Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/73/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112212623

Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112212623.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci v právnej veci žalobcu:
T. S., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. L. XXX/XX, P., zastúpený: GAŠKOVÁ & CO s.r.o., Križkova 9,
Bratislava, proti žalovaným: 1. L. B., narodený X. X. XXXX, bytom G. XXXX/X, A., 2. U. M., narodený

XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, A., obaja zastúpení: JUDr. Júlia Vestenická, advokátka, Ševčenkova
5, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v rade 1 a žalovaný v rade 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
1087,94 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Žalovaný v rade 1 a žalovaný 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok štátu vo
výške 59,40 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.

V. Žalovaný v rade 1 a žalovaný 2 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť trovy konania štátu vo
výške 96,35 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet Okresného súdu Trnava.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 19. 6. 2012 domáhal pôvodne voči žalovanému v rade 1 a
žalovanému v rade 2 zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 7351,40 eur titulom náhrady škody za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 15 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za
neoprávnený zásah do osobnosti žalobcu.

Žalovaný v rade 1 sa písomne vyjadril, že s návrhom nesúhlasí.

Uznesením č. k. 8C/73/2012-52 zo dňa 10. 12. 2012 súd konanie v časti náhrady za bolesť a sťaženie

spoločenského uplatnenia v sume 747,26 eur zastavil.

Predmetom konania zostala požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 6604,14 eur titulom náhrady za
bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a sumy 15 000 eur titulom nemateriálnej ujmy, ktorými sa
súd v konaní ďalej zaoberal.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov J. S., L. Y., T. P., znalcov L..
J. B. a L.. L. P., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom žalobcu zo dňa 18. 6.
2012, znaleckým posudkom č. 47/2013, znaleckým posudkom č. 84/2014, spisom sp. zn. 5T/112/2007

(rozsudkom zo dňa 29. 11. 2007, Znaleckým posudkom č. 29/2007), Doplnkom k znaleckému posudku
29/07 č. 83/2007 L.. F. U.), s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca sa domáha voči žalovaným náhrady škody pôvodne
vyčíslenej v sume 7.351,40 eur ako základ bodového ohodnotenia bolestného a SSU spolu 590
bodov, hodnota bodu 12,46 eur a to titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
(následne zobral návrh v časti sumy 747,26 eur za 60 bodov späť) a sumy 15.000,- eur titulom

náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že dňa 1.1.2007 bolo poškodené jeho zdravie ako účastníka bitky.
Žalovaný v rade 1 a žalovaný v rade 2 boli rozsudkom tunajšieho súdu 5T/112/2007 zo dňa 29.11.2007
uznaní za vinných a spáchali spolupáchateľstvo podľa § 20 trestného zákona prečin ublíženia na zdraví,
podľa§156ods.1Tr.zák.prečinvýtržníctva,podľa§364ods.4písm.aTr.zák.Žalovanízasiahlidopráva
žalobcu, ktoré má garantované a to na ochranu zdravia ako jedna z najzákladnejších osobnostných

práv žalobcu. Žalobca s ohľadom na skutok sa nie je schopný v plnom rozsahu adaptovať v bežnom
rodinnom a spoločenskom živote a trpí aj psychicky.

Žalobca uviedol, že v čase skutku bol študentom SOU energetické Trnava. Toho času je zamestnaný ako
mechanik. Je ženatý, má jedno dieťa a žije s rodičmi. Pravidelne dvakrát do roka navštevujem obvodnú
lekársku Y. B., iného lekára nenavštevuje. Toho času sa u psychiatra nelieči, bol som u psychiatra asi

trikrát v roku 2008, keď prebiehalo trestné konanie. Neužíva žiadne lieky pravidelne. S odstupom času
pokiaľ mu zostali jazvy, ktoré cítim pri väčšej námahe, zle ich vníma predovšetkým jeho manželka. Má
strach, keď vidí zhluk väčšieho počtu ľudí, radšej ich obíde. Po bitke, stála rodina pri ňom, kamaráti
chodili za ním do nemocnice. V podstate to okolie vnímalo tak, že sa strhla bitka, ktorá išla zlým smerom
a doplatil na to. Vždy, keď si vidí jazvy, pripomína mu to bolesť, ktorú mu spôsobili žalovaní. Prekáža

to manželke, nerada sa na to pozerá, pri intímnom styku musí mať tričko. Cítim sa obmedzený po celý
život, jazvy mu už nikdy nezmiznú. U psychiatra sa nelieči z toho dôvodu, že voči rodine nechce vyzerať
ako slaboch a dusí to v sebe. Je to pre neho ponižujúce chodiť k psychiatrovi a rozprávať mu o tom, čo
sa stalo. A preto tam nechodí. Odnáša si to syn, na ktorého dáva prehnaný pozor, nika s ním nechce
chodiť, aby sa mu niečo podobné nestalo, hoci je ešte maloletý. V incidente sa cítim nevinne, napriek

tomu všetku bolesť si odniesol. Trauma mu zostane na celý život na rozdiel od žalovaných, ktorí sú z
toho vonku.

Právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že s návrhom nesúhlasia, keď zo strany žalobcu nie je
preukázaná skutočnosť, ktorú uvádza, pokiaľ ide o bodnutie. V rámci trestného konania nebolo
preukázané, že v súvislosti s konaním žalovaných vo vzťahu k žalobcovi došlo k bodnutiu a teda nie

je preukázaná skutočnosť, na ktorú sa žalobca vo svojom návrhu odvoláva. V čase incidentu, bolo
žalobcovi 17 rokov, prečo sa žalobca nachádzal v skorých ranných hodinách preukázateľne pod vplyvom
alkoholu. Je pravdou, že žalovaní spôsobili žalobcovi bolesť, avšak táto súvisela iba s bitkou, nie je
možné aby po piatich rokoch žalobca tvrdil, že žalovaní mu spôsobili bolesť v súvislosti s jazvami, keď
uvedené nebolo ani v trestnoprávnej rovine preukázané.

