Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/15/1995

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1295898895
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1295898895.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci navrhovateľov:

1/ J. Q., V.. X.X.XXXX, R. T. J. XXX, X/ R. R., V.. XX.X.XXXX, J. XXX, X/ J. R., V.. XX.X.XXXX, J.. Q.
XXX, R. J., proti odporcovi: V-DOMUS spol. s r.o., Bajkalská 9, Bratislava, IČO: 35 693 231, o vyplatenie
odstupného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade odstupné v sume 448,44 € a trovy konania 46,46 €,
navrhovateľovi v 2. rade odstupné v sume 448,44 € a trovy konania 46,46 € a navrhovateľovi v 3. rade
odstupné v sume 448,44 € a trovy konania 46,46 € a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II náhradu trov konania v sume 1.189,03

€ a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku návrhu navrhovateľov 1., 2. a 3., ktorí si uplatňujú od odporcu poplatok z omeškania vo výške
0,25 % za každý i začatý kalendárny mesiac od 16.11.1994 až do zaplatenia súd návrh navrhovateľov
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia 1, 2, 3 sa svojím návrhom podaným na tunajší súd domáhali, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie zákonného odstupného v zmysle zákona 195/91Zb.,na tom základe, že pracovný pomer
navrhovateľov u odporcu vznikol dňa 1.5.1992. Na základe návrhu odporcu bol pracovný pomer
navrhovateľov ukončený dohodou v zmysle §43 ZP z dôvodov uvedených v § 46/1/a ku dňu 15.11.1994,

t.j. z organizačných dôvodov prišlo k zrušeniu prevádzky.

V zmysle zák. č. 195/1991 Zb. bol zamestnávateľ povinný vyplatiť navrhovateľom zákonné odstupné vo
výške dvojnásobku priemerného zárobku.

Odporca na osobné urgencie nereagoval a navrhovateľom odstupné nevyplatil.

Navrhovateľ v prvom rade vo svojej výpovedi uviedol, že u odporcu začal pracovať v máji 1992. Najprv
dostal výpoveď s tým, že túto dostal s oneskorením. Potom dostal ďalšiu výpoveď, na úrade práce ho
však nechceli zaregistrovať. Potom zase zobrali výpoveď späť a pracovný pomer skončil dohodou k
15.11.1994. Na úrade práce mu povedali, že podľa tejto dohody má nárok na odstupné. Bol zaradený v
rovnakej platovej triede ako pán R.. Zarábal brutto mzdu 6 755 Sk. Uplatňuje si od odporcu dvojnásobok

tej brutto mzdy a trovy konania.Navrhovateľ v druhom rade vo svojej výpovedi uviedol, že pracovný pomer vznikol 1.5.1992. Najprv im
dali výpoveď, túto potom vzali späť a navrhli im, aby odišli na dohodu. Tiež si uplatňuje dvojnásobok
brutto mzdy. Brutto mzda mesačne činila 6755 Sk. Navrhol návrhu vyhovieť uplatnil si trovy konania.

Navrhovateľ v treťom rade vo svojej výpovedi uviedol, že zotrváva na podanom návrhu a uplatňuje si od
odporcu odstupné vo výške svojej priemernej mesačnej brutto mzdy a to vo výške 6755 Sk, t.j. 224,22
€. Navrhol návrhu vyhovieť a uplatnil si trovy konania.

Štatutárny zástupca odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že s navrhovateľmi rozviazali pracovný pomer
na základe ich žiadosti dohodou a nie v dôsledku organizačných zmien. Žiadosti o výpovede im písala
personalistka pani R.. Na základe tejto žiadosti dostali od nich výpoveď, kde potvrdili rozviazanie

pracovného pomeru dohodou. Po tomto došlo k dopísaniu v zmysle § 46 z organizačných dôvodou, ale
to nie je pravda. Toto potvrdila aj pani R. vo svojej výpovedi na súde, kde za súhlasom rozviazania
pracovného pomeru už nepísala nič. Navrhol návrh zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne, listinnými dôkazmi, znaleckým posudkom z
ktorých zistil nasledovné:

Svedkyňa F. R. vo svojej výpovedi uviedla, že písala rozviazanie pracovného pomeru bez ďalšej vety.

Pracovný pomer navrhovateľa v 1. rade vznikol u odporcu na základe pracovnej zmluvy dňom 1.5.1992.
Pracovný pomer bol ukončený dohodou zo dňa 8.11.1994 ku dňu 15.11.1994, podľa § 46 ods.1 písm.
a ZP.

Pracovný pomer navrhovateľa v 2. rade vznikol u odporcu na základe pracovnej zmluvy dňom 1.5.1992.

Pracovný pomer bol ukončený dohodou zo dňa 8.11.1994 ku dňu 15.11.1994, podľa § 46 ods. 1 písm.
a ZP.

