Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 13, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/75/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612010182
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5612010182.1

Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 13. januára 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný
G. E. K. R. O. H. Č. Í. L. , nar. XX. XX. XXXX H. G., trvale bytom H. XXX, O. M. G.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
od 10. 10. 2009 do 13. 1. 2015, s výnimkou mesiaca marec 2010, kedy zaplatil na výživnom 752,-
CZK (29,54 eura), mesiaca jún 2010, kedy zaplatil výživné v sume 761,- CZK (29,55 eura) a mesiaca
marec 2011, kedy zaplatil výživné v sume 597,- CZK (24,47 eura), a to všetko do rúk matke maloletých
detí, neplatí výživné na svoje deti G., U.. XX. X. XXXX, G., U.. XX. X. XXXX K. K., U.. XX. X. XXXX,
pretože po skončení výkonu trestu odňatia slobody dňa 9. 10. 2009 sa nikde nezamestnal, ako uchádzač
o zamestnanie sa zaevidoval až v januári 2010, uspokojil sa s poberaním dávky v hmotnej núdzi,
nezabezpečil si zdroj príjmu ani brigádnickou činnosťou, pritom výška vyživovacej povinnosti mu bola
určená rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 3C/176/2005 zo dňa 12. 9. 2007 vo výške 702,- Sk
(23,30 eura) na každé dieťa, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, do rúk matky G. E., U.. XX. X.
XXXX, R. Q. XX, O.. F., Č. A., a rozsudkom Okresného súdu Tachov sp. zn. 13P/14/2007 zo dňa 10.
11. 2010 mu bola určená vyživovacia povinnosť na dcéru G. vo výške 23,- eur vždy do 15. dňa každého
mesiaca vopred k rukám ústavu, odo dňa umiestnenia 6. 9. 2010 v Detskom domove Mariánske Lázně,
a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom G. E. sumu najmenej 2866,58 eura, a G. E., ktorá dňa
XX. X. XXXX nadobudla plnoletosť a 31. 8. 2014 ukončila štúdium na strednej škole, sumu najmenej
1.280,29 eura,
t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas a na viacerých osobách),

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ (§ 138 písm. b/, písm. j/ Trestného
zákona) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona na trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na G. E. obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ (§ 138 písm. b/, písm. j/ Trestného
zákona) Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe
a odpovedal kladnou odpoveďou „áno“ na otázky položené podľa ustanovenia § 333 ods. 3 písm. c/,
d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku.

Súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal vyhlásenie obžalovaného,
že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko prečin zanedbania povinnej výživy
je špecifickým trestným činom, pri ktorom je nevyhnutné zisťovať rozsah plnenia, resp. neplnenia
vyživovacej povinnosti vykonaním dokazovania.

Obžalovaný na svoju obhajobu uvádzal, že pokiaľ mal vedomosť o adrese bývalej manželky, tak peniaze
na výživné čiastočne plnil. Párkrát telefonoval so staršou dcérou. Vedel, že je v detskom domove, a že
otehotnela ako maloletá. On poberá len dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,70 eur. Naposledy pracoval
v roku 2008 v Českej republike. Hľadal si prácu, každý mesiac musel nosiť na úrad papier. Niektorí
zamestnávatelia neprijímali, iní vyžadovali doklad o zdravotnej spôsobilosti. Spolu s matkou bývali v
bytovej jednotke domu patriacemu Roľníckemu družstvu Liptovský Ondrej, avšak nemali peniaze na
odkúpenie bytu za 1000,- eur, preto museli odísť. V súčasnosti býva vo H. Č.. XX u kamarátov. 20,-
eur poskytuje na byt a zostáva mu 42,70 eur. Vzhľadom na nedostatok peňazí a obmedzené možnosti
pohybu, snaží sa, vypytuje sa aj kamarátov na prácu. V Českej republike prestal pracovať, keď ho
zadržali, lebo sa nedostavil na súd. Potom sa tam už nechcel vrátiť. Je tam určite viac práce, ale vrátiť
sa nechce, žije tu s matkou, ktorá má už 65 rokov. Fajčí tabak, ktorý si kupuje za 2,90 eur na dva týždne.
Sem-tam na dedine vykonával nejakú fušku. Ku lekárom nechodí, lieky neužíva, i keď moc zdravý sa
necíti. S deťmi sa nestretáva, je mu za nimi ľúto. Detskému domovu, v ktorom bola dcéra umiestnená,
neuhradil žiadne peniaze. Mal záujem, ale nemal ich odkiaľ zobrať.

V súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora boli
prečítané zápisnice o výsluchu svedkýň G. E., G. E. K. L. E..

G. E. v prípravnom konaní dňa 12. 3. 2012 uviedla, že s obžalovaným boli manželia asi desať rokov.
K rozvodu došlo asi v roku 2004. Býva v Q. Č.. XX, E., Č. A.. V uvedenej dobe bola zamestnaná ako
robotníčka vo firme LOXES, Nová Hospoda, okr. Tachov. Okresný súd v Brezne na Slovensku rozhodol
o rozvode a určení výživného, ktoré má bývalý manžel platiť. Vyživovaciu povinnosť si neplní, dosiaľ
jej nikdy žiadne peniaze neodovzdal, ani neposlal. Z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti deti trpia
núdzou. V roku 2011 pracovala iba posledné tri mesiace, kedy od januára do septembra bola evidovaná
na úrade práce a sociálnom úrade. Nemala sa ako dostať do práce, pretože nemala automobil. Dlhuje
na nájme v mieste svojho predchádzajúceho bydliska v Q. XX, a z uvedeného dôvodu sa musela
presťahovať inam. Na Sociálnom úrade v Stříbre požiadala o náhradné výživné vo februári 2011. Bol
jej priznaný príspevok na bývanie, stravu a na deti. Od februára do júna 2011 dostávala podporu v
nezamestnanosti od úradu práce. Sociálny úrad jej doplácal do výšky priznanej dávky. Od úradu práce
dostávala 3.000,- Kč mesačne a sociálny úrad jej platil niečo cez 8.000,- Kč, teda celkovo mala do

júna okolo 11.000,- Kč mesačne. Potom vznikol problém s vydaním občianskeho preukazu jej najstaršej
dcére G., a od júla do septembra 2011 zostala úplne bez finančných prostriedkov. Dostala len peniaze zo
sociálneho úradu, jedenkrát asi 3.000,- Kč. Musela si požičiavať peniaze na živobytie od priateľa. Po celý
rok dostávala iba prídavky na deti, asi 1.200,- Kč mesačne. Na najstaršiu dcéru G., ktorá bola umiestnená
v Detskom domove v Mariánskych Lázňach, platila mesačne 771,- Kč plus platila za stravu a oblečenie,
celkovo teda okolo 2.000,- Kč mesačne. Mladšia dcéra G. ju vyjde asi na 2.000,- Kč a najmladší K. asi
1.500,- Kč mesačne. Dcéra G. jej vravela, že otec jej volal a pýtal sa jej, ako sa má, čo bolo asi tri - štyri
mesiace pred vykonávaným výsluchom. Deťom žiadne darčeky neposiela, na výchove detí sa nepodieľa.
Dcéra G. bola umiestnená do detského domova, pretože zanedbávala povinnú školskú dochádzku.

Pred dožiadaným Okresným súdom v Tachove v Českej republike G. E. dňa 5. 1. 2015 uviedla, že
obžalovaný na žiadne z detí nezaplatil žiadne výživné. Nie je schopná sa vyjadriť k tomu, koľko jej dlhuje.
Po roku 2009 nenastala situácia, kedy by neplatenie výživného malo mať trvalé nepriaznivé následky na
deti. Pokiaľ ide o dcéru G., H. Q. sa zdržiavala len krátko. V súčasnej dobe býva v E. u svojho priateľa.
Jej presnú adresu nepozná. Pokiaľ vie, G. E. dcére žiadne výživné neplatil. Dcére ukončila štúdium ku
koncu júna 2014, po tom ako otehotnela.

