Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/336/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313202417
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313202417.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Bundzelovou, v právnej veci

navrhovateľky: Q.S. G., L.. N., I.. XX.XX.XXXX, Z. I. XX/XX, M. , proti odporcovi: W.. W. G., I..
XX.XX.XXXX, Z. O.. H. XX, G., o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný navrhovateľke platiť príspevok na výživu v sume 110,- Eur s účinnosťou od 1.2.2013,
kde príspevok na výživu je zročný vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke zročné výživné za obdobie od 1.2.2013 do 20.3.2014 vo
výške 1540,- Eur, v pravidelných mesačných splátkach po 43,- Eur, spolu s bežným výživným počnúc
právoplatnosťou tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením i len jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť Okresnému súdu Galanta súdny poplatok z návrhu v sume 79,- Eur, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.01.2013 domáhala,
aby súd rozhodol o povinnosti odporcu prispievať na jej výživu z titulu rozvedenej manželky vo výške
350 Eur mesačne počnúc od 01.02.2013. Návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom OS v Galante pod č. k. XXP XXX/XXXX zo dňa 25.10.2011. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 25.11.2011. Už v minulosti si podala návrh na určenie príspevku na rozvedené manželku,
prvý krát bola vec vedená pod č. k. XXC XXX/XXXX a druhý krát pod č.k. XXP X/XXXX, keď išlo o ten

istý predmet sporu, ale s iným obsahom a súd oba návrhy zamietol, čo potvrdil aj súd vyššieho stupňa.
Jej bývalý manžel je dôchodca, poberá mesačne viac ako 1000 Eur. Rozhodnutím z 09.11.2005 mu
priznali odchodné v sume 518.322,- Sk, avšak z tejto sumy na domácnosť ničím neprispel. Na mnohých
miestach si hľadala prácu, ale v mnohých prípadoch tomu bráni jej choroba. Na Úrade práce sociálnych
vecí a rodiny je prihlásená ako uchádzačka o zamestnanie, bola uznaná za občianku v hmotnej núdzi
a od 01.01.2012 jej bola priznaná dávka v sume 118,30 Eur mesačne. Majetok, ktorý patrí do BSM
doteraz nie je vysporiadaný. Má výrazné obmedzenia pracovať a z tohto dôvodu nie je schopná sama

sa živiť. Tieto obmedzenia spočívajú v jej zhoršenom zdravotnom stave, keď je chorá na synovitidu
kolena a musí sa podrobiť operácii. Ďalej uviedla, že nie je schopná sa zapojiť do pracovného pomeruz dôvodu, že je onkologickou pacientkou a operáciu kolena bude možné uskutočniť až po vyliečení.
Žije sama a titulom nájomného platí mesačne 159 Eur, zálohovo platí mesačne energie 30 Eur, plyn
11 Eur štvrťročne a telefón mesačne 20 Eur. Býva sama v 4-izbovom byte, ktorý patrí do masy BSM.

Má zvýšené výdavky aj na stravu, keď toto súvisí s onkologickou chorobou. Tieto má asi od marca
2013, teda odvtedy ako jej zistili onkologické ochorenie. Na stravu minie zhruba 200,- Eur mesačne,
nakoľko si musí kupovať doplnkovú výživu. Má zvýšené výdavky aj na lieky a to z toho dôvodu, že v
čase, keď bola hospitalizovaná, tieto lieky jej dávali priamo v nemocnici, avšak teraz tieto lieky si musí
kupovať sama, poisťovňa ich neprepláca v celom rozsahu. Berie pritom asi 4 druhy liekov, a na tieto

dopláca zhruba 50,- Eur mesačne, avšak nie každý mesiac. V súčasnosti asi rok poberá príspevok vo
výške 152,99 Eur, avšak od marca 2014 bude poberať už iba 118,30 Eur mesačne. Od 04.03.2013 je
práceneschopná a táto práceneschopnosť trvá i naďalej. Zásadne alkohol aj fajčenie odmieta, nakoľko
pri jej chorobe si to nemôže dovoliť. Problémy s kolenom jej začali v roku 2011 a dosť intenzívne, ale
musela sa starať o matku a švagrinú, ktorá ochorela na onkologické ochorenie. Preto nemohla riešiť
svoje koleno. Keď začala následne chodiť s kolenom k lekárovi, lekár jej zakázal stojacu robotu, zakázal

