvy o zriadení záložného práva, uzavretej dňa 9.7. 2013 medzi navrhovateľom ako záložným

veriteľom a O. W. ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci.

Svoje rozhodnutie odôvodnil neplatnosťou uzavretej zmluvy v zmysle ustanovenia § 22, ods. 2
Občianskeho zákonníka s ohľadom na rozpor záujmov splnomocnenca so záujmom záložcu, ako aj
skutočnosťou, že záložnú zmluvu neuzavreli obaja bezpodieloví spoluvlastníci. Zastúpený záložca
( dlžník zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho
zástupcu, dohoda o splnomocnení je vypracovaná ako predtlač, ktorej obsah nemohol splnomocniteľ
nijako ovplyvniť. Splnomocniteľ vystupuje ako zástupca v početných konaniach navrhovateľa, v ktorých
vystupuje ako záložný veriteľ.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozhodnutia a vrátenia veci odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového
stavu ohľadom tvrdenej existencie rozporu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným záložcom, pričom
pochybnosť o rozpore záujmov nepostačuje. Poukázal na skutočnosť, že dohoda o splnomocnení nie
je súčasťou formulára zmluvy o úvere, dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám, ide o úkon
nezávislý od navrhovateľa a jeho agendy. Uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti len
jedným z bezpodielových spoluvlastníkov nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu; bez dovolania sa

jej relatívnej neplatnosti treba úkon považovať za platný, na základe ktorého je potrebné povoliť vklad
záložného práva.Odporca navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V plnom rozsahu zotrval na
argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia.

Krajský súd po zistení, že nie sú dané zákonné predpoklady pre odmietnutie opravného prostriedku

navrhovateľa (§ 250p O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo (§ 250l v spojení s § 244, ods. 2. O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
je nedôvodné.

Súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných účastníkov konania, ktorí z dôležitého dôvodu
o odročenie pojednávania nepožiadali ( § 250g, ods. 2 O. s. p. ).

Podľa § 31 ods. 1 Zák. č. 162/1965 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len katastrálny zákon) správa katastra preskúma zmluvu z
hľadiska,čiobsahujepodstatnénáležitostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čijeprevodca
oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná
voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či
zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra

aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 22, ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom odporkyňa ako správny orgán
posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Vlastnícke právo požíva ústavnú ochranu (čl. 20 Ústavy SR).

Záväzok štátu túto ochranu aj reálne garantovať je v prípade vlastníctva k nehnuteľnostiam pretavený
práve i do kompetencie správy katastra zamietnuť návrh na vklad, ak nie sú splnené podmienky vkladu

v zmysle citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Odporca zamietol návrh na vklad záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva
z dôvodu jej neplatnosti pre rozpor s ustanovením § 22 ods. 2 OZ i pre jej uzavretie len jedným z
bezpodielových spoluvlastníkov.

Osoby ako subjekty práva môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu.

Zastúpenie teda umožňuje, aby za účastníka konal niekto iný, avšak aby právne následky boli rovnaké,
ako keby zastúpený účastník konal sám ( priame zastúpenie). Zákon v ustanovení § 22, ods. 2 OZ
stanovuje dve všeobecné požiadavky na osobu zástupcu. Prvou je spôsobilosť zástupcu na úkon, o
ktorý ide. Druhou požiadavkou je zákaz stretu záujmov medzi zástupcom a zastúpeným. Nemožno
totiž spravodlivo pripustiť, aby zastúpeného zaväzovalo konanie osoby, majúcej rozporné záujmy, než

zastúpený. Na absencii tejto požiadavky v osobe zástupcu odporca založil svoje zamietavé rozhodnutie.

V súlade so stanovenou kompetenciou odporca správne skúmal, či v prípade, ak za vlastníka
nehnuteľnosti uzatvára zmluvu o zriadení záložného práva iná osoba - zástupca - sú splnené všetky
zákonné podmienky pre to, aby konanie zástupcu zaväzovalo zastúpeného (§ 22 ods.1, 32 ods.2 OZ).

