Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28CbPv/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114217829
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1114217829.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej

veci žaloby žalobcu v I. rade : K. F., M. F. K. XXXX/XX, XXX XX Bratislava a žalobcu v II. rade: Berto
sk, s.r.o. so sídlom Hlavná 1, 900 66 Vysoká pri Morave, IČO: 452 781 56 spoločne právne zastúpený
spoločnosťou N. E. J., L..C..I.. L. L. N. X, XXX XX Bratislava proti žalovanému X. H. T. Q., miesto
podnikania S.. V. XX/XX. XXX XX L., K.: XXX XXX XX proti porušovaniu práva k ochrannej známke a
proti nekalej súťaži

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zdržať sa uvádzania mäsových výrobkov s označením „ POCTIVÁ“ na slovenský
trh.

Žalovaný je povinný zdržať sa predaja mäsových výrobkov s označením „ POCTIVÁ“ vo svojej

prevádzkarni podľa adresy uvedenej v živnostenskom registri vedenom SR.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi v I. rade a II. rade trovy konania vo výške 33,- EUR titulom
zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a vo výške
331,50 EUR titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške celkom 171,39 EUR to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.08.2014 domáhal proti žalovanému ochrany
proti porušovaniu práva k ochrannej známke a proti nekalej súťaži v s tým, že žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zdržať sa uvádzania mäsových výrobkov s označením „ POCTIVÁ“ na slovenský trh, a

stiahnuť všetky mäsové výrobky s označením „ POCTIVÁ“ už uvedené zo svojej prevádzkarne podľa
adresy uvedenej v živnostenskom registri Slovenskej republiky a nahradiť trovy konania žalobcom.
Pred podaním žaloby podal žalobca na tunajší súd aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia
dňa 18.06.2014, ktorým žiadal aby súd uložil žalovanému zdržať sa uvádzania mäsových výrobkov s
označením „ POCTIVÁ“ na slovenský trh a zaviazať ho stiahnuť všetky mäsové výrobky s označením
„POCTIVÁ“ zo svojej prevádzkarne.

Súd uznesením č. k. 28 CbPv 5/2015 zo dňa 11.07.2014 vyhovel návrhu na vydanie predbežného
opatrenia takto:

Žalovanýjepov i nný zdržaťsauvádzaniamäsovýchvýrobkovsoznačením„POCTIVÁ“naslovenský
trh a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.Žalovanýjepovinný stiahnuťvšetkymäsovévýrobkysoznačením„POCTIVÁ“zosvojejprevádzkarne
na adrese F. Kostku 59/18, 900 31 Stupava a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

Žalobca v I. rade a v II. rade sú povinní spoločne podať návrh vo veci samej v lehote 30 dní odo dňa

doručenia tohto uznesenia žalobcovi v I. rade a žalobcovi v II. rade.

Žalovaný sa voči uvedenému neodvolal, a uznesenie nadobudlo vykonateľnosť 23.07.2014,
právoplatnosť 08.08.2014. V zmysle ustanovenia uvedeného uznesenia žalobca v I. rade a v II. rade
podali žalobu na tunajší súd tak ako je uvedené vyššie.

Žalobca v I. rade svoj nárok na ochranu proti porušovania jeho práv odôvodnil tým, že v dôsledku
konania žalovaného je ohrozované jeho postavenia žalobcu na trhu za použitia nekalých obchodných

praktík a poškodenia dobrého mena ochrannej známky a o rozdrobenia rozlišovacej spôsobilosti jeho
ochrannej známky. Žalovaný svojím konaním vyvoláva nebezpečenstvo zámeny s označením žalobcu.
Žalobca v I. rade je vlastníkom ochrannej známky „POCTIVÁ“, POZ 901-2012, OZ 233758, zapísanej
v Niceských triedach 29,30,35,40,43, okre iného aj pre pojmy „šunka; šunkové výrobky“ v triede 29
(ďalej len „ochranná známka“). Pre tieto výrobky, okrem iných, žalobca v I. rade ochrannú známku aj

aktívne používa, a to prostredníctvom žalobcu v II. rade (ďalej „ žalobca v I. rade a žalobca v II. rade“
spoločne aj ako „žalobca“). Žalobca v II. rade je spoločnosťou s ručením obmedzeným zaoberajúca sa
produkciou a predajom mäsových výrobkov. V ďalšom texte žalobca v I. rade a II. rade bude spoločne
označovaný ako „ žalobca“. Registrácia ochrannej známky žalobcu v I. rade bola iba vyvrcholením
podnikateľskýchaktivít,ktorébolizameranénaprodukciukvalitnýchaledrahšíchmäsovýchvýrobkov.Je

