Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 19, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 32Cb/58/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111211078
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Pravotiaková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111211078.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Jankou Pravotiakovou v právnej veci žalobcu: Stará sladovňa

Košice, s.r.o., Štúrova 33, 040 01 Košice IČO: 36 782 467 právne zastúpeným JUDr. Matúšom Hribom,
advokátom, so sídlom B. V. X, XXX XX X. proti žalovanému: IMASS & partners, s.r.o. so sídlom Štúrova
33, 040 01 Košice IČO: 36 205 7025 o zaplatenie 5.247,81 € takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.247,81 € a 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.261,36
€ od 16. 8. 2010 do 12. 12. 2010, zo sumy 1.261,36 € od 16. 8. 2010 do 9. 12. 2010, zo sumy 1.141,55
€ od 16. 8. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.261,36 € od 16. 9. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.261,36 €
od 16. 11. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1.261,36 € od 16. 12. 2010 do zaplatenia, zo sumy 122,- € od

16. 1. 2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške
314,50 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.268,31 €, ktoré je povinný uhradiť na účet právneho
zástupcu žalobcu JUDr. Matúša Hriba advokáta, so sídlom B. V.S. X, XXX XX X., a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31. 3. 2011 domáhal zaplatenia sumy 5.247,81 € spolu s
úrokmi z omeškania. Žalobca zároveň požadoval náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že
žalovanýdlhuježalobcovititulomneuhradenéhonájomnéhoaslužiebzaužívanienebytovýchpriestorov.

Žalovaný žalobu žiadal zamietnuť ako právne irelevantnú, pretože žalobca žiadal zaplatenie nájomného

po skončení podnájomného vzťahu a vo zvyšnej časti žalovaný urobil vzájomné započítanie z dôvodu
investície do prenajatých priestorov.

Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Košice I vyplýva, že žalovaný, spoločnosť
IMASS & partners, s.r.o., má sídlo v Košiciach, Štúrova 33, 040 01 Košice.

Na pojednávanie konanom dňa 19. 2. 2014 sa dostavil právny zástupca žalobcu. Žalovaný doručil
dňa 18. 2. 2014 súdu písomné podanie v zastúpení jeho štatutárneho zástupcu Jany Spielmannovej,
ktorá ospravedlnila svoju neúčasť pre práceneschopnosť a súčasne bola priložená fotokópia dokladu
o PN č. M 433614 zo dňa 17. 2. 2014 vystavená MUDr. Y. X. všeobecným lekárom pre dospelých.
Obdobné písomné podanie bolo doručené pred pojednávaním vytýčeným na deň 15. 1. 2014 doručené

súdu dňa 14. 1. 2014, v ktorom žalobca z toho istého dôvodu pre práceneschopnosť konateľa Jany
Spielmannovej sa ospravedlnil z pojednávania, taktiež priložil doklad o práceneschopnosti vystavenýdňa 13. 1. 2014 pod č. M 433591 MUDr. Y. X., všeobecným lekárom pre dospelých a žiadal odročiť z
toho dôvodu pojednávanie. Podľa ust. § 119 ods. 3 o. s. p. ak je dôvodom na odročenie pojednávania
zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj

vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť
na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo
jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa
zúčastniť pojednávania. Žalobca nepredložil aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že jeho štatutárny
zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa

zúčastniť pojednávania, a teda nesplnil podmienku, pre ktorú by odročenie pojednávania prichádzalo
do úvahy. Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobca takto postupoval už pri prvom vytýčenom
pojednávaní vo veci a aj napriek tomu, že už v tom čase bol súd oprávnený postupovať podľa cit. ust. §
119 ods. 3 o. s. p. umožnil žalobcovi účasť na ďalšom pojednávaní vytýčenom na deň 19. 2. 2014, na
ktoré sa však žalobca z toho istého dôvodu nezúčastnil a zopakoval svoje podanie o práceneschopnosti
štatutárneho zástupcu. Súd to v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia neposúdil ako dôvod

dostatočný na odročenie veci, nakoľko nespĺňal ustanovenie § 119 ods. 3 o. s. p., a preto pojednával v
neprítomnosti žalovaného v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, svedka a zistil
nasledovný skutkový stav:

Žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o nájme nebytového priestoru č. 10/20077 dňa 1. 9. 2007, a

to kancelárskych priestorov odo dňa 1. 10. 2007 na dobu neurčitú s výškou mesačného nájomného
1.261,36 €. Žalobca vyfakturoval žalovanému osobitne nájomné za mesiace jún až december 2010
a osobitne poplatky za poskytované služby za mesiac december 2010 v celkovej výške 5.047,63 €.
Súčasne si žalobca uplatnil náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 200,18 €,
ktoré mu vznikli vynaložením prostriedkov na právne služby advokáta v predsúdnom konaní.

Žalobca vyúčtoval žalovanému platby, a to faktúrou č. 20100468 s dňom vystavenia 1. 8. 2010, dňom
splatnosti 15. 8. 2010 vo výške 1.261,36 €, v zostatku 870,19 € po čiastočnej úhrade zo dňa 10. 12.
2010 v sume 391,17 €, faktúrou č. 20100427 s dňom vystavenia 31. 8. 2010, dňom splatnosti 15. 8.
2010 vo výške 1.261,36 €, v zostatku 271,36 € po čiastočnej úhrade zo dňa 13. 12. 2010 v sume 990,-
€, faktúrou č. 20100522 s dňom vystavenia 1. 9. 2010, dňom splatnosti 15. 9. 2010 vo výške 1.261,36 €,

faktúrou č. 20100559 s dňom vystavenia 1. 11. 2010, dňom splatnosti 15. 11. 2010 vo výške 1.261,36 €,
faktúrou č. 20100568 s dňom vystavenia 7. 12. 2010, dňom splatnosti 15. 12. 2010 vo výške 1.261,36
€, faktúrou č. 20100605 s dňom vystavenia 31. 12. 2010, dňom splatnosti 15. 1. 2011 vo výške 122,- €.
Z výzvy na okamžité zaplatenie dlžnej sumy - pokusom o zmier zo dňa 18. 10. 2010 právneho zástupcu
žalobcu žalovanému bolo zistené, že žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlhu a trov konania v lehote

do 31. 10. 2010.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21. 2. 2012 žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobca
ako nájomca a žalovaný ako podnájomca uzatvorili dňa 1. 9. 2007 zmluvu o nájme nebytového
priestoru č 10/2007, predmetom ktorej bolo prenechanie nebytových priestorov do nájmu žalovanému
na podnikateľské účely. Poukázal na to, že podľa čl. IV bodu 1.2 bola dohodnutá výška nájomného

za prenajatý podnájom vo výške 39,10/m2, plus DPH, pričom v bode 7 čl. IV. sa dohodli na tom, že
nájomca sa zaviazal poskytovať služby spojené s podnájmom nebytového priestoru elektrickú energiu,
plyn, vodu za úplatu, pričom výšku úplaty nedohodli. Ďalej uviedol, že žalovaný dňa 26. 10. 2010
navrhol ukončiť podnájomný vzťah vyplývajúci z citovanej zmluvy dohodou ku dňu 30. 11. 2010 a
že žalobca svojim listom zo 29. 10. 2010 prijal návrh dohody, čím došlo 29. 10. 2010 k uzavretiu

dohody medzi účastníkmi a skončeniu podnájomného vzťahu ku dňu 31. 10. 2010, pričom podľa
žalovaného nie je podstatné, že dohoda a prijatie dohody boli nesprávne označené ako výpoveď z
kancelárskych priestorov, ale že je zrejmé z obsahu, z prejavu vôle účastníkov, že chceli dosiahnuť
uzavretie dohody aj s poukazom na ust. § 35 Obč. zákonníka. Mal za to, že v danom prípade ide o
zaplatenie nájomného z prenajatej nehnuteľnosti, a preto ide o občianskoprávny a nie obchodnoprávny