Svedkyňa G. E. pred dožiadaným Okresným súdom v Tachove dňa 12. 1. 2015 uviedla nasledovné.
Obžalovaný jej za obdobie od 10. 10. 2009 do ukončenia štúdia výživné neuhradil ani čiastočne. Štúdium
ukončila 30. 6. 2014. Po ukončení štúdia nenastúpila do zamestnania, pretože už v tej dobe bola na
materskej, a to od 11. 11. 2013. Otec ju naposledy kontaktoval v lete 2014, pýtal sa jej, ako sa má. Od
tej doby sa jej už neozval, ani nemohol, pretože ona má nové telefónne číslo, ktoré on nepozná. Žiadne
darčeky ku sviatkom jej neposielal.

Svedkyňa L. E., pracovníčka Detského domova Mariánske Lázně v prípravnom konaní dňa 5. 3. 2012
uviedla, že G. E., U.. XX. X. XXXX bola v Detskom domove v Mariánskych Lázňach umiestnená od 6. 9.
2010 na základe rozsudku Okresného súdu v Tachove, č. k. 13P/14/2007-138 zo dňa 10. 11. 2010, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 5. 1. 2011. V čase výsluchu svedkyne bola G. E. stále umiestnená v
ústavnej výchove. Obžalovaný si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil, nenahradil žiadnu
finančnú čiastku, ani Detský domov v Mariánskych Lázňach žiadnym spôsobom nekontaktoval, napr.
v snahe uzavrieť splátkový kalendár na dlžnú čiastku. O svoju dcéru nejaví žiadny záujem, nikdy v
Detskom domove nebol, neposielal žiadne darčeky, ani listy. Od 6. 9. 2010 do konca januára 2012
dlhoval celkovo sumu 12.407,- Kč.

Z potvrdenia Základnej školy a materskej školy v Záchlumí, Stříbro, zo dňa 13. 3. 2012 mal súd
preukázané, že maloletý K. E.Č., U.. XX. X. XXXX, navštevuje základnú školu a materskú školu,
príspevkovú organizáciu v Záchlumí.

Z potvrdenia Hotelovej školy v Mariánskych Lázňach zo dňa 13. 3. 2012 mal súd preukázané, že G. E.
bola v školskom roku 2011/2012 žiakom prvého ročníka denného štúdia školy.

Z potvrdenia o návšteve školy - Základnej školy Stříbro, Mánesova 485, mal súd preukázané, že G. E.,
U.. XX. X. XXXX bola v školskom roku XXXX/XXXX žiačkou šiestej triedy.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 16. 1. 2012 mal súd preukázané, že obžalovaný bol
zamestnancom do 9. 2. 2007. Dôchodok nepoberá, nemocenské dávky nepoberá.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, odbor služieb zamestnanosti zo dňa
17. 1. 2012 mal súd preukázané, že obžalovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od
22. 1. 2010. S úradom spolupracuje, pravidelne preukazuje potvrdenia o hľadaní zamestnania.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, odbor sociálnych vecí a rodiny,
vysunuté pracovisko Liptovský Hrádok, zo dňa 17. 1. 2012 mal súd preukázané, že obžalovaný je vedený
ako občan v hmotnej núdzi od 1. 1. 2010 a poskytovaná mu je dávka a príspevky v hmotnej núdzi v
sume 62,50 eur mesačne.

Zo šekových poukážok - EUROGIRO mal súd preukázané, že obžalovaný v marci 2010 zaplatil na
výživnom G. E. sumu 752,- Kč, po prepočte konverzným kurzom 29,54 eur, 28. 6. 2010 zaplatil 761,-

Kč, po prepočte konverzným kurzom 29,55 eur, a 17. 3. 2011 zaplatil G. E. výživné v sume 597,- Kč,
po prepočte konverzným kurzom 24,47 eur.

Z písomnej správy Detského domova Mariánske Lázně zo dňa 22. 9. 2014 mal súd preukázané, že G.
E. ukončila pobyt v detskom domove 20. 6. 2014 na vlastnú žiadosť, kedy úspešne ukončila štúdium na
Hotelovej škole v Mariánskych Lázňach, učebný odbor čašník. G. E. nenahradil dlžné výživné určené
na G. E., a ani G. E. prostredníctvom ústavu nekontaktoval, s Detským domovom nekomunikoval. Za
obdobie od 6. 9. 2010 do ukončenia pobytu G. E. v Detskom domove dlhuje na ošetrovnom sumu
27.974,- Kč.