zrejmé, že úspech takejto podnikateľskej stratégie závisí nielen na výlučnom používaní označenia, alebo
zapísanej ochrannej známky, ale z materiálneho hľadiska aj na udržiavaní vysokého štandardu a kvality
výrobkov. Táto časť podnikateľskej stratégie sa pre žalobcu v I. rade stáva prakticky nerealizovateľnou v
momente, kedy sa na trhu vyskytuje kolízny tovar, ktorého kvalitu nedokáže nijako ovplyvňovať. Pritom
pri drahších mäsových výrobkoch, kde má spotrebiteľ pochopiteľne vysoké očakávania, môže už aj len

jedno sklamanie na strane spotrebiteľa - ku ktorému dôjde v dôsledku zámeny a konzumácie kolízneho
tovaru, ktorého výrobcom nie je žalobca - spôsobiť, že na určitú značku zanevrie. V roku 2011 sa
pod značkou BERTO začala predávať Poctivá šunka. Ide o šunku „s vysokým podielom kvalitného
mäsa. Tento komerčný produkt bol nesmierne úspešný. Od roku 2011 až dodnes sa predalo výrobku
„Poctivá šunka“ viac než 488 ton. Žalovaný je živnostník prevádzkujúci maloobchodnú predajňu s

potravinami v Stupave na adrese prevádzkarne v zmysle výpisu zo živnostenského registra. Žalobca sa
dozvedel po návšteve tejto predajne, že žalovaný uvádza na slovenský trh výrobky českej spoločnosti
Kostelecké uzeniny, a.s., ktoré porušujú práva k ochrannej známke žalobcu. Žalovaný nie je výrobcom,
ale dodávateľom kolízneho tovaru. Vzhľadom na to, že ochranná známka žalobcu má platnosť na území
Slovenskej republiky, dáva mu toto možnosť konať proti tomu, kto vyrába tovar na tomto území, alebo

proti tomu, kto ho na slovenský trh uvádza. V tomto prípade výrobca kolízneho tovaru vyrába tovar
na území Českej republiky, a nie je tak v tomto konkrétnom prípade pasívne legitimovaný. Pasívne
legitimovaný však je žalovaný ako distribútor, ako konečný predajca, t.j. ako ten, kto kolízny tovar na
slovenský trh uvádza.

Žalobca má za to, že žalovaný sa svojim konaním dopúšťa porušovania § 8 ods. 2 písm. b) zákona o

ochranných známkach. Žalobca používa ochrannú známku v znení „POCTIVÁ“ v kombinácii so šunkou,
pre ktorú je táto ochranná známka zapísaná. Tým, že žalovaný uvádza na slovenský trh mäsové
výrobky s označeniami „POCTIVÁ SELSKÁ SLANINA“ a „POCTIVÁ PRAŽSKÁ ŠUNKA“, vyvoláva
nebezpečenstvo zámeny svojich výrobkov s výrobkami žalobcu. Žalobca ďalej uvádza, že pri posúdení
rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky treba konštatovať nasledovné. Z vizuálneho hľadiska je

dominantným prvkom slovný prvok „POCTIVÁ“, ktorý tvorí 78% plochy kombinovanej ochrannej známky.
Tento slovný prvok je v štandardnom fonte písma bez úpravy, čo znamená, že spotrebiteľ si pri
vizuálnom vneme zapamätá slovný výraz „poctivá“ ako taký a nebude brať veľký ohľad na grafickú
úpravu tohto výrazu. Z fonetického hľadiska možno uviesť, že ochranná známka bude reprodukovaná
ako „poctivá“, pričom ak bude žalobca používať pre tovary, pre ktoré je ochranná známka zapísaná,

t.j. napr. tovary ako „šunka, slanina, pečienka, dusené hovädzie mäso“ (vyberáme z tovarovej triedy
29), spotrebiteľ bude k takto označeným výrobkom odkazovať ako „poctivá šunka“, „poctivá slanina“,„poctivá pečienka“, „poctivé hovädzie“ a pod. Zo sémantického hľadiska si spotrebiteľ najviac zapamätá
slovný prvok „poctivá“, nakoľko tento je dominantný z oboch ďalších hľadísk, a samotný grafický prvok
nemá špecifický význam. Pri posúdení označení, ktoré používajú žalovaný a žalobca, z relevantných

