Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713203376
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713203376.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpená
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému:
J. K., C. I. XXXX/XX, G.. XX.XX.XXXX, Z. C. U. J. XXX,XX eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 722,59 eur od

10.6.2011 do 21.4.2014, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku istiny a úrokov z omeškania sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduMartindňa10.6.2014domáhalvovzťahukžalovanému
zaplatenia sumy 722,59 eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 uzavreté medzi postupcom Slovenská

sporiteľňa, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava a žalobcom postúpil žalobcom, ako
postupníkom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili
dňa 1.4.2005 Zmluvu č. 423330845, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu
v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. ( SLSP, a.s.) poskytla
žalovanému peňažné prostriedky s tým, že podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky pri
neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a Všeobecných obchodných

podmienkach. Žalobca zastáva názor, ž e zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka l( ďalej len „ObZ“) a zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej žalobca poukázal na to, že zmluva o úvere je
podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ tzv. absolútnym obchodom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o
úvere sa spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V takomto prípade
použitie ust. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“) neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní

otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premáčania je obsiahnutá v obchodnom práve a
konkrétnych ustanoveniach § 387 a nasl. ObZ. Zároveň poukázal aj na to, že tento právny názor vyslovil
Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Obo 56/2007 zo dňa 4.6.2008. Ďalej žalobca poukázal
na to, že jeho pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 4736,33 eur ktorá pozostávala z istiny
3478,47 eur, riadneho úroku vo výške 241,82 eur, úroku z omeškania vo výške 1016,04 eur a ostatného
príslušenstva vo výške 0 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení. Sumu 1016,04 eur predstavujúcu

úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanému
úver vo výške3319,39 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 65,69 eur, vždy k
20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.4.2011 vpočte 11 a v celkovej výške 722,59 eur. Zvyšné splátky úveru si žalobca neuplatňuje. Zároveň si žalobca
uplatnil aj úrok z omeškania, počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne.

Žalobca podaním doručeným súdu 16.2015 faxom doplnené písomným podaním ( č. l. 60) špecifikoval

žalovanú sumu spolu s príslušenstvom a doložil výpis z úverového účtu.

Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 20.4.2015 za účasti právneho zástupcu žalobcu, v neprítomnosti
žalovaného, ktorý riadne prevzal predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o právach a
povinnostiach v konaní pred súdom, neúčasť súdu neospravedlnil. Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť
žalobcovi uplatnenú sumu spolu s príslušenstvom, žiadne nové dôkazy nenavrhol, a ani nedoložil do

konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré boli
doložené do súdneho spisu a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci.

Súd z listinného dôkazu - Zmluvy o splátkovom úvere č. 0423330845( č. l. 5 súdneho spisu ) zistil, že
túto uzavrela SLSP a.s. so žalovaným dňa 1.4.2005. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového

úveru vo výške 100 000,- Sk, bol dohodnutý poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne, výška splátky
1979,- Sk, splatnosť prvej splátky istiny 20.5.2005, periodicita a splatnosť splátok mesačne k 20. dňu
v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.4.2011. Splatnosť úrokov bola
mesačná, posledný deň kalendárneho mesiaca. Zároveň v čl. II. predmetnej zmluvy o splátkovom úvere
dlžník, teda žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné

obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením za ktorých sa
bankový produkt v zmysle úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Pre účely úverovej zmluvy sa Všeobecnými obchodnými podmienkami rozumejú Všeobecné obchodné
podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.9.2004. Súčasťou spisu boli aj Všeobecné obchodné
podmienky ( č. 7 až 10 súdneho spisu), ktoré boli účinné dňa 1.9.2004 v znení Dodatku č. 1, účinného

od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004.

