Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 17, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/78/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214204797
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214204797.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci žalobkyne: E.

B., F.. XX. C. XXXX, T. XXX XX P., T. XX, právne zast. dr.jur. Ferencom Mazácsom, advokátom, AK so
sídlom Alžbetínske námestie 328/4/1094, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: W. P. C. J., O.: XX
XXX XXX, J. J. Š. XX, XXX XX C. J., právne zast. JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom, AK so sídlom
Veľkoblahovská 6750, 929 01 Dunajská Streda, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa určovacou žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 27. februára 2014 domáha určenia, či

tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, konkrétne či žalovaný užíva oprávnene alebo neoprávnene
4 ks zápasníckych panákov zn. P. a zápasnícku žinenku 11x11m/5cm zn. V. E.. Žalobkyňa tvrdí, že je
výlučným vlastníkom zápasníckych panákov zn. P., ktoré nadobudla kúpou od spoločnosti I. J. J..S..Z..
a súčasne, že je výlučnou vlastníčkou zápasníckej žinenky zn. V. E., ktorú nadobudla darovaním od
spoločnosti A. J., J..S..Z... Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že v roku 2012 dala predmetné
zápasnícke panáky a zápasnícku žinenku do bezodplatného užívania žalovanému, nakoľko jej deti
zápasili u žalovaného. Deti žalobkyne vystúpili z klubu ku dňu 2. augusta 2013, a preto bol žalovaný

vyzvaný na vrátenie predmetných hnuteľných vecí, a to tak žalobkyňou dňa 29. júla 2013, ako aj
právnym zástupcom žalobkyne dňa 14. augusta 2013. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný trvale odmieta s ňou
akýmkoľvek spôsobom komunikovať a napriek vyššie uvedeným výzvam odmieta predmety užívania
vydať, pričom tieto naďalej užíva. Podľa názoru žalobkyne, žalovaný sa domnieva, že predmety užívania
sú jeho vlastníctvom, a preto ich právom užíva. Žalobkyňa ďalej poukazuje na to, že ona bez pochýb
preukázala vznik a trvanie jej vlastníckeho vzťahu k predmetom užívania a má za to, že najneskôr
odo dňa 19. augusta 2013 užíva žalovaný zápasnícku žinenku a zápasnícke panáky bez akéhokoľvek

právneho dôvodu, čím hrubo zasahuje do vlastníckych práv žalobkyne. Žalobkyňa ďalej poukazuje na
to, že má naliehavý záujem na úspechu v tomto konaní, nakoľko žalovaným udržiavaný protiprávny stav
jej bráni v uplatňovaní si práv spojených s predmetom užívania. Naviac žalovaný neustále amortizuje
a opotrebováva predmety užívania, čím znižuje ich hodnotu a spôsobuje žalobkyni škodu. Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti, žalobkyňa sa domáha určenia, že je výlučným vlastníkom 4 ks.
zápasníckych panákov zn. P., nadobudnutých titulom kúpy, na základe faktúry č. XXVFXXX zo dňa
27. marca 2012, vystavenej spoločnosťou I. J. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, J. J. F. R. XXXX, XXX XX

C. J. a zároveň je výlučným vlastníkom 1 ks. zápasníckej žinenky o rozmeroch 11x11m/5cm zn. V.
E., nadobudnutej titulom darovania na základe darovacej zmluvy zo dňa 10. mája 2012, uzavretej so
spoločnosťou A. J. J..S..Z.., O.: XX XXX XXX, J. J. Š. XXXX, XXX XX P.. Žalobkyňa ďalej žiada určiť, žežalovaný k vyššie vymedzeným hnuteľným veciam nemá žiadny právny vzťah a užíva ich neoprávnene
bez náležitého právneho dôvodu.
Súd žalobu doručil v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku žalovanému,

ktorý sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní, ktoré došlo súdu dňa 2. februára 2015 v tom smere,
že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko má za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné
bremeno na tom, že majú naliehavý právny záujem na určení. Poukazuje na to, že určovacia žaloba
je prípustná tam, kde ňou je možné stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným
odstrániť. Určovacia žaloba však nie je opodstatnená tam, kde možno žalovať na plnenie, alebo tam,