Žalovaný v rade 1 uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Býva u rodičov. Od roku 2011 je živnostník v
automobilovom priemysle, je to sezónna práca.

Žalovanývrade2uviedol,žesnávrhomnesúhlasí.Boliprávoplatneodsúdení,všetkyškody,ktoréimboli
uložené, vyplatili žalobcovi. Žalobcovi uhradil sumu 22.512,- Sk po prepočte 747,26 eur v exekučnom
konaní. Naposledy som bol zamestnaný na Slovensku v spoločnosti JSJ Compeny s.r.o. do júla 2013,

potom pracoval dva mesiace v Nemecku. Do septembra 2014 bol doma ako dobrovoľne nezamestnaný.
Odseptembra2014dvamesiacepracovalvNemecku.Odvtedyponávratejedobrovoľnenezamestnaný
a teraz od 1.3.2015 si ide dať živnosť na stavbárske práce.Svedkyňa J. S. uviedla, že žalobca je jej manžel, poznajú sa 7 rokov, už pre incidentom. Manželstvo
uzavreli pred polrokom. Potom, ako sa vrátil z nemocnice, bol utiahnutý. Žila síce u rodičov, ale veľmi
často bývala u rodičov žalobcu. Žalobca sa bojí chodiť von, nerozpráva sa s ňou tak ako predtým.

Spoločensky veľmi nežijú, keď niekam idú, a tam veľká tlupa ľudí, tak sa bojí. Žalobca má so synom
pekný vzťah, snaží sa mu byť príkladom, vysvetľuje mu veci o živote, niekedy to však preháňa. V
práci musí žalobca dvíhať ťažké veci, pracuje v kamiónovej doprave, musia mu pomáhať, cíti sa v nej
nesamostatný. Keď potrebovala v domácnosti preniesť veľké kusy nábytku, museli zavolať známych,
lebo žalobca by si s tým sám neporadil. Žalobcovi navrhovala, aby navštívil špecialistu, ktorý by mu

pomohol, avšak je tvrdohlavý, odmietol. Bývajú na dedine, kde by sa to mohlo nafúknuť, mohli by ho
označiť za blázna. Žalobcovi zostali na tele jazvy, ktoré sú dosť veľké. Má to vplyv na ich intímny život.
Už ju tak nepriťahuje ako predtým. Žiadala ho, aby doma chodil v tričku. Žalobcu má stále rada, preto
si ho zobrala, stále dúfa, že sa to zmení, že bude ako predtým. O incidente v roku 2007 sa dozvedela
telefonicky od bratranca žalobcu. Nevie presne kto mu spôsobil zranenie. Má za to, že žalobca má nárok
na nemajetkovú ujmu, utrpel dosť veľkú ujmu, za čo boli žalovaní odsúdení.

Svedok L. Y. uviedol, že žalobcu pozná 10 rokov, sú susedia, sú priatelia. Žalobca bol pred incidentom
normálny chalan, behal s nimi po vonku. Bol osobne pri incidente, ale pri bitke nebol. Žalobcu bol raz
po incidente navštíviť v nemocnici. Žalobca sa zmenil, už nechodí s nimi von, necíti sa dobre. Ak sa mu
niečo nezdá ide preč. Žalobca je iný, nechce chodiť von a nechce sa zdržiavať v spoločnosti. Aj predtým
ako sa oženil, mal dieťa, nechodieval von. Pred incidentom chodievali spolu von, do krčmy a tak každý

večer, a potom už nechcel takto chodiť von. Stále sú so žalobcom dobrí kamaráti. So žalobcom má
dôverný vzťah. Mám viacej známych, ktorých poznal v čase keď neboli ženatí, poznám ich aj v čase keď
si založili rodinu. Títo ženatí známi síce nechodia von každý večer, ale chodia von viacej ako žalobca.
Žalobca nechodí do spoločnosti z dôvodov, že sa bojí takých ľudí. Keď sú v krčme a sú tam takí chlapi,
ktorí majú vypité a vyrývajú, vtedy sa žalobca bojí, aby sa niečo nestalo. Viem o tom, že v čase incidentu

mal žalobca 17 rokov a bol pod vplyvom alkoholu.

Svedok T. P. uviedol, že žalobcu pozná 13 rokov, majú priateľský vzťah. Žalobca bol pred incidentom
veselý, chodieval rád von, každú chvíľku niekde boli. Nemal žiadne výraznejšie psychické problémy.
Bol osobne prítomný incidentu, ktorý sa stal žalobcovi v roku 2007. Na záverečnú išli von, ja som išiel
popredu, žalobca za mnou, rozprával sa ešte s majiteľom podniku. Pristúpili k nemu obžalovaní a zbili

ho. Bol trikrát bodnutý. Priamo po incidente si žalobca zdvihol tričko, bol bodnutý, spýtal sa ma, čo to tam
má. Žalobcu som v nemocnici navštíviť nebol, bol som s ním až bezprostredne z návratu z nemocnice.
Žalobca sa po incidente zmenil, nechodí skoro vôbec von. Keď si ideme niekam do podniku sadnúť,
musíme ho strašne prehovárať. Na zhluk ľudí reaguje tak, že sa otáča, či tam niekto za ním nestojí.
Má strach, či sa tá situácia nezopakuje. Viem, čo by sa mohlo stať v prípade nejakého konfliktu. So

žalobcom sú kamaráti od základnej školy, sú dobrí kamaráti. Žalobca má rodinu, stará sa o syna. Pred
incidentom bol žalobca veselý, potom ako sa vrátil z nemocnice, nechodil skoro vôbec von a po založení
rodiny nechodí vôbec, resp. sem tam ide, ale je to iba výnimočná situácia.

