Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 22, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21C/160/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313218403
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313218403.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING,

a.s., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanému I. V., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX E. XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Y. L., pracovníčkou Okresného
súdu Vranov nad Topľou, v konaní o zaplatenie 1.462,85 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 18,36 eur, ako aj riadny úrok vo výške 17,30%
ročne z tejto sumy od 11.12.2010 do 10.1.2011 a úrok z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od
11.12.2010 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd z a m i e t a žalobu v časti o zaplatenie istiny 440,64 eur spolu s uplatneným riadnym úrokom
vo výške 17,30% ročne z jednotlivých splátok a z úroku z omeškania vo výške 9% ročne z jednotlivých
splátok (t.j. príslušenstva).

Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy na istine 1003,85 eur spolu s riadnym úrokom

vo výške 17,30% ročne z jednotlivých splátok a úroku z omeškania vo výške 9% ročne z jednotlivých
splátok (t.j. príslušenstva).

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 18.12.2013 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
1.462,85 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 17,30 % ročne z istiny 1.297,54 eur od 22.12.2010 do
zaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy1.297,54eurod22.12.2010dozaplatenia
a náhrady trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že predmetná pohľadávka bola na žalobcu postúpená obchodnou
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010.
Žalobca uviedol, že jeho právny predchodca a žalovaný uzavreli dňa 20.1.2006 zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2006, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
663,88 eur pri úrokovej sadzbe 17,30 % ročne, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnými splátkami
vždy k 10.dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10.2.2006 a konečná splatnosť

úveru na 10.1.2011. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný svoj záväzok nesplnil a poskytnutý úver nesplatil
do dňa jeho konečnej splatnosti. Po postúpení pohľadávky nerealizoval žiadne platby. Jeho pohľadávka
tak predstavuje sumu 1.462,85 eur a pozostáva z istiny vo výške 1.297,54 eur a úrokov z omeškania
vo výške 165,31 eur.Žalobca podaním doručeným súdu dňa 9.4.2014 zobral svoju žalobu späť v časti o zaplatenie riadneho
úroku vo výške 17,30 % ročne zo sumy 1.297,54 eur od 22.12.2010 do zaplatenia.

V predmetnej veci bol vydaný platobný rozkaz zo dňa 14.4.2014 č.k. 17Ro/650/2013-40, ktorý bol
následne zrušený uznesením zo dňa 22.1.2015 č.k. 17Ro/650/2013-58 pre nedoručenie platobného
rozkazu žalovanému do vlastných rúk.

Postupom podľa ustanovenia § 29 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku súd uznesením zo
dňa 23.3.2015 č.k. 21C/160/2015-61 ustanovil žalovanému opatrovníka na zastupovanie, ochranu
oprávnených záujmov a preberanie zásielok z dôvodu, že pobyt žalovaného súdu nie je známy, a to
napriek vykonanému šetreniu po jeho pobyte.

Na pojednávanie nariadené na deň 22.4.2015 sa nedostavil žalobca, ani právny zástupca žalobcu a

opatrovníčka žalovaného, hoci predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Právny
zástupcažalobcupísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa20.4.2015ospravedlnilsvojuneúčasť,akoaj
neúčasť žalobcu a súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Rovnako svoju neúčasť ospravedlnila
aj opatrovníčka žalovaného podaním doručeným súdu dňa 13.4.2015. Preto súd postupom podľa
ustanovenia § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal v neprítomnosti účastníkov

tohto konania a ich zástupcov.

Pred prvým pojednávaním žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.4.2015 upravil pôvodný žalobný
návrh tak, že sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 459 eur (25 splátok úveru po 18,36 eur
splatných v období od 10.1.2009 do 10.1.2011) spolu s riadnym úrokom vo výške 17,30 % ročne z

jednotlivých splátok splatných v období od 10.1.2009 do 10.12.2010, a to odo dňa nasledujúceho po
splatnosti tej ktorej splátky do 10.1.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z týchto splátok
odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti
o zaplatenie sumy 1.003,85 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 17,30 % ročne z jednotlivých splátok
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých splátok zobral svoju žalobu späť.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania
späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd konanie nezastaví, ak odporca
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia
pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia § 96 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku, nesúhlas odporcu so späťvzatím

návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o
späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V
takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Keďže žalobca pred prvým pojednávaním zobral svoju žalobu čiastočne späť, pričom sa nevyžaduje

súhlas žalovaného s týmto späťvzatím, súd postupujúc v súlade s ustanovením § 96 Občianskeho
súdneho poriadku súd konanie v rozsahu späťvzatia zastavil.