kde vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu
alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Podľa názoru žalovaného, žalobkyňa nijakým spôsobom
nepreukázala naliehavosť požadovaného určenia, nepreukázala, že jej právna situácia je neistá do
tej miery, že naliehavo potrebuje jej riešenie požadovaným určením. Požadovaným určením sa totiž
postavenie žalobkyne nemení, nedostane sa ku svojim veciam a bude musieť začať nové konanie o

vydanie veci, teda prichádza do úvahy iný, účinnejší právny prostriedok ochrany. Žalovaný poukazuje
aj na skutočnosť, že ak boli hnuteľné veci dané do bezodplatného užívania, mala byť uzavretá zmluva
o výpožičke, ktorá ale nebola ukončená tak, ako to má na mysli ustanovenie § 662 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný ďalej má za to, že žalobkyňa sama umelo a účelovo vykonštruovala stav právnej
neistoty, čo ale neexistuje objektívne. Podľa názoru žalovaného, stav žalobkyňou tvrdenej právnej

neistoty vznikol jej prispením vo sfére jej činnosti a pôvod tohto stavu bol prítomný už v čase odovzdania
hnuteľných vecí žalovanému. Žalobkyňa zaobstarala sporné hnuteľné veci, pričom otázne je, či ich
nadobudlo do vlastníctva alebo vystupovala ako sprostredkovateľka. Žalovaný sa ku skutkovému stavu
uviedol, že obidve maloleté deti žalobkyne sa aktívne zúčastnili športového života zápasníckeho klubu,
pričom spoločnou činnosťou predsedu klubu a žalobkyne sa podarilo sponzorsky získať zápasnícku

žinenku. Žalovaný má za to, že predmetná zápasnícka žinenka sa dostala do klubu ako dar, nakoľko
celú dobu bola reč o sponzoringu a nie a o výpožičke. Žiadna zmluva pritom uzatvorená nebola, túto
skutočnosť žalobkyňa ani nenamietala až do času, kedy jej deti vystúpili z klubu a začali trénovať v
inom klube. Následne žalobkyňa predložila žalovanému aj darovaciu zmluvu datovanú ku dňu 10. mája
2012. Žalovaný sa domnieva, že predmetná darovacia zmluva medzi spoločnosťou A. J. J..S..Z.. ako

darcom a žalobkyňou je sfalšovaná. Žalovaný tvrdí, že disponuje dvomi verziami darovacej zmluvy,
ktorých grafické usporiadanie a usporiadanie riadkov navzájom nekorešponduje, podpis konateľa darcu
na darovacích zmluvách je s veľkou pravdepodobnosťou naskenovaná, nakoľko konateľ ani nemohol
podpísať zmluvu, keďže je a aj v júni 2012 už bol vo väzbe, resp. výkone trestu odňatia slobody v E..
Žalovaný ďalej tvrdí, že žalobkyňa riadne nepreukázala ani vlastnícke právo k zápasníckym panákom,

ktoré navyše v petite ani riadne nešpecifikovala. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, žalovaný
má za to, že pôvodná vôľa strán smerovala k darovaniu hnuteľných vecí do vlastníctva žalovaného a
všetky listinné dôkazy, ktorými sa snaží žalobkyňa uniesť dôkazné bremeno boli vytvorené dodatočne v
roku 2013, kedy bolo jasné, že deti žalobkyne nenašli svoje miesto v zápasníckom klube.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na 27. marca 2015, na ktoré sa dostavili účastníci konania a ich právni

zástupcovia.
Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že v predmetnom spore sa jedná o športové potreby, ktoré ako
podnikateľka mala možnosť a vedela športovému klubu zabezpečiť v hodnote cca 7.000 Eur. Uviedla,
že žalovaný tvrdí nepravdivé veci, preto trvá na určení vlastníctva. Predmetné hnuteľné veci nikdy
nedarovala, nesponzorovala a svoj naliehavý právny záujem vidí najmä v morálnom zadosťučinení v

určení vlastníctva k týmto veciam. Pretože napriek tomu, že pomohla W. P. zabezpečením týchto vecí,
je očierňovaná, nechová sa k nej, ani k jej rodine W. P. úctou. Má za to, že keď sa vyjasní skutočné
vlastníctvo, bude jej povesť očistená. Ďalej uviedla, že chce späť svoju česť a dosiahnuť aby sa klub
nepýšil cudzím perím. Právny zástupca žalobkyne dodal, že pre žalobkyňu by postačovalo vyhlásenie
o určenie vlastníctva športových potrieb pre žalobkyňu a skutočne nechce v tomto smere vyvíjať ďalšie

spory.
Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní v tom smere, že z prednesu žalobkyne je zrejmé, že sa
tá pociťuje byť dotknutá na jej osobnostných právach, pričom však udala žalobu na určenie vlastníctva.
Vzhľadom na uvedené má za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na tomto určení, ak sa daný
spor dá riešiť inou formou žaloby. Preto je potrebné žalobu zamietnuť.