hľadísk, treba konštatovať, že z vizuálneho hľadiska sú v používanom označení dominantné prvky
slová „POCTIVÁ SELSKÁ SLANINA“ a „POCTIVÁ PRAŽSKÁ ŠUNKA“. Zvyšné grafické, či slovné prvky
sú oveľa menšie a spotrebiteľ ich nemusí zaregistrovať. Tieto sú z vizuálneho hľadiska podobné s
dominantným prvkom „POCTIVÁ“ v rámci ochrannej známky žalobcu. Z fonetického hľadiska je možné,
že spotrebiteľ bude výrobky bežne reprodukovať ako „poctivá selská slanina“ a „poctivá pražská šunka“.

V takom prípade bude samozrejme slovo „poctivá“ slovom, ktoré najviac utkvie spotrebiteľovi v pamäti,
pretože sa nachádza na prvom mieste. Okrem toho však treba uviesť, že v bežnej komunikácii bežne
dochádza k skracovaniu dlhých názvov výrobkov z dôvodov určitej ekonómie a efektivity komunikácie.
Preto môžeme očakávať skrátenia na „poctivá slanina“ či „poctivá šunka“. Môžeme očakávať dokonca
na skrátenie aj len na označenie „poctivá“ v prípadoch, kedy spotrebiteľ nepotrebuje rozlišovať medzi
rôznymi druhmi tovarov, ale len medzi rôznymi značkami tovarov (na jednej strane značkou „POCTIVÁ“,

na druhej strane inou značkou). Miera podobnosti a pravdepodobnosti zámeny sa tým rapídne zvyšuje.
Tejto poslednej možnosti skrátenia si je určite vedomý aj výrobca tovarov, ktoré žalovaný uvádza na trh,
keďužvovizuálnomspracovaníoznačenianechávavystúpiťlenčasťsvojhooznačeniaakodominantnú.
Napokon zo sémantického hľadiska treba konštatovať, že jediným dištinktívnym prvkom na kolíznych
označeniach je slovo „POCTIVÁ“, zvyšné časti označenia len definujú druh výrobku (pričom vždy ide

o druh výrobku, pre ktorý môže žalobca svoju ochrannú známku používať). Tento dištinktívny prvok sa
zhoduje s tým prvkom v ochrannej známke, ktorý má jediný dištinktívnu silu z hľadiska fonetického,
a má najvyššiu dištinktívnu silu nielen z hľadiska vizuálneho, ale aj sémantického. Grafický prvok v
ochrannej známke nemá vysokú rozlišovaciu spôsobilosť zo sémantického hľadiska. Na druhú stranu
slovo „POCTIVÁ“, ktoré síce vo vzťahu k prihláseným tovarom pôsobí nezvyčajne, ale spotrebiteľ

si ho ľahko zapamätá, má zo sémantického hľadiska extrémne vysokú rozlišovaciu spôsobilosť. Zo
sémantického hľadiska sú tak ochranná známka, ako aj kolízne označenie, prakticky identické. Pri
porovnaní ochrannej známky s označením s označením, ktoré používa žalovaný je zjavné, že sú
podobné tak z vizuálneho, ako aj z fonetického hľadiska a najmä zo sémantického hľadiska, a že
tak existuje veľmi vysoká pravdepodobnosť zámeny. Spotrebiteľ, ktorý si plánuje kúpiť šunku značky

„POCTIVÁ“, si obe porovnávané označenia ľahko zmýli už i len v prípade, kedy vidí oba výrobky vedľa
seba na jednom regáli. O to vyššia je pravdepodobnosť zámeny, ak sa napr. na regáli nachádza len
kolízny tovar, a nenachádza sa na ňom tovar žalobcu opatrený jeho ochrannou známkou, a spotrebiteľ
tak nemôže oba výrobky porovnať. Fakt, že žalovaný využíva odlišnú grafickú úpravu písma a nevyužíva
grafický prvok z ochrannej známky je irelevantný, keďže dominantným vo forme, ktorá ho neviaže na

špecifickú grafickú úpravu písma, ta pokrýva aj viaceré grafické úpravy písma.