jej chodiť a pracovať postojačky, mohla robiť iba posediačky, avšak ako vyučená predavačka, nemohla si
nájsť sedavú robotu. Ako išla na predoperačné vyšetrenie v roku 2012, jej už začali tie druhé zdravotné
problémy. Tam hneď vo februári 2013 musela ísť do Bratislavy, avšak operácia bola až v lete.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že navrhovateľka od r. 2004 nemala záujem robiť. Po rozvode
začala navštevovať lekárov s tým, aby on bol zaviazaný prispievať na jej výživu. Je pravdou, že v

súčasnej dobe je navrhovateľka chorá, avšak keby pracovala, dostávala by nemocenské, alebo by
si mohla vybaviť invalidný dôchodok. On poberá výsluhový dôchodok. Žije v spoločnej domácnosti s
priateľkou v dvoj izbovom byte, keď v tomto byte bývajú šiesti, nakoľko priateľka má 4 deti a hospodária
spoločne. Pokiaľ ide o dôchodok, tento sa vždy k 1. júlu mení, teraz jeho výška je 1067,-Eur s tým, že
pred tým to bolo okolo 1050,- Eur mesačne. V roku 2013 nepracoval. Jeho priateľka je na polovičnom

invalidnom dôchodku, je v evidencii na Úrade práce vedená ako uchádzačka o zamestnanie a poberá
invalidný dôchodok vo výške 140,- Eur. Pokiaľ ide o deti, najstarší syn má 25 rokov, nedávno promoval.
Druhý syn je od januára 2014 zamestnaný s tým, že bol pred tým asi rok aj pol nezamestnaný a ďalší
syn je vyučený kuchár a je nezamestnaný asi 2 roky. Najmladšia dcéra bude mať 18 rokov a študuje
na gymnáziu. Svojej priateľke posiela na účet mesačne 100,- Eur, aby mali čo strhávať na elektriku, na

bývanie a nájomné. Pokiaľ ide o výdavky na stravu, v čase keď sú v Trnave stravu hradí priateľka a
keď sú mimo, či už na Liptove alebo na Dobrej Vode, stravu hradí on. Je pravdou, že chodievajú na
Dobrú Vodu do jedného domu s tým, že ide o rodičovský dom jeho priateľky, ktorý zdedila v 1/6. Pokiaľ
ide o zdravotný stav navrhovateľky, ona bola zdravá, pokiaľ nežiadala peniaze a keď jej prisúdili 400,-
Eur ako manželke, bola spokojná. Medzi tým ich rozviedli a podala si žiadosť o príspevok na rozvedenú

manželku, kde žiadala o 500,- Eur s tým, že ona si nemôže nájsť robotu. Keďže nepochodila, takýmto
spôsobom hľadala chorobu a vtedy si spomenula, že má choré koleno, od r. 1991 alebo 1992. Vie, že s
tým mala problémy, keď bola zmena počasia. Keby bola tak chorá, chodí o paličke a už dávno by bola
odoperovaná, nakoľko mala na to celý rok 2012. Nespochybňuje žiadnym spôsobom, že navrhovateľka
má tieto zdravotné problémy. Onkologická choroba sa nedá spochybniť, ale vie, že sa s tým dá žiť.

Navrhovateľke žiadnym spôsobom neprispieva, má svoje starosti. Nie je ochotný platiť navrhovateľke
príspevok, pretože sa nikdy o svoje zdravie nestarala, nechodila k lekárom na vyšetrenia. Je pravdou,
že nemajú vyporiadané BSM, pričom spoločný majetok tvorí 4 izbový byt, ktorý užíva navrhovateľka
a chalupa, ktorú užívajú spoločne a tiež motorové vozidlo, ktoré užíva on. Snažil s navrhovateľkou
vyporiadať BSM, avšak bezvýsledne.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa obsahom spisu a listinnými dôkazmi
v ňom založenými, najmä s lekárskymi správami ohľadne navrhovateľky, dokladmi o výdavkoch
účastníkov, potvrdeniami o príjme účastníkov, prihláškami uchádzača o zamestnanie, potvrdeniami o
hľadaní zamestnania, rozhodnutím o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie, s obsahom
spisov tunajšieho súdu XXP/XXX/XXXX a XXP/., ako aj ďalším podstatným obsahom spisového

materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 30.9.1989 v Trnave, z ktorého spoločné deti nepochádzajú,
pričom ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa
25.10.2011 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2011. Za príčinu rozvratu súdustálil rozdielne povahové vlastnosti manželov a ich odlišný názor na účel a spôsob manželského
spolužitia.

Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 1.12.2011, právoplatný dňa

14.2.2012, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom výživného na manželku od
20.10.2011 do 25.11.2011 v sume 400,- Eur, nakoľko boli splnené podmienky na strane navrhovateľky
ako oprávnenej osoby na priznanie výživného voči odporcovi ako povinnému manželovi, keďže za
trvania manželstva bola navrhovateľka v uvedenom období až do času právoplatného rozvodu ich
manželstva vedená ako uchádzač o zamestnanie s príjmom výlučne v podobe opatrovateľského

príspevku(169,21Eurmesačne)aodporcavuvedenomobdobídosahovalpríjem1.053,93Eurvpodobe
dôchodku a teda s prihliadnutím na uvedené príjmy a výdavky účastníkov konania ich životná úroveň
porovnateľná nebola.

Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXP X/XXXX -XX zo dňa 15.03.2012 bol návrh navrhovateľky,
ktorým by súd rozhodol o povinnosti odporcu prispievať na jej výživu ako rozvedenej manželky mesačne
sumou 500,- Eur počnúc od 25.11.2011 zamietnutý. Vychádzal z toho, že z vykonaného dokazovania

nebolo preukázané, že by navrhovateľka nebola schopná sama sa živiť a teda že by bola splnená
základná podmienka potrebná pre priznanie jej príspevku od rozvedeného manžela. Zmyslom príspevku
je totiž zabezpečiť rozvedenému manželovi, ktorý z nejakého dôvodu nie je schopný sám sa živiť,
životnú úroveň, ktorá bude aspoň podobná životnej úrovni počas trvania manželstva. V tejto súvislosti
je však potrebné uviesť, že na základe odporúčania Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o

zabezpečení po rozvode č. 1/1989 sa vychádza z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po
rozvode. Túto má zaistiť najmä spravodlivé vysporiadanie spoločného majetku manželov, respektíve
primeraný diel z majetku manžela, pričom zohľadňovať pri vyporiadaní majetku a stanovení povinnosti
výživného vinu na rozvrate sa neodporúča. Rozhodnutie bolo rozsudkom KS v Trnave pod č.k. XXCoP/
XX/XXXX-XX zo dňa 18.07.2012 potvrdené.

Navrhovateľka žije sama v 4 izbovom byte, pričom rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Galanta pod č. XXXX/XXXXX/XXOPvHNJA zo dňa 19.01.2012 jej bola priznaná dávka a príspevok vo
výške 118,30 Eur mesačne od 01.01.2012 a od apríla 2013 vo výške 152,99 Eur mesačne. Od jesene
2012 má zdravotné problémy s kolenom, keď podľa lekárskych správ jej bolo odporučené veľa nechodiť,
sedavé zamestnanie a od februára 2013 má problémy onkologického charakteru, v dôsledku čoho

musela podstúpiť liečbu, ktorú absolvovala i v Bratislave. Je práceneschopná od 04.03.2013, pričom
jej práceneschopnosť i naďalej trvá. Vydokladovala výdavky vo výške cca 212 Eur mesačne (nájom
159 Eur, elektrina 28,08 Eur, plyn 11 Eur štvrťročne, mobil cca 25 Eur) + má ďalšie výdavky na lieky a
v čase liečby v Bratislave tu boli výdavky na cestovné 256,17 Eur zhruba od marca do augusta 2013
(vrátane). Vyživovacie povinnosti nemá.

Odporca žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej štyrmi deťmi v dvojizbovom byte jeho
priateľky, s ktorou spoločne hospodári. Je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý bol do júla 2013
vo výške 1.053,93 Eur a od júla 2013 tento poberá vo výške 1067 Eur. Svoje výdavky odporca vyčíslil
a vydokladoval v sume 248,24 Eur mesačne na bežné výdavky (bývanie, životné poistenie, telefón) s
tým, že má pravidelné ročné výdavky na daň z nehnuteľností a poistenia, káblovú televíziu 60 Eur, plyn

20 Eur a ďalšie výdavky na stravu, hygienu, ošatenie). Vyživovacie povinnosti nemá.

Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť,
môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah

príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu
vzťahov medzi manželmi.Podľa § 72 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno
priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže
výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych

dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému
bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci
sústavnú opateru.