Predseda žalovaného, S. U., F.. X. E. XXXX, T. E. Č.. XXX/X, XXX XX C. J. uviedol, že predsedom
klubu sa stal v novembri 2011, pričom v marci 2012 prevzal predmetné športové potreby, vytvoril
vhodné tréningové podmienky a z vlastných peňažných prostriedkov zabezpečoval výstroj športovcom.
Následne začala chodiť do klubu dcéra žalobkyne, ktorá bola veľmi šikovná, zúčastňovala sa rôznychturnajov, aj európskeho zápasu, pričom všetky jej výdavky zabezpečoval klub. Pokiaľ vie zápasnícka
žinenka bola darovaná klubu spoločnosťou A. J. J..S..Z.. boli po ňu v T. spoločne so žalobkyňou a
s trénerom. Následne na tréningu slávnostne odovzdali predmetnú žinenku, pritom však spomenuli,

že ju dostali od sponzora. Vtedy ešte žalobkyňa proti tomuto nemala žiadne námietky. Až neskôr mu
žalobkyňa uviedla, že jej dcéra odchádza z klubu a berie si aj žinenky. Na to jej uviedol, že klub má aj
predsedníctvo, nerozhoduje sám, takýto úkon by mal schvaľovať väčšina členov predsedníctva. K tomu
žalobkyňa uviedla, že ona dokáže, že je vlastníčkou - majiteľkou žineniek. Predseda žalovaného ďalej
uviedol, že nikdy neosočoval ani neohováral žalobkyňu.

Súd vykonal v predmetnom konaní dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s návrhom
a predloženými listinnými dôkazmi, a to Faktúrou č. XXVFXXX (č.l. 7), Darovacou zmluvou z 10. mája
2012 (č.l. 8, 56), Dokladom o vystúpení z členstva W. P. C. J. z 2. augusta 2013 (č.l. 9), Výzvou na
vrátenie hnuteľného majetku z 22. júla 2013 (č.l. 10), Výzvou na vrátenie veci z 14. augusta 2013 (č.l. 11),
Reakciou W.H. P. na výzvu, (č.l. 12, 58), Podaním žalobcu zo dňa 30. mája 2014 (č.l. 22), Vyjadrením
žalovaného zo dňa 2. februára 2015 (č.l. 29-34), Darovacou zmluvou zo dňa 10. mája 2012 (č.l. 36,

ktorá je zhodná s č.l. 8), Faktúrou M. (č.l. 38), Faktúrou č. XXVFXXX (č.l. 39, ktorá je totožná s č.l. 7),
Stanovami W.B. P. (č.l. 40-43), Oznámením o zmene subjektu na strane žalobcu zo dňa 27. marca 2015
(č.l. 46-47), Zmluvou o postúpení nárokov zo dňa 28. februára 2014 (č.l. 48), Darovacou zmluvou zo
dňa 28. februára 2014 (č.l. 49), mailovou komunikáciou (č.l. 50-51, 54), výpisom z obchodného registra
(č.l. 52-53), vyhlásením o darovaní žineniek žalobkyni (č.l. 57), Faktúrou XXXXXXX (č.l. 60), Preberacím

listom (č.l. 61) a zistil nasledovné:

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Návrhom v zmysle citovaného ustanovenia možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by

právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté.

