Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/645/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914204318
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5914204318.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdŽilina,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.KatarínyBeniačovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: L. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., Y. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Miroslav Koníček, advokát
so sídlom XXX XX P., A. K. X, proti odporkyni: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P., Y. XXXX/
X, o zaplatenie 60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok, č. k. 5C/76/2014-51, zo dňa 10. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky o zaplatenie 60 Eur s
príslušenstvom, titulom nevrátenej pôžičky. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že dôkazné bremeno v prípade sporu o vrátenie pôžičky zaťažuje veriteľa,
ktorýjepovinnýpreukázať,žekuzavretiuzmluvyopôžičkedošlo,žedlžníkovipredmetpôžičkyodovzdal
a že dlžník predmet pôžičky riadne a včas nevrátil. Navrhovateľka poukazovala na svoju výpoveď a
výpoveď svedkyne M. L., dcéry navrhovateľky, ktorej svedeckú výpoveď hodnotil ako nevierohodnú, a
to najmä s ohľadom na príbuzenský vzťah medzi navrhovateľkou a svedkyňou, ktoré sú v postavení

matky a dcéry, pričom dcéra vzhľadom na svoj vek a potreby je existenčne závislá od svojej matky.
Odporkyňa poprela akékoľvek uzavretie zmluvy o pôžičke, predmetom ktorej malo byť poskytnutie
pôžičky vo výške 60 Eur. Z dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi navrhovateľkou a odporkyňou sú
dlhodobo (minimálne od roku 2010) vážne narušené. Je preto veľmi málo pravdepodobné, že by napriek
takto narušeným vzťahom navrhovateľka poskytla odporkyni v roku 2012 pôžičku vo výške 60 Eur a
to bez akéhokoľvek potvrdenia, prípadne iného písomného prehlásenia. Je nepochopiteľné, že pokiaľ
navrhovateľka poskytla v roku 2011 odporkyni finančnú pôžičku vo výške 1.050 Eur, o tomto spísala

čestné vyhlásenie dňa 16.04.2013, prečo navrhovateľka nespísala uvedené prehlásenie aj na pôžičku
v sume 60 Eur. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že aj keď navrhovateľka bola úspešná,
táto si trovy konania neuplatnila.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka. Namietala, že súd sa na
pojednávaní 10.07.2014 zaujímal aj o konflikty sporových strán, ktoré s vecou nesúviseli. Odporkyňa
svoje tvrdenia nijako nepreukázala a prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí nehodnotil, prečo

považoval tvrdenia odporkyne za pravdivé. O tendencii odporkyne klamať a zavádzať nasvedčuje
napríklad aj jej tvrdenie v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok 9C/25/2014, kedy sa
pokúšala nepravdivo tvrdiť, že nevlastní žiaden majetok. Napríklad snahy odporkyne vyhnúť sa
exekúcii EX 506/2009, pričom o jej námietkach rozhodoval Okresný súd Ružomberok v konaní9Er/644/2009. Navrhujú vykonať dokazovanie týkajúce sa týchto konaní. Nestotožňuje sa s názorom
súdu, že minimálne od roku 2010 došlo k zhoršeniu a narušeniu vzťahov medzi navrhovateľkou a
odporkyňou. Príbuzenský vzťah medzi navrhovateľkou a svedkyňou M. L., ktorá je závislá od matky

ešte nespôsobuje, že svedkyňa v priamom úmysle klamala pred súdom. Súd riadnym spôsobom a
presvedčivo nezdôvodnil, prečo bola svedecká výpoveď svedkyne nevierohodná. Svedkyňa celkom
3-krát odpovedala, že videla, ako navrhovateľka odovzdáva odporkyni peniaze. Zastáva názor, že
vzhľadom k veku svedkyne a odstupu doby možno jej svedeckú výpoveď hodnotiť ako dôveryhodnú.
Svedkyňa si spomenula na podstatné okolnosti skutkového stavu, o čom aj svedčila. Svedčila

nevyhýbavo a priamo a uviedla aj na ktoré okolnosti s odstupom doby si už nespomína. Je rozporuplné
odôvodnenie, keď najskôr sa uvádza, že vzťahy medzi účastníčkami sú vážne narušené od roku 2010
a v roku 2011 následne navrhovateľka mala bez písomného potvrdenia poskytnúť odporkyni finančnú
pôžičku 1.050,- Eur. Až dňa 16.04.2013 bolo o pôžičke spísané čestné vyhlásenie. Uvedené nasvedčuje
tomu, že medzi sporovými stranami v období narušených vzťahov dochádzalo k tomu, že navrhovateľka
finančne vypomáhala odporkyni. Navyše čestné vyhlásenie podpísala navrhovateľka a nie odporkyňa.

