Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19CbZm/245/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211107
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113211107.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: R., právne
zastúpeného JUDr. Ľubošom Bajužíkom, advokátom so sídlom kancelárie Nám. Slobody 2, 066 01
Humenné proti žalovanému: W., o zaplatenie 400 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Prešov, zo dňa 31. 7. 2013 č. k. 19
Zm/112/2013-14 v celom rozsahu.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 24 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16. 4. 2013 podal žalobca na tunajšom súde návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu,
ktorým žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 400 eur so 6 % úrokom
od 27. 11. 2012 do zaplatenia zmenkovej sumy, ročný úrok vo výške 1,5 % zo zmenkovej sumy od 27.
11. 2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy, t. j. 1,33
eura, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „žalovaný vystavil vlastnú zmenku bez protestu, ktorá znela
na rad žalobcu v Humennom dňa 17. 11. 2012. V zmenke sa žalovaný zaviazal na zaplatenie zmenkovej
sumy 400 eur a to do 26. 11. 2012. Plniť sa malo v mieste trvalého bydliska žalobcu na Jilemnického
sadoch 14, 066 01 Humenné. Žalovaný bol dňa 20. 2. 2013 písomne vyzvaný na zaplatenie zmenkovej
sumy z predmetnej zmenky a to do 15 dní od prevzatia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa
25. 2. 2013, ale tento na zmenku do dňa podania návrhu neplnil vôbec.“

Okresný súd Prešov dňa 31. 7. 2013 pod č. k. 19Zm/112/2013-14 vydal zmenkový platobný rozkaz.

Žalovaný proti zmenkovému platobnému rozkazu podal včas odpor, v ktorom uviedol, že „nemal
zamestnanie, tak si hľadal prácu na internetovej stránke profesia.sk. Našiel si prácu v Bahrajne.
Sprostredkovateľom práce bol Ing. Ľubomír Žolna. Dohodli si stretnutie v Humennom v K.. Po stretnutie,
na ktorom sa zúčastnila aj jeho matka, pýtal žalobca 400 eur ako zálohu. Tvrdil, že tých 400 eur je na
sprostredkovanie pracovných víz a zakúpenie letenky, potom sa žalobcu jeho matka opýtala, či im dá
nejaký doklad o zaplatení. Povedal, že je to vec vzájomnej dohody, že im doklad o zaplatení nedá, potom
povedal, aby jeho matka opustila hotel z dôvodu, že je konfliktný typ. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
nemal zamestnanie polovične súhlasil s podmienkou, že mu tých 400 eur zaplatí alebo nie. Keď jeho
matka odišla, žalobca vybral z tašky pracovné zmluvy, ktoré predčasne podpísal z toho dôvodu, že
majú vzdialené bydlisko. Pracovnú zmluvu mu žalobcu nedal, ale určité veci mu podpísal. Žalobca mu
povedal, že zmluvy sú v angličtine, žiadal si od neho občiansky preukaz a iné dokumenty. Žalobcu si
neskôr cez rodinu preveroval v akej oblasti podniká. Niekto mu povedal, že ho dobre pozná a že s

ním nemá dobré skúsenosti. Tak sa rozhodol, že peniaze mu nedá. Bola to len ústna dohoda medzi
nimi dvoma.“

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, a oboznámením predložených listinných dokladov
ako aj spisov tunajšieho súdu sp. zn 19CbZm/247/2013, 19CbZb/248/2013 a 22CbZm/248/2013 a zistil
tento skutkový stav:

Podľa žalobcom predloženého originálu Zmenky „bez protestu“ vystavil žalovaný žalobcovi dňa 17. 11.
2012 zmenku na sumu 400 eur, v ktorej uviedol, že „bezpodmienečne sľubuje za túto zmenku zaplatiť
sumu 400 eur žalobcovi a to do 26. 11. 2012 v mieste jeho trvalého bydliska.“

Listom zo dňa 27. 2. 2013 reagoval žalovaný na výzvu žalobcu zo dňa 25. 2. 2013 s tým, že „nevie o tom,
aby mu podpísal nejakú zmenku, vie len o tom, že uvedenú sumu od neho pýtal za sprostredkovanie
pracovných víz a za zakúpenie letenky, čoho svedkom bola aj jeho matka, vypísali však síce pracovnú
zmluvu, ktorá bola napísaná v anglickom jazyku, ale ústna dohoda znela, že sa buď rozhodne alebo
nie. Vzhľadom k tomu, že sa nerozhodol, ani peniaze nezohnal, považuje jeho bezpodmienečný sľub
za bezpredmetný.“

