Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/64/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212204299
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1212204299.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blaženy Hirnerovej a členiek

JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: LAMA Plus Slovakia, s. r. o.,
023 54 Turzovka č. 554, IČO: 36 408 221, zastúpenému: JUDr. Ľudmilou Kvašňovskou, advokátkou,
Kukučínova 2839, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Promys Trade Slovakia, a. s., Prievozská 18, 824
51 Bratislava, IČO: 35 905 247, o zaplatenie 2.759,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/117/2012-74 zo dňa 14.03.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 54Cb/117/2012-74 zo dňa
14.03.2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.759,51 eur spolu s úrokom z omeškania. Zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 165,50 eur titulom náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok a
sumu 728,26 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2012, domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.759,51 eur spolu
s príslušenstvom, ako i náhradu trov konania z titulu kúpnej zmluvy. Konajúci súd o veci rozhodol
platobným rozkazom zo dňa 26.03.2012 č.k. 33Rob/466/2012-23, ktorým návrhu v celom rozsahu

vyhovel. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 11.04.2012. Žalovaný podal proti platobnému
rozkazu, v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že dlžnú sumu odmieta uhradiť, nakoľko neboli
dodržané obchodné dohody a takisto ceny podľa cenových ponúk a z toho dôvodu navrhuje vyššie
uvedený platobný rozkaz zrušiť v plnom rozsahu.

Súd prvého stupňa rozhodol bez prítomnosti odporcu s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p.. Z výpisu
z obchodného registra žalovaného mal preukázané, že štatutárnym orgánom žalovaného je W.. T. Z.
(ako predseda predstavenstva) P. V.. V. V. (ako člen predstavenstva). Obaja členovia predstavenstva
sú oprávnení konať a podpisovať za spoločnosť samostatne. To znamená, že v mene spoločnosti

je oprávnený konať každý člen, t.j. aj V.. V. V., ktorý svoju neúčasť na danom pojednávaní žiadnym
spôsobom neospravedlnil. Správanie žalovaného prostredníctvom W.. T. Z., ktorý niekoľkokrát opätovne
žiadal o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov, považoval za obštrukčné a nie v súlade so
zákonom.Vykonaným dokazovaním bolo súdu prvého stupňa preukázané, že účastníci konania uzatvorili kúpnu
zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar a žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi
kúpnu cenu dodaného tovaru. Žalobca súdu preukázal, že objednaný tovar riadne dodal, čím splnil svoj

záväzok vyplývajúci z uzatvorenej kúpnej zmluvy a zároveň mu vznikol nárok na poskytnutie protiplnenia
zo strany žalovaného vo forme zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Keďže žalovaný žalobcom
vystavené faktúry neuhradil v lehote ich splatnosti, nesplnil svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu dodaného
tovaru riadne a včas a dostal sa do omeškania so plnením svojho peňažného záväzku. Popri povinnosti
zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu dodaného tovaru mu tak zároveň vznikla povinnosť platiť z dlžnej sumy

aj úroky z omeškania, a to v zákonnej výške.

Žalovaný v podanom odpore nespochybňoval prevzatie tovaru čo do množstva, dôvod neuhradenia
kúpnej ceny opieral len o jeho tvrdenie, že zo strany žalobcu neboli dodržané obchodné dohody a
rovnako ako i ceny, podľa cenových ponúk. Napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. žalovaný
súdu nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal vyššie uvedené tvrdenie. V konaní taktiež žalovaný
nepreukázal existenciu žiadneho iného zákonného dôvodu, pre nezaplatenie kúpnej ceny dodaného

tovaru.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a príslušných ustanovení vyhlášky č.
655/2004 Z.z. v platnom znení.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodu
podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci a v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd prvého stupňa nedostatočne
zistil skutkový stav. Odporca uviedol, že medzi účastníkmi pravdepodobne došlo k uzavretiu nie jednej,
ale väčšieho množstva kúpnych zmlúv v ústnej forme. Nasvedčuje tomu aj to, že u každej takto uzavretej
kúpnej zmluvy sa viaže samostatná faktúra s dodacím listom. Podmienky dojednané v ústne uzavretých
zmluvách sú však pre nedostatok písomnej formy medzi účastníkmi nejasné a sporné, a to najmä v

oblasti výšky ceny, vzniku práva fakturovať a z toho sa odvíjajúcu splatnosť jednotlivých faktúr, s čím
sa prvostupňový súd podľa odporcu vôbec nezaoberal. Odporca poprel správnosť výšky fakturácie
vzhľadom k odberateľským dohodám v oblasti cien uzavretých s predchádzajúcim konateľom a namietal
oprávnenosť a splatnosť vystavených faktúr, ktorá nekorešponduje s ústne uzavretými
kúpnymi zmluvami o fakturácii, obsah ktorých prvostupňový súd podľa odporcu vôbec neskúmal.

