Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. máj 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/167/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114215334
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114215334.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS

PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát, Na
vŕšku 12, Bratislava, proti žalovanej: Y. T., narodená XX. X. XXXX, bytom T. O. XXX, toho času Q. R.
X, E., o zaplatenie 228 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 4. 4. 2014 doručenou súdu dňa 4. 6. domáha voči žalovanej zaplatenia sumy
228 eur, úrokov omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 228 eur od 3. 5. 2010 do zaplatenia a náhrady

trov konania. Návrh odôvodnil titulom uzavretej zmluvy o úvere č. 220090990 zo dňa 25. 6. 2009, ktorej
predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 300 eur za odplatu 207 eur. A povinnosť žalovanej zaplatiť
dlžnú sumu 507 eur formou 13 mesačných splátok po 39 eur. Prvá splátka splatná 10. deň po uzavretí
zmluvy a ďalej v pravidelných mesačných splátkach 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa najmä s návrhom zo

dňa 4. 4. 2011, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 220090990 zo dňa 25. 6. 2009, s obsahom celého
spisového materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli
prítomní.

Dňa 25. 6. 2009 uzavrel žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere č. 220090990,

na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 300 eur s vyhlásením, že úver je poskytnutý
za odplatu a úrok vo výške 20 % ročne z istiny (poplatok za správu úveru, zahrňuje ako odplatu, tak
dohodnutý úrok). Dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú
sumu, teda istinu úveru 300 eur a odplatu vo výške 207 eur, teda spolu vo výške 507 eur sa žalovaná
zaviazala splácať v 13-ch mesačných splátkach po 39 eur, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení
zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve
bola uvedená priemerná hodnota RPMN pre príslušný typ úveru je 40,61 %. Zmluva bola žalovanou

podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, osobitne podľa bod 1 bola
uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 206,73 %“. Účastníci sa dohodli, že v prípade
neuhradenia jednej splátky riadne a včas po uplynutí troch mesiacov je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie
celej dlžnej sumy.Žalobca upomínal žalovanú o zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 16. 10. 2010 Komunikáciu
so žalovanou žalobca doložil výpisom z poštového podacieho hárku (čl. 5 spisu).

Listom zo dňa 23. 11. 2010 oznámil žalovanej zosplatnenie úveru (podací hárok na č.l.7), v ktorom sa
uvádza,žedlhbolkudňu2.5.2010zosplatnenýzdôvoduomeškaniasosplácanímdlhuvovýške383,52
eur (zahŕňa úrok a zmluvnú odmenu 228 eur, zmluvnú pokutu vo výške 95,52 eur, náklady vynaložené
veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % úveru najmenej 66,39 eur, t.j. 60 eur).

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov) v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej zákon č. 129/2010 Z.z.),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010. Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech

spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy:
1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy:

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský

úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia
zmluvy.Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že
dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu o čiastočnom splnení dlhu vo výške 279 eur uskutočneného bez jeho dôkazného
bremena, posledná úhrada dňa 25. 5. 2010. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu
uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovanej ako dlžníka zo spotrebiteľského
úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu,

že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa a žalovanej ako spotrebiteľa -
nepodnikateľa, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu o
úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci
svojho podnikania úver žalovanej ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania
alebo podnikania. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ
zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je

nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. A to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261
ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex
specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah
posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch.Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zák.
č. 129/2010 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok
úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky.
Nie je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky.

Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona
a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Nie je postačujúce uviesť len celkový počet splátok úveru.

Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
j) citovaného zákona, len odkaz na nesprávne uvedenú priemernú výšku RPMN 40,61 % platnú ku dňu

podpisu zmluvy (súdom zistená vo výške 166,08 %). Naviac sa v obchodných podmienkach zmluvy
uvádzainávýškaRPMN„prisplatnosti13mesiacov206,73%“,ideoformuláciuzodpovedajúcurelatívne
samostatnému dokumentu, ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom.
Takáto formulácia zmluvy a obchodných podmienok nie je dostatočne prehľadná tak, aby si spotrebiteľ
uvedomil, aké náklady sú východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve. Uvedenie RPMN má

obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov
alebo 100 mililitrov, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej
riadne uvedenie je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Vzhľadom na
uvedené súd považoval poskytnutý úver v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z.
za bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že návrh v časti odplaty 207 eur s príslušenstvom

je nedôvodný, a preto súd návrh v tejto časti zamietol.

Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní,
ods.2konieclehotyurčenejpodľatýždňov,mesiacovaleborokovpripadánadeň,ktorýsapomenovaním

alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto
deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa ustanovenia § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014

orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý

uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej
vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením
námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá
naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná

premlčaciadomamásubstidiárnycharakterapoužijesatam,kdeprekonkrétneprávoniejeObčianskym
zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na
premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka,
keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100

ods.1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa bolo zavedené Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu
neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesným, keďorgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj
bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia
a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať

na premlčanie ex offo. Žalovaná zaplatila sumu 279 eur a teda v rozdiele poskytnutého úveru 300 eur, t.
j. v sume 21 eur svoju povinnosť nesplnila. Súd mal preukázané, že podľa obsahu zmluvy o úvere mal
byť úver splatený do 30. 7. 2010 a už predtým ku dňu 2. 5. 2010 žalobca úver zosplatnil. Súd návrh v
časti sumy 21 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol, keď v tejto časti považoval súd návrh za
nedôvodný, v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, tak ako už bolo vyššie skonštatované.

V dôsledku premlčania práva žalobcu nebolo možné priznať mu uplatnený nárok aj v sume 21 eur s
príslušenstvom, a preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď žalobca podal návrh dňa
4. 6. 2014 t.j. oneskorene, keď vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 2. 5. 2010. A teda žalobu mal podať
na súd najneskôr dňa 2. 5. 2013. Ďalej súd uvádza, že žalobca podal návrh na súd oneskorene aj v
prípade, že by bola zmluva ukončená uplynutím doby ku dňu 30. 7. 2010.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Súd sa v konaní z dôvodu hospodárnosti nezaoberal dôvodnosťou vzniku omeškania a ani výškou úroku
z omeškania, nakoľko návrh v časti sumy 228 eur ako nedôvodný zamietol v zmysle vyššie uvedeného.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak vo veci plne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania
neuplatnila.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.