Znalec L.. J. B., U.. uviedol, že trvá na záveroch znaleckého posudok č. 47/2013. Zdravotný stav žalobcu
pri bolestnom bol ustálený 15.1.2007. K ustáleniu zdravotného stavu došlo najskôr po roku a bolo možné

vykonať obodovanie.

Znalec L.. L. P. uviedol, že sa pridržiava posudku č. 84/2014. Žalobcu vyšetril psychiatrickým klinickým
vyšetrením a zistil, že ku dňu vyšetrenia pre znalecký posudok nebol nikdy psychiatricky vyšetrovaný,
či liečený ambulantne alebo ústavne. Žiadne či už diagnózy, lekárske nálezy, vyšetrenia v spise, či
v zdravotnej dokumentácii nenašiel. Pri vyšetrení nebola zistená žiadna duševná porucha, choroba

či látková závislosť. Vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných
nepriaznivých psychiatrických činiteľov či situácií, ktoré by mali byť overené príslušným psychiatrickým
pracoviskomtedauvyšetrovanéhonezistil.Nemoholsatedavyjadrovaťkotázkamsúdu,čikbolestnému
a sťaženiu spoločenského uplatnenia. K posudku L.. Y. B. a jej bodovému ohodnoteniu stavu zo
dňa 30.5.2012 vo výške 500 bodov, nenašiel v dokumentácii žiadne relevantné podklady. Vychádza

predovšetkým z tzv. klinickej psychomatológie, čo je popis všetkých duševných prejavov vyšetrovaného
ako hovorí, jeho reč, jeho mimina, pozornosť, rýchlosť myslenia, koncentrácia, ladenie, emotivita,pamäťové schopnosti, orientačne intelekt, kritickosť či má náhľad, úsudok, prísun asociácií, či chápe
zadané otázky, temperament osobnosti, či je výbušný, či sa nerozplače a potom v neposlednom rade
to, čo mi on sám povie, napr. nespávam, som smutný, bolieva ma hlava, uvažujem o samovražde, včera

som videl na záhrade Marťanov. Tieto vyjadrenia sa však netýkajú pokiaľ ide o ich obsah samozrejme
žalobcu. Vychádzal z kontextu toho, čo vyplynulo z rozhovoru so žalobcom, s obsahom spisu, zdravotnej
dokumentácie. Keby bol v zdravotnej dokumentácii zistil nejaké duševné poruchy, ktoré by tam boli
uvádzané, alebo by mi ich samotný uviedol, tak by sa na zameral, aby kontaktoval kolegov, u ktorých
sa prípadne liečil a samozrejme by žalobcu potom ďalej vyšetroval. Žalobca mu uviedol, iba že pred

5 rokmi mal sen, že ho dobodali, bol to zlý sen, v tom sne akoby to zažil. Bola to jediná vec, ktorú
uviedol. Ak by mi uviedol iné skutočnosti, tak by sa s nimi zaoberal, aj by ich uviedol. Pokiaľ ide o záver,
alebo nález klinického psychológa U. I. F., ktorý aj uvádzam v znaleckom posudku, ona uvádza, že bol
opakovane psychologicky vyšetrený 29.10.2013 na žiadosť praktického lekára, prvýkrát v roku 2007
pre akútnu stresovú poruchu. Nález uvádzaný v roku 2007 nemá a ani v spise uvádzaný nebol. Pokiaľ
ide o posttraumatickú stresovú poruchu, že táto trvá maximálne mesiace po vyvolávajúcom činiteľovi,

potom buď odoznie, čo je vo väčšine prípadov, alebo prejde do inej duševnej poruchy, hlavne sú to
depresie, ankciózne poruchy, alebo zmiešané úzkostné depresné poruchy, trvalé poruchy osobnosti
alebo aj psychotické poruchy, čo u žalobcu neobjektivizoval. Nie je možné, aby s odstupom 6 rokov
bola diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha. Keď má posudzovať niečo ako psychiater ako
duševné ochorenie , musí sa to diagnostikovať a musí sa to liečiť. Nezistil diagnózu, nemal čo obodovať,

ohodnotiť ani sa k čomu vyjadrovať. Keby mal v čase vyšetrenia žalobcu podozrenie, tak si priberie
ako konzultanta psychológa na doplnenie čiastkových otázok ako by potreboval, pán žalobca povedal,
že je v poriadku.

Zo znaleckého posudku znalca L.. J. B., U. č. 47/2013 zo dňa 4. 8. 2013 vyplýva, že ohodnotil bolestné
spolu 60 bodmi (por. č. 115 bodná rana ramena 15 b, por. č. 74 bodná rana hrudníka 10 b, por. č. 89

bodná rana brucha s laparatómoiou 35 b), vo finančnej čiastke pri cene bodu v čase úrazu 345,48 Sk -
11,47 eur predstavuje sumu 688,20 eur. Sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotil 100 bodov (por.
č. 433a keloidné jazvy v rozsahu do 30 cm2, vo finančnej čiastke, pri cene bodu v čase úrazu 345,48
Sk - 11,47 eur predstavuje sumu 1147 eur. Zdravotný stav žalobcu v súvislosti s jeho poraneniami zo
dňa 1. 1. 2007 bol ustálený 15. 1. 2007.

