Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/150/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110011734
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8110011734.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Petrom Šuťakom na hlavnom pojednávaní dňa 8. januára 2015

v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

C.. C. W. Y. A. L. O., nar. X.X.XXXX v D., trvale bytom E., D. XXX/XXX,

j e v i n n ý, ž e

- v období od 30.10.2003 do 2.1.2008 v E. ako súdny exekútor Exekútorského úradu so sídlom E.,
D.U. XXXX/XX, ustanovený ako náhradník za predchádzajúceho exekútora JUDr. G. L., odvolaného
rozhodnutím Ministra spravodlivosti SR č. XXXX/XXXX-XX zo dňa 29.7.2003, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 6.8.2003, v exekučnom
konaní sp. zn. Y. XX/XX, vedenému proti povinnému W. V., obdŕžal od povinného platby na exekútorsky
účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom v Tatra banke a.s., pobočka D., v celkovej výške 245.000,- Sk
(8.132,51 €), ktorú sumu mal odovzdať oprávnenému - D. a.s. R. a neskôr inému oprávnenému V. V. V.

a.s.R.alebonaúčetJUDr.G.E.,ExekútorskýúradsosídlomH.,M.XXXX/XX,ktorýbolpoverenýďalším
výkonom exekúcie na základe uznesenia Okresného súdu E. U. H., sp. zn. Y. XX/XX zo dňa 20.12.2007,
právoplatného dňa 2.1.2008, kde obžalovanému bola priznaná odmena vo výške 9.143,- Sk a zvyšné
vymožené peniaze neodviedol a použil ich na iný nestotožnený účel, čím takto poškodenému W. V., nar.
17.9.1960, trvale bytom E. XX, okr. E. U. H. spôsobil škodu najmenej 235.857,- Sk (7.829,02 €),

t e d a

- prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

- prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1,2 písm.a/ Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm.j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti, § 56 ods. 1,2 Tr. zákona peňažný
trest vo výške 3.000,- (tritisíc) €.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodeného W. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, okr. E.
U. H., s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Prešove podal dňa 21.12.2010 obžalobu na obv. C.. C. W. pre skutok, ktorý právne
kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného C.. C. W., svedkov W.
V., M.N. V., C.. G. E., K. G., R. Ž., znalkyne Ing. K. R., prečítaním listinných a ďalších dôkazov a zistil
nasledovné:

Obžalovaný C.. C. W. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a uviedol, že namieta nepríslušný
súd a obžalobu považuje za predčasnú, nakoľko exekúcia ešte nie je ukončená a on má nárok
na náhradu trov exekučného konania. V obžalobe nie je uvedená presná výška spôsobenej škody,
lebo neboli odpočítané trovy exekučného konania a DPH a nie je zrejmé, akú škodu mal spôsobiť
poškodenému V.. V roku 2003 bol ustanovený za náhradníka súdneho exekútora C.. L., kde on všetky

peniaze z účtov vybral a previedol ich na osobný účet. Potom bol zrušený pracovný pomer C.. L. a
mala byť vyriešená predbežná otázka, koľko zobral C.. L.. Taktiež podľa jeho názoru nemohlo dôjsť k
sprenevere, lebo tieto peniaze nepatria pánovi V., ale patria oprávneným. V roku 2007 bol spis odsunutý
JUDr. E. a nebolo rozhodnuté o preddavku a nie je možné urobiť vyúčtovanie, lebo exekúcia ešte
nebola ukončená. Je potrebné rozhodnúť o trovách, ktoré mu patria a časť peňazí bola V. vyplatená na

účet JUDr. L.. Sumu 80.000,-Sk vymohol ešte JUDr. L. a on nastúpil ako náhradník dňa 16.9.2003 a
k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora došlo 20.12.2007, kde uznesenie nadobudlo právoplatnosť
začiatkom roka 2008 a spis bol odoslaný JUDr. E.. Od JUDr. L. nedostal žiadne finančné prostriedky
a pri preberaní úradu postupoval v súlade so zákonom a kancelária v D. fungovala ďalej a JUDr. L.
pôsobil ako zamestnanec a s účtom disponoval jedine JUDr. L.. Dispozičné právo k účtom mal JUDr.

