Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2014

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/267/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713216680
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713216680.2

Rozhodnutie
Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: Q. G., K.. XX.X.XXXX, V. XX, XXX XX Q., zastúpený
splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Sedlákom, bytom Martin, Gándyho 12/33 proti
žalovanému: X. G., K.. X.X.XXXX, O. Q., V. XX, právne zastúpený JUDr. Dušanom Stanom, advokátom
so sídlom v Martine, Kollárova 49 v konaní o návrhu na obnovu konania navrhovateľa, vedeného na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/109/2010 takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/109/2010 sa
zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu žalovaného
vo výške 785,94 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet právneho zástupcu žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 10.10.2013 ( č. l. 1 súdneho spisu ) spolu s doplnením podaného
návrhu doručeným súdu dňa 18.11.2013 ( č. l. 14 spisu) domáhal obnovy konania vedeného na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/109/2010 . V konaní sp. zn. 9C/109/2010 súd rozsudkom č.
k. 9C/109/2010-290 zo dňa 13.2.2013 zrušil a vyporiadal medzi žalobcom a žalovaným podielové
spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny na LV
č. XXX, S..ú. Martin, ako parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 500 m2, parc.
č. XXXX/XX - záhrady o výmere 301 m2, ako aj rodinnému domu so súp. č. XXXX postavenom na
parc. č. XXXX/XX a uvedené nehnuteľnosti prikázal v celosti do vlastníctva žalovaného a zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu dumu 9 950 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. V ďalšom výroku súd zamietol návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia
čiastky 6 480 eur za využívanie jeho podielu z nehnuteľnosti za obdobie od januára 2006 do apríla 2010,
ako aj zaviazania žalobcu povinnosťou voči žalovanému na sumu 334,20 eur. Proti tomuto rozsudku
žalobca podal odvolanie na Krajský súd v Žiline. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 6.6.2013 potvrdil
výroky, týkajúce sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 9 950 eur potvrdil. V odôvodnení svojho návrhu
na obnovu konania žalobca ďalej uviedol, že odvolací súd tým, že potvrdil výrok prvostupňového súdu,
že odporca mu má zaplatiť za vyrovnanie podielu len sumu 9 950 eur nepostupoval v zmysle zákona,
a tým nastala nová právna situácia, ktorá má pre žalobcu zásadný význam. Ak by ho prvostupňový
súd v priebehu prípravy konania upozornil na to, že v predmetnom konaní o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva nebude brať ako dôkaz právoplatné osvedčenie o dedičstve, v ktorom sa
dohodli na všeobecnej cene dedeného majetku, t.j. na všeobecnej cene podielov, a že pri zrušení a
vyporiadaní za všeobecnú cenu bude považovať všeobecnú hodnotu stanovenú v znaleckom posudku,
ktorého vypracovanie si objednal súd a vyzval by žalobcu, či napriek týmto skutočnostiam trvá na
podanom návrhu na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, žalobca by svoj návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vzal späť. Žiadny právny predpis neukladá
povinnosť, ale len právo predať aj väčšinovému vlastníkovi svoj podiel za cenu súdom nezákonne