S poukazom na ust. § 118 a § 100 ods. 1 O.s.p. mal prvostupňový súd možnosť uviesť, ako sa mu
javí svedecká výpoveď M. L.. Z hľadiska predvídateľnosti súdnych rozhodnutí mala zato, že vykonaným
dokazovaním preukázala pravdivosť svojich tvrdení. V tomto kontexte na záver pojednávania už ani
nenavrhovala vykonať dôkaz psychologickým posudkom na pravdovravnosť účastníkov konania resp.
svedka. Zastáva názor, že uniesla dôkazné bremeno a preukázala poskytnutie pôžičky 60 Eur v rozsahu,

ako sa uvádza v žalobnom návrhu. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol nesprávne aj o trovách
konania. Zároveň poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu
pre ľudské práva, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na uvedené
navrhuje doplniť dokazovanie vykonaním znaleckého skúmania s vyhotovením znaleckého posudku na
účastníkov konania a svedkyňu M. L. u znalca z odboru psychológie, prípadne navrhuje zopakovať

výsluch svedkyne a rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnila trovy konania. Odporkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd Žilina ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie okresného súdu v
rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Vzmysleust.§657Občianskehozákonníka,zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu povahu. Na vznik záväzkového vzťahu
nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Pre zmluvu o pôžičke nie je

predpísaná písomná forma. Samotná pôžička vzniká ať samotným odovzdaním predmetu pôžičky.

Veriteľ, ktorý sa súdnou cestou domáha voči dlžníkovi vrátenia požičaných peňazí, musí v intenciách
§ 657 Občianskeho zákonníka splniť dôkaznú povinnosť (uniesť dôkazné bremeno) nielen o tom, že
uzavrel s dlžníkom v určitej dobe zmluvu o pôžičke peňazí a že peniaze mali byť vrátené v dohodnutej

dobe, ale i o tom, že tieto peniaze skutočne požičal (prenechal) dlžníkovi. Ak sú tieto skutočnosti
preukázané, potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno. V prípade, že veriteľ neunesie bremeno tvrdenia,
alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech.

V preskúmavanej veci navrhovateľka tvrdí, že požičala odporkyni istinu 60 Eur dva týždne pred

Vianocami v roku 2012. Odporkyňa však jednoznačne poprela, či už v písomne podanom odpore proti
platobnému rozkazu, alebo na pojednávaní pred súdom vznik uvedenej pôžičky. Poukázala na to, že v
prípade, že by bola uvedenú sumu požičala navrhovateľka odporkyni, bola by túto sumu zahrnula do
čestného vyhlásenia, ktoré spísala sama navrhovateľka dňa 16.04.2013, teda až po údajnej pôžičke
poskytnutej pred Vianocami v roku 2012. Navrhovateľka na preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť

ako svedkyňu svoju dcéru M. L.. Svedkyňa potvrdila, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou nie sú
dobré vzťahy. Síce uviedla, že má vedomosť o tom, že pred Vianocami roku 2012 odporkyňa si prišla
požičať od navrhovateľky sumu 60 Eur, v tom čase ich vzťah bol ešte dobrý. Nevedela sa však už
vyjadriť, kde mala navrhovateľka odložené peniaze, toto neriešila. Videla, že navrhovateľka odovzdávapeniaze odporkyni, avšak nevedela sa vyjadriť v akých bankovkách. Nevedela sa už však bližšie vyjadriť,
či k odovzdaniu peňazí došlo cez pracovný deň, alebo cez víkend. Navrhovateľka s odporkyňou sa
mali dohodnúť na vrátení pôžičky z najbližšieho dôchodku. Odporkyňa k odporu proti platobnému

rozkazu pripojila fotokópiu čestného prehlásenia, ktoré spísala navrhovateľka dňa 16.04.2013 a v
ktorom navrhovateľka uviedla, že dňa 10.04.2011 poskytla odporkyni finančnú pôžičku vo výške 1.050
Eur na zaplatenie trov súdneho konania v spore sp. zn. 7C/30/2008. Požičané peniaze odporkyňa
navrhovateľke vráti podľa jej finančných možností, t.j. keď bude mať vyplatenú exekúciu č. EX 506/2009,
t.j. približne v roku 2015.