Zo znaleckého posudku znalca L. L. P. č. 84/2014 zo dňa 15. 5. 2014 vyplýva, že u žalobcu neboli takéto
duševné poruchy, choroby psychiatricky diagnostikové, overené a liečené od dátumu udalosti doteraz,
takže nemôže hodnotiť uvádzané položky, keďže u vyšetrovaného neboli a nie sú prítomné. Žalobca
sa nikdy psychiatricky neliečil, nebol psychiatricky vyšetrovaný, nezahájil ani psychológom odporúčané
psychoterapeutické sedenia. Hospitalizovaný psychiatricky nikdy nebol, nebral psychofarmakologickú

medikáciu. Spravil si vodičské oprávnenie, oženil sa, má dieťa, riadne pracuje, nebol práceneschopný
pre duševnú poruchu, chorobu). Hodnotenie položky č. 254 a položky č. 255 z lekárskeho posudku o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia L.. Y. B., odporúča nebrať do úvahy.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 5T/112/2007-183 zo dňa 18. 12. 2007 vyplýva, že žalovaný
v rade 1 a žalovaný v rade 2 boli uznaní za vinných, že dňa 1. 1. 2007 po slovnej hádke napadli

žalobcu, pričom v priebehu incidentu žalobcu bodli trikrát nezisteným plochým bodným predmetom,
čím žalobcovi spôsobili tri bodné rany na chrbtovej strane ľavého ramena, teda spoločným konaním sa
dopustili konania, tým, že inému úmyselne ublížili na zdraví, skutku sa dopustili verbálne i fyzicky na
mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tý, že napadli iného čím spáchali spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, prečin výtržníctva

podľa § 364 ods. 4 písm. a) Trestného zákona. Za to sa odsudzujú obaja rovnako úhrnnému trestu
odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, súd obom obžalovaným výkon trestu podmienečne odkladá a
určuje im skúšobnú dobu u každého z nich v trvaní 3 (tri) roky. Súd zaväzuje oboch obžalovaných, aby
spoločne a nerozdielne nahradili spôsobenú škodu žalobcovi vo výške 22 512 Sk (právoplatný dňa 3.
6. 2008).

Z lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30. 5. 2012 L.. Y. B.
vyplýva, položka 74 bodná rana na chrbáte 10 bodov, položka 115 bodná rana chrbáta v oblasti m. trapez10 bodov, položka bodná rana brucha v oblasti hypochondria 35 bodov, položka 239 nutná operačná
revízia vnútorných orgánov 35 bodov, položka 254 duševné poruchy po traume 500 bodov.

Z Doplnku k znaleckému posudku 29/07 číslo úkonu: 83/2007 L.. F. U. zo dňa 29. 5. 2007 (spis

5T/112/2007)vyplýva,žeznalecobodovalzraneniažalobcu-bolestnéspolu60bodmi(por.č.115hlboká
rana ľavého ramena 15 b, por. č. 74 neperforujúca bodná rana ľavého hrudníka 10b, por. č. 89 rana
prenikajúca do dutiny brušnej 35 b). Hodnota jedného bodu v čase úrazu 375,20 Sk - spolu 22 512 Sk.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

Podľa ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú

za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného,
znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa ustanovenia § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd je viazaný rozhodnutím ústavného
súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou,
ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná[§109ods.1písm.b)].Súdjetiežviazanýrozhodnutímústavného
súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.
Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok

alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím
o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. (o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia v znení k 31. 12. 2008 - ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z“.) bolesť je

ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, ods. 2
sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne
nepriaznivénásledkypreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojovaniejehoživotnýchaspoločenských
potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").

. Podľa ustanovenia § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 437/2004 Z. z. na účely tohto zákona poškodenie

na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na
zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ náhrady za bolesť
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je osoba, ktorá je
povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov.

Podľaustanovenia§3ods.1zákonač.437/2004Z.z.náhradazabolesťsaposkytujejednorazovo;musí

byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov,
ods. 2 náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového
hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to

v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ods. 2
náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8).Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II.
a IV. časti.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť
alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8), ods. 2 výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu

podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok spracúva posudzujúci
lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je
posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje
primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho
zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

Podľa oznámenia MZ SR č. 242/2006 Z. z. opatrenie ustanovuje výšku náhrady za bolesť a výšku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod čo predstavuje v roku 2006 345,48 Sk
(11,47 eur).

Podľa ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak právnym predpisom alebo
rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že

viacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,jeveriteľoprávnenýpožadovať
plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Citované ustanovenie upravuje tzv. pasívnu solidaritu, ktorá je vyjadrená termínom „spoločne a
nerozdielne“. Je charakterizovaná viacerými subjektami na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlho
tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne. Jej funkcia spočíva vo väčšom zabezpečení pohľadávky

veriteľa a uľahčení jej uplatnenia. V zmysle ods. 1 však treba zdôrazniť, že solidarita môže byť založená
jednak právnym predpisom, pričom v takomto prípade pasívna solidarita je upravená výslovne a vyplýva
zo znenia toho ktorého ustanovenia právne normy. Solidarita môže byť ďalej založená rozhodnutím
súdu, dohodou účastníkov alebo povahou plnenia.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. v platnom znení kto inému úmyselne ublíži na

zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný právny základ nároku žalobcu s ohľadom na
právoplatné rozhodnutie o vine žalovaných v rade 1 a v rade 2, t. j. existencia zodpovednosti žalovaného
v rade 1 a žalovaného v rade 2 za škodu, ktorá vznikla žalobcovi v súvislosti s incidentom zo dňa 1. 1.
2007 a to škode na zdraví, bol preto nepochybný. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaných, že v

rámci trestného konania nebolo preukázané, že v súvislosti s konaním žalovaných vo vzťahu k žalobcovi
došlo k bodnutiu. Uvedené je v rozpore s rozhodnutím o vine žalovaných v rámci trestného konania,
ktoré bolo právoplatne skončené dňa 3. 6. 2008. V tejto súvislosti súd vychádzal z § 135 ods. 1 O.s.p.
V zmysle § 420, § 438, § 444 Občianskeho zákonníka si žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu
škodu spoločne a nerozdielne voči žalovaným titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Spornou zostala bola výška skutočnej škody, na ktorú súd zameral dokazovanie, keď predmetom
konaniazostalapožiadavkažalobcunazaplateniesumy6604,14eur,keďpôvodnesanávrhomdomáhal
zaplatenia sumy 7351,40 eur, pričom následne súd konanie v časti sumy 747,26 eur z dôvodu späťvzatia
návrhu v tejto časti, zastavil. Suma 7351,40 eur bola pôvodne vyčíslená ako 590 bodov bolestného a
SSU x 12,46 eur hodnota bodu. Žalobca svoj nárok odôvodňoval predloženým lekárskym posudkom o

bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia L. Y. B.. Avšak v konaní bodové ohodnotenie v zmysle
posudku L.. Y. B. bolo spochybnené a to znaleckými posudkami vyhotovenými v tomto konaní.Výpoveďou žalobcu a svedkov mal súd preukázané, že žalobca sa po ublížení na zdraví zo dňa 1. 1.
2007 oženil, má maloleté dieťa, je zamestnaný, je držiteľom vodičského oprávnenia. Okrem návštev
obvodnej lekárky L.. Y. B. nenavštevuje žiadneho lekára, neberie žiadne lieky. V čase ublíženia na zdraví

mal17rokovabolpovplyvnomalkoholu.Predtýmbolveselý,poincidenteapotomakosaoženilnechodí
tak často von. Žalobca nechodí do spoločnosti z dôvodov, že sa bojí, že situácia sa zopakuje.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky
náhrady škody na zdraví, ktoré sú upravené spoločne v ustanovení § 444 Občianskeho zákonníka a
podrobne vo vyhláške č. 437/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Obidva druhy odškodnenia sú
náhradou tzv. nemateriálnej ujmy, slúžia na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na

vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Zákon zvlášť upravuje
podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie
sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje zásady pre hodnotenie oboch druhov
odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie
spoločenského uplatnenia a naopak. Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť

budúcu (následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia.Zuvedenéhomožnovyvodiť,žeajprípadnézvýšenieodškodneniauobochnárokovvzmysle
zákona treba posudzovať jednotlivo, pri každom nároku zvlášť. Pri zvyšovaní náhrady za bolesť sa
vychádza z iných kritérií a že jej zvyšovania nad rámec ohodnotenia stanoveného lekárom prichádza do
úvahy iba v ojedinelých prípadoch, ak ide napríklad o zvlášť mučivé stavy. Žalobca si v konaní neuplatnil

ani mimoriadne zvýšenie bolestného ani mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Súdom ustanovený znalec L.. J. B. ohodnotil bolestné žalobcu v zmysle znaleckého posudku č. 47/2013
v spojení s vyjadrením na pojednávaní dňa 28. 1. 2014, 60 bodmi pri hodnote bodu 11,47 spolu
suma 688,20 eur, pričom 60 bodov predstavuje základné bodové ohodnotenie a v zmysle znaleckého
posudkunevyplývazvýšeniezákladnéhobodovéhohodnoteniabolestného. Zároveňustanovenýznalec

ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia 100 bodmi pri hodnote bodu 11,47 eur spolu 1147 eur.
Posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia L. Y. B. obsahoval aj položku 254 dušené
poruchy po traume, avšak súdom ustanovený znalec L.. L. P. v spojení s vyjadrením na pojednávaní
dňa 5. 2. 2015 takýto záver poprel a mal za to, že u žalobcu nebola zistená žiadna duševná porucha,
takže nemôže hodnotiť položky č. 254 a č. 255, teda sťaženie spoločenského uplatnenia. Z vykonaného

dokazovania v časti požiadavky žalobcu na zaplatenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
vyplynulo, že v súvislosti s incidentom zo dňa 1. 1. 2007 znalec L.. J. B. obodoval bolestné vo výške
688,20 eur ako 60 bodov x 11,47 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1147 eur ako 100
bodov x 11,47 eur. Nakoľko žalovaní bolo rozsudkom č. k. 5T/112/2007zo dňa 29. 11. 2007 zaviazaní
zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 22 512 Sk/747,26 eur titulom bolestného, ktorú aj žalobcovi

uhradili. Pričom táto náhrada škody bola určená v zmysle Doplnku k znaleckému posudku 29/07 číslo
úkonu: 83/2007 L.. F. U. zo dňa 29. 5. 2007 vypracovaného v rámci trestného konania, keď znalec sumu
22 512 Sk vyčíslil ako 60 bodov x 375,20 Sk/12,46 eur hodnota bodu). S ohľadom na uvedené považoval
požiadavku na zaplatenie sumy 1087,94 eur za dôvodnú a v tejto časti návrhu vyhovel, keď vychádzal
z ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyčísleného znalcom v tomto konaní