Keďže žalovaný používa dané označenie pre výrobky, ktoré sú totožné s výrobkami, pre ktoré je
zapísaná ochranná známka, možno konštatovať pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, a
možno tak konštatovať, že svojím konaním porušuje § 8 ods. 2 písm. b) zákona o ochranných známkach.

Vzhľadom na to, že reálne používanie ochrannej známky v hospodárskej súťaži vo vzťahu k výrobkom,

pre ktoré je ochranná známka zapísaná v triede 29, má vždy prakticky za následok označenie mäsových
výrobkov ako „poctivá šunka“, „poctivá slanina“, „poctivá pečienka“, „poctivé hovädzie“, a pod., možno
na základe vyššie uvedenej argumentácie a fortiori odvodiť porušenie § 47 ods. 1 písm. b) ObZ. Konanie
žalovaného, keď uvádza na trh výrobky s označeniami „POCTIVÁ SELSKÁ SLANINA“ a „POCTIVÁ
PRAŽSKÁ ŠUNKA“, je tak na základe vyššie uvedeného očividne spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo

zámeny výrobkov žalovaného s výrobkami spotrebiteľa. Týmto svojím konaním žalovaný navyše
napĺňa skutkovú podstatu § 48 ObZ, tým že žalovaný uvádza na trh výrobky pripodobnené výrobkom
žalobcu, aby tak využil dobrú povesť jeho výrobkov a získal tak pre svoje výrobky prospech, ktorý
by inak nedosiahol. Obchodná filozofia, „vyššia kvalita za vyššiu cenu“ sa nerealizuje jednoducho v
čase, kedy sa spotrebitelia snažia šetriť na potravinách. Kúpa drahších tovarov je prvotne spojená s

rizikom a pocitom nedôvery. Žalobcovi trvalo dlhý čas, kým sa na trh etabloval ako výrobca, na ktorého
sa spotrebitelia môžu spoľahnúť a pri ktorom sa nemusia obávať vyššej ceny výrobku. Spotrebitelia
dlhodobou skúsenosťou s výrobkami žalobcu značky „POCTIVÁ“ sa zistili, že žalobca pristupuje k
produkcii mäsových výrobkov „poctivo“. Žalobcove výrobky s názvom „poctivá šunka“ a iné sú v
konečnom dôsledku vyjadrením takto vybojovanej pozície na trhu s mäsovými výrobkami. Žalovaný

však namiesto toho, aby si svoju pozíciu vybojoval nezávisle na výrobkoch žalobcu - či je napokonzmyslom samotnej hospodárskej súťaži, - snaží sa „skrátiť si cestu“ tým, že prevezme a uvedie na trh iné
výrobky s označeniami patriacimi žalobcovi, čím využije jeho pozíciu a jeho povesť. Za nespravodlivé a
za ohrozujúce zdravú hospodársku súťaž, žalobca považuje to, ak by mal jeden súťažiteľ právo vyhnúť

sa potrebe budovať svoju značku tým, že označí svoje výrobky podobne ako výrobky iného súťažiteľa,
aby tak vyvolal dojem, že robí vlastne to isté ako iný súťažiteľ, resp. že medzi ním a druhým súťažiteľom
je nejaký vzťah. Takéto súťažné konanie treba označiť ako nekalé a parazitujúce. Situáciu považuje v
princípe rovnakú, ak sa takéhoto konania dopúšťa distribútor, ktorý výrobky na trh uvádza, aj keď ich sám
nevyrába. Aj ten sa totiž snaží dosiahnuť prospech - vo forme zvýšeného predaja - parazitovaním na

podnikateľskej činnosti iného súťažiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené možno napokon konštatovať, že
žalovaný vo všeobecnosti nekoná v súlade s dobrými mravmi súťaže, keďže parazitovanie a vyvolávanie
zámeny rozhodne nie konania v súlade s dobrými mravmi. Týmto dochádza k nekalej súťaži aj podľa
§ 44 ods. 1 ObZ.

Súd vyzval žalovaného, aby sa k žalobe vyjadril. Podaním zo dňa 23.10.2014 žalovaná uviedla, že
žalobu považuje za nedôvodnú, s ktorou nesúhlasí. Uvádza, že nie je výrobcom mäsových výrobkov,

ktoré sú uvedené k žalobe priloženým fotografiám. Nie je ani autorkou názvu „ Poctivá šunka“ ani
nevytvorila obal týchto výrobkov, a preto sa nemohla dopustiť porušenia ochranných známok. Tieto
ochranné známky nepoužíva a teda ich nemôže ani porušovať. Žalobu považuje za nezmyselnú a
neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť.

