Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114010408
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114010408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom Mgr. Mariánom Polačekom na hlavnom pojednávaní konanom 7.

novembra 2014 v Prešove takto

r o z h o d o l :

F. Q. , nar. XX.X.XXXX v Prešove, trvale bytom Q. č. XXX, okr. Prešov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

- v období od 1.1.2006 doposiaľ v Q. a inde, ako prirodzený otec maloletých detí K. Q., nar. XX.X.XXXX,
a A. Q., nar. XX.X.XXXX, úmyselne neprispieval na ich výživu aj napriek tomu, že v zmysle zákona o

rodine č. 36/2005 Z. z. a rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/140/2005 zo dňa 18.1.2006,
právoplatným dňa 30.1.2006, bol zaviazaný prispievať na výživu mal. A. sumou 99,58 Eur (3 000 Sk)
mesačne a na výživu mal. K. sumou 99,58 Eur (3 000 Sk) mesačne, vždy do 15-tého dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom 19.4.2004, čím za uvedené obdobie mu vznikol dlh na výživnom
voči P. Q. vo výške najmenej 18 289,24 Eur a za poskytované náhradné výživné v období od mesiaca
máj do mesiaca december roku 2006 voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vo výške 1
427,60 Eur,

t e d a

- úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
taký čin spáchal závažnejším spôsobom - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona a § 38 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon tohto trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4.4.2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na obv. F. Q. pre prečin

zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to č. l. 46 -
potvrdenie o priemernej čistej mzde za rok 2012, č. l. 47 - oznámenie od Tatrabanka, a. s., č. l. 55 -
56 - výpočet dlžného výživného, č. l. 57 - 59 - rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/140/2005

z 18.1.2006, č. l. 60 - 67 - rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, č. l. 87 -
upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 892/09R, č. l. 91 - 92 - rodné listy mal. detí, č. l. 93 - 94 -
potvrdenia Základnej školy Hubošovce o návšteve školy, č. l. 98, č. l. 101 - 104 - odpovede Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov zo 17.7.2013, č. l. 105 - 126 - správy o obžalovanom, č. l. 127 - 128 -
návrh na výkon exekúcie a upovedomenie sp. zn. EX 61/2006, č. l. 188 - oznámenie poškodenej, č. l.

189 - 196, č. l. 200b, č. l. 207, - vyjadrenie obžalovaného a jeho prílohy, odpor proti trestnému rozkazu,
č. l. 208 - 210 - výpočet dlžného výživného, ako aj výsluchom poškodenej (čl. 41 - 43 a č. l. 48 - 54) a
obžalovaného (č. l. 19 - 21 a č. l. 22 - 24), pričom zistil nasledovné:

Vo veci mal súd k dispozícii len skupinu dôkazov svedčiacu v neprospech obžalovaného, t. j. výpoveď

poškodenej, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/140/2005 z 18.1.2006, rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov a listiny o výške dlžného výživného predložené poškodenou. V
prospech obžalovaného neboli produkované žiadne dôkazy.

Obžalovaný pred súdom vypočutý nebol, pretože dňa 9.10.2014 dal súhlas s konaním v neprítomnosti.

V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že si je vedomý spáchania trestného činu. Dlžné výživné je
ochotný vyplatiť do 1.1.2014.
V konaní pred súdom obžalovaný doručil vyjadrenie k obžalobe, v ktorom uviedol, že ho úprimne mrzí
vzniknutý dlh na výživnom, nie je však pravdou, aby na výživu mal. detí neprispieval úmyselne. Bol
dlhodobo nezamestnaný, odkázaný len na pomoc kamarátov. Zo začiatku na výživu detí prispieval, kým

žila jeho mama, finančne vypomáhala poškodenej. Toho času je nezamestnaný, žije v domácnosti otca,
ktorý ho dlhodobo živí z dôchodku. Privyrába si občas pri pomocných brigádach. Nemá žiaden majetok,
ani nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to voči
mal. Claudii Stapaj, nar. 15.8.2012. S otcom sa dohodol, že na úhradu dlžného výživného mu požičia
finančnú sumu, pričom poškodenej by výživné uhrádzal v mesačných splátkach po 400 Eur. Poštovou

poukážkou už uhradil sumu 150 Eur. Dlžnú sumu v krátkom čase uhradí.

Poškodená v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný jej v roku 2004 zatelefonoval z Holandska,
kde bol pracovne, že sa viac nevráti, a že ju opúšťa. Od uvedenej doby zaplatil výživné len trikrát, a to
spolu sumu 46 500 Sk. Od uvedenej doby výživné neplatil, neposlal ani iné veci, o deti sa nezaujíma.