určenú všeobecnú hodnotu majetku stanovenú podľa vyhlášky č. 492/2004. Žalobca ďalej uviedol,
že návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva podal v dobrej viere, že súd bude rešpektovať
dohodu z právoplatného osvedčenia zo dňa 23.2.2013. K tomu žalobcu oprávňovala aj tá skutočnosť,
že súd ho vyzval po podaní návrhu, aby zaplatil súdny poplatok zo všeobecnej ceny 19 997 eur
( na ktorej ako účastníci dohodli v právoplatnom osvedčení o dedičstve ). Ďalej v konaní na obnovu
konania uviedol, že dňa 5.3.2010 spolu s bratom Jozefom zaslali doporučene návrh zmluvy na základe
ktorej ponúkli bratovi X., ako väčšinovému spoluvlastníkovi uvedených nehnuteľností odpredať svoje
podiely v uvedených nehnuteľnostiach za cenu 19 997,50 eur, teda za cenu na ktorej s dohodli pred
notárom v rámci dedičského konania po smrti ich matky, a ktorú deklarovali v osvedčení o dedičstve
č.k. 21D/895/2005. Ich brat Ján tento návrh neakceptoval, a preto dňa 30.4.2010 podali Okresný súd
Martin návrh na zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam.
S vyhlásením rozsudku Okresného súdu dňa 13.2.2013 sa žalobca dozvedel, že súd prikázal jeho
podiel v nehnuteľnostiach žalovanému do výlučného vlastníctva za všeobecnú hodnotu 9 950 eur, ktorú
na základe znaleckého posudku stanovil znalec v čase vykonania znaleckého posudku, teda v roku
2013 namiesto všeobecnej ceny 19 997,50 eur dohodnutej v rámci dedičského konania, deklaroval v
právoplatnom osvedčení o dedičstve, a len za ktorú bol žalobca ochotný predať svoj podiel. Uvedené
je pre neho nová skutočnosť, voči ktorej sa nie z vlastnej viny už nemohol brániť v pôvodnom konaní.
Ak by súd v pôvodnom konaní vykonal všetky navrhované zákonné dôkazy, tak na základe tohto mohol
tento súd privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v danej časti výroku rozsudku. Povolením
obnovy žalobca očakáva, že súd zaviaže žalovaného, aby mu doplatil sumu 10 047,50 eur za dorovnanie
všeobecne dohodnutej ceny za jeho odpredaný podiel, čiže 19 997,50 eur mínus 9 950 eur. V
doplnení návrhu ďalej uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Žiline, ako súdu odvolacieho sp. zn.
7Co/190/2013-342 zo dňa 26.6.2013 mu bol ako účastníkovi doručený 30.8.2013. Proti tomuto rozsudku
nebolo možné podať odvolanie, a preto nadobudol dňa 31.8.2013 rozsudok Okresného súdu Martin
sp. zn. 9C/109/2010 zo dňa 13.2.2013 právoplatnosť. Ďalej žalobca uviedol, že v zákonom stanovenej
lehote rozsudok Okresného súdu Martin napadol odvolaním. Od odvolacieho súdu očakával žalobca,
že nezákonný rozsudok zrušia a vec vrátia na ďalšie konanie. Odvolací súd však potvrdil nezákonný
rozsudok okresného súdu zo dňa 13.2.2013. O tejto skutočnosti sa žalobca dozvedel dňa 30.8.2013,
teda doručením rozsudku odvolacieho súdu. Keďže návrh na obnovu podal žalobca dňa 10.10.2013
podľa žalobcu bola dodržaná zákonom stanovená doba ( tri mesiace ) možnosti podania návrhu na
obnovu konania v predmetnej veci. V ďalšom uviedol, že až dňa 13.2.2013 pri vyhlásení rozsudku na
okresnom súde sa žalobca dozvedel, že uvedené nehnuteľnosti súd prikázal do vlastníctva žalovaného
za sumu 9 950 eur, teda nie za cenu 19 910,50 eur, na ktorej sa dohodli v rámci dedičského konania
a ktorú deklarovali v právoplatnom dedičskom osvedčení č. k. 21D/895/2005 zo dňa 23.2.2010. Ďalej
žalobca poukázal na ust. § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a uviedol, že
sa o skutočnostiach uvedených v návrhu na obnovu konania dozvedel až pri vyhlásení rozsudku dňa
13.2.2013, teda v čase, v ktorom už nemohol uvedené nové skutočnosti uviesť v rámci konania.

Súd v súvislosti s uvedeným návrhom na obnovu konania si pripojil k nahliadnutiu spis sp.
zn. 9C/109/2010 a zažurnalizoval do predmetného konania rozsudok Okresného súdu Martin
č. k. 9C/109/2010-290 zo dňa 13.2.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k.
7Co/190/20113-342 zo dňa 26.6.2013, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin. Súd si nemohol
dlhodobo pripojiť predmetný spis sp. zn. 9C/109/2010, nakoľko sa v ňom pokračuje. Bolo podané
odvolanie do procesného uznesenia, a spis bol predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie o
odvolaní.

Podaním doručenom súdu 2.4.2014 sa žalovaný vyjadril k návrhu žalobcu na obnovu konania. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že dôkaz - osvedčenie o dedičstve nie je dôkazom, ktorý by žalobca nemohol použiť
bez svojej viny v pôvodnom konaní. Nie je dôkazom novým, ani dôkazom, o ktorom by nevedel, a preto
ho nemohol predložiť súdu a nejde ani dôkaz, ktorý nemohol byť vykonaný v pôvodnom konaní z dôvodu
objektívnych prekážok. Naopak žalobca predmetný dôkaz v pôvodnom konaní predložil. Tento dôkaz
bol prvostupňovým, aj odvolacím súdom vykonaný a vyhodnotený v odôvodnení rozsudkov obidvoch
súdov. Zároveň uviedol, že nielen z týchto skutočností, ale aj z dôvodu nedodržania subjektívnej a
objektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 230 ods. 1 OSP nie je možné pripustiť
obnovu konania, nakoľko o obnove konania, ak by bol dôkaz predkladaný žalobcom za dôvod obnovy
považovaný, vedel žalobca už pri začatí pôvodného konania. Predmetný dôkaz uvádza žalobca vo

svojom návrhu, podanom na súd dňa 30.4.2010. Z tohto dôvodu žalovaný navrhol, aby súd návrh žalobcu
na obnovu konania zamietol zaviazal ho na náhradu trov konania žalovanému.

Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 12.5.2014 za prítomnosti žalobcu, žalovaného,
ich zástupcov. Súd vykonal dokazovanie výsluchom splnomocneného zástupcu žalobcu, právneho
zástupcu žalobcu a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci:

Podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „OSP“) právoplatný rozsudok môže
účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody
účastníka konania a závažné dôsledky toho porušenia neboli odstránené priznaným primeraným
finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych
spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa § 229 OSP obnova konania nie je prípustná proti rozsudkom

a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je;/

b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.

Podľa § 230 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa § 230 ods. 2 OSP po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestno-právnych predpisov zrušený,

b) podľa §228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré
v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) podľa § 228 ods. 1 písm. c),

d) podľa § 228 ods. 1 písm. d)

e) podľa § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa § 230 ods. 3 OSP navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa § 232 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

Podľa § 230 ods. 2 OSP pre konanie obnovy platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.

Podľa § 234 ods. 1 OSP návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.

Podľa § 234 ods. 2 OSP, ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný alebo preto,
že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať
pojednávanie.

Objektívnou podmienkou prípustnosti návrhu na obnovu konania je zachovanie zákonných lehôt,
ktoré OSP pre podanie návrhu na obnovu konania predpisuje. Ide o kombináciu dvoch druhov
lehôt - subjektívnej, t.j. takej, ktorej začiatok je stanovený subjektívnym okamihom dozvedenia sa o
dôvode obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania
uplatniť a objektívnej lehoty, ktorej začiatok je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia.
Trojmesačná subjektívna lehota plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, čo znamená, že najneskorší
moment možnosti uplatnenia návrhu na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti
napadaného rozhodnutia s taxatívne stanovenými výnimkami v § 230 ods. 2 OSP.

Súd z pripojeného rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/109/2010-290 zo dňa 13.2.2013 zistil,
že v prvom výroku súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam
zapísaným na Okresnom úrade Martin, odbor katastrálny na LV č. XXX. V druhom výroku zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 9 950 eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh žalobcu, ktorým sa domáhal zaplatenia čiastky 6 480 eur za
využívanie jeho podielu z nehnuteľnosti za obdobie od januára 2006 do apríla 2010, ako aj zaviazania
žalobcu povinnosťou voči odporcovi na sumu 334,20 eur, zamietol. Vo štvrtom výroku rozhodol, že
o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. V
rámci odvolacieho konania Krajský súd v Žiline vyhlásil rozsudok 7Co/190/2013-342 ( č .l. 26) zo dňa
26.6.2013, ktorým prvé dva výroky potvrdil, tretí výrok zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie
konanie. V súlade s § 228 ods. 1 a § 229 OSP súd konštatuje, že je prípustné podanie návrhu na obnovu
konania žalobcom voči dvom právoplatným výrokom rozsudku Okresného súdu Martin.

Návrh na obnovu konania bol podaný v trojročnej objektívnej lehote - právoplatnosť výrokov rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 9C/ 109/2010-290 zo dňa 13.2.2013, pri ktorých navrhuje žalobca obnovu
konania, nastala dňa 2.9.2013 ( č.l. 20 ) a návrh bol podaný osobne na súde 10.10.2013 ( č. l. 1 )
v spojení s doplnením tohto návrhu Súd pri posudzovaní, či bola zachovaná subjektívna trojmesačná
lehota na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 230 ods. 1 OSP, okrem zmätočných skutočností,
ktoré uvádzal žalobca v návrhu, vypočul aj splnomocneného zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní
uviedol, že sa žalobca o dôvodoch na obnovu konania dozvedel doručením rozsudku Krajského súdu
v Žiline, ktorý mal byť žalobcovi doručený dňom 30.8.2013 a dozvedel sa aj vyhlásením rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 9C/109/2010, že okresný súd nerešpektoval právoplatné osvedčenie o
dedičstve č. k.21D/895/2005 zo dňa 23.2.2010, kde bola dohoda o hodnote nehnuteľnosti. Ak by súd
považoval dôkaz predkladaný žalobcom - právoplatné osvedčenie o dedičstve č. k. 21D/895/2005 zo
dňa 23.2.2010 a všetky s tým tvrdené skutočnosti za dôvod obnovy konania, tak žalobca o ňom už
vedel pri začatí pôvodného konania v žalobe podanej na súd dňa 30.4.2010 ( č. l. 43). Súd vzhľadom
na daný prípad, mal však za to, že až doručením rozsudku Krajského súdu v Žiline, t.j. od 30.8.2014 v
lehote troch mesiacov mohol žalobca uplatniť dôvod obnovy konania, a teda je zachovaná subjektívna
trojmesačná lehota.