Súd ďalej z listinného dôkazu, a to Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 ( č. l. 12) zistil,
že postupca SLSP, a.s. postúpila na žalobcu, ako postupníka touto zmluvou aj pohľadávku, ktorú mal
vo vzťahu uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, ktorú mala vo vzťahu uzavretia zmluvy o splátkovom
úvere so žalovaným, čo vyplynulo z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávky ( č. l. 21 ), kde je

riadne špecifikované, že bola postúpená na žalobcu pohľadávka z úveru poskytnutému žalovanému a
bola postúpená pohľadávka vo výške 4736,33 eur. Zároveň súd z listinného dôkazu, a to oznámenia
o postúpení pohľadávky ( č. l. 11) zistil, žeSLSP, a.s. oznámila žalovanému, že došlo k postúpeniu
pohľadávky,ktorávzniklazúveruč.423330845nažalobcu, atovovýške4736,33eursprísl.Vpríloheč.
1kzmluveopostúpenípohľadávokpostupcaSLSP,a.s.deklarovala,ževýškaašpecifikáciapohľadávky

uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu
ku dňu postúpenia pohľadávky, ktorá predstavovala čistku 4736,33 eur. Žalobca si uplatnil v konaní
len splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.4.2011 v počte 11 a v celkovej výške 722,59 eur, ako
aj vyčíslený úrok z omeškania z týchto splatných splátok úveru vo výške 9 % ročne za obdobie od
21.6.2010 do 20.4.2011, ako aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 722,59 eur od 21.4.2011

do zaplatenia.

Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii platného a účinného v čase
uzavretia úverovej zmluvy, t.j. ku dňu 1.4.2005 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely
tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa ust. § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa odseku 2 cit.

zákonného ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ust. § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná. Podľa odseku 2 cit. zákonného ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov;akjetomožné,trebauviesťajsúčettýchtoplatiebsupozornenímnamožnosťúčtovania

kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo
služby a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú

percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté
do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší

odhad. Podľa odseku 3 zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na
spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný podľa tohto zákona platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNárodnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou

inému

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy k
1.4.2005 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, aj obvykle, že spotrebiteľ zmluvy ich podstatným spôsobom neovplyvňuje.

V súlade s vykonaným dokazovaním a v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami
mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu teda Slovenskou sporiteľnou a.s. a
žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, ktorú žalovaný podpísal ako fyzická osoba - nepodnikateľ,
t. j. spotrebiteľ, nakoľko o úver nežiadal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Uvedené vyplynulo aj z tej skutočnosti, že zmluvu podpísal nie ako fyzická osoba živnostník, ale
ako fyzická osoba s uvedením trvalého pobytu, rodného čísla, čísla občianskeho preukazu. Súd
teda mal za to, že na základe uzavretej zmluvy o splátkovom úvere medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver. Preto súd posudzoval zmluvu o
splátkovom úvere podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o
splátkovom úvere obsahovala všetky predpísané náležitosti. Predmetom úverovej zmluvy bol záväzok
právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanému splátkový úver vo výške 100.000,- Sk a na druhej
strane záväzok žalovaného splácať poskytnutý úver riadne a včas a to formou mesačných splátok

vo výške splátky 65,69 eur (1979,- Sk) s tým, že dátum prvej splátky bol dohodnutý na 20.5.2005,
konečná splatnosť úveru bola 20.4.201, ročná percentuálna miera nákladov bola dohodnutá na 6,33%
a neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. V konaní bolo
preukázané výpoveďou žalobcu, že žalovaný úver nesplácal riadne a včas, v konaní nebolo preukázané,
že by právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu celého úveru. V konaní mal súd preukázané
listinnýmidôkazmi,žedošlokplatnémupostúpeniupohľadávkyzoSlovenskejsporiteľnea.s.nažalobcu,

ktorá si svoju povinnosť splnila a oznámením postúpenia žalovanému vznikli právne účinky postúpenia
voči žalovanému a jeho povinnosť plniť novému veriteľovi - žalobcovi, čím bola daná aktívna legitimácia
žalobcu na podanie žaloby.

Súd mal teda za to, že pri uzavretí úverovej zmluvy žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa. Táto
zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu t.j. Slovenskou sporiteľnou a.s. a

