Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/55/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814206137
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814206137.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci navrhovateľky: N. V.Á., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom K., H. XXX/X, t.č. bytom K., O.Ú. X, zastúpenej JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o pôžičke č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.12.2007, ktorú navrhovateľka uzavrela s právnym predchodcom
odporcu spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320
155, je n e p l a t n á .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcu z trov
právneho zastúpenia v sume 441,42 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok v sume 132,50 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným proti odporcovi domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy,
ktorá je súčasťou zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.12.2007, ktorú navrhovateľka
uzavrela s právnym predchodcom odporcu - spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské
nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, je neplatná. Návrh zdôvodnila tým, že odporca doručil
zamestnávateľovi navrhovateľky výzvu na realizáciu zrážok zo mzdy zo dňa 30.9.2013 s tým, že
odkazoval na predloženú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o poskytnutí flexipôžičky
č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorú navrhovateľka uzavrela s pôvodným veriteľom - spoločnosťou VÚB,
a.s.. Pohľadávka zo zmluvy o pôžičke mala byť postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 12.12.2012 na odporcu. Poukázala na to, že zmluva o pôžičke je v zmysle ustanovenia § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou. Táto zmluva obsahuje viaceré ustanovenia,
ktoré možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Podľa jej názoru, dohoda o zrážkach
zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o pôžičke, je jednou z neprijateľných zmluvných podmienok.
Uviedla, že táto dohoda vôbec neodzrkadľuje jej vôľu, bola vopred predtlačená vo formulári vytvorenom
pôvodným veriteľom, nebola s ňou osobitne dohodnutá a zmluvu musela prijať ako celok, bez akejkoľvek
možnosti zmeny zmluvných podmienok. Uviedla, že dohoda je v rozpore s jej slobodnou vôľou; ide
o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Poukázala na to, že ona nemôže žiadnym spôsobom zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy,

hoci žiadny súd postihnutie jej majetku neschválil. Taktiež poukázala na to, že text dohody o zrážkach zo
mzdy je napísaný drobnými písmenami a tvorí súčasť jednoliateho textu, bez akéhokoľvek osobitného
zvýraznenia, pričom ona si vôbec nebola vedomá, že dojednanie o zrážkach zo mzdy tvorí súčasť
textu zmluvy o pôžičke. O inštitúte zrážok zo mzdy a jeho prípadných následkoch nebola osobitne
informovaná. Možno teda konštatovať, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy jej bola v čase podpisu
zmluvy o pôžičke nanútená, pretože nemala inú možnosť podpísať zmluvu o pôžičke bez toho, aby
nepodpísala celý zmluvný formulár. V návrhu navrhovateľka tiež uviedla, že inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať jej majetok bez súdnej
kontroly a ona nemôže tieto zrážky voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať ani zastaviť.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Podľa jeho názoru nie sú splnené dôvody určenia neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, pretože táto dohoda má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť v
zmysle ust. § 551 Občianskeho zákonníka. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa pohľadávka veriteľa
súčasne aj uspokojuje. Poukázal na to, že navrhovateľka výslovne súhlasila s tým, že ak si nesplní svoj
záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v určenej lehote splatnosti
úveru podľa zmluvy, vznikne oprávnenie požadovať od zamestnávateľa navrhovateľky vykonávať zrážky
zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči navrhovateľke. Uviedol, že dohoda
o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, navrhovateľka mala
možnosť si zmluvu prečítať a následne ju podpísala. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka neuhradila
v určených termínoch splátky, odporca si uplatnil svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok a Zmluvy. Poukázal aj na to, že návrhu navrhovateľky chýba aj predpoklad
úspešnosti určovacej žaloby, a to existencia tzv. naliehavého právneho záujmu. Uviedol tiež, že aj
v prípade určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy by odporca mal možnosť žalobou na
plnenie domáhať sa plnenia z titulu zmluvy o úvere od navrhovateľky. Postavenie navrhovateľky by sa
určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nezmenilo, preto nie je splnená požiadavka existencie
naliehavého právneho záujmu. Uviedol, že určovacia žaloba nie je opodstatnená v prípadoch, keď
možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Podľa jeho názoru má navrhovateľka možnosť domáhať
sa od neho vydania bezdôvodného obohatenia v prípade, že by prijal plnenie bez právneho dôvodu.
Určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy by došlo k jeho poškodeniu, pretože by sa mu
nesplácala splatná pohľadávka napriek skutočnosti, že splnil všetky povinnosti a navrhovateľka svoje
povinnosti porušila. Uviedol, že účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť zbavenie jeho zodpovednosti
za záväzkové vzťahy, do ktorých vystupuje. Tým by súd vybočil z medzí a účelu ochrany spotrebiteľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu výpisu z obchodného registra
odporcu, zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 28.12.2007, výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo
dňa 30.9.2013, vyjadrenia odporcu zo dňa 7.7.2014, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2012
a prílohy k tejto zmluve, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento
skutkový a právny stav:

