Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010161
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814010161.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

E. E., pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný E. E., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom P. nad O., adresa na doručovanie písomností G.
XXX, zamestnaný, slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 01.00 hod. v K., na chodbe nachádzajúcej sa pri miestnosti stálej
služby Obvodného oddelenia PZ v K., pri vykonávaní služobných úkonov v súvislosti s predchádzajúcim
predvedením za účelom zistenia totožnosti podľa § 18 ods. 4 Zákona č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore
v platnom znení, bezdôvodne fyzicky napadol policajta npráp. Q. A. tak, že k nemu prikročil a päsťou
pravej ruky sa zahnal smerom na hlavu policajta, ktorý následne úder vykryl a použil voči obžalovanému
donucovacie prostriedky,

t e d a

použil násilie pre výkon právomoci verejného činiteľa,

t ý m s p á c h a l

prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 323 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a/Tr.zákonaobžalovanémuvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného Q. A.,nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom O. č. XXX s
nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Z. podal tunajšiemu súdu obžalobu na E. E., pre zločin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a svedkov Q. A., K. A., X.
P., znalca F.. P. P., prečítaním listinných dôkazov a zistil nasledovná skutočnosti:

Obžalovaný E. E. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný. K predmetu obžaloby
vypovedal, že si na udalosti pred skutkom a ani na samotný skutok nepamätá, nakoľko to prehnal s

alkoholom. Iba sa dozvedel, že sa vraj pobil a zobrali ho policajti. Je mu ľúto čo sa stalo, policajtom
sa ospravedlnil.

Svedok poškodený Q. A. sa pripojil k náhrade škody vo výške 1.000,- €, z titulu poškodenia služobnej
bundy, z titulu bolestného a nákladov spojených s liečením. K súdenému skutku vypovedal, že v rámci
služby bol operačným dôstojníkom vyslaný do penziónu K., kde sa mala ubytovať skupinka mladých

ľudí, mali požiť alkohol a malo dôjsť k hádke a k nejakej bitke. Po príchode do penziónu s kolegom
vizuálne zistili, že v objekte došlo k poškodeniu zariadenia, na zemi boli povylievané nejaké tekutiny.
Za stolom sedel obžalovaný, ktorý bol síce viditeľne opitý, ale nesprával sa agresívne. Obžalovaný
neodpovedal na ich otázky a nemohol nájsť svoje osobné doklady, len sa tam tak motal. Jeho kamaráti
sa vyjadrili, že pred ich príchodom bol obžalovaný agresívny, v amoku mal udrieť svoju priateľku, trestné

oznámenie však podať nechceli. Obžalovaného predviedli iba za účelom overenia jeho totožnosti. Po
vykonaní úkonov súvisiacich s overením jeho totožnosti, mal byť obžalovaný prepustený, aj pre neho
prišli jeho priatelia, medzi nimi aj svedok K. A., ktorý bol priamo v budove polície. Obžalovaný mal
problém so zašnurovaním topánok a začal sa správať agresívnejšie k svedkovi A., ktorý mu vtedy
pomáhal s obúvaním, zvýšeným hlasom mu niečo hovoril po maďarsky. Obžalovaného iba upozornil,

že aby sa ukľudnil, že kamarát mu chce pomôcť a že ho zo sebou zoberú. Obžalovaný vtedy zodvihol
hlavu, pozrel sa smerom k nemu a povedal niečo po maďarsky. Opakovane obžalovanému povedal, že
nerozumie po maďarsky a že ak niečo od neho chce, tak nech mu to povie po slovensky. Obžalovaný
potom v hneve opäť niečo povedal po maďarsky a svedok A. mu povedal, že obžalovaný mu odkazuje
niečo v zmysle, že „keď mi nerozumiete, tak sa pojebte“. Usúdil, že je lepšie odísť a ako sa pootočil,

periférne zbadal, že obžalovaný sa postavil a rukou ho chcel udrieť do tváre, pričom iba inštinktívne
zdvihol pravú ruku pred svoju tvár, čím stlmil úder obžalovaného. Ako ho obžalovaný zasiahol do pravej
ruky, pocítil vtedy bolesť v oblasti malíčka. Po tomto vykrytom údere sa s kolegom snažili obžalovaného
spacifikovať, pričom obžalovaný mal neskutočnú silu, mali s ním čo robiť, až mu nasadili putá a bola mu
obmedzená osobná sloboda. Svedkom celého incidentu aj jeho napadnutia bol okrem kolegu aj svedok