L. a na Okresnom súde E.Í. sa vedie konanie, kde JUDr. L. si uplatňuje sumu 10.000.000,-Sk z dôvodu
vysporiadania jeho odmeny ako aj preddavkov. Oznámenia povinným, kde majú uhrádzať platby, boli
zasielané priebežne. Peniaze neboli zaslané na účet nového exekútora, nakoľko nie je rozhodnuté
o trovách exekúcie a došlo aj k zmene oprávneného a k vysporiadaniu trov nedošlo, lebo spis nie
je ukončený. Pokiaľ je aj doklad o postúpení pohľadávky, toto nie je smerodajné, lebo o tom musí

rozhodnúť súd. Taktiež je mu známe, že JUDr. E. už ukončil exekútorskú činnosť a nevie uviesť, či
bolo urobené vyúčtovanie alebo nie, lebo kompletný spisový materiál bol zaslaný. Preúčtovanie v lehote
7 dní nebolo urobené, lebo táto lehota platí iba pri schválení príklepu predaja nehnuteľnosti. Pokiaľ
existuje právoplatné rozhodnutie súdu, kde boli vyčíslené trovy exekúcie, uviedol, že túto skutočnosť
nepopiera, ale nevie uviesť, či mal k dispozícii exekučný spis. Pani V. sa ozvala a dlh splácali v splátkach

a nepamätal si, či bola vykonaná exekúcia predajom hnuteľných veci resp. nehnuteľných veci a pokiaľ
JUDr. L. vydal príkaz na predaj nehnuteľných veci, nevie uviesť, prečo záložné právo nebolo zrušené a
záložné právo sa ruší až vtedy, keď je zaplatená celá pohľadávka vrátane trov. Odmena v tomto prípade
mala predstavovať sumu 20 % zo sumy 229.000,- Sk + DPH, kde túto sumu by si ponechal a zvyšok
mal byť poukázaný novému exekútorovi alebo oprávnenému, pokiaľ nie sú pochybnosti alebo vymožená

suma by bola vložená do depozitu.
Svedok W. V. uviedol, že najprv dostali prvého exekútora, kde mu začali platiť a dohodli sa na splátkach
a potom zobral veci z domu a taktiež zobral dom, ktorý dcéra odkúpila naspäť a bolo to na Obecnom
úrade E. a následne ho kontaktovali, koľko ešte majú platiť a následne im prišiel papier, že JUDr. L.
je zrušený a novým exekútorom je JUDr. W.. Žiadali od JUDr. L., aby vystavil potvrdenie, koľko majú

zaplatené a uviedol, že s tým, nemá nič spoločné, že spisy mu ukradol JUDr. W. a preto kontaktovali
JUDr. W., kde chceli vedieť, kde majú posielať peniaze a ten im oznámil rovnaký účet ako doposiaľ. Po
niekoľkých rokoch si prepočítali, že už to majú vyrovnané a keď zisťovali, koľko ešte majú platiť, uviedli,
že vec prevzal JUDr. E., kde mu uvádzali, že to majú vyrovnané, ale tento zablokoval účet a stiahol
12.000,- Sk. Z uvedeného dôvodu prefotili všetky doklady o úhrade a poslali ich JUDr. E. a aj firme.

Vtedy sa ozval JUDr. W., že to už je preplatené a následne ho manželka kontaktovala a potom aj on,
kde JUDr. W. uviedol, že je to ukončené a je to preplatené. Ak žiadal, aby JUDr. W. zaslal vyúčtovanie,
už sa viac neozval. Pokiaľ ide o exekútorov, dva roky peniaze vymáhal JUDr. L. a následne 4 roky JUDr.
W. a následne JUDr. E., ktorý mu uviedol, že sa peniaze stratili a z toho dôvodu bolo podané trestné
oznámenie. Splátky prestali platiť v roku 2007 alebo 2008 a podľa neho ešte jeden doklad chýba, lebo

dcéra vyplatila za dom sumu 25.000,- Sk. S obžalovaným boli iba v telefonickom kontakte a JUDr. L.poukázali sumu 110.000,- Sk, JUDr. W. 130.000,- Sk a JUDr. E. si stiahol 11.000,- Sk. Od obžalovaného
nedostali žiadne písomnosti a domov im prišlo iba rozhodnutie o zmene exekútora a oprávnenej firme
priamo nehradili nič.