vzťah. Ďalej žalovaný uviedol, že prenajaté priestory ku dňu 31. 10. 2010 vypratal a odovzdal žalobcovi,
ktorý ich riadne prevzal a že žalobca toto správanie akceptoval v súlade s prejavenou vôľou. Pretonesúhlasil s požiadavkou žalobcu na zaplatenie nájmu za dobu po riadnom skončení nájomného
vzťahu, a to nájomné fakturované faktúrami č. 20100568, 20100605, 20100559, t.j. nájomné platené
mesačne vopred. Zostatok fakturovaného nájomného vo výške 271,36 € a 870,19 € si žalovaný

započítal oproti jeho pohľadávke, ktorú mal proti žalobcovi z titulu investície do prenajatých priestorov
so súhlasom nájomcu. Na základe uvedeného považoval žalobu za neopodstatnenú, pretože žalobca
žiadal o zaplatenie nájomného po skončení podnájomného vzťahu a vo zvyšnej časti urobil vzájomné
započítanie.

Právny zástupca žalobcu považoval tvrdenia žalovaného o zániku podnájmu k 31. 10. 2011 za účelové

a bol toho názoru, že žalovaný v tomto smere neprodukoval žiadne dôkazy. Trval na tom, že žalovaný
vykonal ohľadne skončenia nájmu úkon výpoveďou zo dňa 28. 10. 2010, ktorú predložil vtedajšiemu
konateľovi žalovaného Mgr. L. T. na osobnom rokovaní toho istého dňa, na ktorom predniesol žalovaný
požiadavku na skončenie nájmu pred uplynutím výpovednej lehoty ku koncu mesiaca október 2011.
Žalobca bol ochotný tejto požiadavke žalovaného vyhovieť ale len za predpokladu, že žalovaný uhradí
všetky záväzky spojené s podnájmom do dňa 31. 10. 2010, inak nájom skončí uplynutím výpovednej

lehoty. Pokiaľ ide o započítanie, toto nespĺňa požiadavky na určitosť právneho úkonu, žalovaný žiadnym
spôsobom svoje tvrdenia o vzniku nároku titulom investícií do prenajatých priestorov neodôvodnil a
nepreukázal, a preto ho považoval žalobca za bezpredmetné. Uviedol, že v zmluve o podnájme sa
žalobca nezaviazal nahradiť žalovanému investície vykonané do predmetu podnájmu a takéto právo
žalovanému nevyplýva ani z právnej úpravy nájomných vzťahov. Ďalej uviedol, že vzťah účastníkov

konania je potrebné posudzovať podľa ust. § 261 ods. 1 a 5 Obchodného zákonníka ako vzťah
obchodnoprávny, nakoľko pri jeho vzniku bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že uzatvorenie
predmetnej nájomnej zmluvy sa týkalo podnikateľskej činnosti účastníkov zmluvy, keďže žalobca
vykonáva prenájom nehnuteľností i poskytovanie služieb s tým spojených v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti a žalovaný takisto k uzatvoreniu danej zmluvy pristúpil za účelom výkonu svojej

podnikateľskej činnosti ako podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. c Obchodného zákonníka.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, nakoľko bol toho názoru, že tvrdenia
žalovaného nijakým spôsobom nespochybňujú pohľadávku. Zo svedeckej výpovede vtedajšieho
konateľa žalobcu Mgr. L. T. vyplynulo, že v čase keď mal žalovaný odísť z priestorov žalobcu sa dohodol
so žalovaným, že iba v prípade vyrovnania starých pohľadávok budú súhlasiť s ukončením zmluvy

do jedného mesiaca. Napriek telefonickým výzvam, osobnému kontaktu a prísľubom dlžobu žalovaný
nezaplatil. Preto výpovedná lehota ostala podľa zmluvy, t.j. tri mesiace od jej doručenia.

Z čl. III. bodu 1, 2 zmluvy o nájme bolo zistené, že nájom bol uzavretý na dobu neurčitú odo dňa 1.
10. 2007. Zmluvné strany sa dohodli, že nájom je možné ukončiť dohodou strán, výpoveďou alebo
okamžite zo strany nájomcu podľa bodu č. 4 čl. III, t.j. v prípade, ak podnájomca mešká 15 dní s

úhradou mesačného nájomného, nájomca je oprávnený okamžite ukončiť zmluvu písomným doručeným
oznámením podnájomcovi. V zmysle uvedeného čl. III. bodu 3 vypovedať zmluvu môžu obidve zmluvné
strany aj bez uvedenia dôvodu písomne, výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť od prvého dňa
nasledujúceho mesiaca po jej doručení.

