Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. september 2014

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814202624
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5814202624.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: CD

Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká
republika, IČO: 264 29 705, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864
421, proti odporcovi: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, E. Q. č. XXX, v konaní o návrhu na uplatnenie pohľadávky,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.04.2014 navrhovateľ na vzorom tlačive A podľa čl. 4 bodu
1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) uplatnil voči odporcovi
zmenkovú pohľadávku pozostávajúcu zo zmenkového úroku 0,25 % denne zo súm uvedených v tomto
tlačive, úroku 6 % ročne zo súm uvedených v tlačive a zmenkovej odmeny v sume 2,46 Eur a trovy
konania. Poukázal v podstate na to, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv z pripojenej
zmenky, ktorú odporca vystavil dňa 26.10.20010 na zmenkovú sumu 737,19 Eur a v ktorej sa zaviazal
k úhrade zmenkového úroku 0,25 % denne od 02.05.2011, pričom ide o vistazmenku s doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a s doložkou „bez protestu“. Indosant predložil zmenku
na platenie, no odporca ako vystaviteľ doteraz zaplatil na zmenkovú sumu 737,19 Eur a na úroky sumu

182,21 Eur s tým, že túto sumu od žalovaných úrokov navrhovateľ neodpočítal a má tak spraviť súd.

Tunajší súd zaslal odporcovi podľa čl. 5 bodu 2 Nariadenia tlačivo C na odpoveď spolu s návrhom a
prílohami, ktoré tento prevzal dňa 16.06.2014. Odporca odpoveď nezaslal.

Súd podľa § 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku považoval za nevyhnutné oboznámiť
sporové strany s právnym posúdením veci (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho súdneho poriadku) v
záujme predísť tzv. prekvapivému rozhodnutiu a preto v súlade s čl. 5 bod 1 Nariadenia na prejednanie
veci nariadil pojednávanie na deň 22.09.2014.

Navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil kolíziou viacerých pojednávaní, žiadal pojednávať v jeho
neprítomnosti.Odporca sa na pojednávanie nedostavil, preto súd s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku prejednal vec v jeho neprítomnosti.

Z navrhovateľom predloženej zmenky súd zistil, že ju vystavila odporca v E. Q. dňa XX.XX.XXXX

na zmenkovú sumu 737,19 Eur. Zmenka obsahuje bezpodmienečné prehlásenie, že uvedenú sumu
odporca zaplatí pri predložení zmenky na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.. Zmenka obsahuje
dojednanie o zmenkovom úroku 0,25 % denne od 02.05.2011, doložku „bez protestu“ a doložku „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Ako miesto platenia je uvedené sídlo spoločnosti
Pohotovosť, s.r.o., pričom zmenka neobsahuje dátum zročnosti (splatnosti). Celý text zmenkovej listiny

je krytý podpisom odporcu ako vystaviteľa, nad ktorým sa nachádzajú jeho identifikačné údaje v
rozsahu meno, priezvisko, trvalé bydlisko a rodné číslo. Podľa rubovej strany bola zmenka spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. indosovaná na rad navrhovateľa.

Zákonné náležitosti vyžadované pre platnosť vlastnej zmenky určuje ust. § 75 zmenkového a šekového
zákona (zákon č. 191/1950 Sb. v platnom znení), podľa ktorého vlastná zmenka obsahuje:

1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;

2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;

4. údaj miesta, kde sa má platiť;

5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;

7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 76 ods. 1 zmenkového a šekového zákona, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená
v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v
nasledujúcich odsekoch.

Podľa § 76 ods. 2 zmenkového a šekového zákona, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti,
platí, že je sročná na videnie.