A.. Keďže ho bolela ruka, opuchol mu prst a začal mu modrieť tak vyhľadal lekárske ošetrenie cca do
hodiny po incidente. Počas služobného zákroku došlo k roztrhnutiu jeho uniformy, konkrétne služobnej
košele a bundy. Na ošetrení bol na chirurgii v K., pri ošetrení lekárovi popísal spôsob, ako došlo k jeho
zraneniu, popísal mu celý priebeh udalosti, uviedol mu, že bolesť pocítil hneď po údere alebo neskôr,
pretože keď pacifikovali obžalovaného, tak to chvíľu trvalo. Všetky lekárske potvrdenia doložil do spisu,

vrátane prvotného lekárskeho ošetrenia. Prvýkrát pocítil bolesť v okamihu, keď pravou rukou vykryl úder
a tiež ju pocítil, keď na zemi pacifikovali obžalovaného. Je pravdou, že spolu s obžalovaným spadol
na zem, mal vtedy vystretú ruku, spadol vlastne na vystreté prsty, ale bolesť pocítil už keď vykryl úder
obžalovaného.

Svedok K. A. potvrdil, že počas ich pobytu v penzióne na Orave, sa obžalovaný správal agresívne, a
preto niekto privolal políciu. Príchodom polície sa obžalovaný hneď ukľudnil, policajti ho predviedli na
policajnú stanicu. Keď prišli na políciu pre obžalovaného, bol dezorientovaný, a preto mu aj vysvetlil, že
ho prišli z polície zobrať. Obžalovaný si na chodbe sadol na lavičku, chcel si obuť topánky, pomaly si
navliekal šnúrky. Ako sa obžalovaný obúval, poškodený mu povedal, že dúfa, že už nebude vystrájať, na

čoobžalovanýzačalniečorozprávať,anionobžalovanémunerozumel.Poškodenýmuvtedypovedal,že
nerozumiepomaďarsky,abyrozprávalposlovensky,obžalovanýsivšakďalejhovorilsvojepomaďarsky
a vtedy mu poškodený povedal, že nech ide do riti s maďarčinou, že mu nerozumie. Obžalovaný sa
na to postavil, po maďarsky povedal v preklade asi „keď nerozumieš vole“, niečo v tom zmysle a chcel
poškodenému „natiahnuť“, zahnal sa na neho pravou rukou, úder však poškodený vykryl tak, že vystrčil

svoju ruku. Hneď na to, bol obžalovaný na zemi a poškodený s kolegom sa mu snažili nasadiť putá.
Počas celej doby po incidente sa poškodený nesťažoval, že by ho bolel prst.Svedok X. P. vypovedal, že s kolegom Q. A. boli vyslaní na preverenie oznámenie do penziónu, kde bola
ubytovanáskupinkamladýchľudí,kdeniektoztejskupinkysamalsprávaťagresívne.Keďžeobžalovaný
nevedel preukázať svoju totožnosť, tak bol predvedený na obvodné oddelenie. Dovtedy všetko prebehlo

bezproblémovo. Potom ako overili jeho totožnosť, chceli obžalovaného prepustiť. Obžalovaný keď už
sedel na lavičke a obúval sa, začal hovoriť niečo po maďarsky, na čo mu povedali, že mu nerozumejú,
že ak niečo chce, nech hovorí slovensky. Vtedy obžalovaný prudko vyskočil na kolegu a zahnal sa na
neho päsťou pravej ruky, ako keby ho išiel udrieť do hlavy, na čo sa kolega nemal ani kde uhnúť, a
preto tento úder obžalovaného vykryl tak, že zodvihol svoju ruku proti úderu obžalovaného. Všetko to

trvalo len chvíľu, priskočil ku kolegovi a nejakým spôsobom obžalovaného zhodili na zem a za pomoci
svedka A. mu nasadili putá. Hneď potom ako ukončili zákrok, kolega mu povedal, že ho bolí prst na
ruke, nemohol ani vyplniť tlačivá a odišiel na ošetrenie. Pri zákroku nezaznamenal, že by poškodený
počas použitia donucovacích prostriedkov spadol na zem. Na zemi bol obžalovaný, kolega ho iba na
zem stiahol, prakticky na zemi bol aj on pri nasadzovaní pút. Nevie si vysvetliť, prečo obžalovaný na
kolegu zaútočil, predtým sa kľudne obúval. Nevšimol si poškodenia uniformy.

Za splnenia procesných podmienok bola podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítaná výpoveď svedka X. Q.,
ktorý ku skutku neuviedol podstatné skutočnosti súvisiace s právnym posúdením skutku.