Z dokladu - výpoveď z kancelárskych priestorov zo dňa 28. 10. 2010 adresovaného žalovaným žalobcovi

súd zistil, že žalovaný dal na základe podpísanej zmluvy o nájme kancelárskych nebytových priestorov
č. 2065 výpoveď z priestorov. Z dokladu adresovaného žalobcom žalovanému zo dňa 29. 10. 2010 bolo
zistené, že ide o odpoveď žalovanému na výpoveď z kancelárskych priestorov, kde žalobca žalovanému
oznámil, že jeho podnájom končí dňa 31. 10. 2010 s tým, že budú zaplatené všetky žalobcom vydané
faktúry vrátane faktúry za médiá 11/2010, pričom v prípade, že sa tak nestane, dátum výpovede sa

presunie na deň 31. 1. 2011.

Z výpovede z kancelárskych priestorov žalovaným zo dňa 28. 10. 2010 a z odpovede na túto výpoveď zo
strany žalobcu zo dňa 29. 10. 2010, z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu a svedka Mgr. L. T. súd mal
za preukázané, že bola daná výpoveď žalovaným dňa 28. 10. 2010, na ktorú žalobca reagoval svojím
súhlasom tak, že podnájom končí dňom 31. 10. 2010 iba vtedy, ak budú zaplatené všetky žalobcom

vydanéfaktúryvrátanefaktúryzamédia zanovember2010,pričomvopačnomprípadežalobcaoznámil,že dátumom výpovede je deň 31. 1. 2011, čo je v súlade s podmienkami dohodnutými medzi žalobcom a
žalovaným v zmluve o nájme. Súd považoval za preukázané, že došlo k ukončeniu nájmu v zmysle čl. III.
bodu 2. 3 zmluvy o nájme výpoveďou zo strany žalovaného bez uvedenia dôvodu s výpovednou lehotou

3 mesiace od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení, t.j. novembrom 2010 s ukončením dňa
31. 1. 2011. To, že dňom ukončenia nájmu je deň 31. 1. 2011 a že nedošlo k dohode ale výpovede zmluvy
je zrejmé aj z odpovede žalobcu žalovanému aj zo svedeckej výpovede Mgr. L. T., podľa ktorých keďže
nedošlo k dohode o úhrade všetkých faktúr žalovaným žalobcovi, výpoveď sa končí dňom 31. 1. 2011.

Zo zmluvy o nájme čl. IV. bolo zistené, že zmluvné strany sa dohodli na výške nájomného za nebytový

priestor 12.746,46 €/m2 ročne plus DPH s mesačnou výškou nájomného vo výške 1.062,20 € plus DPH
na základe vystavenej faktúry vopred do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca s bezhotovostnou úhradou
alebo v hotovosti do pokladne nájomcu. Súčasne sa nájomca zaviazal poskytovať služby - elektrickú
energiu, plyn a vodu spojené s prenájmom nebytového priestoru za úplatu.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol povinný žalobcovi platiť nájomné za nebytový priestor a taktiež
bol povinný platiť za služby spojené s prenájmom za odplatu mesačne na základe faktúry vopred do 15.

dňa predchádzajúceho mesiaca.

Žalovaný si žiadal započítať sumu 1.141,55 € oproti jeho pohľadávke, ktorú má proti žalobcovi z titulu
investície do prenajatých priestorov sú súhlasom nájomcu - žalobcu.