Svedkyňa M. V. uviedla, že exekúciu vykonávali viacerí exekútori a to JUDr. L., JUDr. W. a JUDr. E.
a nevedela presne uviesť, koľko komu uhradili, ale doklady sú súčasťou spisu. Keď došlo k zmene
súdneho exekútora na JUDr. W., pri telefonickom kontakte im tvrdil, že je to preplatené a žiadal číslo
účtu, ale nakoľko nemali doklad o uhradení dlhu, nechceli prijať peniaze. JUDr. L. chcel zobrať aj dom,
ale tento odkúpila dcéra a na ňom už nie je záložné právo. Exekúcia nie je uzatvorená, od JUDr. E. sa

dozvedeli, že peniaze nie sú poukazované tam, kde mali byť a JUDr. L. chcel predať rodinný dom so
súpisným číslom XX na LV na č.l. XXX spisu.
Svedok JUDr. G. E. uviedol, že obžalovaného pozná ako bývalého kolegu a predmetnú exekúciu
viedol od roku 2008 a na základe návrhov oprávneného na zmenu súdneho exekútora a na základe
právoplatného uznesenia príslušného súdu o zmene exekútora prijal spis a na jeho úrade bolo vedené
exekučnékonaniepod.sp.zn.Y.XXX/XX.Priprevzatíspisuchcelizistiť,koľkopeňažnýchprostriedkovje

potrebné vymáhať a chceli získať prehľad vymožených finančných prostriedkov, ale takáto informácia sa
v spise nenachádzala a preto finančný prehľad vyžiadali od obžalovaného a žiadali taktiež oprávneného,
či obdŕžal nejaké finančné prostriedky, tento im oznámil, že im neboli zaslané žiadne. Potom nasledoval
štandardný spôsob vedenia exekúcie, lustrácie majetku povinného a bolo aj zriadené exekučné záložné
právo na nehnuteľnosť, kde poškodený namietal, že už boli uhradené nejaké čiastky, boli speňažené

hnuteľné veci a cez jeho úrad išla iba suma 467,29 € a potom došla sťažnosť na postup exekútora.
Vymožené finančné prostriedky by sa mali nachádzať na osobitnom účte, ktorý nie je vlastníctvom
súdneho exekútora, ale tento účet iba spravuje a každý exekútor je povinný zriadiť si takýto účet a
je povinný robiť rozúčtovanie zabezpečených finančných prostriedkov. Spis prevzala JUDr. N.Á., ktorá
však v exekúcii nepokračuje, lebo je tam uznesenie o odklade exekúcie do rozhodnutia justičnej a

kriminálnej polície. Blokácia účtu v Tatra banke ako aj záložné právo na dom ostáva oprávnený si v tomto
štádiu nárokuje okolo 30.000,- eura. Uznesenie o odklade exekúcie je právoplatné a exekučný zákon
nepozná lehoty na poukázanie vymožených finančných prostriedkov. V čase, keď vykonával exekúciu,
oprávneným bola spoločnosť V. V.. Jeho úradu bolo doručených asi 200 až 300 spisov a iba tento jeden
je v riešení, lebo u ostatných, aj keď bol problém, vyriešilo sa to v rámci pracovných postupov. Pokiaľ

mu povinný zaslal doklady o úhradách, tieto nemohol akceptovať, lebo v spise nemal tok finančných
prostriedkov a stále bude vedená exekúcia na celú sumu.
Svedkyňa K. G. uviedla, že pracovala u JUDr. L. v rokoch 1997 až 2004 a potom chvíľu u JUDr. W., kde
robila doma na počítači a k osobe oprávneného W. V. sa nevedela vyjadriť, lebo ročne bolo kvantum
spisov. V jej pracovnej náplni bolo zaúčtovanie splátok a keď spis bol ukončený, urobilo sa rozúčtovanie

a keď sa zrušil úrad na D., ale k predmetnej exekúcii sa bližšie vyjadriť nevedela. Na návrh prokurátora
bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z ktorej je zrejmé, že ide o exekučné konanie Y. XX/
XX, kde povinný je W. V., oprávnený D.U. a bola vymáhaná pohľadávka vo výške 319.500,- Sk. Zo
spisu je zrejmé, že celkové vymáhaná suma spolu s trovami exekučného konania bola ku dňu vydania
upovedomenia 366.207,90 Sk. Zo spisu je zrejmé, že od povinného boli zaslané peňažné prostriedky