vo výške 1865,20 eur (688,20 eur + 1147 eur) po odpočítaní sumy 747,20 eur, ktorú žalovaní žalobcovi
zaplatili. Vo zvyšnej časti 5516,20 eur súd návrh ako nedôvodný zamietol (6604,14 eur - 1087,94 eur).
Nakoľko žalobcovi už bola vyplatená suma 747,26 eur, ktorá predstavuje vyššiu sumu akú znalec vyčíslil
bolestné vo výške 688,20 eur v zmysle znaleckého posudku, súd priznal žalobcovi sumu 1087,94 eur a
to titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd uložil povinnosť zaplatiť prisúdenú sumu žalovaným

spoločne a nerozdielne, nakoľko nie je možné ustáliť konkrétne akou mierou na ublížení na zdraví
podieľal jednotlivo každý zo žalovaných. Súd sa nestotožnil s výhradou žalovaných o spoluzavinení
žalobcu na jeho zdraví, keď táto nebola preukázaná ani v trestnom konaní a súd je v občianskoprávnom
konaní viazaný o rozhodnutí o tom, kto za ublíženie na zdraví žalobcovi zodpovedá.

Podľa ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu

škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a
majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá
bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.Nakoľko z rozsudku č. k. 5T/112/2007 zo dňa 29. 11. 2007 s poukazom na ustanovenie § 156 Trestného
zákona vyplýva, že na strane žalovaných sa jednalo o úmyselné konanie, súd sa v konaní nezaoberal
osobnými a majetkovými pomermi žalovaných, vo vzťahu k možnému zníženiu náhradu škody.

Podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili
následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie, ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo

postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, ods. 3 výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Žalobca sa v konaní ďalej domáha zaplatenia sumy 15 000 eur ako nemateriálnej ujmy v súvislosti s

ublížením mu na zdraví žalovanými v rade 1 a v rade 2. Podľa citovaného ustanovenia § 11 O. z. fyzická
osobamáprávonaochranusvojejosobnosti,najmäživotaazdravia,občianskejctiaľudskejdôstojnosti,
ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy, podľa ďalšieho citovaného ustanovenia
§ 13 ods. 1 O. z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej

bolo dané primerané zadosťučinenie a napokon podľa odseku 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Pojem osobnosť býva väčšinou vnímaný z hľadiska jeho psychologickej analýzy, podľa ktorej
by sa (samozrejme s určitým zjednodušením) osobnosť dala vymedziť ako celok zahŕňajúci systém

duševných, resp. i duchovných vlastností a tendencií jednotlivca, jeho charakterových rysov, schopností,
postojov, potrieb, záujmov, temperamentu, vzdelania a iných obdobných prvkov. Takýto systém
nevykazuje znaky statického, ale naopak pomerne dynamicky sa meniaceho systému formovaného
nielen jednotlivými vekovými stupňami, ale i vnímanými skutočnosťami, spôsobom vnímania, rôznymi
kultúrno-spoločenskými vplyvmi a v konečnom dôsledku vykazujúceho síce určité všeobecné vlastnosti

vlastné tiež iným osobnostiam, na druhej strane však majúceho niektoré neopakovateľné rysy. Nemožno
tu pritom opomínať ani fyzické zložky osobnosti fyzickej osoby predstavované takými parametrami,
akými sú napr. úroveň zdravia konkrétnej fyzickej osoby, jej fyzické schopnosti a možnosti, pohlavie,
rasa, výzor alebo stavba tela; pričom naprieč všetkými týmito zložkami sa tiahne aj uvedomovanie si
jednotlivých opísaných vlastností (resp. aspoň niektorých z nich) ako samotnou fyzickou osobou (o ktorej

osobnosť ide), tak i osobami prichádzajúcimi s ňou do kontaktu (s rôznou mierou intenzity takéhoto
kontaktuatiežjehoprežívania),sčímnáslednetakpovediacrukuvrukeideajzáujemspomínanýchosôb
naochranenedotknuteľnostitakýchtoatribútov.Prepomernúrôznorodosťjednotlivýchstránokosobnosti
potom treba zjavne uvažovať aj s relatívne širokým spektrom možných neoprávnených zásahov proti
uvedeným zložkám osobnosti (resp. i len proti niektorej z nich), ktoré sa však vždy dotýkajú osobnosti

fyzickej osoby ako celku už zmienených vlastností a charakteristík. Každý takýto zásah je obvykle
dotknutou osobou (resp. aj inými osobami) vnímaný značne nepriaznivo a preto je namieste poskytnutie
zákonnej ochrany osobnostnej sfére jednotlivca i v súlade s hierarchickým usporiadaním nielen ústavne,
ale i normami nižšej právnej sily zaručených ľudských práv. Ak potom Občiansky zákonník právo
na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo majúce za úlohu zabezpečenie

rešpektovania osobnosti fyzickej osoby a jej všestranný rozvoj, nemožno prehliadať to, že súčasťou
tohtojednotnéhoprávasúijednotlivéčiastkovéprávasmerujúcekochranejednotlivýchhodnôt(stránok)
osobnosti fyzickej osoby, ktoré sú neoddeliteľnými súčasťami celkovej fyzickej i psychicko-morálnej
integrity osobnosti. V tejto súvislosti potom zásadný (nezanedbateľný) význam má i to, že ako výpočet
chránených stránok osobnosti (život, zdravie, občianska česť, ľudská dôstojnosť atď.), prostriedkov

slúžiacich na ochranu (upustenie od zásahov, odstránenie ich následkov a poskytnutie primeraného
zadosťučinenia) a napokon i kritérií nedostatočnosti zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 O. z. (teda v
inej než peňažnej forme) v zákone je len príkladným (demonštratívnym) a pre pomernú všeobecnosťúpravy a väzbu niektorých jej častí len na celkom konkrétne zásahy je tu pomerne rozsiahly priestor pre
dotvorenie práva súdom.