Zo správy o povesti obce Vavrišovo na obžalovaného zo dňa 2. 12. 2014 mal súd preukázané, že
obžalovaný je prihlásený na trvalý pobyt v poľnohospodárskej budove, ktorá je v spoluvlastníctve G. L. z
D. a G. L. z H.. V mieste trvalého pobytu sa nezdržiava. Obci nie je známa adresa jeho nového pobytu.
Jeho správanie na verejnosti nebolo doposiaľ predmetom riešenia komisie pre verejný poriadok.

Z odpisu z registra trestov mal súd preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný.
Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/57/2003 zo dňa 29. 9. 2009 bol odsúdený pre
spolupáchateľstvo trestného činu výtržníctva podľa § 9 ods. 2 k § 202 ods. 1 Trestného zákona účinného
do 1. 1. 2006 a uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov so zaradením na výkon
trestu do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 2T/94/2011-85 zo dňa 19. 8. 2011 bol
obžalovaný uznaný za vinného z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa
§ 216 ods. 1, 2 písm. c/ Trestného zákona a uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov,
výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Skúšobná doba
uplynula dňa 8. 3. 2013.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach,
mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.

Výpoveďou obžalovaného, matky maloletých detí G. E., výpoveďou dcéry obžalovaného G. E. a
výpoveďou pracovníčky Detského domova Mariánske Lázně, mal súd jednoznačne a bez pochybností
preukázané, že obžalovaný od 10. 10. 2009 do dňa konania hlavného pojednávania 13. 1. 2015, s
výnimkou mesiacov marec 2010, kedy zaplatil na výživnom 752,- CZK (29,54 eur), mesiaca jún 2010,
kedy zaplatil výživné v sume 761,- CZK (29,55 eura) a mesiaca marec 2011, kedy zaplatil výživné v sume
597,- CZK (24,47 eura), neplatil výživné na svoje maloleté deti G. E., G. E.Č. K. K. E., a to ani matke
maloletých detí, ani G. E., ktorá nadobudla plnoletosť dňa 10. 4. 2014, a rovnako neposkytoval výživné
ani Detskému domovu Mariánske Lázně, kde bola G. E. umiestnená od 6. 9. 2010 do 20. 6. 2014.

Z výpovede samotného obžalovaného a z písomných správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mal
súd preukázané, že obžalovaný je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22. 1. 2010. Obžalovaný
priznal, že v roku 2008 bol zamestnaný v Českej republike, avšak po jeho zadržaní, kedy sa nedostavil
na súd, tam pracovať prestal a späť sa už nechcel vrátiť, pričom bližšie podstatné a logické dôvody jeho
nezáujmu opätovne sa zamestnať na území, kde podľa jeho vlastného vyjadrenia boli lepšie zárobkové
možnosti a aj jeho vlastné deti sa tam zdržiavajú, neuviedol. Z vyjadrenia obžalovaného o jeho snahe
nájsť si prácu nevyplynulo žiadne presvedčivé a skutočne efektívne úsilie získať trvalý zdroj zárobku.
Nebolo zistené, že by obžalovaný trpel zdravotnými ťažkosťami, ktoré by mu bránili uplatniť sa na trhu
práce či už v rámci Slovenskej republiky, alebo v Českej republike, prípadne na trhu práce v rámci
územia Európskej únie. Hoci obžalovaný na jednej strane argumentoval, že nemá dostatok finančných
prostriedkov na platenie výživného, na druhej strane priznal, že vyfajčí tabak v cene 2,90 eur na dva
týždne, čo súd nepovažuje za bežnú súčasť potrieb nevyhnutných k živobytiu.

