Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/169/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709211335
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8709211335.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPoprad,vkonanípredsamosudcomJUDr.PetromKomanom,vprávnejvecinavrhovateľky:

Viera Hakelová, nar. XX.XX.XXXX, bytom Poprad, J. Curie 731/17, pr. zast. JUDr. Martinom Bašistom,
advokátomAKPoprad,Štefánikova8,protiodporcovi:RNDr.JiřiLexa,nar.XX.XX.XXXX,bytomPoprad,
J. Curie 731/19, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným dňa 28.10.2009 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude
odporcovi uložená povinnosť zdržať sa tvrdení proti osobe navrhovateľky o tom, že v období rokov 2004

až 2006 neupratovala spoločné priestory vo vchode č. XX bytového domu Sasanka, nachádzajúceho sa
v Poprade na ulici J. Curie, ako aj o tom, že by jej v dôsledku tejto skutočnosti mal vzniknúť nedoplatok
voči bytovému družstvu Sasanka.

Navrhovateľka ďalej žiadala o uloženie povinnosti odporcovi ospravedlniť sa navrhovateľke za
nepravdivé tvrdenia o tom, že neupratuje spoločné priestory na IV. poschodí vo vchode č. XX bytového
domu Sasanka, nachádzajúceho sa v Poprade na ulici J. Curie a ospravedlniť sa za to, že predmetné

nepravdivé skutočnosti odporca uviedol aj pred príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru
v Poprade. Súčasne navrhovateľka navrhovala priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur a
náhradu trov konania.

Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že je obyvateľkou bytového domu v Poprade a vlastníčkou bytu
č. 11 na IV. poschodí bytového domu na ulici J. Curie 731/17. Koncom roku 2004 sa mal odporca ako
predseda predstavenstva bytového družstva Sasanka na schôdzi predstavenstva vyjadriť, že na chodbe

navrhovateľky nedochádza k upratovaniu spoločných priestorov na IV. poschodí sekcie 17.

Z rozhodnutia odporcu došlo k tomu, že upratovaním týchto priestorov poveril Petra Dunaja a
navrhovateľke bez akéhokoľvek oprávnenia začal účtovať vo výmere na hradenie platieb za služby a
plnenia za užívanie bytu sumu 100,- Sk za upratovanie.

Navrhovateľke ďalej uviedla, že následne začal odporca pravidelne na členských schôdzach vlastníkov

bytov resp. schôdzach predstavenstva BD rozširovať o navrhovateľke nepravdivé informácie o tom, že
po jeho vlastnom zisťovaní a pri osobných stretnutiach s vlastníkmi bytov zistil, že navrhovateľka resp.
jej rodina neumýva schody, či spoločné priestory. Uvedené tvrdenia mal odporca zopakovať aj pred
príslušníkom OO-PZ v Poprade v rámci konania o priestupku.Podľa tvrdenia navrhovateľky sama navštívila niektorých obyvateľov bytového domu a títo jej mali uviesť,
že žiaden zástupca bytového družstva ich nekontaktoval za účelom zisťovania pravdivosti tvrdení o
tom, že navrhovateľka neupratuje spoločné priestory. V dôsledku tvrdení odporcu má navrhovateľka

za to, že odporca v značnej miere ohrozil jej vážnosť a dôstojnosť, pričom s uvedenými aktivitami
odporca neprestal ani po výzve na zdržanie sa invektív. Toto konanie odporcu považuje navrhovateľka
za úmyselné.

Odporca sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že navrhovateľka a jej syn sústavne

zamestnávajú predstaviteľov bytového družstva množstvom podaní, ktoré často riešia aj štátne orgány.
Podľa vyjadrenia odporcu za poriadok v bytovom dome vrátane upratovania spoločných priestorov
zodpovedá správca domu, ktorým je bytové družstvo. Bez dohody so správcom nie je nikto povinný
upratovať žiaden spoločný priestor. Podľa názoru odporcu pokiaľ nebol spoločný priestor sústavne
upratovaný, je to len chybou správcu a fakt, že niektoré osoby spoločné priestory upratujú alebo
neupratujú je celkom bežný a prípadné reči o upratovaní či neupratovaní by podľa odporcu nemohli

nikomu pridať ani ubrať na vážnosti či cti. Poplatok za upratovanie v sume 100,- Sk je v bytovom dome
bežný a odporca tiež súhlasil s tvrdeniami navrhovateľky o tom, že začal o navrhovateľke rozširovať
nepravdivé informácie, a to aj pred vypočúvajúcim príslušníkom OO PZ Poprad. Vzápätí tvrdenia o
rozširovaní nepravdivých informácii poprel a to z toho dôvodu, že ako predseda predstavenstva nemá
čas ani záujem niečo také robiť.