Súd vo veci vytýčil pojednávania na termíny 09.01.2015 a 13.02.2015, ktorých sa zúčastnil právny

zástupca žalobcov, žalovaný sa nezúčastňoval pojednávaní. Svoju neúčasť vždy riadne a včas
ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti s tým, že naďalej žiadal žalobu
zamietnuť. Súd na základe uvedeného pojednával v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti
žalovaného na obidvoch pojednávaniach.

Súd vykonal vo veci dokazovanie:

- prednesom právneho zástupcu žalobcov, ktorý k uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava vyjadrení
žalobcov, konanie žalovaného tak ako ho uviedol žalobca v I. rade v žalobe porušuje práva žalobcu
v I. rade ako vlastníka ochrannej známky a práva žalobcu v II. rade ako osobu používajúcu ochrannú
známku. Ohľadne nejasnosti ohľadne uvedenia mena a údajov pri zápise ochrannej známky v časti
vlastník, uvedené uviedol do súladu predložením výpisu z Úradu priemyselného vlastníctva, kde v

časti vlastník je správne uvedený: K. F., K. XXXX/XX, XXX XX Bratislava a dodatkom k osvedčeniu
o ochrannej známke s dátumom zmeny zápisu k 21.08.2013 doručenom súdu krátkou cestou na
pojednávaní 13.02.2015 a zároveň preukázal aktívnu legitimáciu žalobcu v II. rade existenciou Zmluvy o
spolupráci/ Licenčnej zmluvy predmetom ktorej je spolupráca účastníkov v oblasti používania ochrannej
známky, ktorej majiteľom je žalobca v I. rade. V rámci pojednávania požiadal právny zástupca žalobcov

o pripustenie zmeny návrhu podľa ustanovenia § 95 O.s.p. takto: „Žalovaný je povinný zdržať sa
predaja mäsových výrobkov s označením „ POCTIVÁ“ vo svojej prevádzkarni podľa adresy uvedenej
v živnostenskom registri vedenom SR.“ Súd pripustil zmenu žaloby v časti petitu žaloby v súlade s
návrhom právneho zástupcu žalobcov na pojednávaní 13. 02.2015.

- listinnými dôkazmi - Osvedčenie o zápise ochrannej známky vydanom Úradom priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky z 12.12.2012 č. zápisu 233758, Dodatok k osvedčeniu o zápise
ochrannej známky, Zmluva o spolupráci, Výpis z registra ochranných známok č. zápisu 233758,
fotodokumentácia obalov mäsových výrobkov a kópii pokladničných blokov o vykonaných nákupoch
u žalovaného, Vyjadrenie žalovaného z 21.10.2014, Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z
05.01.2015, 09.02.2015, Návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11.07.2014, Uznesenie

o nariadení predbežného opatrenia z 11.07.2014, výpis z obchodného registra žalobcu v II. rade z
obchodného registra a výpisom zo živnostenského registra žalovaného

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané:

Z Osvedčenia o zápise ochrannej známky vydanom Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky z 12.12.2012 č. zápisu 233758 pre zoznam tovarov: 29- mäso, mäsové výrobky a výťažky,šunka šunkové výrobky, ..... 30 - Pirohy, 35 - odborné obchodné poradenstvo, 40 - mäsiarstvo, 43 -
reštauračné služby., Dodatku k osvedčeniu o zápise ochrannej známky, Výpis z registra ochranných
známok č. zápisu 233758, že majiteľom ochrannej známky - kombinovanej, čiernobielej POCTIVÁ je

žalobca v I. rade., čím mu prináležia všetky práva majiteľa ochrannej známky uvedené v ustanovení §
8 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach.

Zo zmluvy o spolupráci a licenčnej zmluvy je osvedčené, že žalobca v II. rade je oprávnený užívať
ochrannú známku a spolupracovať so majiteľom ochrannej známky teda, že mu prislúcha právo ochrany
z práv k ochrannej známke.

Z fotodokumentácie obalov mäsových výrobkov (aj z internetovej stránky žalobcu v II. rade) a kópii

pokladničných blokov o vykonaných nákupoch 02.04.2014, u žalovaného vyplýva, že žalovaný predáva
mäsové výrobky s označením zameniteľným s ochrannou známkou žalobcu v I. rade.