Predmetom tohto konania po čiastočnom späťvzatí je zaplatenie sumy 459 eur spolu s riadnym úrokom
vo výške 17,30 % ročne z jednotlivých splátok splatných v období od 10.1.2009 do 10.12.2010, a to odo

dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky do 10.1.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z týchto splátok odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky až do zaplatenia titulom
nesplnenia povinností žalovaným zo zmluvy o splátkovom úvere.

Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 14.12.2013 s

prílohami, a to zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.1.2006, zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 1424/2010/CE, oznámením postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 s
doručenkou, podaním žalobcu zo dňa 17.4.2015 a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných
dôkazov a zistil tento skutkový stav:Právny predchodca žalobcu obch. spol. Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 20.1.2006
zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo

výške 20.000 Sk (663,88 eur). Žalovaný sa zaviazal tento poskytnutý úver právnemu predchodcovi
žalobcu vrátiť formou pravidelných mesačných splátok vo výške 18,36 eur splatných vždy k10.dňu v
mesiaci s konečnou splatnosťou 10.1.2011. Podľa tvrdenia žalobcu v žalobe žalovaný poskytnutý úver
riadne a včas nesplácal, a to ani do dňa jeho konečnej splatnosti. Následne zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči

žalovanému na žalobcu.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 20.4.2015 uviedol, že v danom prípade ide nepochybne o
zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá patrí medzi absolútne obchody. V čase jej uzavretia
Občiansky zákonník v ustanovení § 52 odsek 1 uvádzal, že spotrebiteľskými zmluvami sú len kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, ž čoho by

bolo možné vyvodiť, že úverová zmluva ako absolútny obchod spotrebiteľskou zmluvou nie je, avšak
v zmysle ustanovenia § 23a zákona č. 634/1992 Zb. bol pojem spotrebiteľskej zmluvy rozšírený tak,
že spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Žalobca mal za to,
že spotrebiteľský úver nie je jeden zmluvný typ, ale ide o subtyp zmluvných typov, ktorých kauzou je
dočasné poskytnutie finančných prostriedkov za odplatu. Preto podľa žalobcu tvrdenia o tom, že ak ide

o spotrebiteľskú zmluvu vyplýva výlučná pôsobnosť Občianskeho zákonníka nemá normatívnu oporu.
Preto pokiaľ ide o otázku premlčania, tá sa riadi právnym režimom Obchodného zákonníka. V tomto
smere poukazoval i na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 3337/2010 a viaceré uznesenia
slovenských súdov.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä, a) sumu, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb
s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť
využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri
ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených
v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie

podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov,
spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo

alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 52 odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ustanovenia § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 524 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj
bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia § 526 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný

postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené
dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku
plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 uzavretej medzi

obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
bola na žalobcu postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania. Tým žalobcovi
svedčí aktívna legitimácia v tomto spore, ktorá bola preukázaná vyššie citovanou zmluvou o postúpení
pohľadávok spolu s časťou jej prílohy a oznámením postupcu o postúpení pohľadávky adresovaným
žalovanému.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 20.1.2006. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 663,88 eur, ktorý
sa zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 18,36 eur splatných k 10.dňu

v mesiaci s konečnou splatnosťou úveru 10.1.2011. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom
na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže
žalobca ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z
označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom,

priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).