Vychádzajúc z konštatovaného okresný súd správne vyhodnotil dôkazy vykonané v predmetnej veci
a ustálil, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, že požičala odporkyni istinu 60 Eur. Dcéra
navrhovateľky, ktorá bola vypočutá ako svedkyňa mala v čase svojho výsluchu 16 rokov, preto správne
okresný súd pristupoval pri vyhodnotení tohto dôkazu, keď ju vyhodnotil ako nevierohodnú s poukazom
na príbuzenský vzťah matky a dcéry a nato, že vzhľadom na svoj vek je existenčne závislá od svojej

matky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj nato, že hoci svedkyňa sa vyjadrila, že videla ako
navrhovateľka odporkyni požičala peniaze, avšak už sa nevedela vyjadriť, kde navrhovateľka mala tieto
peniaze odložené a v akých bankovkách boli peniaze odovzdané. Na uvedené je preto potrebné tiež
prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá spochybňuje výpoveď svedkyne. O tom, že okresný súd správne
vyhodnotil skutkový stav veci svedčí aj čestné vyhlásenie spísané navrhovateľkou dňa 16.04.2013, teda

po tom, ako malo dôjsť k pôžičke, ktorá je predmetom tohto konania. V uvedenom čestnom prehlásení
navrhovateľka uviedla, že požičala odporkyni dňa 10.04.2011 finančnú pôžičku vo výške 1.050 Eur a je
len nelogické, keď spísala čestné prehlásenie o skoršej pôžičke, prečo by nespísala čestné prehlásenie
aj o pôžičke, ktorá vznikla v decembri 2012 a podľa tvrdenia navrhovateľky v čase spisovania tohto
čestného prehlásenia mala byť uvedená pôžička už splatná (január 2013).

Odvolacia námietka navrhovateľky, že súd mal položiť odporkyni na pojednávaní navádzaciu otázku, že
existenciupôžičkypopierajeneopodstatnená.Oboznámenímsaspísomnýmodporomprotiplatobnému
rozkazu, so zápisnicou z pojednávania mal odvolací súd zistil, že odporkyňa popierala existenciu
tejto pôžičky aj bez tejto otázky, či už v písomnom odpore, alebo pri výsluchu na pojednávaní ešte

pred položením danej otázky zo strany súdu. Vyhodnotením uvedeného odvolací súd konštatuje,
že predmetná otázka zo strany súdu bola nadbytočná, keď v spise bolo už niekoľkokrát vyjadrenie
odporkyne, že pôžička neexistuje. Taktiež odvolacia námietka, že okresný súd uveril v pravdivosť
tvrdenia odporkyne nemá opodstatnenie. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia iba konštatuje,
že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o existencii pôžičky.

Pokiaľ ide o vyhodnotenie vzťahov medzi navrhovateľkou a odporkyňou, keď mal okresný súd ustáliť,
že ich vzťahy sú narušené od roku 2010, je potrebné poukázať na to, že skutočne navrhovateľka
na pojednávaní pred súdom dňa 10.07.2014 uviedla, že ich vzťahy sa začali zhoršovať približne tri
roky naspäť, avšak posledný rok od septembra minulého roku (myslí sa tým september 2013) je to

také intenzívne, že navrhovateľka robí problémy. V septembri minulého roku zistila, že na platbách za
vodu, plyn a elektriku ju okrádala a vtedy začali problémy. Odporkyňa udávala, že vzťahy medzi ňou a
navrhovateľkou boli narušené od času, keď zomrel jej manžel v roku XXXX. Tieto tvrdenia zostali iba v
rovine tvrdení tak navrhovateľky ako aj odporkyne a neboli v konaní preukázané žiadnym spôsobom,
preto je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke navrhovateľky, že uvedené nebolo v konaní preukázané

a nejednalo sa o zhodné tvrdenia účastníkov konania. Predmetné okolnosti však nemajú žiaden vplyv
na výsledok konania s poukazom už na vyššie uvedené hodnotenie dokazovania.

Účastníci konania boli vo veci riadne súdom poučení v zmysle ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p. a pred
vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania ani jeden z účastníkov konania nenavrhoval doplniť

žiadne ďalšie dôkazy. Vzhľadom k tomu, že sa nejedná ani o jeden prípad upravený v ust. § 205a ods.
1 O.s.p. odvolací súd na predmetný návrh na doplnenie dokazovania neprihliadal.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujú ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspechnemal. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech odporkyňa, avšak táto si neuplatnila trovy
odvolacieho konania, preto jej neboli priznané.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.