Výživné za obdobie, kedy poberala od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov náhradné výživné,
nepožaduje. Exekúcia na vymoženie výživného bola neúspešná.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.5.2014 a dňa 7.11.2014 poškodená okrem iného oznámila,
že obžalovaný jej poštovou poukážkou zaslal sumu 150 Eur, ktorú však neprevzala, pretože výživné na
mal. deti je 99,58 Eur na každé dieťa. Ďalej z jej podania vyplýva, že obžalovaný uhradil za mesiace júl

a august 2014 výživné v sume 480 Eur a za mesiace september, október a november 2014 výživné v
sume 720 Eur. Dlžné výživné od 1.5.2006 do 30.10.2014 teda predstavuje sumu 18 683,28 Eur.

Zo správy poškodeného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov bolo zistené, že obžalovaný má
voči poškodenému povinnosť zaplatiť poskytnuté náhradné výživné spolu v sume 1 427,60 Eur, a to za

obdobie od 1.5.2006 do 31.12.2006.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/140/2005 z 18.1.2006, právoplatným 30.1.2006, a
vykonateľným 16.2.2006, bol obžalovaný zaviazaný platiť výživné na maloletého syna A. mesačne
sumou 3 000 Sk (99,58 Eur) a na maloletého K. sumou 3 000 Sk (99,58 Eur) vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred k rukám matky počnúc dňom 19.4.2004.Na základe dôkazov produkovaných v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, bolo
nepochybne preukázané, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, a že ho spáchal

obžalovaný F. Q.. Obžalovaný je usvedčovaný jednak na základe výpovede poškodenej, jednak aj
ostatnými listinnými dôkazmi.
Obžalovaný vie o vyživovacej povinnosti od doby, kedy sa narodili mal. K. a mal. A. (rok 2002 a
2004), následne mu táto vyživovacia povinnosť bola určená priamo nielen zo zákona o rodine, ale aj
rozhodnutím súdu. Dokonca sám túto povinnosť čiastočne v roku 2004 (a neskôr aj v roku 2014) plnil.

Následne súdu prisľúbil uhradiť dlžné výživné do 1.1.2014, neskôr, že tak urobí v splátkach po 400
Eur mesačne. Z vyššie uvedených dôvodov, pokiaľ ide o tvrdenia obžalovaného, že má v úmysle dlžné
výživné zaplatiť v čo najkratšom čase, súd uvedené považuje len za snahu obžalovaného o oddialenie
konania, resp. potrestania.

Podľa Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá

trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Súd protiprávne konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin zanedbanie povinnej výživy podľa

§ 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, keďže
po objektívnej stránke naplnil všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu uvedené v osobitnej
časti Trestného zákona tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplnil svoju zákonnú
povinnosť vyživovať iného, a taký čin spáchal závažnejším spôsobom - po dlhší čas.

U obžalovaného neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali trestnoprávnu zodpovednosť.

Po subjektívnej stránke obžalovaný naplnil minimálne znaky nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b)
Trestného zákona, keďže vedel, že mu je súdnym rozhodnutím určená vyživovacia povinnosť, ktorá
vyplýva aj zo Zákona o rodine (pričom obžalovaný sčasti túto povinnosť aj plnil), a že jej neplnením

môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, a pre prípad, že takéto porušenie alebo
ohrozenie spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Vo vzťahu k výroku o treste vykonal súd nasledovné dôkazy:

Za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia
slobody na jeden rok až päť rokov. Ako na poľahčujúce okolnosti prihliadal súd na to, že obžalovaný
viedolpredspáchanímtrestnéhočinuriadnyživot(§36písm.j)Trestnéhozákona),ažektrestnémučinu
sa priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Priťažujúce okolnosti súd nenašiel.
Z odpisu registra trestov obžalovaného bolo zistené, že nebol v minulosti súdne trestaný. Podľa správ

o povesti je obžalovaný hodnotený všeobecne, priestupkovo riešený nebol.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu u obžalovaného prihliadol na zásady ukladania trestov podľa §
34 Trestného zákona, na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, dve poľahčujúce
okolnostioprotižiadnejpriťažujúcejokolnosti,naosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Na podklade vykonaných dôkazov vo vzťahu k ukladaniu trestu dospel k záveru, že vzhľadom na osobu
páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na
okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa
výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, a preto mu uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici
trestnej sadzby v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov s tým, že mu výkon tohto trestu podľa § 49 ods. 1

písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil. Zároveň súd podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona
určil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Počas tejto skúšobnej doby je
obžalovaný povinný viesť riadny život, čím preukáže súdu, že aj hrozba trestu postačí na to, aby sa do
budúcna vyvaroval akémukoľvek protiprávnemu konaniu. V opačnom prípade súd, a to aj počas plynutia
skúšobnej doby, nariadi výkon takto odloženého trestu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd uložený

trest považoval za primeraný.

Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlási v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním
môže napadnúť rozsudok obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech
obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho
súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže
odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na
súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch vyhotoveniach.