Z výsluchu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 28. 1. 2014 súd zistil, že „žalobca na začiatku
tvrdil, že sa jedná o bezplatné sprostredkovanie práce, pri druhom telefonáte tvrdil, že by potreboval
400 eur ako nejakú zálohu s tým, že zvyšok dojednajú osobne. Na osobné stretnutie v hoteli Karpatia
v Humennom však peniaze nepriniesol, pričom žalobca mu potvrdil, že potrebuje 400 eur na vybavenie
pracovného povolenia a zakúpenie leteniek. Jeho matka sa ho opýtala, či im dá doklad o zaplatení, ak
zaplatia túto sumu, žalobca im povedal, že žiadny doklad nedá, že to je len na ich vzájomnej dôvere a
vzájomnej dohode. Následne mu v rozhovore, ktorý trval 20 - 25 minút a ktorý popísal aj v námietkach
proti zmenkovému platobnému rozkazu, hovoril o podmienkach práce na plošine, dal mu podpísať
nejaké anglicky písané listiny, pričom si nepamätá, aby podpísal aj zmenku, hoci na tejto zmenke je
jeho podpis. Keďže si neskôr túto pracovnú ponuku rozmyslel a k vybaveniu pracovného povolenia a
zakúpeniu leteniek zo strany žalobcu nedošlo, nárok žalobcu neuznáva.“

Na tomto pojednávaní súd vyzval žalobcu na preukázanie existencie kauzy s tým, že podá aj stanovisko
k tejto právnej skutočnosti a súdu oznámi, kedy by sa mohol žalobca z dôvodu svojho zdravotného
stavu zúčastniť pojednávania. Následne podaním doručeným súdu dňa 30. 1. 2014 oznámil, že žalobca
by pravdepodobne mal byť práceneschopný do 15. 2. 2014. Preto súd vo veci
nariadil pojednávanie na 29. 4. 2014, pričom predvolanie na pojednávanie bolo doručené žalobcovi 17.
3. 2014 a jeho právnemu zástupcovi 27. 2. 2014. Až v deň pojednávania bolo súdu doručené oznámenie
právneho zástupcu žalobcu, že sa žalobca odo dňa 14. 4. 2014 nachádza v stave práceneschopnosti
a bolesti v chrbtici a dolných končatinách mu bránia v pohybe, žiada preto o ospravedlnenie z neúčasti
na pojednávaní a odročenie na neurčito. Žiadosti bola pripojená iba fotokópia potvrdenia o dočasnej
pracovnej neschopnosti pod č. M884989.

Podľa uznesenia Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa 19. 12. 2013, č. k. 1Pv 589/13-4 bolo zrušené
uznesenie policajta Obvodného oddelenia Policajného zboru Humenné, sp. zn. ORP-887/HE-HE-2013
zo dňa 29. 11. 2013, ktorým bolo podľa § 215 ods. 1 písm. b), ods. 4 Tr. por. zastavené trestné stíhanie
vo veci prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. ako neopodstatnené, pričom z odôvodnenia tohto
rozhodnutia vyplýva, že skutok mal byť spáchaný na tom skutkovom podklade, že dňa 17. 8. 2013
v Humennom mala byť V., okr. Spišská Nová Ves vystavená zmenka bez protestu, ktorou sa V. mal
zaviazať k úhrade čiastky vo výške 400 eur v prospech R. z Humenného a to do 1. 8. 2013, ktorý
mal Jozefovi Blahovskému sprostredkovať prácu v zahraničí, pričom podľa udania Jozefa Blahovského
nemá voči Ing. Ľubomírovi Žolnovi žiaden dlh. V priebehu prípravného konania Ing. Ľubomír Žolna
odmietol vypovedať na okolnosti vystavenia zmenky s tým, že poškodení vedia kvôli čomu zmenku
vypisoval a podpisoval. Podľa rozhodnutia prokurátora II. predostrel poškodeným ponuku na prácu v
Saudskej Arábii a Bahrajne a v rámci jednania im dal podpísať listiny v anglickom jazyku a medzi nimi
aj zmenku, bez ďalšej snahy poškodeným prácu reálne zabezpečiť, čím bolo preukázané, že zo strany
podozrivého došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty vyššie uvedeného trestného činu, z ktorého
je tak usvedčovaný týmito ako aj ďalšími listinnými dôkazmi ako napr. emailom s prílohami za účelom
zabezpečenia sľubovanej práce ako aj zmenkami, ktoré sú splatné.