Rozsudkom zo dňa 25.10.2010 súd návrhu navrhovateľa v časti vyhovel a odporcu zaviazal povinnosťou
zdržať sa tvrdení proti osobe navrhovateľky o tom, že v období rokov 2004,2005 a 2006 neupratovala
spoločné priestory vo vchode č. 17 bytového domu Sasanka, nachádzajúceho sa v Poprade na ulici
J. Curie ako aj o tom, že by navrhovateľke v dôsledku tejto skutočnosti mal vzniknúť voči bytovému

družstvu Sasanka nedoplatok. Ďalej súd odporcu zaviazal povinnosťou ospravedlniť sa navrhovateľke
za nepravdivé tvrdenia formou verejného vyhlásenia na schôdzi predstavenstva Bytového družstva
bytového domu Sasanka, na členskej schôdzi a schôdzi vlastníkov bytov Bytového družstva Sasanka.
V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľky zamietol.
Proti tomuto rozsudku podal odporca odvolanie a uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa

21.9.2011 bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený a vec vrátená na opätovne prejednanie a rozhodnutie.

Rozsudkom zo dňa 26.10.2012 súd návrhu navrhovateľky opätovne vyhovel. Uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 27.11.2013 bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený a vec opätovne vrátená na
prejednanie, pričom v zmysle záverov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia sú skutkové zistenia

súdu I. stupňa nedostatočné pre konštatovanie oprávnenosti a odôvodnenosti nároku.

V zmysle pokynu odvolacieho súdu sa mal súd I. stupňa opätovne vysporiadať z vykonanými dôkazmi
a následne posúdiť či tvrdenia odporcu zodpovedali skutočnosti alebo boli zavádzajúce a či v takomto
prípade boli spôsobilé privodiť navrhovateľke ujmu.

Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie videonahrávkami predloženými navrhovateľkou, z čoho zistil
tento skutkový stav:

Navrhovateľkasadomáhalavydaniarozhodnutia,ktorýmbudeodporcoviuloženézdržaťsarozširovania

nepravdivých informácii o tom, že v období rokov 2004 až 2006 neupratovala spoločné priestory na IV.
poschodí vchodu č. XX bytového domu. V dôsledku neplnenia si povinností mal navrhovateľke vzniknúť
dlh, pričom odporca mal tieto informácie verejne šíriť na schôdzach vlastníkov bytov bytového domu
a na schôdzach predstavenstva bytového družstva Sasanka. S ohľadom na charakter tvrdení, žiadala
navrhovateľke, aby bola taktiež odporcovi uložená povinnosť ospravedlniť sa jej a súčasne nahradiť

nemajetkovú ujmu v sume 10.000,- eur.

Odporca vo svojich jednotlivých vyjadreniach súhlasil s tým, že uvedené skutočnosti o navrhovateľke
tvrdil, avšak vzápätí svoje vyjadrenie poprel a poprel akékoľvek šírenie informácií o navrhovateľke.
Z jednotlivých zápisov predstavenstvá bytového družstva a členských schôdzí ako aj z výsluchov

vypočutých svedkov, súd nezistil správnosť a pravdivosť tvrdení o zanedbávaní starostlivosti na strane
navrhovateľky, z predložených listín však vyplýva, že tvrdenia o zanedbávaní povinnosti vo vzťahu
k navrhovateľke sa stali, pričom následkom uvedených tvrdení bola navrhovateľke predsedníctvom
bytového družstva uložená povinnosť hrdiť mesačne sumu 100,- Sk za upratovacie služby.Pokiaľ by odporca podobné informácie neprednášal, či už na zhromaždení vlastníkov alebo na schôdzi
predstavenstva, takáto povinnosť by navrhovateľke uložená nebola. Je nepochybné, že navrhovateľka
s týmto záväzkom nesúhlasila, v konečnom dôsledku jej mal byť práve takto vzniknutý dlh odpustený,

bez udania ďalších dôvodov.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa § 11 Obč. zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods.1 Obč zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Obč. zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods.3 Obč. zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Po doplnení dokazovania mal súd za preukázané, že medzi rodinou navrhovateľky, odporcom a
ďalšími členmi bytového družstva sporadicky dochádza ku konfliktom aké nesporne v rámci spolužitia

väčšej skupiny osôb pripadajú do úvahy. Možno konštatovať, že v rozhodnej dobe odporca vystupoval
ako predseda predstavenstva bytového družstva, avšak jeho chovanie nad rámec práv a povinností
stanovených stanovami bytového družstva či zmluvou o výkone správy je nepochopiteľné a nemožno
ho tolerovať.

Predmetom práva na ochranu cti a dôstojnosti tak, ako je to zvýraznené v dikcii zákona v § 11, je česť
občana v jeho rozmanitých spoločenských vzťahoch jednak vo vzťahu k spoločnosti a jednak vo vzťahu
k ostatným spoluobčanom.