žalovaným, splnila všetky náležitosti uvedené v § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Právna
úprava § 52 až § 60 Občianskeho zákonníka bola do Občianskeho zákonníka začlenená Zákonom č.
150/2004 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov účinnou od
1.4.2004, čím došlo k zúženej aplikácii smernici, ktorá sa mala implementovať v súvislosti so vstupom
Slovenskej republiky do Európskeho hospodárskeho a právneho systému. Uvedená právna úprava

má základ v Smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. V tomto smere súd poukazuje aj na citované ustanovenie § 23a ods. 1 Zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom je vymedzený pojem spotrebiteľskej zmluvy, kde spotrebiteľskými
zmluvami sú aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, ktorým charakteristickým znakom je,
že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ zmluvy ich podstatných spôsobom

neovplyvňuje. Na základe uvedené je potom potrebné konštatovať, že došlo k uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa teda spravuje prednostne ustanoveniami
Občianskeho zákonníka a právnych predpisov upravujúcich právne vzťahy spotrebiteľského charakteru.
Je nepochybné, že zmluva o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným má spotrebiteľský charakter. Platná právna úprava v čase uzavretia zmluvy

umožňuje vyvodiť právny záver, že zmluva o úvere § 497 a nasl. Obchodného zákonníka bola napriek
povahe tzv. absolútneho obchodu zmluvou typovou, teda spotrebiteľskou, a je preto právne irelevantný
právny prameň, podľa ktorého sa príslušná zmluva spravuje. Vychádzajúc z predchádzajúceho,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva upravená podľa Občianskeho, ale aj Obchodného zákonníka,
ako aj podľa ktoréhokoľvek iného zákona, vyhovujúca vyššie uvedenej charakteristike, teda, že ide

o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a súčasne je zrejmé, že zmluvou
stranou na jednej strane je dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania, vychádzajúc z výpisu z
Obchodného registra právneho predchodcu žalobcu a vymedzený predmet činnosti a na druhej strane
spotrebiteľ teda žalovaný, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravený

návrh na uzavretie zmluvy. I napriek tomu, že následne došlo k postúpeniu pohľadávky, nestráca
charakter spotrebiteľskej zmluvy. Ustanovenia spotrebiteľského práva treba totiž aplikovať aj na právne
úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.

V zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 je uložená
povinnosť konajúcemu orgánu, teda aj súdu prihliadať na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex

offo. Súd postupuje podľa tohto ust. od 1.5.2014, a to bez ohľadu na to, či konanie pred súdom,
v ktorom dodávateľ proti spotrebiteľovi uplatňuje premlčanú pohľadávku, začalo pred týmto dňom.
Úmyslom zákonodarcu bolo priznať tejto norme procesnú povahu, a preto podľa zásady „platí proces
v čase rozhodovania“ súd prihliada na premlčanie aj v konaniach, ktoré boli začaté pred účinnosťou
predmetného ust., t.j. pred 1.5.2014.Keďžesúdvyhodnotilpredmetnúzmluvuosplátkovomúvereakospotrebiteľskúzmluvu,priposudzovaní
premlčania vychádzal z ust. § 101 a nasl. OZ upravujúcich premlčaciu dobu.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ust. uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa,

keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565 ),
začne plynúť premlčacia odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 110 ods. 3 prvá veta OZ úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch.

Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiada o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bol dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

Súd v konaní nemal preukázané, že by právny predchodca žalobcu, teda SLSP, a.s. vyhlásila
mimoriadnusplatnosťúveru,t.j.požadovalasplateniepohľadávkyzozmluvyosplátkovomúveretak,ako
jejtoumožňovalčl.7.6.,bod7.6.1.Všeobecnýchobchodnýchpodmienok(č.l.9).Ztohtodôvodusúdmal

za to, že ide o plnenie v splátkach, a ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, tak začne plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Na základe uvedeného teda veriteľ môže požadovať od
dlžníka vždy iba splnenie príslušnej splátky, len čo sa stane táto splátka zročnou ( splatnou ). Každá zo
splátok predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína plynúť premlčacia doba podľa
§ 101 OZ samostatne. Dátum zročnosti jednotlivých splátok vyplýva z dohody účastníkov o splátkach

a od tohto dňa začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok. V konaní bolo preukázané, že na
základe uzavretej zmluve o splátkovom úvere sa zaviazal žalovaný, ako dlžník splácať úver v splátkach
mesačne, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, čo znamená, že každá splátka sa stala splatnou k
20. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalobca si uplatnil splátky spalné od 20.6.2010 do 20.4.2011 v počte
11 splátok. Súd vychádzajúc z toho, že premlčacia doba je trojročná, nakoľko ju posudzoval podľa §

101 OZ prihliadal v súlade s citovanými ust. zákona na ochranu spotrebiteľa na premlčanie, a mal za to,
že splátky, ktoré si uplatnil žalobca za obdobie od 20.6.2010 do 20.4.2011 vo výške 722,59 eur v počte
11 splátok sú premlčané, nakoľko uplynula trojročná premlčacia doba pri týchto splátkach z dôvodu, že
návrh na súd bol podaný na súd dňa 10.6.2014. Preto súd v tejto časti zaplatenia istiny 722,59 eur
žalobu zamietol.

