Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/406/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313220270
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2313220270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

JUDr.MagdalénaKrajčovičováaJUDr.AndreaDudášová,vprávnejvecinavrhovateľa:Dopravnýpodnik
Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpený advokátom: JUDr.
Vladimírom Kánom, so sídlom Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: T. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. L. XXX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou: W. D., zamestnankyňa
Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 30C/61/2014-30 zo dňa 14. marca 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 50,70 Eur zamietol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Súd tiež zrušil
platobný rozkaz Okresného súdu Galanta, č.k. 31Ro/1593/2013-7 zo dňa 15.08.2013.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne citáciou ust. § 760, § 101, § 108 Občianskeho
zákonníka, § 11 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, vecne
argumentoval tým, že v prejednávanej veci ide o premlčanie práva z prepravy (nárok dopravcu na
cestovné a na prirážku), ktoré právo sa premlčí v jednoročnej premlčacej dobe podľa ust. § 108
Občianskeho zákonníka. Táto premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať

(uplatniť) po prvý raz podaním návrhu na súde. V danom prípade právo z prepravy bolo možné uplatniť
prvý raz dňa 05.01.2012 a jednoročná premlčacia doba uplynula dňa 05.01.2013. V prejednávanej
veci si navrhovateľ svoje právo na zaplatenie sumy 50,70 Eur voči odporcovi uplatnil na súde podľa
prezenčnej pečiatky dňa 09.08.2013, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Na základe vyššie
uvedeného súd návrh zamietol, keďže vznesenú námietku premlčania (zo strany opatrovníčky odporcu,
na ktorú bol povinný prihliadnuť) považoval za dôvodnú, pričom úspešné dovolanie sa premlčania pred
súdom má za následok zánik vynútiteľnosti subjektívneho práva, v dôsledku čoho premlčané právo

nemožno oprávnenému súdne priznať. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu
v súvislosti s týmto konaním žiadne nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom advokáta odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie zákona a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ odôvodnil svoje odvolanie
tým, že nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa 05.01.2012 na linke MHD č. 95 nepreukázal platným

cestovným lístkom, alebo iným platným cestovným dokladom, je povinný v zmysle čl. 6 Prepravného
poriadkumestskejhromadnejdopravyvBratislaveačl.5TarifymestskejhromadnejdopravyvBratislave
zaplatiť navrhovateľovi cestovné 0,70 Eur a úhradu 50,- Eur, pretože táto povinnosť mu vznikla v zmysle
§ 9 písm. b) a § 11 ods. 1 písm. d) a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave a táto úhrada
za nepreukázanie sa cestovným lístkom medzi práva z prepravy podľa § 760 Občianskeho zákonníka

nepatrí. Poukázal na to, že zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu na zaplatenie
úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto bolo povinnosťou súdu na danú právnu vec aplikovať
ustanovenie§101Občianskehozákonníkaovšeobecnejpremlčacejdobe.Poukázaltiežnarozhodnutia
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas

(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)

a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219
O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu

vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd

nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným
spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.

Z obsahu spisu, konkrétne z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok variabilný symbol
1200714 zo dňa 05.01.2012 vyplýva, že dňa 05.01.2012 bola na linke č. 95 v Bratislave, č. voza 4920/1,
o 14.35 hod., vykonaná revízorom so služobným číslom 11501 kontrola cestovných lístkov, pričom bolo
zistené,žeodporca,ktoréhototožnosťbolaoverenápodľaobčianskehopreukazu,cestovalbezplatného
cestovnéholístka.Zanesplneniepovinnosticestovaťsplatnýmcestovnýmlístkombolodporcoviuložený

postih zaplatiť navrhovateľovi sumu 50,- Eur a cestovné 0,70 Eur. Odporca požadovanú sumu nezaplatil
ani na základe výzvy navrhovateľa zo dňa 13.02.2012.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých

spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné
použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.
Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné

práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave
osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na
miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne.

Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci

zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym
spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom
určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného
lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do
dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o

právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluva o preprave v mestskej
hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v
nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom,

že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah
poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy
upravené v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného v zmysle zákona č. 164/1996 Z.z.
Dopravným podnikom Bratislava, a.s., t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť

ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je
cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej
hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto
stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej
podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im

zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž predmetným návrhom
uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu), splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať
zakúpený lístok, t.j. dňom 05.01.2012, v zmysle § 12 ods. 4, § 14 ods. 3 zákona č. 168/1996 Z.z. o

cestnej doprave v znení neskorších predpisov a čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej
dopravyvBratislave,vydanéhovzmyslezákonač.164/1996Zb.odráhachvzneníneskoršíchpredpisov
Dopravným podnikom Bratislava, a.s., t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť
ku kontrole.

Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Obč. zák., podľa ktorého ustanovenia jej

dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky
až dňa 09.08.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby. Námietka
navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že keďže zákon č. 169/1996 Z.z. o
cestnej doprave nemá osobitnú úpravu premlčania, je namieste použiť § 101 Obč. zák., a v danom
prípade premlčanie práva posudzovať vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, nie je dôvodná. Právo

na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ, a to porušenie podmienok zmluvy o
preprave, pričom práva z prepravy sa podľa § 108 Obč. zák. premlčujú v jednoročnej premlčacej dobe.
Nie je preto žiaden rozumný dôvod posudzovať podmienky premlčania uplatneného nároku inak, než
v zmysle ust. § 108 Obč. zák. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 15Co/67/2011, či sp. zn. 14Co/216/2011, so závermi v nich

prezentovanými v otázke premlčania sa odvolací súd nestotožnil; predmetné rozhodnutia nie sú prerozhodovanie iných odvolacích senátov právne záväzné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na
iné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, vychádzajúce z právneho záveru o premlčaní podľa § 108
Obč. zákonníka, a to napr. sp. zn. 2Co/389/2013, sp. zn. 3Co/96/2013, sp. zn. 5Co/399/2013, sp. zn.

9Co/396/2013.

V danom prípade odporca namietal premlčanie uplatneného nároku navrhovateľom, ako vyplýva zo
spisu. Odôvodnene vznesená námietka premlčania má za následok už bez ďalšieho zamietnutie návrhu
veriteľa. Odôvodnene vznesená námietka premlčania sa stala skutočnosťou, ktorá bráni tomu, aby súd
veriteľovi jeho právo priznal.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu

zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania, potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Odporca si náhradu

trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.