Dňa 28.12.2007 uzatvorila navrhovateľka a právny predchodca odporcu - spoločnosť Všeobecná
úverová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, zmluvu o poskytnutí flexipôžičky č.
XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej bol navrhovateľke poskytnutý bezúčelový úver vo výške
100.000,- Sk, t.j. 3.319,39 eur, ktorý sa navrhovateľka zaviazala splácať v 36 mesačných splátkach po
3.560,30 Sk (118,18 eur) počnúc 28.1.2008 až do 28.12.2010. Výška úrokovej sadzby bola určená ako
pevná vo výške 16,9% ročne, RPMN je v zmluve uvedená vo výške 21,3%, celkové náklady dlžníka
sú vyčíslené na 132.150,71 Sk (4.386,60 eur). Okrem toho sú v zmluve dohodnuté poplatky, a to
poplatok za poskytnutie úveru v sume 2.000,- Sk, poplatok za vedenie úverového účtu v sume 55,-
Sk mesačne, poplatok za poistenie úveru vo výške 99,- Sk mesačne, poplatok za zmenu zmluvných
podmienok vo výške 1.000,- Sk mesačne, poplatok za I. upomienku 200,- Sk a poplatok za každú
ďalšiu upomienku 1.000,- Sk. Súčasťou zmluvy boli „Všeobecné obchodné podmienky VÚB a.s. na
poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom“. V texte zmluvy v čl. II v bode 6 je
uvedené, že „podpisom zmluvy dlžník výslovne súhlasí v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver
v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto
úverovej zmluvy, aby banka bola oprávnená požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky
zo mzdy až do doby úplného splatenia všetkých pohľadávok banky voči dlžníkovi. Výška zrážok zo

mzdy bude zodpovedať výške mesačných splátok úveru podľa tejto úverovej zmluvy, pričom zrážky zo
mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Pre účely
uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy je táto úverová zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy
podľa § 551 Občianskeho zákonníka“. Uvedené ustanovenie je začlenené do jednoliateho textu zmluvy
bez osobitného zvýraznenia.

Z výpovede navrhovateľky v konaní vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy jej v banke nikto nepovedal, že
súčasťou zmluvu je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Podpis zmluvy prebiehal tak, že pracovníčka banky
jej zmluvu iba predložila s tým, že jej ukázala, kde ju má podpísať. Následne po podpise zmluvy túto už
ani nečítala, zaujímali ju len výška pôžičky, doba splácania a výška splátok. Ona teda ani netušila, že
zároveň podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy. V súvislosti s úverom uviedla, že splátky spočiatku
riadne uhrádzala, neskôr sa však vyskytli problémy s vyplácaním mzdy u zamestnávateľa a dlh už
nemala z čoho splácať. Banku aj požiadala o odklad splátok, ale neprišla jej žiadna odpoveď.

Dňa 12.12.2012 došlo medzi Všeobecnou úverovou bankou a.s. a odporcom k uzavretiu zmluvy o
postúpení pohľadávok. Z predloženej prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že na základe zmluvy došlo
k postúpeniu pohľadávky aj voči navrhovateľke zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX. Z tejto prílohy
vyplýva aj to, že ku dňu 16.10.2009 bola vyhlásená splatnosť pohľadávky, jej výška ku dňu postúpenia
bola 3.535,59 eur a pozostávala z istiny 1.971,93 eur, zmluvného úroku v sume 1.165,83 eur, úroku z
omeškania v sume 309,51 eur a poplatkov v sume 88,32 eur.

Odporca listom zo dňa 30.9.2013 zamestnávateľa navrhovateľky vyzval na realizáciu zrážok zo mzdy
alebo iného príjmu na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy, a to až do uspokojenia jeho
pohľadávky s poukazom na § 551 Občianskeho zákonníka. Celkom si dlžnú sumu voči navrhovateľke
vyčíslil na 8.259,35 eur. Z vyjadrenia navrhovateľky v konaní bolo zistené, že zamestnávateľ jej
vykonával zrážky v období cca od októbra 2013 do mája 2014. Zrážky boli vykonávané v rôznych
výškach - niekedy 67,- eur, niekedy 71,- eur.

Navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že úverová
zmluva je zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou a dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, keďže spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa,
a to najmä v tom, že je umožnený zásah do majetkovej sféry spotrebiteľa bez súdnej kontroly
neprijateľných zmluvných podmienok a platnosti právneho titulu pohľadávky; navrhovateľka nemôže
žiadnym spôsobom zabrániť výkonu zrážok zo mzdy. Poukázala na to, že celkové náklady spotrebiteľa
uvedené v zmluve o poskytnutí flexipôžičky nezodpovedali súčinu výšky mesačnej splátky a počtu
splátok, v dôsledku čoho možno považovať RPMN uvedenú v zmluve za neurčitú a dojednanú neplatne,
preto celý úver by bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poukázala na to, že
dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, išlo o vopred pripravený formulár zo strany
dodávateľa predložený navrhovateľke na podpis. Navyše dohoda o zrážkach zo mzdy bola uvedená
len v jednoliatom texte, menšími písmenami oproti základným náležitostiam zmluvy, bez osobitného
zvýraznenia a navrhovateľka nebola o tejto dohode a jej prípadných následkoch poučená. Išlo teda o
vnútený právny úkon navrhovateľke, pretože nemala inú možnosť podpisu úverovej zmluvy bez toho,
aby podpísala celý formulár a možno usudzovať aj na nedostatok vôle navrhovateľky vstúpiť do tohto
právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je v spotrebiteľských veciach daný už zo zákona
a v tejto veci je daný aj tým, že len súd môže odstrániť stav právnej neistoty navrhovateľky svojim
určovacím výrokom, keďže zo strany odporcu už došlo k výkonu dohody o zrážkach zo mzdy a týmto
môže dochádzať k nezákonnému zásahu do majetkovej sféry navrhovateľky.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Podľa jeho názoru dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky
zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Navrhovateľka sa mohla oboznámiť s ustanoveniami
zmluvy pri podpise. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce
právne formulácie, navrhovateľka mala možnosť si zmluvu prečítať a následne ju podpísala. Vzhľadom
k tomu, že navrhovateľka neuhradila v určených termínoch splátky, odporca si uplatnil svoj nárok, ktorý
mu vznikol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a Zmluvy. Podľa jeho názoru na navrhovateľkou
požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, postavenie navrhovateľky by sa určením

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nezmenilo. Poukázal na to, že určovacia žaloba nie je
opodstatnená v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinnosti. Podľa jeho názoru má
navrhovateľka možnosť domáhať sa od neho vydania bezdôvodného obohatenia v prípade, že by prijal
plnenie bez právneho dôvodu. Odporca tiež uviedol, že účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť
zbavenie jeho zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vystupuje. Tým by došlo k vybočeniu z
medzí a účelu ochrany spotrebiteľa.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej
forme, a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 551 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je
dôvodný. Navrhovateľka sa domáha určovacím návrhom, aby súd vyslovil, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2007, je neplatná. Z vykonaného dokazovania je
nesporné, že navrhovateľka s právnym predchodcom odporcu uzavrela dňa 28.12.2007 zmluvu o úvere,
ktorou jej odporca poskytol úver vo výške 100.000,- Sk, ktorý jej bol poukázaný na účet. Vzhľadom
na obsah zmluvy je zrejmé, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože navrhovateľke bol
úver poskytnutý na spotrebný účel, právny predchodca odporcu je právnickou osobou - bankou, ktorá
v predmete podnikania má poskytovanie takýchto služieb a skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver
vyplýva aj z ustanovenia § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súčasťou
textu zmluvy o úvere je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá je v zmluve zaradená v čl. II ako bod 6,
pričom táto dohoda nie je žiadnym spôsobom zvýraznená, je začlenená do jednoliateho textu zmluvy.

Tento text má formulárový charakter, právny predchodca odporcu ho používa pre všetkých spotrebiteľov,
s ktorým takýto typ zmluvy uzatvára. Text zmluvy, teda aj dohody o zrážkach zo mzdy, vopred pripravil

právny predchodca odporcu ako veriteľ, na tvorbe tohto vyhlásenia sa dlžník nijako nepodieľal,
nemožno preto uvažovať o tom, že išlo o individuálne dohodnuté zmluvné dojednanie, pri ktorom by
napríklad mala možnosť navrhovateľka ako dlžník sčasti vylúčiť dojednanie tejto dohody. Navrhovateľka
v konaní tvrdila, že jej nebolo poskytnuté žiadne vysvetlenie ani upozornenie na to, že súčasťou zmluvy
o úvere je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, neboli jej poskytnuté bližšie podrobnosti o následkoch a
obsahu dohody a v čase uzavretia zmluvy ani nemala vedomosť o tom, že spolu so zmluvou o úvere
podpisuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy.