ZvýpovedeznalcaMUDr.P.P.vyplynulo,žeúrazovýdejmoholprebiehaťvdvochnasebanadväzujúcich

fázach a dvoma spôsobmi. Prvý spôsob, v prvej fáze páchateľ udrel päsťou ruky poškodeného do oblasti
malíčka pravej ruky, čím mu spôsobil podvrtnutie horného medzičlánkového kĺbu malíčka pravej ruky. V
druhej fáze počas služobného zákroku ako sa poškodený snažil spacifikovať obžalovaného a nasadiť
mu putá neutrpel žiadne zranenie. Druhý spôsob, v prvej fáze páchateľ udrel päsťou ruky poškodeného
do oblasti malíčka pravej ruky, čím mu nespôsobil žiadne zranenie. V druhej fáze počas služobného

zákroku ako sa poškodený snažil spacifikovať obžalovaného a nasadiť mu putá, mohol naraziť maličkom
pravej ruky na rovný tvrdý povrch alebo do tvrdého tupého predmetu a spôsobiť mu podvrtnutie horného
medzičlánkového kĺbu malíčka pravej ruky. Mechanizmus vzniku zranenia poškodeného zodpovedá
obom vyššie popísaným spôsobom, pričom tieto spôsoby sú rovnocenné a nedá sa spomedzi nich určiť
pravdepodobnejší spôsob vzniku zranenia poškodeného. Nie je ani vylúčené, že sa poškodený mohol

pošmyknúť a zranenie si spôsobiť sám.

Obhajca obžalovaného postavil obranu na tvrdení, že je diskutabilné, prečo by obžalovaný použil násilie
voči príslušníkovi polície v čase, keď bol prepúšťaný zo zaistenia, pričom z dokazovania vyplynuli
dve varianty skutkového deja. Príslušníci polície kauzálny priebeh popísali, že útoku nepredchádzala

urážlivá veta zo strany poškodeného a z výpovede svedka vyplynulo, že útok obžalovaného bol
reakciou na urážlivú vetu zasahujúceho príslušníka. Ak je pravdou, že policajt reagoval podľa výpovede
svedka, takéto konanie je v rozpore s ust. § 2 Zákona o policajnom zbore a poškodený v tom čase
nemohol požívať ochranu verejného činiteľa. Za existujúceho dôkazného stavu tak existujú pochybnosti
o skutkovom deji a v pochybnostiach by mal súd vychádzať z varianty pre obžalovaného priaznivejšej.

V rámci dokazovania súd oboznámil listinné dôkazy najmä lekárske správy a znalecký posudok, z
ktorých v súhrne vyplynulo, že poškodený utrpel zranenia: zlomeninu lícne - čeľustného komplexu vľavo
s posunom nadol, zlomeninu prednej a bočnej steny čeľustnej dutiny vľavo s prítomnosťou krvi v ľavej
čeľustnej dutine, zlomeninu spodiny ľavej očnice, zlomeninu vonkajšej steny ľavej očnice a stav po

krvácaní z nosa s dobu liečenia doXX.X.XXXX. Práceneschopnosť v tomto prípade vystavená nebola.
Priemerná dĺžka doby liečenia a práceneschopnosti pri tomto type zranenia je v trvaní 4-6 týždňov.
Mechanizmus vzniku zranenia zodpovedá výpovedi poškodeného, že ho obžalovaný udrel päsťou pod
ľavé oko.

Podľa § 278 ods. 1 Trestného poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v
obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu
o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať

len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané
mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý na rozdiel od obžaloby však právne posúdil
ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona.

Obžalovaný vypovedal, že v čase incidentu bol pod vplyvom alkoholu a na spáchanie skutku si
nepamätá. Obžalovaný bol zo súdeného skutku usvedčený výpoveďami poškodeného Q. A., svedka
K. A. a svedka X. P. a nepriamo aj závermi znaleckého dokazovania a lekárskymi správami. Všetci
očití svedkovia potvrdili, že obžalovaný fyzicky zaútočil na policajta npráp. Q. A. tak, že sa ho snažil
udrieť päsťou do tváre, pričom poškodený vykryl úder zdvihnutím pravej ruky, kde úder obžalovaného

aj skončil. Pri hodnotení výpovedí svedkov, súd prihliadal najmä k vnútornej štruktúre ich výpovedí, či si
neodporujú v podstatných okolnostiach a tiež k ich logickým súvislostiam. Tvrdenia svedkov ohľadom
fyzického útoku korešpondovali aj s obsahom listinných dôkazov- lekárskych správ, na podklade ktorých
bol vypracovaný aj znalecký posudok z odboru zdravotníctvo. Súd zároveň nemal pochybnosti o tom,
že poškodený Q. A., v inkriminovanej dobe požíval ochranu verejného činiteľa, v inkriminovanej dobe

bol vo výkone služby a fyzicky útok nasledoval po predvedení obžalovaného na políciu za účelom
zistenia jeho totožnosti podľa § 18 ods. 4 Zákona č. 171/93 Z.z. o Policajnom zbore v platnom znení a
následne v súvislosti s úkonmi vykonávanými v súvislosti s prepustením predvedenej osoby. K obrane
obžalovaného, že poškodený v čase útoku nepožíval ochranu verejného činiteľa, nakoľko konanie
obžalovaného bolo slovne vyprovokované poškodeným a obžalovaný tak nemal v úmysle pôsobiť

pre výkon právomoci verejného činiteľa, ale v skutočnosti išlo len o reakciu na slovnú poznámku
príslušníka polície súd uvádza, že tieto tvrdenia považoval iba za obranu obžalovaného vzhľadom na
svedeckú výpoveď svedkov Q. A. a X. P., ktorí vypovedali, že obžalovaný bol iba slušne upozornený,
že nerozumejú po maďarsky a bol požiadaný, aby s nimi komunikoval v slovenskom jazyku v kontexte
s predchádzajúcim agresívnym konaním obžalovaného.