Čo sa týka úrokov z omeškania, žalobca si uplatnil vyčíslený úrok z omeškania zo splatných splátok
úveru vo výške 9 % ročne za obdobie od 21.6.2010 do 20.4.2011, ako aj úrok z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 722,59 eur od 21.4.2011 do zaplatenia.

Podľa § 121 ods. 1 OZ príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú nim určené
na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením. Súd zastáva názor, že právo na úradu z
omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí byť uplatnené za
celé obdobie omeškania. Úrok z omeškania vzniká v dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. z
povinnosti nebyť v omeškaní. Ak dlžník svoj záväzok nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň
jeho splatnosti, dlžník porušil povinnosť nebyť v omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania

za tento deň. Zároveň k rovnakému dňu porušenia povinnosti začína plynúť premlčacia doba k takto
vzniknutému právu z porušenia povinnosti k úroku z omeškania. Porušením svojej povinnosti splniť
záväzok, resp. povinnosť nebyť v omeškaní, dlžník vytvára pre seba každý deň novú možnosť porušiť
povinnosť splniť záväzok i nasledujúci deň. Úroky z omeškania sa preto premlčujú vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe, z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom časovom

intervale ohraničenom tromi rokmi odo dňa podania žaloby spätne (ostatné neskoršie sú premlčané v
dôsledku uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby k jednotlivým denným úrokom z omeškania)a dňom, keď vznikne možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Tento interval je
vždy maximálne tri roky bez jedného dňa a každým uplynutým dňom sa o deň zmenšuje. Keďže bola
podaná žaloba na súd 10.6.2014, tak všetky nároky žalobcu, vrátane uplatnených úrokov z omeškania

vzniknuté pred 10.6.2011 sú premlčané, nakoľko premlčacia doba je podľa ust. § 101 OZ tri roky.

Súd nepriznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania z 10 splátok za obdobie od 21.6.2010 do 20.4.2011
v sume 26,84 eur z dôvodu uplynutia premlčacej doby, nakoľko úroky z omeškania vzniknuté pred
10.6.2011 sú premlčané, nakoľko premlčacia doba je podľa ust. § 101 OZ tri roky.

Čo sa týka ďalšieho nároku žalobcu, ktorý si uplatnil, a to úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy uplatnených splátok ( súdom vyhodnotených ako premlčané) vo výške 722,59 eur od 21.4.2011

do zaplatenia. V tomto prípade súd priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 722,59 eur od
10.6.2011, keďže bola podaná žaloba na súd 10.6.2014, tak všetky nároky žalobcu, vrátane uplatnených
úrokov z omeškania vzniknuté pred 10.6.2011 sú premlčané, do 21.4.2014, t. j. do dňa, keď vznikne
možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak mal účastník

vo veciach úspech len čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil nárok na
zaplateniesumy722,59eur spolusvyčíslenýmúrokomzomeškaniavovýške26,84eur,akoajsúrokom
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 722,59 eur od 21.4.2011 do 20.4.2015 ( t. j. do rozhodnutia
súdu vo veci samej) vo výške 260,31 eur, spolu si teda uplatnil sumu 1009,74 eur , čo v %-nom vyjadrení

predstavuje 100 %. Úspech žalobcu predstavuje sumu 186,54 eur - priznané úroky vo výške 9% ročne
zo sumy 722,59 eur od 10.6.2011 do 21.4.2014, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný žalobcovi, čo v %
vyjadrení predstavuje po zaokrúhlení 18 %. Úspech žalovaného predstavuje časť žalobného návrhu,
ktorá bola súdom zamietnutá, čo v %-nom vyjadrení po zaokrúhlení predstavuje 82 %. Čistý úspech
žalovaného teda predstavuje 82 % -18 %, čo je 64 %.

Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatnil, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrovej
časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon
rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskorších predpisov.