Odporca zároveň poprel nárok žalobcu na úrok z omeškania. Podľa odporcu vďaka vágnosti právneho
vzťahu nemožno preukázať, kedy (ak vôbec) sa mal odporca dostať do omeškania. Uviedol tiež,
že zotrváva aj na stanovisku, že už pri uzatváraní zmlúv akceptoval písomnú výhradu vlastníckeho
práva predávajúceho k tovaru, ako písomný návrh dohody uvedený na každej faktúre vo forme „Až
do zaplatenia ostáva tovar firmy LAMA Plus Slovakia, s.r.o.“. Týmto bola podľa odporcu jednoznačne

splnená podmienka písomnosti dohody v zmysle ust. § 445 Obchodného zákonníka. Podľa jeho
názoru tovar je stále vo vlastníctve navrhovateľa tak, ako si to tento písomne vymienil, čo odporca
akceptoval a naďalej akceptuje. Odporca vytkol, že prvostupňový súd sa vôbec
v konaní nezaoberal, neobjasňoval ani nevyhodnotil dôvod existencie na faktúrach uvedenej výhrady
vlastníckeho práva. Podľa odporcu za takéhoto stavu veci sa stávajú uvádzané faktúry jednoznačne

nedôveryhodnými platobnými dokumentmi.

Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Kodvolaniusavyjadrilnavrhovateľ,vktoromuviedol,žecenybolisodporcomindividuálnedojednávané.
Odporca nikdy nenamietal výšku fakturácie. S výškou fakturovaných cien a so splatnosťou faktúr

súhlasil, čo prejavil tým, že voči fakturovanej výške vykonával zápočet dňa 21.11.2011 a 31.12.2011.
Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení
sa s dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie

náležite odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením skutkového stavu
a s právnym posúdením veci tak, ako ho vo svojom rozsudku uviedol súd prvého stupňa. Z
vykonaného dokazovania je nesporné, že navrhovateľ odporcovi predmetný tovar dodal, ktorého
prevzatie odporca nespochybnil, pričom v prípade jednej faktúry čiastočne plnil započítaním pohľadávky.
Tovar nereklamoval, a ani vystavené faktúry navrhovateľovi nevrátil. Odporca žiadnym spôsobom

nepreukázal existenciu iných dohôd s predchádzajúcim konateľom navrhovateľa, preto
odvolací súd považoval tieto tvrdenia za ničím nepodložené a právne irelevantné.

Čo sa týka obrany odporcu spočívajúcej v tom, že na jednotlivých faktúrach, ktoré boli vystavené
navrhovateľom, je v spodnej časti uvedená poznámka - výhrada vlastníctva navrhovateľa k tovaru
uvedenému na faktúre až do zaplatenia, odvolací súd poukazuje na to, že ide o skutočnosť, ktorá nebola

uplatnená pred súdom prvého stupňa a pri odvolacom konaní môže byť odvolacím dôvodom len vtedy,
akbolisplnenépodmienkyust.§205aods.1O.s.p..Vdanomprípadevšakžalovanýžiadnymspôsobom
nepreukázal, že by niektorá z podmienok uvedených v citovanom zákonnom ustanovení bola splnená.
Ide o skutočnosť, ktorú účastník mohol označiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd však považuje za potrebné dodať, že v zmysle § 445 Obchodného zákonníka pre platné

dojednanie výhrady vlastníctva je nevyhnutná písomná forma. V danom prípade poznámka o výhrade
vlastníctva uvedená na jednotlivých faktúrach nepredstavuje platne dojednanú výhradu vlastníctva
navrhovateľa pre nedostatok jej formy a ani takáto poznámka nepreukazuje, či skutočne k dohode o
výhrade vlastníctva došlo.

Odporca tovar prevzal, avšak svoj záväzok za dodaný tovar riadne a včas zaplatiť, nesplnil. O zániku

uvedeného záväzku jeho splnením odporca súdu ku dňu jeho rozhodovania žiadny dôkaz nepredložil.
Pokiaľ sa odporca v odpore bránil tým, že s navrhovateľom mal dojednané iné ceny, než boli uvedené na
jednotlivých faktúrach, nič mu nebránilo, tento tovar od navrhovateľa nepreberať. Odporca nepredložil
žiadny právne relevantný dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142

ods. 1 O.s.p., pretože navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči odporcovi
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Keďže navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil,
odvolací súd mu ju nepriznal.

Tento rozsudok bol členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.