Podľa § 73 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel

uzavrie nové manželstvo alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore
s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa
sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1, veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno

ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Zákonnou podmienkou príspevku na výživu rozvedeného manžela je, že rozvedený manžel (žiadateľ)
nie je schopný sám sa živiť. Úlohou súdu je spoľahlivo preukázať schopnosť živiť sa sám a až potom, v
prípade, že rozvedený manžel (žiadateľ) nie je schopný sám sa živiť, zisťuje súd a preukazuje možnosti
a schopnosti druhého (bývalého) partnera prispievať neschopnému bývalému manželovi na primeranú

výživu.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že od posledného rozhodnutia (č.k. XXPX/XXXX zo
dňa 15.03.2012) nastala na strane navrhovateľky taká zmena, ktoré odôvodňuje navrhovateľke priznať
príspevok na výživu. Kým v čase predchádzajúceho rozhodnutia bolo konštatované, že ide o zdravú
ženuvešteproduktívnomvekubezvyživovacíchpovinností,súdmápreukázané,žeodjesene2012trpí,

resp.saprejavilitakézdravotnéproblémyunavrhovateľky,ktoréjejbrániličiužnájsťsitakézamestnanie
(problémy s kolenom), pri ktorom by mohla sedieť, zvlášť ak je vyučená ako predavačka a od februára
2013 tu nastali problémy onkologického charakteru v dôsledku čoho musela navrhovateľka podstúpiť i
liečbu, pričom súd má preukázané, že dosiaľ je práceneschopná a pravidelne navštevuje tak odborného
lekára ako aj všeobecného. Teda sú tu také objektívne okolnosti na jej strane, že nie je schopná sama sa

živiť a to minimálne dňom 01.02.2013 a preto týmto dňom aj súd po posúdení ďalších okolností priznal
navrhovateľke príspevok vo výške 110 Eur mesačne.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca poberá výsluhový dôchodok vo výške
1067 Eur a žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a jej deťmi.

Vzhľadom na príjmy a oprávnené výdaje oboch účastníkov konania, vzhľadom na majetkové, osobné

a zdravotné pomery oboch účastníkov súd zistil, že je v možnostiach odporcu, aby navrhovateľke
prispieval na výživu sumou po 110 Eur, ktorú súd považuje za primeranú potrebám navrhovateľky ako
aj k príjmu, ktorý má v podobe pomoci hmotnej núdzi. Výsluhový dôchodok, ktorý odporca dostáva, je
v takej výške, aby pri vynaložení nákladov, ktoré má s bývaním, na stravu, ošatenie, poistky a pod. muumožňovali prispievať navrhovateľke súdom určený príspevok. Tak ako súd už vyššie uviedol, odporca
žije v spoločnej domácnosti aj so svojou priateľkou, ktorá poberá invalidný dôchodok, ale aj s jej deťmi,
ktoré sú už zárobkovo schopné a ktorí taktiež môžu prispievať na spoločné výdavky v domácnosti

a náklady spojené s bývaním. Všetky tieto okolnosti jasne osvedčujú schopnosti odporcu prispievať
výživným navrhovateľke. Na druhej strane však súd nemohol návrhu navrhovateľky vyhovieť v celom
rozsahu, nakoľko v danom prípade ide o príspevok na výživu rozvedenej manželky, čo je podstatný
rozdiel ako pri výživnom na manželku, kde v zásade životná úroveň manželov by mala byť rovnaká.
Príspevok na rozvedenú manželku by mal zabezpečiť primeranú výživu z prostriedkov manžela a to vo

výške, ktorá je v jeho možnostiach. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti je preto súd toho
názoru, že súdom určený príspevok vo výške 110 Eur mesačne je primeraný. K tvrdeniam odporcu o
tom, že navrhovateľka nie je ochotná dohodnúť sa na vyporiadaní BSM a aby predala byt, v ktorom býva
súd udáva, že pokiaľ odporca navrhuje vyporiadanie BSM spôsobom, ktorý navrhovateľka neakceptuje,
nemožno ju k tomuto nútiť a rovnako súd nemôže dať na ťarchu navrhovateľke ani to, aby predala byt,
v ktorom býva, nakoľko tento patrí do BSM, ktoré dosiaľ nie je vysporiadané a v ďalšom súd poukazuje

aj na to, že od oprávneného manžela nemožno spravodlivo žiadať, aby pre zabezpečenie prostriedkov
na svoju výživu rozpredával majetok, ktorý slúži na bývanie.

Pri určovaní príspevku na výživu rozvedeného manžela treba vždy
prihliadať na § 75 ods. 1 , t. j. na

odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Skutočnosť, že rozvedená manželka poberá pomoc v hmotnej núdzi sama osebe nestačí
pre záver, že je schopná sama sa živiť, ak z tohto príjmu nie je schopná uhradiť si
popri nevyhnutných nákladoch na stravovanie aj ďalšie nevyhnutné životné náklady. Nie je
namieste ani taký výklad § 72 ods. 1 , podľa
ktorého by rozvedená manželka nemala mať zabezpečenú primeranú výživu z prostriedkov svojho
bývalého manžela, hoci ten na to prostriedky má, ale že sa jej primeraná výživa má dopĺňať zo
spoločenských prostriedkov. Taký výklad zákona by bol v rozpore aj s dobrými mravmi, ktoré sú
základným kritériom pre posudzovanie všetkých nárokov na výživné.