Pracovný pomer navrhovateľa v 3. rade vznikol u odporcu na základe pracovnej zmluvy dňom 1.5.1992.
Pracovnýpomerbolukončenýdohodouzodňa3.11.1994kudňu3.11.1994,podľa§46ods.1písm.aZP.

Znaleckýmposudkomč.314/2013ÚstavsúdnehoinžinierstvaŽilinskejuniverzityvŽilineustálilvzávere,

že „Rozviazanie pracovného pomeru s dohodou „datované 8. 11. 1994, adresované na : „Ž. - Q. J., R. J.“.

„Rozviazaniepracovnéhopomerusdohodou“datované3.11.1994,adresovanéna:“R. J.,R.J.Č..XXX“.

„Rozviazanie pracovného pomeru s dohodou“ datované 8.11.1994, adresované na: „R. R., Q. Č.. XXX“
boli napísané na jedno založenie papiera do písacieho stroja.

V zmysle § 3/1,3 Zák. 195/1991Zb., uvoľňovanému pracovníkovi prislúcha odstupné ako jednorázový

príspevok, vo výške dvojnásobku priemerného zárobku zisteného u neho podľa pracovnoprávnych
predpisov 4) naposledy pred skončením pracovného pomeru. Odstupné vypláca organizácia po
skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom v organizácii pre výplatu mzdy,
pokiaľ sa organizácia nedohodne s uvoľňovaným pracovníkom na výplate odstupného v deň skončenia
pracovného pomeru alebo na neskoršom termíne výplaty.

V zmysle § 46/1 písm. a ZP platného v čase rozviazania PP, organizácia môže dať pracovníkovi výpoveď
iba z týchto dôvodov: ak sa zrušuje alebo premiestňuje organizácia alebo jej časť.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že pracovný pomer navrhovateľov u odporcu
vznikol dňom 1.5.1992. U navrhovateľov 1, 3 došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu15.11.1994 a u navrhovateľa v 2. rade ku skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 3.11.1994.
So všetkými tromi navrhovateľmi došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou podľa § 46/1 písm. a
ZP, teda z dôvodu zrušenia alebo premiestnenia organizácie alebo jej časti. Z uvedeného dôvodu majú

navrhovatelia nárok na vyplatenie odstupného v zmysle §3/1,3 zák.195/1991 Zb.

Znaleckým posudkom č. 314/2013 bola jednoznačne vyvrátená obrana odporcu, že navrhovatelia 1, 2, 3
nezasiahližiadnymspôsobomdodohodyorozviazanípracovnéhopomeru,tedanedopísalisidodatočne
na predmetnom písacom stroji text v znení „podľa §46 ods.1 písm. a/ ZP, nakoľko celý text bol napísaný
na jedno vloženie papiera.

Z informácie Sociálnej poisťovne o stave individuálneho účtu poistenca súd zistil, že osobný vymeriavací

základ navrhovateľa v 3. rade za obdobie 1.12-31.12 1994 bol v sume 6 755 Sk u navrhovateľov 1, 2 nie
sú za toto obdobie vedené osobné vymeriavacie základy, súd preto vychádzal z vymeriavacieho základu
navrhovateľa v 3. rade, nakoľko pracovný pomer navrhovateľov u odporcu vznikol dňom 1.5.1992 a
pracovné zaradenie navrhovateľov bolo skoro totožné a pracovný pomer u navrhovateľa trval a skončil
až v novembri 1994.

Súdvzhľadomkvykonanémudokazovaniuacitovanýmzákonnýmustanoveniam priznalnavrhovateľom
a to každému odstupné vo výške 2násobku priemerného mesačného zárobku, ktorý bol 6755 Sk čo
predstavuje sumu 224,22 €.

V zmysle § 517/1 veta prvá, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

V zmysle § 697 OZ ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním
bytu do piatich dní po jeho splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Keďže navrhovatelia sa domáhali od odporcu aj zaplatenia poplatku z omeškania vo výške 0,25% za

každý aj začatý kalendárny mesiac z dlžnej sumy, súd ich návrh v tejto časti zamietol z dôvodu, že
navrhovatelia sa mohli domáhať, aby im odporca zaplatil úrok z omeškania podľa §517/2 O.z. Nárok
na zaplatenie poplatku z omeškania vzniká prenajímateľovi v súvislosti s dlžným nájomným. Súd preto
návrh navrhovateľov v tejto časti zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142/1 O.s.p. a priznal úspešným navrhovateľom trovy

konania, ktoré spočívajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 13,27 € a preddavku na
znalecké dokazovanie v sume 33,19 € a to každému jednotlivo.

O trovách štátu rozhodol súd v zmysle § 148/1 O.s.p., trovy štátu tvoria finančné prostriedky zaplatené
znalcovi za znalecký posudok v sume 1189,03 €.