V súvislosti s návrhom na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd konštatuje, že
navrhovateľka má jednoznačne daný naliehavý právny záujem na určení, že dohoda je neplatná, pretože
na základe tejto dohody vykonával zamestnávateľ zrážky zo mzdy na základe oznámenia odporcu
ako veriteľa, v tomto prípade listom z 30.9.2013 (č.l. 11 spisu). Takýto inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy umožňuje obísť ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok v tom zmysle, či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky),
ako aj ex offo preskúmavanie súdu, či daná pohľadávka nie je premlčaná. Spotrebiteľovi je nevyhnutné
poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe
dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Pokiaľ teda odporca
považuje dohodu za platnú a navrhovateľka tvrdí, že je neplatným právnym úkonom, vzhľadom
aj na je postavenie ako spotrebiteľky, v záujme vykonania ex offo kontroly tejto dohody a celého
úverového vzťahu , má naliehavý právny záujem na takomto určení daný, pretože jej právne postavenie
je neisté už i s ohľadom na to, že týmto zabezpečovacím prostriedkom môže odporca ako veriteľ vymôcť
nekontrolovateľne akékoľvek plnenie.

V čase uzatvorenia zmluvy o úvere, a teda aj dohody o zrážkach zo mzdy 28.12.2007 uzatvorenie
takéhoto zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch Občiansky zákon a ani zákon
č. 258/2001 Z.z. osobitne nezakazoval. Až novelou zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
vykonanou zákonom č. 102/2014 Z.z., bol v § 5a ods. 1 písm. a) vyslovene zakázaný takýto
zabezpečovací prostriedok, ibaže by táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Uvedené ustanovenie v čase
uzavretia zmluvy ešte neplatilo, ale podľa názoru súdu z účelu tohto ustanovenia je možné vychádzať.
Navrhovateľka ako spotrebiteľ nebola vôbec poučená o tom, že dohoda je súčasťou zmluvy o úvere,
ani o dôsledkoch uzavretia tejto dohody, pretože podpisom dohody dáva do rúk odporcu možnosť
zrážkami z jej mzdy domôcť sa plnenia bez akejkoľvek kontroly. Z prílohy k zmluve o postúpení
pohľadávky je pritom zrejmé, že pohľadávka voči navrhovateľke sa stala splatnou dňa 16.10.2009 a v
čase, kedy si odporca voči nej uplatnil nárok na zrážky zo mzdy (30.9.2013), bol jeho nárok na zaplatenie
dlžnej sumy už premlčaný.

Pokiaľ teda odporca použil, vzhľadom na okolnosti uzatvorenia tejto dohody, jej vopred pripravený
text odporcom, s účinkami bez akejkoľvek kontroly neprijateľných a neplatných zmluvných dojednaní
získať od spotrebiteľa plnenie, čo môže privodiť značnú majetkovú ujmu spotrebiteľovi, takéto konanie
nemožno označiť za dobromyseľné a čestné, spôsobuje výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie
zmluvnej slobody, preto celú dohodu o zrážkach zo mzdy ako rozpornú s dobrými mravmi podľa § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako i v rozpore s § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. súd považuje za
neplatnú (§ 39 Občianskeho zákonníka). Okrem toho z výpovede navrhovateľky v konaní vyplynulo, že
nemala žiadnu vedomosť o tom, že zároveň uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je začlenená
do textu zmluvy bez osobitného odčlenenia alebo zvýraznenia, možno teda usudzovať aj o nedostatku
vôle navrhovateľky uzavrieť takúto dohodu, a preto je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná aj podľa §
37 Občianskeho zákonníka.

Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd rozhodol tak, že dohodu o zrážkach zo mzdy,
ktorá je súčasťou zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 28.12.2007, ktorú navrhovateľka
uzavrela s právnym predchodcom odporcu, vyhlásil za neplatnú.

Navrhovateľka je ako spotrebiteľ oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok tak v konaní vznikla odporcovi
podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Súd preto odporcovi uložil zaplatiť na účet tunajšieho súdu
súdny poplatok za podaný návrh na začatie konania vo výške 132,50 eur (99,50 eur za návrh na začatie
konania a 33,- eur za návrh na vydanie predbežného opatrenia).

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v
konaní úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov v plnom rozsahu. Trovy pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 441,42 eur (2 úkony právnej pomoci po 61,85 eur, 1 úkon právnej pomoci po 64,54
eur, 2 x paušál po 8,04 eur, 1 x paušál po 8,39 eur, cestovné na trase Lučenec - Prievidza a späť dňa
29.4.2015 v sume 66,60 eur, náhrada za stratu času za 8 polhodín po 13,98 eur, DPH 20% zo sumy
251,36 eur ... 50,27 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.