Príspevok na výživu rozvedeného manžela je podmienený tým, že jeho poskytovanie nie je v rozpore s
dobrými mravmi. Pre posúdenie tejto okolnosti sú významné príčiny, ktoré viedli k vážnemu narušeniu a
trvalému rozvráteniu vzťahov medzi manželmi (v danom prípade je to rozdielnosť povahových vlastností
manželov). Súd musí brať zreteľ aj to, aby sa príspevkom na výživu rozvedeného manžela pokrývali
nielen náklady na stravovanie, ale aj na uspokojovanie ďalších nevyhnutných potrieb vzhľadom na vek,

zdravotný stav, spôsob života navrhovateľky a pod. (napr. aj realizácia kultúrneho života).

Na základe výpovedí účastníkov konania, listinných dôkazov a citácií zákona mal súd za to, že návrh
navrhovateľky je čiastočne dôvodný, súd zhodnotil dôkazy v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na
všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci a v konečnom dôsledku rozhodol

tak, ako je uvedené v enunciáte rozsudku.

Nakoľko súd určil výšku príspevku v sume 110 Eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2013 a z výsluchu
účastníkov má súd preukázané, že odporca neprispieval a neprispieva navrhovateľke na výživu
rozvedenej manželky, vzniklo za obdobie od 01.02.2013 do 20.03.2014 zročné výživné vo výške 1540
Eur (110 Eur x 14 mesiacov), ktoré vzhľadom na výšku zročného výživného a pomery odporcu, povolil

tomutovsúlades§160ods.1O.s.p.tietozaplatiťvsplátkachpo43Eur,tedatak,abybolatátopodlžnosť
do troch rokov uhradená.

K neúčasti odporcu a jeho ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní dňa 20.03.2014 súd udáva, že
závery rozhodovacej praxe síce zdravotné dôvody na strane účastníka tradične považujú za dôležité
dôvody pre odročenie pojednávanie, aktuálna úprava občianskeho procesného práva však evidentne

za účelom zamedzenia pokusom o obštrukcie práve zadefinované pravidlo korigovala v tom smere, že
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní (§119 ods. 3 veta prváO.s.p.) a to dokonca v podobe vyjadrenia lekára, že účastník alebo zástupca nie je schopný sa zúčastniť
pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu (§119 ods. 3 veta
druhá O.s.p.). Odporca sa riadnym spôsobom (zhora uvedeným) a včas neospravedlnil (hoci bol o tejto

povinnosti poučený), preto súd konal i v jeho neprítomnosti, pričom vzhľadom na všetky listinné dôkazy,
ktoré boli založené a na výpoveď účastníkov, výsluch priateľky odporcu by na výsledok rozhodnutia
nemal vplyv i s ohľadom na ich vzájomný vzťah.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá z.č. 71/1992 Z.z., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od

poplatku oslobodený.

Podľa § 7 ods. 5 z.č. 71/1992 Z.z., ak ide o opakujúce sa plnenie na neurčitý čas, na dobu života alebo
na čas dlhší ako tri roky, za cenu plnenia sa považuje trojnásobok ceny ročného plnenia, ak nie je
ustanovené inak. To isté platí o cene práv, ktoré možno vykonávať opätovne.

Súdzaviazalodporcuajnazaplateniesúdnehopoplatkuznávrhu,nakoľkopodľa§2ods.2vetaprváz.č.
71/1992 Z.z. prešla poplatková povinnosť na odporcu (zo sumy príspevku priznaného navrhovateľke) a

preto súd ho zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia
(podľa § 7 ods. 5 Z.č. 71/1192 Z.z. (110 Eur x 36 mesiacov) x 2% podľa položky č.8 písm. a) sadzobníka
súdnych poplatkov).

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na

náhradu trov právo. Nakoľko v prevažnej miere mal úspech odporca, avšak tento si žiadne trovy konania
neuplatnil a žiadne mu zo spisu nevyplývajú, súd o trovách konania rozhodol spôsobom uvedeným vo
výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia

cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; t.j.:

aa/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ab/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

ac/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

ad/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

ae/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,af/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

ag/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

ah/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.