vo výške 82.353,60 Sk od 12.11.2001 do 30.9.2003 a za obdobie od 4.11.2003 do 19.4.2005 bola
poukázaná suma 85.158,50 Sk. Počas jej pôsobenia z tejto exekúcie neboli oprávnenému zaslané
žiadne finančné prostriedky a pokiaľ ide o účet vedený v F. R. až do 30.10.2003 mal k nemu výhradné
dispozičné právo JUDr. L. a potom JUDr. W. a spomenula si, že mala v ruke výpis z uvedeného
účtu k 30.10.2003 a tam bol transfer peňazí na iný účet a nevedela uviesť, či pri odovzdávaní úradu

boli odovzdané aj peniaze na tomto účte alebo nie. Pri odstraňovaní rozporov uviedla, že trvá na
svojej výpovedi z prípravného konania a ešte upozornila obžalovaného, že JUDr. L. vybral finančné
prostriedky. Ohľadne evidencie platieb uviedla, že zo začiatku sa viedli zošity, kde boli povinní vedení
abecedne a keď platby prichádzali, tak sa tam zapisovali a následne v každom spise bol papier kde sa
evidovali platby. Problém s identifikáciou platieb za celé obdobie bol v dvoch - troch prípadoch a aj pri

predaji hnuteľných veci sa výťažok zapísal povinnému, ktorého majetok sa speňažoval. Nevedela sa
vyjadriť,koľkofinančnýchprostriedkovbolopripísanýchnaúčetJUDr.L..Akoúčtovníčkaurobilazoznam
vedených exekučných konaní podľa jednotlivých vykonávateľov a ku dňu prevzatia exekútorského úradu
JUDr. L. obžalovaným bol stav účtu nulový.
Svedkyňa R. Ž. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v spornom období viedla účtovníctvo a každý

spis mal na starosti iný zamestnanec a od pána V. chodili každý mesiac nejaké splátky a pokiaľ bola
kancelária v D., mala to na starosti pani G.. Po presunu úradu do E. prostriedky chodili na účet v F. R. a
jej úlohou bolo zapísať všetky splátky do splátkovej knihy a do účtovníctva a do príslušného exekučného
spisu to zapisovali príslušní zamestnanci. Rozúčtovanie sa vykonávalo až po skončení exekúcie a bolotam pochybenie ohľadom trov, kde sa to malo dohodnúť s exekútorom, ktorý prevzal konanie a nejak sa
to neporiešilo a v tomto období patrila odmena percentuálne z vymáhanej čiastky. Nevedela sa presne
vyjadriť k výške vymoženej sumy JUDr. W., od JUDr. L. neboli prevzaté žiadne finančné prostriedky. Pri

preberaní úradu obžalovaným niektoré spisy chýbali a boli aj spisy, kde boli prijaté finančné prostriedky
a tieto v kancelárii v D. neexistovali a platby boli zatajené zo strany zamestnancov JUDr. L.. Bol
vedený účet v F. R., ktorý od konca roku 2003 spravoval JUDr. W. a o účte v D. nemá vedomosť. Z
prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že keď obžalovaný preberal exekútorsky úrad
JUDr. L. zostatky na týchto účtoch sú iba vo výške povinných zostatkov a JUDr. L. nenechal na týchto

účtoch žiadne peniaze z exekučných prípadov a ani z prípadu povinného V.. Z účtovníctva je zrejmé, že
do 31.10.2003 boli od povinného získané prostriedky vo výške 82.392,- Sk, kde pričom priame platby
predstavovali sumu 74.472,- Sk a výťažok z dražby 7.220,- Sk a za obdobie od 1.11.2003 do 31.10.2007
bola od W.K. V. získaná suma 245.992,50 Sk. Nemá vedomosť, aby po zmene exekútora tieto finančné
prostriedky boli poukázané novému exekútorovi JUDr. E..
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa B.. K. R. uviedla, že jej úlohou bolo zistiť, akú sumu zaplatil povinný