Napriek tomu, že obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť rozsudkom Okresného súdu Brezno
sp. zn. 3C/176/2005 zo dňa 12. 9. 2007 vo výške 702,- Sk (23,- eur) na každé dieťa, a rozsudkom
Okresného súdu Tachov sp. zn. 13P/14/2007 zo dňa 10. 11. 2010 mu bola určená vyživovacia povinnosť
na dcéru G. vo výške 23,- eur k rukám ústavu - Detského domova Mariánske Lázně, svoju povinnosť s
výnimkou horeuvedeného obdobia si neplnil, s deťmi sa nestretával a ani inak v naturálnej forme im na
uspokojovanie životných potrieb neprispieval. Obžalovaný si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti,

jej neplnenie v konaní pred súdom priznal a prejavil i ľútosť, avšak súd považuje jeho hlavný argument,
že do Českej republiky, kde by mal možnosť zárobku, sa už nechcel vrátiť, lebo žije so svojou matkou
na území Slovenska, za prejav jeho nedostatočne vyvinutej zodpovednosti v prvom rade ako rodiča
troch detí.

Výživné sa má platiť v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, a trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Obžalovaný neprejavil snahu o patričné zabezpečenie
výživy, ošatenia, bývania, starostlivosti o zdravie, vzdelávanie, výchovy, kultúry a pod. svojich detí.

Súd vzhľadom k špecifickej povahe trestného činu zanedbania povinnej výživy, ktorý má charakter
pokračovacieho trestného činu a prvky trváceho trestného činu, v súlade s ustanovením § 122 ods.
13 Trestného zákona skúmal rozsah neplnenia vyživovacej povinnosti až do doby, kým bol vyhlásený
rozsudok súdu prvého stupňa.

Preukázané bolo, že obžalovaný za obdobie od 10. 10. 2009 do 13. 1. 2015 s výnimkou marca 2010,
mesiaca jún 2010 a marca 2011 dlhuje na výživnom pre maloleté deti G. E. K. K. E. ich matke najmenej
2.866,58 eur a dcére G. E., ktorá dňa XX. X. XXXX nadobudla plnoletosť a 31. 8. 2014 ukončila štúdium
na strednej škole, sumu najmenej 1.280,29 eur. Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové
znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ (§ 138 písm. b/, písm.
j/ Trestného zákona) Trestného zákona, pretože úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t. j. po dlhší
čas a na viacerých osobách. Súd v rámci ustálenia skutkovej vety nezaradil Detský domov Mariánske
Lázně medzi osoby oprávnené na plnenie výživného, nakoľko išlo o ústavné zariadenie, kde bola G.
E. umiestnená ešte ako maloletá, a tak po nadobudnutí jej plnoletosti je osobou oprávnenou prijať
plnenie výživného ona samotná, pričom súd poukazuje na ustanovenie § 81 ods. 1, ods. 2 Zákona o
rodine, keď detský domov je len tzv. „platobným miestom“ v prípade nariadenia ústavnej starostlivosti.
V každom prípade ide o nárok dieťaťa, a preto je v uvádzaných ustanoveniach vymedzený len subjekt,
ktorému sa výživné poukazuje, keďže ho nemožno plniť do rúk subjektu nespôsobilého na právne úkony.
Po nadobudnutí spôsobilosti na právne úkony, t. j. dovŕšením plnoletosti dňom XX. X. XXXX vznikla
povinnosť obžalovaného platiť výživné priamo dcére G. E..

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosť jeho nápravy, a taktiež i rovnováhu
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, keď obžalovaný priznal spáchanie trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval, a priťažujúcu okolnosť, že už bol v minulosti odsúdený, vychádzal súd zo zásady,
že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu,
čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu
spoločnosti, jednak pred páchateľmi trestného činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie
trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak
aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere dva roky, lebo takto uložený trest je trestom
primeraným z hľadiska individuálnej i generálnej prevencie, keď v prípade obžalovaného samotná
hrozba trestom vo forme podmienečného trestu odňatia slobody by neviedla k náprave, nakoľko v
minulosti obžalovaný už bol opakovane odsúdený, a to aj trestom nepodmienečným, avšak samotná
hrozba trestného stíhania a odsúdenia v prejednávanej veci u neho neviedla k uvedomeniu si závažnosti
svojho konania a v protiprávnom konaní pokračoval po dlhší čas a proti viacerým osobám. Súd
obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so
stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného
trestného činu bol v ústave na výkon trestu odňatia slobody pre inú úmyselnú trestnú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.