V danom prípade navrhovateľom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vyžadované ust. §
75 zmenkového a šekového zákona okrem údaja zročnosti (splatnosti). Absenciu tohto údaja však
zmenkovýašekovýzákonnesankcionujeneplatnosťou,pretožepodľaust.§76ods.1a2zmenkovéhoa

šekového zákona sa v prípade zmenky, v ktorej nie je uvedený dátum splatnosti jedná o zmenku splatnú
na videnie tzv. vistazmenku (ako v tomto prípade), ktorú musí vystaviteľ preplatiť pri jej predložení (§ 34
ods. 1 zmenkového a šekového zákona). Z predloženej zmenky nepochybne vyplýva, že bola vystavená
odporcom. Zmenka bola indosovaná (§ 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) navrhovateľovi, ktorý
tým nadobudol všetky práva zo zmenky (§ 14 ods. 1 zmenkového a šekového zákona) a ktorý je tak jej

oprávneným majiteľom (§ 16 ods. 1 zmenkového a šekového zákona). Podľa § 43 ods. 1 zmenkového
a šekového zákona platí, že ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať
postih proti vystaviteľovi, pričom podľa § 48 ods. 1 zmenkového a šekového zákona môže majiteľ
postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli
dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné

trovy a 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

V prípade vistazmenky zmenkový a šekový zákon síce umožňuje úročenie zmenkovej sumy (§ 77 ods.
2, § 5 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona), no takáto úroková doložka obsiahnutá na zmenke musí svojim obsahomzodpovedať kritériám vyžadovaným zákonom pre platnosť právneho úkonu i z hľadiska jeho súladu
s dobrými mravmi. Inak môže byť časť zmenky obsahujúca úrokovú doložku postihnutá absolútnou
neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka, ktoré

určujú, že je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, pričom ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Aj
keď Občiansky zákonník neobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie

dobrých mravov právnou teóriou i súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať
spoločensky všeobecne uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch.
Právny úkon, ktorý je v rozpore s týmito zásadami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný
absolútnou neplatnosťou, ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny
úkon sa hľadí akoby nebol urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio. Na predloženej
zmenke bol dojednaný úrok vo výške 0,25 % denne, čo v ročnom vyjadrení predstavuje úrok vo

výške 91,25 %. Podľa verejne dostupného štatistického prehľadu priemerných úrokových mier z úverov,
ktorý publikuje NBS (), ktorý dôkaz súd oboznámil na pojednávaní, v
roku 2010, v ktorom bola zmenka vystavená najvyššia priemerná úroková miera pri nových úveroch
nedosahovala ani 15 % ročne (presne 14,79 % ročne v mesiaci marec 2010 pri spotrebiteľských a

iných úveroch so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby nad 5 rokov, priemer v tomto segmente za rok
2010 predstavoval sadzbu 13,69 % ročne). Dojednaná úroková miera 91,25 % ročne prevyšujúca teda
šesťnásobne najvyššiu priemernú úrokovú sadzbu v uvedenom období (kedy sa dokonca priemerná
úroková miera v segmente domácností pohybovala okolo 7,0 % ročne) pri spotrebiteľských úveroch, je
podľa názoru súdu v rozpore s pravidlami morálneho charakteru a tým v rozpore s dobrými mravmi.

Svojou neprimeranosťou totiž podstatne prevyšuje v tom čase obvyklú úrokovú mieru vyjadrujúcu
primeranú a štandardnú odplatu za poskytnutie peňazí. Takáto úroková doložka nachádzajúca sa na
zmenke je potom podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou a preto nezakladá
záväzok odporcu zaplatiť navrhovateľom požadovaný úrok 0,25 % denne. Preto bol návrh navrhovateľa
v tejto časti nedôvodný. Pokiaľ potom navrhovateľ v tlačive uviedol, že na úroky odporca už zaplatil sumu

182,81 Eur, bol návrh nedôvodný aj v časti navrhovateľom požadovaných úrokov 6 % ročne v celkovej
sume82,31Eurakoajvčastizmenkovejodmeny2,46Eur.Vdôsledkuabsolútnejneplatnostidojednania
o úroku 0,25 % denne totiž odporcom uhradenú sumu 182,21 Eur treba zarátať na plnenie 6 %-ných
úrokov a zmenkovej odmeny, čím tieto nároky navrhovateľa zanikli podľa ust. § 559 ods. 1 Občianskeho
zákonníka určujúceho, že splnením dlh zanikne. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom

rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi ako
účastníkovi v konaní úspešnému nepriznal náhradu trov konania, pretože trovy konania nevyčíslil a ani
zo spisu mu žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.