W.V.aV.podľapredloženýchpoštovýchpoukazovnaúčetč.XXXXXXXXXXvedenývF.R.arovnakona
účet vedený v D. č. XXXXXXX/XXXX a v E. D. R. č. XXXX-XXXXX-XXX/XXXX. Zo znaleckého posudku
je zrejmé, že na účet v F. R. bolo poukázaných 319.500,- Sk, na účet v D. suma 25.560,- Sk , na účet
č. XXXXXX9 v D. bolo poukázaných 14.000,- Sk a na účet v D. R. 71.000,- Sk a 43.000,- Sk, teda
povinní za sledované obdobie poukázali na uvedené účty sumu 473.060,- Sk. Tieto sumy vyčíslila na

základe predložených poštových poukazov a pokladničných dokladov, ktorými boli finančné prostriedky
vkladné na účty bánk. Vzhľadom na skutočnosť, že v niektorých prípadoch mala iba kópie predmetných
dokladov, nevedela identifikovať presný dátum, ale minimálne mesiac a rok identifikovať vedela. Mala
sa vyjadriť aj k otázke, či finančné prostriedky sú zaúčtované v účtovníctve prijímateľa a na túto otázku
nevedela odpovedať, lebo obsahujú iba kumulované denné platby, ktoré poukazovala E. D. priamo na

bankový účet prijímateľa a tieto platby vie identifikovať iba prijímateľ. Za obdobie keď bol obžalovaný
náhradníkom JUDr. L., na účet bolo poukázaných rovných 250.000,- Sk. Pri vypracovaní znaleckého
posudku vychádzala z predložených výpisov, ako aj z ďalších dokladov, z ktorých je zrejmé, že JUDr. L.
bol oprávnený konať na tomto účte samostatne od 5.6.2000 do 30.10.2003. Pokiaľ ide o sumu, ktorá bola
poukázaná na účet po 31.10.2003 keď odpočítala platbu zo dňa 31.10.2003, ktorá bola pripísaná o 2 - 3

dni, tak zhrnula, že za uvedené obdobie bolo na účet súdneho exekútora, ktorý spravoval obžalovaný,
poukázaná celková suma 245.000,- Sk.
Z oboznámených listinných dokladov je zrejmé, že voči povinným M. V. a W. R. bola vedená exekúcia na
základe exekučného titulu XRob XXXX/XXXX, kde oprávneným bola D. a.s. a taktiež odpoveď súdneho
exekútora, z ktorej je zrejmé, že doposiaľ nebola uhradená žiadna suma a taktiež oprávnený V. V. V., a.s.

neeviduje žiadne platby zo strany povinného alebo súdneho exekútora. Z rozhodnutia Okresného súdu
E. U. H. Y. XX/XX zo dňa 20.12.2007 je zrejmé, že výkonom exekúcie bol poverený JUDr. G. E. a povinný
má zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. W. trovy exekúcie vo výške 9.143,- Sk do 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia. Obžalovaný bol za náhradníka JUDr. L. ustanovený dekrétom Slovenskej komory
exekútorov dňom 3.9.2003. Súdnym exekútorom JUDr. E. bol predložený kompletný exekučný spis

vedený na jeho úrade pod Y. XXX/XX, z ktorého je zrejmý spôsob vykonávania exekúcie a to za obdobie,
keď exekúciu vykonával jeho exekučný úrad a boli oboznámené aj všetky podstatné rozhodnutia z
uvedeného spisu. Z uvedeného spisu je zrejmé, že vyššie spomínané uznesenie Okresného súdu E. U.
H. Y. XX/XX zo dňa 20.12.2007 nadobudlo právoplatnosť vo výroku o zmene exekútora dňa 3.1.2008
a 19.1.2008 ohľadne trov exekúcie. Boli oboznámené aj doklady o úhrade exekútorského úradu zo

strany povinných, ktoré bližšie špecifikovala znalkyňa vo svojom znaleckom posudku. Boli oboznámené
aj výpisy z účtov, ktoré sú spomínané v znaleckom posudku a to z F. R.. Z predložených dokladov
obžalovaným je zrejmé, že z účtu exekútorského úradu dňa 30.10.2003 bola prevedená suma 257.600,-
Sk disponentom účtu JUDr. L. a taktiež v D. R. prevod sumy 705.500,- Sk dňa 30.10.2003 realizoval
JUDr. L.. Poškodený resp. V. V. V. a.s. vyčíslil svoju pohľadávku vo výške istiny 3.401,97 € neuhradené