Podľa oznámenia Obvodného oddelenia Policajného zboru Humenné, v trestnej veci vedenej na
Obvodnom oddelení v Humennom pod ČVS:T. bolo dňa 7. 3. 2014 vznesené obvinenie R.é pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, v ktorej veci vystupujú ako poškodený JT. a JA. Na základe
takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci zo žalobcom predloženej vlastnej zmenky vystavenej
žalovaným. Voči tejto zmenke žalovaný vzniesol námietky týkajúce sa neexistencie kauzy a tak súd
vyzval žalobcu, aby k tejto právnej okolnosti podal stanovisko, tento však bol vo veci nečinný.

Pre právne posúdenie veci súd poukazuje na ustanovenie čl. I. § 75 Zákona 191/1950 Zb. (zmenkový
a šekový), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Napriek tomu, že tento zákon nepovažuje údaj sročnosti za bezpodmienečnú náležitosť zmenky; pokiaľ
údaj o sročnosti zmenky je v zmenke uvedený musí byť v súlade s ustanovením § Čl.I § 33 vyššieu
vedeného.

Podľa Čl.I § 33 vyššieu vedeného zákona, zmenku možno vystaviť
na videnie,
na určitú čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia a
na určitý deň.
Zmenky s iným časom sročnosti alebo s postupnou sročnosťou sú neplatné.

Žalobcom predložená zmenka obsahuje údaj o sročnosti v tomto znení: „a to do ...“ , čo je neprípustný a
zákonom nedovolený variant splatnosti zmenky, nakoľko ak je ako dátum sročnosti zmenky uvedený deň
- tzv. fixná zmenka, musí tento údaj o splatnosti byť určitý v tom smere, že nepripúšťa uvedenie dlhšieho
obdobia ako tohto konkrétneho dňa. Správne údaj o sročnosti zmenky mal byť uvedený konkrétnym
dátumom teda : 26.11.2012.
Takýto neurčitý údaj, ktorý je uvedený na predmetnej zmenke robí zmenku neplatnou a aj z tohto dôvodu
a vzhľadom na námietky žalovaného súd zisťoval kauzu zmenky, nakoľko samotným vystavením zmenky
nedošlo ani k prípadnému uznaniu dlhu zo strany žalovaného.
Žalobca okolnosti, za ktorých bola zmenka vystavená, súdu nevysvetlil a dôvody jeho neúčasti na
pojednávaniach súd vyhodnotil tak, že účastník má právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho
prítomnosti, avšak to neznamená, aby súd nemohol konať a rozhodnúť aj bez jeho prítomnosti, ak sú
inak uvedené podmienky v § 101 ods. 1 O. s. p.

Žalobca sa na prvé pojednávanie vo veci samej nedostavil z dôvodu práceneschopnosti a keď následne
oznámil, kedy sa bude môcť pojednávania zúčastniť a súd vo veci pojednávanie nariadil, v deň
pojednávania doručil súdu žiadosť o odročenie z dôvodu, že je už 2 týždne práceneschopný. Jeho
žiadosť však nebola v súlade s ustanoveniami § 119 O. s. p. a keďže žalobca ani nepodal stanovisko k
námietkam žalovaného, hoci to prehlásil jeho právny zástupca na prvom pojednávaní, ktoré sa vo veci
konalo, samotný žalovaný svojou nečinnosťou sa obral o svoje procesné práva.

Podľa § 101 O.s.p., účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu. Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Podľa § 153 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako
aj na základe skutočností, ktoré neboli účastníkmi sporné alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné alebo
závažné pochybnosti.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca bol poučený v uznesení o procesných právach a
poučeniach, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi o povinnosti predložiť a označiť všetky
dôkazy na preukázanie svojich pravdivosti v určitej lehote, inak súd na ne súd prihliadať nebude.
S prihliadnutím na to teda súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených
skutočnostiach. Dôkazným bremenom sa v zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 24.6.2010 sp. zn. 5Obo 52/2010) rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za
to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i
v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci
nebola alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť nebola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorú existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

Súd na základe vykonaného dokazovania aj s prihliadnutím na vznesenie trestného obvinenia voči
žalobcovi, hoci poškodeným v tejto trestnej veci nie je žalovaný, uzavrel, že v danom prípade žalobca
neuniesol dôkazné bremeno o ním tvrdených skutočnostiach o dôvode vystavenia zmenky, ktorá
samotná je zmenkou neplatnou a z jej titulu nároky žalobca uplatňovať nemôže.
Preto súd zrušil podľa § 175 ods. 3 O. s. p. vydaný zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže úspešnému žalovanému vznikli
trovy konania zaplatením súdneho poplatku za podané námietky vo výške 24 eur, súd mu v tejto výške
priznal trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov.
Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.