Súd zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, a to
bez ohľadu na určenie typov zmlúv, ktoré majú povahu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovenia § 52

Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pretože toto vymedzenie nebolo v
súlade s nepriami účinkami smerníc týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv (smernica Rady 93/13/EHS).
Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu je tak
potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, a to hlavne zákon o spotrebiteľských
úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a neupravených otázkach Občiansky zákonník a Obchodný

zákonník len tam, kde neodporuje občianskoprávnej úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 54 odsek
2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava ktorá je v prospech spotrebiteľa.
V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu
účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania je potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Súd je toho

názoru, že spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku špeciálnym právom, a má
teda prednosť. Záverom možno konštatovať, že úverová zmluva obsahuje všetky esenciálne náležitosti
podľa ustanovení § 4 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd nemal pochybnosti o tom, že žalovaný

poskytnutý úver právnemu predchodcovi žalobcu nesplácal riadne a včas. Zároveň nebolo preukázané,
žeby došlo k ukončeniu zmluvy o splátkovom úvere pred konečnou splatnosťou poskytnutého úveru,
napr. odstúpením od zmluvy alebo vyhlásením okamžitej splatnosti celej sumy poskytnutého úveru.
Pohľadávka žalobcu, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania tak pozostáva zo splátok úveru
splatných v období od 10.1.2009 do 10.1.2011 v počte 25x18,36 eur a riadneho úroku z úveru vo výške

17,30 % ročne z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky do konečnej
splatnosti úveru, t.j. do 10.1.2011 a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých splátok
odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej splátky do zaplatenia.Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch vznp. (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa, orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti neplnenej splátky.

Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca si uplatňuje v tomto konaní nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd
v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa ex offo prihliadal aj
bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade pri posudzovaní
premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená všeobecná
trojročnápremlčaciadoba,atovzmyslezásady,žejetonaprospechspotrebiteľa,pretoževObchodnom

zákonníku je upravená premlčacia doba štvorročná (§ 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka). Vo vzťahu
k plynutiu trojročnej premlčacej doby súd poukazuje na stanovisko Ústavného súdu SR vo svojom
uznesení č. 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013 taktiež jednoznačne konštatoval, že v spotrebiteľských
vzťahoch sa použije právo výhodnejšie pre spotrebiteľa a to aj čo sa týka premlčania pri absolútnych
obchodoch. Teda premlčanie vrátane premlčacej doby sa posudzuje podľa Občianskeho zákonníka aj

pri zmluve o úvere.

Keďže medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bolo dohodnuté plnenie v splátkach v súlade
s vyššie citovaným ustanovením § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia doba začala plynúť z každej
splátky osobitne, a to odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti. Žalobca si uplatnil zaplatenie splátok

splatných v období od 10.1.2009 do 10.1.2011, pričom žalobu podal na súde dňa 18.12.2013. Z
uvedeného je teda zrejmé, že všetky splátky, ktoré sa stali splatnými pred 18.12.2010 sú premlčané.
Ide o všetky splátky splatné v období od 10.1.2009 do 10.12.2010 v počte 24 a nepremlčanou je len
splátka úveru, ktorá sa stala splatnou dňa 10.1.2011 vo výške 18,36 eur. Súd priznal žalobcovi aj úrok
z úveru vo výške 17,30 % ročne.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 odsek 1 v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom

do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne, avšak iba z

nepremlčanej splátky, t.j. vo výške 9 % ročne zo sumy 18,36 eur od 11.12.2010 do zaplatenia.

Po vykonanom dokazovaní tak súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 18,36 eur spolu s riadnym úrokom
vo výške 17,30 % ročne z tejto sumy od 11.12.2010 do 10.1.2010 a s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne z tejto sumy od 11.12.2010 do zaplatenia považoval za dôvodnú, a preto jej vyhovel. V

prevyšujúcej časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 440,64 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 17,30 %
ročne z jednotlivých splátok a z úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých splátok žalobu
ako nedôvodnú pre premlčanie zamietol.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 146 odsek 2 veta prvá, § 142 odsek 2
občianskeho súdneho poriadku. Žalobca späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 1003,85 eur s
príslušenstvom zavinil, že sa konanie v tejto časti muselo zastaviť, pričom sa tak nestalo pre správanie

žalovaného, preto zastavenie konania v tejto časti možno hodnotiť ako procesný neúspech žalobcu. Vo
zvyšnej časti mal žalobca úspech len pokiaľ ide o zaplatenie sumy 18,36 eur s príslušenstvom a v časti
o zaplatenie sumy 440,64 eur mal úspech žalovaný. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný mal v tomto
konaní prevažný úspech, a to v percentuálnom vyjadrení v rozsahu 98,75 % a neúspech v rozsahu
1,25 %, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 97,5 %. Žalovanému trovy konania

preukázateľne nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.