Žalobca svoj návrh na obnovu konania dôvodil tým, že sú tu skutočnosti, dôkazy, ktoré bez svojej
viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Tou skutočnosťou mal na mysli dôkaz, a to právoplatné rozhodnutie o dedičstve č.k. 21D/895/2005 zo

dňa 23.2.2010, v ktorom sa mali dohodnúť na všeobecnej cene dedeného majetku, t.j. na všeobecnej
cene podielov v spojení s návrhom na zrušenie a vporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam. Žalobca aj na pojednávaní trval na tom, že žalovaný bol upozornený, že ak bude
chcieť odkúpiť spoluvlastnícke podiely, bude povinný každému zaplatiť z nich 19 997 eur tak, ako bolo
dohodnuté v rámci právoplatného dedičského konania, ktoré podľa žalobcu má účinky právoplatného
rozsudku, nie je možné do neho vstúpiť, ani ho zmeniť. Nie je možné, aby ho zmenil ani rozsudok
okresného, ani krajského súdu. Podľa žalobcu platí zásada právnej istoty, že nadobudnuté práva sa
nemôžu zmeniť ani nezákonným vstupom súdu do právoplatného osvedčenia o dedičstve. Podľa názoru
súdu v danom prípade neexistuje žiaden zákonný dôvod na povolenie obnovy konania. Dôkaz, na ktorý
sa odvoláva žalobca nie je žiadnym novým dôkazom, nie je novou skutočnosťou, ktorú by bez svojej
viny nemohol žalobca uplatniť v pôvodnom konaní. Nejde ani o dôkaz, ktorý nemohol byť vykonaný v
pôvodnom konaní z dôvodu objektívnych prekážok. Naopak z kópii, ktoré boli priložené zo spisu sp. zn.
9C/109/2010 ( č. l. 43 až 56) je zrejmé, že žalobca predmetný dôkaz v pôvodnom konaní 9C/109/2010
predložil. Tento bol ako dôkaz prvostupňovým a odvolacím súdom vykonaný a bol vyhodnotený v
odôvodnení rozsudkov obidvoch súdov. Uvedené je zrejmé z rozsudku Okresného súdu Martin, ktorý
vykonal dokazovanie predmetným listinným dôkazom ( č.l. 21 súdneho spisu ) a rovnako je to tak aj
v dohodnutí Krajského súdu v Žiline, ktorý sa vysporiadal s predmetným dôkazom, kde jednoznačne
bolo deklarované v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline, že keďže medzi spoluvlastníkmi nedošlo k
súhlasnému stanoveniu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobcu, tak sa stala predmetom
znaleckého dokazovania. Správne okresný súd pri stanovení primeranej náhrady pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva zisťoval všeobecnú cenu veci ( príslušného podielu ), ktorú bolo podľa
súčasnej súdnej praxe povinný zistiť k času vyhlásenia rozhodnutia podľa § 154 ods. 1 OSP. Správne
preto okresný súd nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia všeobecnej ceny nehnuteľnosti a
vykonal aj ďalšie dokazovania za týmto účelom, pričom k času vyhlásenia rozsudku nemohol výlučne
vychádzať len z určenia ceny nehnuteľnosti na základe súhlasného vyhlásenia dedičov v konaní o
dedičstve, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 21D/895/2006, keďže cena nehnuteľosti
bola určená k inému obdobiu a na základe iných kritérií ( dohoda dedičov ), než predpokladá postup pri
určení primeranej náhrady vyporiadavaných nehnuteľností podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.

Súd z uvedených dôvodov návrh na obnovu konania zamietol, nakoľko uplatnené skutočnosti
nepredstavujú dôvod pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a) OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a žalovanému, ktorý mal v konaní o návrhu
na obnovu konania úspech priznal trovy, ktoré mu vznikli, a to trovy právneho zastúpenia právneho
zástupcu žalovaného. Tento si ich vyčíslil v podaní dourčenom súdu 12.5.2014. Súd priznal právnemu
zástupcovi žalovaného trovy právneho zastúpenia v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, a to odmenu za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 2.4.2014, účasť na pojednávaní dňa 12.5.2014, kde
hodnota jedného úkonu bola 253,94 eur + 3 x režijný paušál 8,04 eur, spolu boli priznané trovy právneho
zastúpenia vo výške 785,94 eur. Tieto je povinný žalobca zaplatiť v súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP na
účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.