úroky do 20.10.1997 vo výške 3.454,24 € a úrokov z omeškania od 21.10.1997 do 4.2.2014 vo výške
13.799,15 €. Taktiež bol oboznámený výpis z účtu v F. R. a.s. č. XXXXXXXXXX, z ktorého je zrejmé,
že dispozičné právo obžalovaný má k predmetného účtu samostatne od 30.10.2003 do súčasnosti, o
čom boli predložené aj doklady a podpisové vzory.
Obžalovaný je z miesta svojho bydliska hodnotený všeobecne a doposiaľ nebol riešený v priestupkovom

konaní ani komisiou na ochranu verejného poriadku a taktiež z odpisu z registra trestov je zrejmé, že
obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Na základe vykonaného dokazovania zhodnotiac dôkazy jednotlivo ako aj v ich súhrnne súd zistil
nasledovne:Na základe poverenia Okresného súdu E. U. H. zo dňa 21.1.1999 súdny exekútor JUDr. G. L. viedol
exekúciu voči povinnému W. V. pre oprávneného D. a.s. R. na zaplatenie istiny 134.536,- Sk s
príslušenstvom. Na základe dekrétu Komory exekútorov bol dňa 3.9.2003 za náhradníka JUDr. L.

stanovený JUDr. C. W. dňom 3.9.2003. Následne uznesením Okresného súdu E.Á. U. H. zo dňa
20.12.2007 sp.zn. Y. XX/XX bol výkonom exekúcie poverený JUDr. G. E. a povinnému bola uložená
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. C. W. trovy exekúcie vo výške 9.143,- Sk do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia. Zo spisového materiálu je zrejmé a znalkyňa B.. R. to vo svojom
znaleckom posudku potvrdila, že za uvedené obdobie na účet vedený v Tatra banke, ku ktorému mal

dispozičné právo obžalovaný, bola povinným poukázaná suma vo výške 245.000,- Sk, lebo znalkyňa aj
keď prvotne uvádzala sumu 250.000,- Sk ale suma 5.000,- Sk bola sporná, nedalo sa identifikovať, kedy
bola presne pripísaná a preto ustálila sumu 245.000,- Sk. Uvedené finančné prostriedky obžalovaný ako
súdny exekútor nezaslal oprávnenému v tejto exekučnej veci ani ich neposlal na účet nového exekútora
JUDr. E., ale tieto ponechal na svojom účte.
Aj keď obžalovaný spáchanie skutku poprel a uviedol, že uvedenú sumu nemohol nástupcovi poslať z

dôvodu, že nebolo vykonané vyúčtovanie trov exekúcie , táto jeho obrana je vyvrátená už spomínaným
uznesením Okresného súdu E. U. H. sp.zn. Y. XX/XX zo dňa 20.12.2007, kde toto obsahuje výrok,
že povinný má zaplatiť súdnemu exekútorovi C. W. trovy exekúcie vo výške 9.143,- Sk do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia, ktorá nastala dňa 19.1.2008 a podľa názoru súdu obžalovaný bol zo
sumy 245.000,- Sk, ktorá bola spresnená znalkyňou B.. R. oprávnený si ponechať iba sumu 9.143,- Sk a

zvyšok prostriedkov mal poukázať buď oprávnenému alebo novému exekútorovi, čo však do dnešného
dňa neučinil, teda podľa názoru súdu si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená.
Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý konal formou priameho úmyslu podľa §
15 písm. a/ Tr. zákona, lebo vedel, že svojím konaním môže ohroziť alebo porušiť záujem chránený
zákonom a navyše, keď ide o osobu s právnickým vzdelaním. Pokiaľ ide o objektívnu stránku, prečinu

sprenevery sa dopusti ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí väčšiu škodu, t.j.
škodupresahujúcusumu2.660,-€.Zvykonanéhodokazovaniasúdmalzapreukázané,žepoodpočítaní
priznanej odmeny mal poukázať peňažné prostriedky vo výške najmenej 235.857,- Sk (7.829,02 €),
čo jednoznačne presahuje výšku škody väčšieho rozsahu. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé
a preto súd aj skutok upravil tak, že obdobie, kedy sa mal obžalovaný dopustiť skutku, spresnil na