Argumentáciu odporcu, obsiahnutú v odôvodnení rozhodnutia o tom, že zastúpený záložca ( dlžník

zo zmluvy o úvere) pri uzatvorení dohody o splnomocnení nemal možnosť voľby svojho zástupcu,taktiež o tom že splnomocnenca vyberal splnomocniteľovi veriteľ, treba podľa názoru súdu považovať
za logickú, korešpondujúcu nielen obsahu spisu ale i znalostiam súdu z početných konaní navrhovateľa
v obdobných prípadoch.

Podľa názoru súdu odporca dospel k správnemu záveru i o tom, že zástupca ProHelp, o.z. koná
v zhode s navrhovateľom. Podľa vedomostí súdu z obdobných konaní dohodu o splnomocnení na
formulári s vopred určeným zástupcom podpisujú dlžníci-záložcovia pri podpise úverových zmlúv, bez
toho, aby si boli dokonca vedomí toho, že listiny, predložené na podpis mandatárom navrhovateľa,
zahŕňajú i túto dohodu (na rozdiel od úverovej zmluvy sa im dohoda o splnomocnení v jednom

vyhotovení neodovzdáva). Z toho možno jednoznačne vyvodiť, že z iniciatívy navrhovateľa bola dohoda
o splnomocnení nielen uzavretá, ale i s konkrétnym, vopred určeným zástupcom. Na tomto závere nič
nemení skutočnosť, že táto dohoda už nie je súčasťou zmluvy o úvere, ako v minulosti navrhovateľ
postupoval a bolo mu v súdnych rozhodnutiach pričítané na ťarchu. Navrhovateľ by takýmto spôsobom
nepochybne nepostupoval, pokiaľ by označeného zástupcu nepovažoval za osobu, konajúcu v jeho
prospech.

Záujem veriteľa záväzku je rozporný so záujmom dlžníka v prípade porušenia záväzku; ide o typicky
proti sebe stojace strany sporu o nárokoch zo záväzkov. Potom je aj logický záver, že osoba, ktorá koná
v zhode s veriteľom (navrhovateľom), koná v rozpore so záujmom dlžníka. Rozpor záujmov dlžníka zo
zmluvy o úvere ako záložcu nehnuteľnosti s takouto osobou zástupcu je potom daný reálne, nielen v
rovine pochybností.

Na charakter vzťahu navrhovateľa a vopred určeného zástupcu v dohode o splnomocnení možno
usudzovať i zo skutočnosti, že tento zástupca figuruje v nespočetných súdnych konaniach, pričom
zastupovanie dlžníkov-záložcov má vykonávať bezplatne (čl. 2 dohody o splnomocnení).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného odporca po náležite zistenom skutkovom stave dospel k správnemu
záveru o tom, že zmluvu o zriadení záložného práva nemožno považovať za platný právny úkon, v

dôsledku čoho bolo potrebné návrh na vklad záložného práva na jej základe zamietnuť.

Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že neobstojí argumentácia odporcu o nevkladuschopnosti záložnej
zmluvy pre jej uzavretie len jedným z bezpodielových spoluvlastníkov. Ako navrhovateľ správne
poukazuje, z tohto dôvodu by bolo možné považovať zmluvu za neplatný právny úkon len v prípade
dovolania sa jeho relatívnej neplatnosti druhým z bezpodielových spoluvlastníkov. Takáto skutočnosť z

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani z administratívneho spisu nevyplýva.

Súd preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil podľa § 250q, ods. 2 O.s.p. s ohľadom na rozpor
zmluvy o zriadení záložného práva s ustanovením § 22, ods. 2 OZ a jeho neplatnosť v zmysle § 39 OZ.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2O.s.p. tak, že účastníkom
ich náhradu nepriznal, keďže navrhovateľ v konaní nedosiahol úspech a ostatní účastníci ich náhradu

neuplatňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do pätnástich dní od jeho

doručenia, prostredníctvom procesného súdu na Najvyšší súd SR, v troch

písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./