Z čl. V. zmluvy o nájme súd zistil, že podnájomca - žalovaný môže uskutočniť stavebné úpravy okrem
bežných opráv a bežnej údržby v prenajatých nebytových priestoroch na základe predchádzajúceho

písomného súhlasu nájomcu, pričom je povinný hradiť náklady spojené s obvyklou údržbou prenajatých
priestorov a poplatky za poskytované služby. Súčasne zo zmluvy o nájme nevyplýva, že by sa žalobca
zaviazal nahradiť žalovanému investície vykonané do predmetu podnájmu, taktiež žiadnym spôsobom
žalovaný svoje tvrdenia o vzniku nároku titulom investícií do prenajatých priestorov nepreukázal a ani
nezdokladoval, že by žalobca dal na to súhlas. Preto súd požiadavku žalovaného na započítanie z titulu

investícií nepovažoval za dôvodnú.

Žalobca vyúčtoval faktúrami žalovanému dlžné platby v celkovej výške 5.047,63 €. Súčasne si uplatnil
náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 200,18 €, ktoré mu vznikli vynaložením
prostriedkov na právne služby advokáta v predsúdnom konaní za spracovanie predžalobnej výzvy podľa
ust. § 121 ods. 3 obč. zák.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 1 podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku a podľa ust. § 2 ods. 2 písm.
a, b Obch. zák. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri, osoba, ktorá
podniká na základe živnostenského oprávnenia.

Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.Podľa ust. § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný
zákon.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom

znení prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou
o nájme (ďalej len "zmluva")...a podnájom.

Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom
znení zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť
nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným

výborom,možnozmluvunaurčitýčasuzavrieťnajdlhšienadvaroky,pokiaľosobitnýzákonneustanovuje
inak.

Podľa ust. § 5 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom
znení nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve.

Podľa ust. § 5 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom

znení nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

Podľa ust. § 7 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v platnom znení ak
výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom,
určí sa dohodou.

Podľa ust. § 121 ods. 3 zák. č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú

úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného a účinného v čase omeškania dlžníka, ak je

dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania určené v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
dvojstranný právny vzťah, uzavreli zmluvu o podnájme nebytových priestorov. Žalobca prenechalžalovanému do užívania nebytové priestory za zmluvne dohodnutú sumu. Súd mal za preukázané, že
žalovaný nájomné za užívanie predmetných nebytových priestorov a služby spojené s ich užívaním
nezaplatil. Taktiež žalovaný nezaplatil žalobcovi príslušné úroky z omeškania ani trovy právneho

zastúpenia.

Na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd považoval žalobu sa dôvodnú a
určil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú sumu a úroky z omeškania tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trova
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

Trovy konania vyčíslil žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom podaní vo výške
1.572,81 €, ktoré súd žalobcovi priznal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
vo výške 314,50 € a trov právneho zastúpenia 1.268,31 € pozostávajúcich zo 6 úkonov právnej služby

á 180,93 €, to za prípravu a prevzatie právneho zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej -
žaloba, vyjadrenie zo dňa 10. 4. 2012, 10. 4. 2013, 17. 5. 2013, účasť na pojednávaní dňa 19. 2014,
režijný paušál á 7,61€ podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20 % DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky.
Súčasne sú priznal náhradu za stratu času podľa ust. § 17 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 80,40 € za čas
strávený cestou z Bardejova do Košíc a späť v trvaní 3 polhodiny x 2 , t.j. 9 polhodín, 1/60 výpočtového

základu vo výške 13,40 € a 6 polhodín , t.j. 80,40 €, náhrada preukázaných cestovných výdavkov podľa
ust. § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 47,87 € ak náhrada za používanie cestných
motorových vozidiel pri pracovných cestách podľa st. § 7. ods. 1 zák. č. 283/2002 Z.z. pozostávajúca
z náhrady za spotrebované pohonné látky základnej náhrady za každý 1 k, jazdy, a to z Bardejova do
Košíc a späť dňa 19. 2. 2014 - vzdialenosť Košice-Bardejov 90km x 2, t.j. 180 km, spotreba Fiat Croma

EČV:W. V. vo výške 6,11/100 kom, 1 l diesel = 1,36, suma základnej náhrady podľa ust. § 1 písm. b
opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z. (amortizácia) predstavuje 0,183 €/km, a to PHL 6,1 l/100 x 1,36
€ x 180 % 14,93 € plus amortizácia 0,183 € x 180 % 32,94 €, spolu 47,87 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho

doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),í) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).