Ak totiž v rámci ochrany osobnosti možno zrejme chrániť a s istou rezervou zrejme aj určitým spôsobom

usporiadať jednotlivé zložky osobnosti majúce byť chránené prostriedkami občianskoprávnej ochrany
práv (čo do poradia ich dôležitosti), niet zrejme sporu o tom, že aj príkladný výpočet v ust. § 11 O. z.
je koncipovaný v smere postupu od najdôležitejších zložiek práva na ochranu osobnosti k tým menej
dôležitým (i keď nie nevýznamným), nakoľko zjavne najvyšší stupeň ochrany a i prípadných prostriedkov
k tomu slúžiacich si bude vyžadovať život fyzickej osoby, hneď po ňom jej zdravie a až následne i

ďalšie hodnoty podľa príslušného výpočtu v ustanovení zákona obvykle porušované (na rozdiel od
skorších zložiek) len zásahmi verbálnej povahy (a takto napriek nemožnosti bagatelizácie ani takýchto
zásahov zásahmi spravidla menej významnými). Takéto usporiadanie možno vybadať i v ďalšej časti
úpravy. Tu totiž nemožno nevidieť ten rozdiel, že kým u úpravy z ust. § 13 ods. 1 O. z. sa tam uvedený
príkladný výpočet prostriedkov ochrany (rozšíriteľný výkladom aj pri rešpektovaní možnosti budúcich
potrieb, daných povahou dnes často ešte netušených zásahov) môže vzťahovať prakticky na zásahy

do všetkých zložiek práva na ochranu osobnosti (samozrejme s určitými modifikáciami, keď napr. v
prípade zásahu do práva na život uplatňovanie práva na ochranu osobnosti už nežijúcej fyzickej osoby
bude na osobách uvedených v ust. § 15 O. z., čo samozrejme nebráni v samostatnom uplatňovaní
osobnostných práv takýmito osobami, takto to už nie je v prípade ďalšej časti úpravy, kde jediný príklad
nedostatočnosti tzv. nepeňažného zadosťučinenia uvedený v ustanovení § 13 ods. 2 O. z. a spočívajúci

v znížení dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere v kontexte celého
obsahu príslušnej úpravy zjavne dopadá len na tie zásahy do práva na ochranu osobnosti, ktorými
sú zásahy do jeho čiastkových zložiek napadnuteľných inak než fyzickým zásahom do podstaty práva
(právo na česť, dôstojnosť, súkromie a pod.).

Zákon nedefinuje pojem zásah, ani nepodáva výpočet jeho konkrétnych foriem. Je ním však tak

aktívne ako aj pasívne konanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým
neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosť negatívne dopadnúť na chránené osobnostné
práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého z
osobnostnýchprávmusíbyťvzťahpríčinnejsúvislosti.Akurčitékonanievykazujezákonnéznakyzásahu
do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo využiť prostriedky ochrany osobnosti, ktoré

sú uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Účastníkom, ktorý je v rámci tohto právneho
vzťahu nositeľom povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti alebo
odstrániť následky zásahov, poskytnúť primerané zadosťučinenie alebo náhradu nemajetkovej ujmy, je
fyzická alebo právnická osoba.

Zvykonanéhodokazovaniatakakoužbolovyššieuvedené,žalovanývrade1avrade2boliprávoplatne

odsúdení za ublíženie na zdraví žalobcovi v súvislosti so skutkom, ktorý sa stal dňa 1. 1. 2007. Žalobca
svoju požiadavku na zaplatenie sumy 15 000 eur odôvodňoval zásahom žalovaných do jeho práva
na zdravenie v zmysle § 11 a § 13 Občianskeho zákonníka. Zo znaleckého posudku č. 29/2007 L..
F. U. má súd preukázané, že súdny znalec klasifikuje z lekárskeho hľadiska poranenie žalobcu ako
úraz ľahký. Ďalej konštatuje, že u žalobcu nedošlo k poraneniu životne dôležitého orgánu tela, nedošlo

k zmrzačeniu, k dlhodobej PN a dobe liečenia a k iným známkam ťažkej traumy. Napriek tvrdeniam
žalobcu, mal súd aj z výpovedí svedkov, znaleckého dokazovania preukázané, že žalobca sa adaptoval
v rodinnom a spoločenskom živote, vedie riadny rodinný život, pracuje a stará sa s manželkou o syna.
Skutočnosť, ktorú uvádzali svedkovia, že žalobca, ktorý bol predtým veselý sa zmenil, že už tak často s
nimi nechodí von a netrávi s nimi čas, súd považuje za prirodzenú, nakoľko aj samotní svedkovia uviedli,