Pokiaľ súd neposúdil súdený skutok podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu útoku na
verejného činiteľa podľa ods. 2 § 323 Tr. zákona bolo tomu tak preto, že vykonaným dokazovaním
súd nemal za jednoznačne preukázané, že medzi zranením poškodeného a konaním obžalovaného je
daná príčinná súvislosť pokrytá zavinením obžalovaného tak, ako to tvrdí obžaloba. V tejto súvislosti

súd poukazuje na výpoveď poškodeného v kontexte so závermi znaleckého dokazovania a lekárskej
správy na čl. 98. Z lekárskej správy vyplynulo, že k zraneniu malíčka došlo pri pacifikovaní opilca, ako
rukou vykryl úder päsťou a následne spadol na vystretý malíček. Zo znaleckého posudku a výpovede
znalca vyplynulo, že zranenie malíčka poškodeného mohlo vzniknúť dvoma rovnocennými spôsobmi,
a to pádom poškodeného na vystretý malíček ako je to uvedené v lekárskej správe a tiež úderom päste

do oblasti malíčka. Poškodený vypovedal, že pri prvotnom ošetrení (lekárska správa na čl. 98) lekárovi
popísal spôsob, ako došlo k jeho zraneniu, popísal mu celý priebeh udalosti, uviedol mu, že bolesť pocítil
hneď po údere alebo neskôr, pretože keď pacifikovali obžalovaného, tak to chvíľu trvalo. Vzhľadom na
uvedenévzniklipochybnostiohľadommechanizmuvznikuzraneniamalíčkapravejrukypoškodeného,či
totozranenievzniklovpriamejpríčinnejsúvislostiskonanímobžalovaného,sprihliadnutímnavyjadrenie

znalca, ktorý sa vyjadril, že nemožno vylúčiť záver, že zranenie si spôsobil poškodený aj vlastným
zavineným pádom na malíček pravej ruky a v zmysle zásady in dubio pro reo, súd konanie obžalovaného
potom kvalifikoval len podľa základnej skutkovej podstaty žalovaného trestného činu.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4,

Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,

jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu zároveň obligatórne prihliadol podľa § 38
ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V
prípade obžalovaného neboli zistené ani poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti a preto súd vychádzal
z trestnej sadzby od . K osobe obžalovaného súd zistil, že v registri trestov má jeden záznam, Okresnýsúd Levice uznesením zo dňa X.X.XXXX podmienečne zastavil voči obžalovanému trestné stíhanie
pre prečin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona so skúšobnou dobou 12
mesiacov, počas ktorej sa obžalovaný osvedčil. Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, ktoré

predložila obhajoba a ktorý bol oboznámený ako listinný dôkaz vyplynulo, že u obžalovaného v čase
spáchania skutku bola zistená zmenšená ovládacia a rozpoznávacia zložka v súvislosti so stredne
ťažkou alkoholickou opojenosťou. Z pracovného posudku na obžalovaného vyplynulo, že voči nemu
nebolo vedené disciplinárne konanie, počas pracovnej doby u neho na pracovisku nebolo zistené, že
by požíval alkoholické nápoje. Vzhľadom na zistené skutočnosti tak k osobe obžalovaného ako aj k

okolnostiam spáchania skutku, za akých bol skutok obžalovaným spáchaný, súd uložil obžalovanému
podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov so skúšobnou dobou vo výmere 24
mesiacov. Súd dospel k záveru, že na splnenie a dosiahnutie účelu trestu je takto uložený trest na dolnej
hranici modifikovanej trestnej sadzby primeraný a spravodlivý, reflektujúci a plniaci všetky funkcie trestu
v zmysle ustanovení Trestného zákona.

Poškodený si síce uplatnil nárok na náhradu škody, súdu však nepredložil relevantné vyčíslenie škody
ohľadom poškodenia služobnej uniformy a pokiaľ ide o náhradu škody z titulu bolestného, súd ako vyššie
uviedol, nemal jednoznačne preukázané, že zranenie poškodeného vzniklo v priamej príčinnej súvislosti
s konaním obžalovaného, a preto súd poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:

-prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
-zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
-štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
-poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
-zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.