Z výpisu z obchodného registra žalobcu v II. rade v časti predmet činnosti vyplýva, že činnosťou žalobcu
v II. rade je mäsiarstvo a kúpa tovaru a jeho predaj - maloobchod a veľkoobchod. Konanie žalovaného
sa dotýka práv a povinností aj žalobcu v II. rade, konajúceho na zmluvnom základe so žalobcom v I.

rade ako majiteľom ochrannej známky.

Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného je zrejmé, že vykonáva činnosti maloobchod so
zmiešaným tovarom a maloobchod s potravinami a pochutinami v prevádzkarni: 900 31 Stupava, F.
Kostku 59/18.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd v predmetnej právnej veci vychádzal z týchto ustanovení právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka („ďalej aj ako „ObZ“)
„ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 cit. zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa prepisov Občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa

zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 41 ObZ „Fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj
keď nie sú podnikateľmi (ďalej len "súťažitelia"), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v
záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné
pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.“

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1, 2 ObZ „(1) Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné
konanie (ďalej len "nekalá súťaž") a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže.(2) Obchodného
zákonníka nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon.“Podľa ustanovenia § 44 ods. 1, 2 ObZ: „(1) Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je
v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nekalá súťaž sa zakazuje. (2) Obchodného zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:

a) klamlivá reklama,

b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,

c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,

d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,

e) podplácanie,

f) zľahčovanie,

g) porušovanie obchodného tajomstva,

h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. “

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1,2 ObZ: „(1) Klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností,
obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá
uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a

ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje
alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.( 2 )Obchodného zákonníka pri posudzovaní
klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, o

a) tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania,
vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch,

ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol,

b) cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú
alebo poskytujú,

c) charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho
chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní.“

Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 ObZ „Klamlivým označením tovaru a služieb je každé označenie, ktoré
je spôsobilé vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, že ním označený tovar alebo služby
pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti alebo miesta alebo od určitého výrobcu alebo že vykazujú
osobitné charakteristické znaky alebo osobitnú akosť. Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené
bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných písomnostiach a pod. Takisto je nerozhodné, či ku

klamlivému označeniu došlo priamo alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ustanovenia
osobitného zákona platia obdobne.“

Podľa ustanovenia § 47 Vyvolanie nebezpečenstva zámeny je:

a) použitie obchodného mena alebo osobitného označenia podniku, ktoré používa už právom iný
súťažiteľ,

b) použitie osobitných označení podniku alebo osobitných označení alebo úpravy výrobkov, výkonov
aleboobchodnýchmateriálovpodniku,ktorévzákazníckychkruhochplatiapreurčitýpodnikalebozávod
za príznačné (napr. aj označenie obalov, tlačív, katalógov, reklamných prostriedkov),

c) napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaže by išlo o napodobenie v prvkoch,
ktoré sú už z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené, a napodobňovateľ urobilvšetky opatrenia, ktoré od neho možno požadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň
podstatne obmedzil,

pokiaľ tieto konania sú spôsobilé vyvolať nebezpečenstvo zámeny s podnikom, obchodným menom,

osobitným označením alebo výrobkami alebo výkonmi iného súťažiteľa. „

Podľa ustanovenia § 48 ObZ: „Parazitovaním je využívanie povesti podniku, výrobkov alebo služieb
iného súťažiteľa s cieľom získať pre výsledky vlastného alebo cudzieho podnikania prospech, ktorý by
súťažiteľ inak nedosiahol.“

Podľa ustanovenia § 53 ObZ „Osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené,
môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu

požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie
bezdôvodného obohatenia.“

Podľa § 54 ods. 1 ObZ : „Právo, aby sa rušiteľ protiprávneho konania zdržal a aby odstránil závadný
stav, môže okrem prípadov uvedených v § 48 až 51 uplatniť aj právnická osoba oprávnená hájiť záujmy
súťažiteľov alebo spotrebiteľov.“

Podľa ustanovenia § 55 ObZ „Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku
právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah,
formu a spôsob uverejnenia.“