že to súvisí aj s tým, že sa oženil. Tvrdenie manželky žalobcu súd považuje za účelové, nakoľko tieto
jazvy mal žalobca už predtým ako uzavreli manželstvo, teda jeho manželka o nich vedela. Pokiaľ ide
skutočnosť, že žalobca má strach z väčšieho počtu ľudí, súd dáva do pozornosti, zistenia znalca L.. L. P.
ako aj vyjadrenie žalobcu, že tento netrpí žiadnymi duševnými poruchami, nelieči sa a ani nenavštevuje
psychiatra. Súd má za to, že žalobca je schopný situáciu riešiť sám bez pomoci odborného lekára,

pričom od incidentu zo dňa 1. 1. 2007 ku dňu rozhodovania súdu uplynulo viac ako 7 rokov a žalobca
to neriešil s odborníkom. Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že znalec nezistil žiadne skutočnosti
na zvýšenie bodového ohodnotia bolestného a v konaní nebolo preukázané a ani žalobcom tvrdené,
že by bol uznaný invalidným a teda v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. sa nejedná o prípadhodnýosobitnéhozreteľa,vktorommožnozvýšiťnáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatnenianajviac
o 50 %. V čase skutku 1. 1. 2007 bol u žalobcu zistený alkohol v krvi 2,0 g/l a skutok sa stal počas
silvestrovskej zábavy, ktorej sa zúčastnil žalobca vo veku 17 rokov, keď 15. 3. 2008 dovŕšil 18 rokov. Súd

má za to, že s ohľadom na vek žalobcu ako aj jeho vyspelosť v deň skutku 1. 1. 2007 bol uzrozumený
s prípadnými následkami, keď požíval alkohol a zúčastnil sa silvestrovskej zábavy. Súd považuje
konanie žalovaných za neoprávnený zásah, ktorý bol spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu u žalobcu,
ktorá spočívala v porušení jeho práva na ochranu zdravia. Medzi uvedeným neoprávneným zásahom
a dotknutím osobnostnej sféry žalobcu je i bezprostredný vzťah príčiny a následku. Ustanovenie §

13 Občianskeho zákonníka obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv: a/ návrh na
upustenie od neoprávnených zásahov, b/ návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov,
c/ návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Avšak súd má za to, že trestná sankcia postačuje
na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na strane žalobcu,
ktorého právo na ochranu osobnosti bolo neoprávneným zásahom porušené, keď v prípade, žalobcu sa
nejedná o neodstrániteľné následkami, tak ako to už bolo vyššie skonštatované. V zmysle § 120 ods.

4 Občianskeho súdneho poriadku žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania dôvodov
na priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur, a preto súd návrh v tejto časti ako nedôvodný
zamietol. Pričom priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo vzťahu k následkom na
strane žalobcu považuje za postačujúce.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení.

Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového
materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Žalobca vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods.
1 O.s.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej

prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením
dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení
uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh. Súd upustil od vykonania ďalšieho
dokazovania zo strany žalobcu, vypočutie L.. U. a L.. B., keď predmetné dokazovanie považoval za
nehospodárne a nedôvodné, keďže vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne

preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v konaní nevyplynula
najavo, a to ani z priebehu konania ani zo samotného návrhu žalobcu. Skutkové zistenia nadobudnuté
vykonaným dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností
vzťahujúcich sa k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie
nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p. ).

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom
prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu
vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.Podľa ustanovenia § 151 ods.8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,

keď žalovaný sa domáhal dvoch samostatných nárokov, pričom úspech žalobcu pri prvom nároku za
bolestné a sťaženia spoločenského uplatnenia súd posúdil v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O.s.p. a
teda v tejto žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, avšak v druhom nároku bol žalobca neúspešný,
celkovo bol v konaní úspešný žalobca 50 % a žalovaní 50 %. Preto súd rozhodol tak, že žiadny z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku

oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť, ak odporca nie je tiež od poplatku oslobodený.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch navrhovateľ v konaní
o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktorú mu boli spôsobené trestným činom je od poplatku
oslobodený.

Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch veta prvá pri percentuálnej
sadzbe je základom poplatku cena predmetu poplatkového úkonu.

Podľa Položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok z návrhu na začatie konania,
6 % z ceny (úhrady) predmetu konania, najmenej 16,50 eur.

Položka 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na začatie konania na

ochranu osobnosti spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy 66 eur a 3 % z výšky
uplatnenej z nemajetkovej ujmy.

Súd zaviazal žalovaného v rade 1 a žalovaného v rade na zaplatenie súdneho poplatku spoločne a
nerozdielne vo výške 59,40 eur, keď vychádzal z úspechu žalobcu v konaní 15 % a úspechu žalovaných
v konaní 85 %, pričom 15 % predstavuje v konaní neúspech žalovaných. Sumu 59,40 eur vyčíslil ako

15 % zo súdneho poplatku 912 eur (súdny poplatok vo výške 396 ako 6 % zo sumy 6604 eur + súdny
poplatok vo výške 66 eur + 450 eur ako 3 % zo sumy 15 000 eur).

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu

súd priznal.

Uznesením č. k. 8C/73/2012-98 zo dňa 9. 8. 2013 súd priznal znalcovi L.. J. B. znalečné vo výške 211,68
eur zo štátnych prostriedkov.

Uznesením č. k. 8C/73/2012-123 zo dňa 6. 2. 2014 súd priznal znalcovi L.. J. B. znalečné vo výške
39,84 eur zo štátnych prostriedkov.

Uznesením č. k. 8C/73/2012-144 zo dňa 22. 5. 2011 súd priznal znalcovi L.. L. P. znalečné vo výške
390,66 eur zo štátnych prostriedkov.Súd uložil žalovaným v rade 1 a v rade 2 povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania, ktoré platil a to
za znalecké dokazovanie vo výške 642,18 eur (211,68 eur + 39,74 eur + 390,66) a to vo výške 96,35
eur ako 15 %, keď žalovaní boli v konaní neúspešní 15 % a úspešný 85 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.