Platný občiansky súdny poriadok stanovuje, čoho sa môže žalobca domáhať návrhom na začatie
konania, teda, aké sú prípustné druhy návrhov na začatie konania z hľadiska petitu. Podľa ustanovenia
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku sa určenie môže týkať len právneho vzťahu alebo práva,

ak je na tom naliehavý právny záujem. Predmetom určenia môže byť len taký právny vzťah alebo
právo, o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej v ustanovení § 7 Občianskeho
súdneho poriadku. Iné určenie, než určenie existencie právneho vzťahu alebo práva (pozitívne určenie),
prípadne neexistencie právneho vzťahu alebo práva (negatívne určenie), rozhodnutím súdu prichádza
do úvahy len vtedy, keď to zákon pripúšťa. V takom prípade sa však nejedná o návrh na začatie konania

zodpovedajúciustanoveniu§80písm.c)Občianskehosúdnehoporiadku,aleonávrhnazačatiekonania
iný, v ustanovení § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku neuvedený.
O určovaciu žalobu ide iba tam, kde má súd deklarovať existenciu práva či právneho vzťahu. O určovaciu
žalobu nejde tam, kde má súd určiť, konštituovať nárok, výšku nároku, dobu splatnosti, preto v týchto
prípadoch nie je potrebný naliehavý právny záujem. Úspešne môže podať určovaciu žalobu len ten,

kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie
žalobcu je bez tohto určenia ohrozené, alebo sa jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavosť
právneho záujmu na požadovanom určení tkvie teda v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky
sporné právne otázky medzi účastníkmi konania, vytvorí tak i pevný právny základ pre ich budúce
právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia a predíde aj sporom

o plnenia. Ak požadované určenie stav ohrozenia práva neodstráni, alebo nevytvorí efektívnu istotu v
dotknutom právnom vzťahu, nebude podmienka naliehavého právneho záujmu naplnená. Všeobecne
platí,žeurčovacínávrhniejespravidlaopodstatnenývtedy,akprávnaotázka,oktorejmábyťrozhodnuté
na základe určovacieho návrhu, má povahu otázky len predbežnej vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie
je) právny vzťah alebo právo. Znamená to, že tam kde je možné priamo domáhať sa určenia existencie

alebo neexistencie samotného práva alebo právneho vzťahu, nie je možné spravidla žiadať určenie
neplatnosti právnych úkonov alebo právnych skutočností.
Vzhľadom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky
zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnejkvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je
jednou z podmienok na to, aby súd mohol rozsudkom v merite žaloby rozhodnúť. Naliehavosť právneho

záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným nepopieraná existencia (neexistencia) práva,
či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je
sporný (existencia aktuálneho stavu, objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi) jestvuje ohrozenie
práva či právneho vzťahu resp. stav neistoty právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť inak, len
rozhodnutím súdu.

Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladanáuvedeným
ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistota v právnom vzťahu a ak zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje

obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu
určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej
žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu, ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto
určení.

V danom prípade sa žalobkyňa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou už vyššie vymedzených
zápasníckych panákov a zápasníckej žinenky. Nakoľko sa jedná o určovaciu žalobu, súd sa musel
zaoberaťnajprvsotázkouexistencienaliehavéhoprávnehozáujmunapožadovanomurčení,čituprávny
vzťah alebo právo je alebo nie je.
Žalobkyňa existenciu naliehavého právneho záujmu odôvodnila tým, že žalovaný neoprávneným

užívaním predmetných hnuteľných vecí hrubo zasahuje do jej vlastníckych práv a bráni jej v uplatňovaní
si práv spojených s predmetom užívania. Na pojednávaní tak žalobkyňa ako aj jej právny zástupca
zdôrazňovali, že nežiadajú ani vydanie vecí, ani náhradu za užívanie vecí, nakoľko žalobkyňa
požadovaným určením vlastníckeho práva mieni iba očistiť svoje meno. Pričom takéto určenie
vlastníckeho práva žalobkyňa považuje za dostatočné zadosťučinenie za poškodenie mena a povesti.

Súd po zvážení všetkých okolností prípadu dospel k záveru, že žalobkyňa si nezvolila vhodný právny
postup, nakoľko v danom prípade existujú iné účinnejšie prostriedky ochrany práva.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníctva, teda nepreukázala, že medzi ňou a
žalovaným existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením postavenia žalobkyne,

a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Samotné vyslovenie, resp. určenie vlastníctva
by totiž právne postavenie žalobkyne vo vzťahu k predmetu vlastníctva nijak neovplyvnilo a nemalo by
dopad ani na jej vecné práva k hnuteľnostiam, resp. neviedlo by k navráteniu do predchádzajúceho
stavu.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada

trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou

trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho

počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov

uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).