V konaní bolo preukázané že odporca počas konania schôdze vlastníkov bytov BD Sasanka ublížil

na cti navrhoivateľke tým, že o nej verejne prehlásil, že neupratuje spoločné priestory z čoho jej
vznikajú nedoplatky, ktoré navyše nehradí. Odporca sa bránil tým, že sa jednalo o prezentáciu informácií
poskytnutýchmusvedkomLaskovskýmaďalšímiosobami,avšaktotosanepotvrdilo.Navyševyhlásenia
odporcu o tom, že navrhovateľka nehradí poplatky za náhradné upratovanie boli prezentované so
značným časovým odstupom od údajného preverovania sťažnosti a už v čase, kedy boli navrhovateľke

účtované poplatky za náhradné upratovanie.

Zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti (v
rodine, na pracovisku a v odborných kruhoch, na verejnosti a vo verejných funkciách).

Občianskoprávna ochrana osobnosti (na rozdiel od administratívnoprávnej a trestnoprávnej ochrany)
je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa
nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto neoprávnený zásah do osobnostného
práva vykonal.

Predpokladmi na úspešné uplatnenie žaloby na ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k
neoprávnenému zásahu do osobnosti človeka a tento zásah bol spôsobilý na privodenie ujmy na
chránených právach človeka. Ochrana osobnosti má povahu ohrozovacieho deliktu. Pre úspešné
uplatnenie nároku na ochranu osobnosti postačuje, že zásah do osobnosti bol spôsobilý ohroziť, alebo

narušiť oprávnené záujmy osoby chránené v § 11 Občianskeho zákonníka. Súd posudzoval, či zásah do
osobnosti navrhovateľky mohol znížiť vážnosť jej osoby v spoločnosti, jej česť a dôstojnosť. Základným
kritériom pre posúdenie prejavu zasahujúcemu do osobnosti človeka, musí byť jeho objektívna
spôsobilosť spôsobiť ujmu na osobnostných právach človeka. Pôjde najmä o prejavy uskutočnené vtlači, rozhlase, televízii, alebo na zhromaždení občanov, s ktorými sa môže oboznámiť široká verejnosť.
V prejednávanej veci bola výrokom odporcu ohrozená osobnosť navrhovateľky na zhromaždení pred
členmi společenstva, výroky sa následne prezentovali opakovane medzi obyvateľmi bytového domu,

ktorí sa zúčastňovali schôdze, čo potvrdili svedkovia. Preto osobnosť navrhovateľky utrpela na cti a
dôstojnosti.

Právnym prostriedkom súdnej ochrany všeobecných osobných práv, je priznanie primeraného
zadosťučinenia - satisfakcia. Pri rozhodovaní o nej súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu a dospel

k záveru, že morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia za neoprávnené a nepravdivé tvrdenie je
postačujúce.

Súd zohľadňujúc zásadu primeranosti, podľa ktorej prostriedky ochrany majú byť podľa § 13 primerané
povahe zásahu, zastáva názor, že k vyváženiu následkov neoprávneného zásahu do osobnostných
práv navrhovateľky dôjde verejným ospravedlnením na mieste, kde došlo k vyhláseniu nepravdivých

tvrdení, ktoré zasiahli do osobnostných práv fyzickej osoby a že takáto forma zadosťučinenia je pre
navrhovateľku primeraná, dostatočná a zásah vyvažujúca. Rozsah a spôsob ospravedlnenia ako aj čas
a miesto, kde sa majú uskutočniť dáva záruku, že sa naplní účel sledovaný v § 13 ods. 1 OZ, keď sa
odporca ospravedlní za svoje výroky a označí ich za nepravdivé.

V zmysle pokynu odvolacieho súdu, súd I. stupňa opätovne vyhodnotil vykonané dokazovanie a dôkazy
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, pričom s prihliadnutím na argumentáciu odvolacieho súdu nemožno
konštatovať, že by tvrdenia odporcu nezodpovedali skutočnosti. Predovšetkým súd konštatuje, že
odporca pri svojich vyjadreniach vychádzal z tvrdení svedka Laskovského, ktorý uviedol, že sa na
navrhovateľku sťažoval, pretože na poschodí neupratovala spoločné priestory podľa dohody.

Vzhľadom na časový odstup nemožno konštatovať pravdivosť, či nepravdivosť uvedených tvrdení,
nakoľko nie je možné uvedené tvrdenia dokazovaním preveriť. Video záznamy predkladané
navrhovateľkoupreukazujúlenvýkondohodnutýchupratovacíchprácpopodanínávrhu,nievšakvčase,
kedy malo k vyjadreniam odporcu dôjsť.
Nakoľko nie je možné preveriť správnosť, či nesprávnosť tvrdení odporcu, nie je možné ani posúdiť

otázku ujmy, ktorá mala byť navrhovateľke spôsobená a v tomto smere má súd za to, že navrhovateľka
v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. neuniesla dôkazné bremeno, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

V zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. bude o trovách konania rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.