obdobie od 30.10.2003, kedy získal právo disponovať s predmetným účtom a túto lehotu ohraničil dňom
2.1.2008, keď došlo k právoplatnému rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora a keďže podľa názoru
súdu obžalovaný z vymoženej sumy 245.000,- Sk bol oprávnený ponechať si iba priznané trovy exekúcie
vo výške 9.146,- Sk a obžalovaný ako súdny exekútor t.j. osoba znalá práva a verejný činiteľ mal
rešpektoval rozhodnutie súdu, aj keď sa bránil resp. bolo zrejmé z výsluchu svedkýň, že trovy boli zlé

vypočítané, bol povinný rešpektovať rozhodnutie súdu, ktoré navyše vo výroku o trovách nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.1.2008. Preto súd určil výške spôsobenej škody poškodenému W.L. V. konaním
obžalovaného na sumu 235.857,- Sk.
Je zrejmé, že pokiaľ exekútor vykonával exekučnú činnosť, vymožené finančné prostriedky nie sú
jeho vlastníctvom, ale tieto iba spravuje a sú mu zverené na dobu pokiaľ nebudú poukázané na účet

oprávneného, teda je splnená aj tá časť objektívnej stránky, že ide o cudziu vec, ktorá mu bola zverená
a je nepochybné, že si túto vec prisvojil resp. použil na iný nestotožnený účel a je splnená aj táto
požiadavka objektívnej stránky uvedeného trestného činu.
Na základe uvedeného súd jednoznačne dospel k záveru, že skutok sa stal, ale v takej povahe a v
takom rozsahu ako je uvedený vo výroku a spĺňa všetky znaky prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a podľa názoru súdu je jednoznačne preukázané, že toho skutku sa dopustil
obžalovaný C.. C. W..
Pokiaľ ide o rozhodovanie o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej
osobitnej časti Trestného zákona, kde za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona je možné
uložiť trest odňatia slobody vo výmere 1 až 5 rokov. V konkrétnom prípade zistil jednu poľahčujúcu

okolnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život (§ 36 písm.j/ Tr. zákona) a nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť. Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť
trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale ani hrozbou takéhoto trestu a zároveň dospel k
záveru, že postačuje uloženie peňažného trestu, kde zhodnotil povahu spáchaného prečinu a možnosť
nápravy páchateľa a uložil mu peňažný trest vo výške 3.000,- €, ktorý vzhľadom na všetky okolnosti

prípadu považoval za primeraný, zákonný a spravodlivý.
Zároveň podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, bol mu uložený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorý vzhľadom na výšku
uloženého peňažného trestu považoval za primeraný.Pokiaľ ide o výrok na náhradu škody, poškodený W. V. v prípravnom konaní si uplatnil škodu vo výške
10.000,- €, na začiatku hlavného pojednávania vo výške 33.000,- € a pri záverečnej reči požadoval
sumu 150.000,- € z dôvodu, že na rodinnom dome bolo záložné právo, s uvedenou nehnuteľnosťou

nemohli nakladať a preto žiada škodu v takejto výške. Je nepochybné, že zo strany povinného bola na
účet obžalovaného poukázaná suma 245.000,- Sk, ale tieto finančné prostriedky už mali byť poukázané
oprávnenému. Je zrejmé, že poškodenému vznikla škoda, lebo ako vyplýva zo správy spoločnosti V.
V. V. a.s., im ako oprávnenému nebola uhradená žiadna suma a úroky neustále narastajú. Súd vykonal
dokazovanie, aby ustálil výšku sumy, ktorú si mal prisvojiť obžalovaný, ale túto sumu nie je možné

stotožniť so škodou poškodeného V., lebo aby došlo k ustáleniu škody poškodeného V., bolo by potrebné
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by jednoznačne presahovalo potreby trestného konania, lebo by bolo
potrebné skúmať každú uhradenú splátku a následne upravovať istinu a aj úroky z omeškania počítať z
inej sumy a v podstate škoda u poškodeného by predstavovala iba úroky z omeškania, ktoré by neboli
vyčíslené, keby bol obžalovaný po zmene exekútora 2.1.2008 poukázal nástupcovi JUDr. E. a tento
oprávnenému. Z toho je zrejmé, že dokazovanie ohľadne náhrady škody by neúmerne predlžilo trestné

konanie a preto súd poškodeného s nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal
na občianske súdne konanie.
Na základe vyššie uvedených skutočností a záverov rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.