Podľa ustanovenia § 8 z.č. 506/2009 Z.z o ochranných známkach v platnom znení (ďalej aj ako „ZoOZ“):
"(1) Majiteľ ochrannej známky má výlučné právo používať ochrannú známku v spojení s tovarmi alebo

so službami, pre ktoré je zapísaná. Majiteľ ochrannej známky je oprávnený používať spolu s ochrannou
známkou značku ®. (2) Ak tento zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky
nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie

a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná
známka zapísaná,

b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti
tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť
zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením,

c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré
meno a ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto

označenia bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena
ochrannej známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému
menu. (3) Na používanie označenia podľa odseku 2 sa primerane vzťahuje § 9 ods. 2. (4) Ak došlo
k neoprávnenému zásahu do práv z ochrannej známky, majiteľ ochrannej známky má právo domáhať
sa, aby porušenie alebo ohrozenie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené;

môže sa domáhať primeraného zadosťučinenia, ktorým môže byť aj peňažné plnenie. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia a právo na náhradu škody tým nie sú dotknuté.

Podľa ustanovenia § 9 ZoOZ : 1) Používaním ochrannej známky je používanie jej majiteľom v spojení
s tovarmi alebo službami, pre ktoré je zapísaná. (2) Používanie ochrannej známky podľa odseku 1 je
najmä

a) umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch prípadne na ich obaloch,b) ponuka alebo uvádzanie na trh takto označených tovarov alebo skladovanie na tieto účely, alebo
ponuka či poskytovanie takto označených služieb,

c) dovoz alebo vývoz takto označených tovarov,

d) používanie ochrannej známky v obchodnej korešpondencii alebo v reklame.

(3) Za používanie ochrannej známky podľa odseku 1 sa považuje aj

a)používanieochrannejznámkyvpodobe,ktorásaodpodoby,vktorejbolaochrannáznámkazapísaná,
odlišuje len v prvkoch nemeniacich jej rozlišovaciu spôsobilosť,

b) umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch alebo ich obaloch na území Slovenskej republiky
výlučne na účel vývozu.

(4) Používanie ochrannej známky so súhlasom majiteľa a používanie kolektívnej ochrannej známky (§
43) osobou, ktorá má oprávnenie ju používať, sa považuje za používanie majiteľom.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 ZoOZ: Na návrh majiteľa ochrannej známky súd nariadi, aby tovary,
materiály alebo nástroje, ktorých prostredníctvom priamo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu
práv chránených týmto zákonom, boli

a) stiahnuté z obchodnej siete,

b) definitívne odstránené z obchodnej siete,

c) inak zabezpečené spôsobom zamedzujúcim ďalšie porušovanie alebo ohrozovanie práva;
jednoduché odstránenie protiprávne použitého označenia na falšovanom tovare sa nepovažuje za
opatrenie zamedzujúce ďalšie porušovanie práva,

d) zničené vhodným spôsobom.

Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a
je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž je zakázaná. Nekalou
súťažou okrem iného je aj klamlivá reklama, klamlivé označovanie tovaru a služieb, vyvolávanie
nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa

a zľahčovanie. Podľa ustálenej judikatúry dobré mravy súťaže možno hodnotiť ako faktickú morálku
existujúcu buď v obchode, alebo v obchodnom odvetví, patrí do kategórie mimoprávnych pojmov,
ktoré sú meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcich všeobecne uznávaným
pravidlám slušnosti v obchode. Pojem dobré mravy súťaže treba chápať v zmysle zásad čestného
súťažného styku, ktoré ovládajú v trhovom hospodárstve právnu úpravu výrobkov a služieb, ako je

zakotvená v právnom poriadku. Ide o objektívny pojem, stačí, že konanie je v rozpore s dobrými mravmi
súťaže, pričom na subjektívnej stránke nezáleží. Rozpor s dobrými mravmi je porušením zo strany
súťažiteľa, teda konaním spôsobilým skresliť funkciu hospodárskej súťaže a tým zoslabiť alebo celkom
vylúčiť pozitívne účinky hospodárskej súťaže, prípadne ich zmeniť na negatívne.

Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že sa jedná o konanie žalobcov a žalovaného v hospodárskej

súťaži. Hospodárska súťaž už pojmovo predpokladá existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov, a
teda existenciu súťažného vzťahu. Subjektmi súťažného vzťahu však nemusia byť iba priami konkurenti,
ale všetky subjekty, ktoré dodávajú resp. poskytujú zhodné, podobné alebo navzájom substituovateľné
výrobky. Teda je potrebné posúdiť rozhodujúcu skutočnosť, či konanie jedného súťažiteľa zasahuje
do sféry činnosti druhého súťažiteľa. V tomto konaní bolo zrejmé, že výrobky súťažiteľov sa stretli

na trhu a to v predmete, čase a priestore a z uvedeného dôvodu je naplnená potreba ochrany práv
žalobcu v I. rade a žalobcu v II. rade voči konaniu žalovaného, ktoré je rozpore s dobrými mravmi
súťaže, bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcom. Došlo tak k naplneniu generálnej klauzuly podľa ust.
§ 44 Obchodného zákonníka a k naplneniu skutkových podstát nekalej súťaže podľa ust. § 47, § 48
Obchodného zákonníka:VzmyslerozsudkuNSSRz27.09.2001,sp.zn.ObdoV57/99cit.:„Kporušeniuprávamajiteľaochrannej
známky stačí hrozba zámeny. K zameniteľnosti dochádza objektívne, preto nie je potrebné skúmať
úmysel osoby, alebo okolnosti, či vedela , alebo mohla vedieť, že existujú výrobky chránené v prospech

majiteľa ochrannej známky.“ Súd má za to, že konanie žalobcu vykazuje znaky skutkovej podstaty
vyvolania nebezpečenstva zámeny, aj s ohľadom na uvedenú rozhodnutie súdu, t.j. neoprávneného
použitia osobitného označenia resp. označenia podobného osobitnému označeniu, ktoré už používa iný
súťažiteľ - žalobca v I. rade ako majiteľ a žalobca v II. rade ako osoba oprávnená používať ochrannú
známku, žalovaný používa neoprávnene ochrannú známku žalobcu v I. rade, resp. označenia totožné

alebo značne podobné, na označovanie svojich výrobkov, a to najmä na obaloch svojich výrobkov, a
za účelom svojej reklamy. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z fotodokumentácie predloženej
žalobcami.

V zmysle rozsudku NS SR sp.zn. 5 Obo 103/01, ZSP 4/2003 „Predpokladom pre naplnenie skutkovej
podstaty nekalosúťažného konania parazitovaním na povesti je existencia takej povesti , aby sa na
nej vôbec mohlo parazitovať. Parazitovať možno na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného

súťažiteľa,pričommusíísťokonanieúmyselnéscieľomzískaťprospech.“Tedaide ovyužívaniepovesti
žalobcu v I. rade a povesti jeho výrobkov žalovaným s cieľom získať pre výsledky svojho alebo cudzieho
podnikania prospech, ktorý by súťažiteľ inak nedosiahol. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z
listinných dôkazov založených v spise.

V konaní nebolo preukázané, že by medzi žalobcami a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmlúv, dohôd

alebo dojednaní, ktoré by oprávňovali na také konanie žalovaného. Žalovaný súdu nepredložil ani jeden
dôkaz, ktorý by potvrdil opak tvrdenia žalobcov. Žalobca v I. rade preukázal vlastnícke práva k ochrannej
známke, žalovaný v II. rade preukázal právo nakladať s touto ochrannou známkou. Konanie žalovaného
porušuje práva majiteľa ochrannej známky a teda jeho konanie posúdil ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi súťaže, ktoré je spôsobilé spôsobiť materiálnu a nemateriálnu ujmu žalobcom. Na základe takto

preukázaných skutočností, má súd za to, že je spravodlivé a v súlade s ústavným právom na súdnu
ochranu , žalovaného zaviazať, aby sa uvedeného konania zdržal a odstránil závadný stav.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca v I. rade a v II. rade mali vo veci plný
úspech, preto súd zaviazal žalovaného, ktorý nemal vo veci žiadny úspech k náhrade trov konania.
Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 33,- EUR za podaný návrh na nariadenie
predbežného opatrenia podľa položky 1 písm. c) a vo výške 331,50 EUR za podaný žalobný návrh podľa

položky 3 písm. c) Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a náhradu
trovy právneho zastúpenia žalobcov, vyčíslené podľa ust. § 11 ods. 1, § 13 ods. 2 § 13a vyhlášky
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume celkom
171,39 EUR za 2 úkonov právnej služby v roku 2014 - 61,85 EUR a v roku 2015 - 64,53 EUR v polovici
za prevzatie a prípravu zastúpenia a účasť na pojednávaní a režijný paušál vo výške 1x8,04 EUR a

1x 8,39 EUR plus DPH.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu
ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky adatované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).