Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. júl 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/91/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712210254
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712210254.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľov:
v 1. rade Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátny občan SR a v 2. rade M. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zastúpených advokátkou Mgr.
Nikoletou Oktavcovou, so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti odporcovi: Slovenská republika
v zast. Ministerstvom vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 3000,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu
1000,- € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudok č. k. 13C 91/2012-80 zo dňa 28.03.2013 zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľom v 1. a 2. rade titulom náhrady škody sumu 3193,04 € spolu s úrokom z omeškania z
tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 06.10.2012 až do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právnej
zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade vo výške 644,18 € trovy právneho zastúpenia, všetko v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti bol návrh zamietnutý. Súd ďalej zastavil
čiastočne konanie ohľadne sumy 1799,- €, ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania a ohľadne sumy
25,65 €.

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa svojim návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.06.2012 domáhali
toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie titulom náhrady škody v sume 5017,69 € spolu s úrokom z
omeškania 9 % ročne od 04.04.2012 až do zaplatenia, ďalej titulom náhrady nemajetkovej ujmy v sume
3000 € spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 04.04.2012 až do zaplatenia a zároveň sa domáhali
toho, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov konania, ktoré vyčíslia. Vyššie uvádzaných súm sa
domáhali na základe ustanovenia § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., ďalej § 17 ods. 1 a § 17 ods. 2
toho istého zákona, a to na tom základe, že navrhovateľom v 1. a v 2. rade policajný orgán OR PZ dňa
26.04.2007 postupom podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. zaistil motorové vozidlo továrenskej
značky Škoda Fabia combi EČ: H. XXX Y. Dôvodom zaistenia predmetného motorového vozidla bolo
dôvodné podozrenie, že vec súvisí so spáchaním trestného činu a vec je potrebné zaistiť na vykonanie
nevyhnutných úkonov a zaistenie skutočného stavu veci. Následne od vyšetrovateľa policajného zboru v
zmysle § 93 ods. 2 Trestného poriadku obdržal navrhovateľ v 1. rade vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp.
zn. ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o prevzatí zaisteného vozidla na účely trestného konania do trestného
konania vedeného pod uvedenou spisovou značkou. O neoprávnenom zásahu orgánov činných v

trestnom konaní do vlastníckeho práva navrhovateľov svedčí už samotná skutočnosť, že vozidlo, hoci
bolo zaistené podľa zákona o policajnom zbore, nebolo včas a riadne vrátené a nestalo sa ani súčasťou
nejakého trestného konaniam a teda bolo zadržiavané bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť bola
potvrdená rozhodnutím Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 zo dňa 24.09.2009, kedy sa konalo
o návrhu Okresnej prokuratúry Zvolen na zhabanie veci - vozidla vlastnícky patriaceho navrhovateľom.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa domáhali teda náhrady škody v sume 5017,69 €, ktorá
pozostáva zo sumy 407,72 €, ktorú bezprostredne po prevzatí vozidla musel navrhovateľ vynaložiť na
nevyhnutnú opravu vozidla, o čom svedčí dodací list; ďalej zo sumy 2577,- €, čo predstavuje škodu
spôsobenú znehodnotením technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým státím v nevyhovujúcich
podmienkach, bez náležitej starostlivosti o údržbu a rovná sa rozdielu všeobecných hodnôt vozidla,
ktorá bola určená na základe znaleckého posudku č. 2/2012 znalca L.. R. P.; ďalej táto škoda pozostáva
zo sumy 208,32 €, čo je suma, ktorú zaplatili navrhovatelia znalcovi za vypracovanie predmetného
znaleckého posudku; ďalej táto škoda pozostáva zo sumy 25,65 €, to je náhrada za 25 litrov motorovej
nafty, ktorá sa nachádzala v motorovom vozidle pri zaistení motorového vozidla dňa 26.04.2007 s tým,
že v čase vrátenia motorového vozidla dňa 03.02.2010 vozidlo malo nádrž prázdnu; ďalej táto škoda
pozostáva zo sumy 299,- €, čo predstavuje sumu, ktorú boli nútení zaplatiť navrhovatelia za náhradné
motorové vozidlo, ktoré v tom čase používali, a to požičiavateľovi O.. M.; ďalej táto suma pozostáva zo
sumy 1500,- €, čo je suma, ktorú museli navrhovatelia vynaložiť, keďže došlo k poškodeniu požičaného
vozidla, keď ho oni užívali. Zároveň sa domáhali aj zaplatenia sumy 3000,- € titulom nemajetkovej ujmy,
nakoľko počas neoprávneného zadržiavania vozidla boli navrhovatelia preukázateľne úplne vyradení z
možnosti užívať a disponovať s predmetnom svojho vlastníckeho práva, a to s predmetným vozidlom,
ktoré im bolo zadržiavané orgánmi činnými v trestnom konaní neoprávnene. Zároveň sa navrhovatelia
domáhali aj zaplatenia zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
z vyššie uvedených súm, a to vo výške 9 % ročne od dátumu nasledujúceho po doručení žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku, t. z. od 04.04.2012 do zaplatenia a tak isto sa domáhali aj náhrady
trov konania.

V priebehu konania upravili svoj nárok ohľadne dátumu, od ktorého požadovali úrok z omeškania s tým,
že úrok z omeškania požadovali z vyššie uvedených súm odo dňa 06.10.2012, a to z toho dôvodu,
že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku bola doručená odporcovi dňa 05.04.2012 a 6 mesačná
lehota na dobrovoľné plnenie uplynula dňa 05.10.2012, a preto si uplatňovali úrok z omeškania z vyššie
uvedených súm od 06.10.2012.

Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade ako manželia boli v čase zaistenia
predmetného motorového vozidla vlastníkmi tohto motorového vozidla, ktoré bolo v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve.

Prevedeným dokazovaním bolo zistené, že v trestnej veci vedenej ÚJKP OR PZ Zvolen č. k. ORP-1011/
OEK-ZV-2006, neskôr ÚJKP KR PZ Banská Bystrica č. k. ČVS: KRP-37/OEK-BB-2007 policajný orgán
OR PZ Zvolen dňa 26.04.2007 v čase o 09.30 h postupom podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o
policajnom zbore zaistil u navrhovateľa v 1. rade - držiteľa a bezpodielového spoluvlastníka veci - osobné
motorové vozidlo továrenskej zn. Škoda Fabia combi, EČ: H. XXX Y., a to aj s príslušenstvom. Následne
navrhovatelia v 1. a v 2. rade od vyšetrovateľa PZ v zmysle § 93 ods. 2 Trestného poriadku dostali
vyrozumenie zo dňa 16.07.2007 sp. zn.: ČVS: KRP-8/OVK-BB-2007 o prevzatí zaisteného vozidla na
účely trestného konania do trestného konania vedeného pod uvedenou spisovou značkou.

Následne navrhovatelia dlhšiu dobu neboli žiadnym spôsobom informovaní príslušným orgánom PZ o
konkrétnych dôvodoch zaistenia vozidla, pohybe a osude zaistenej veci, priebehu konania a podobne. Až
dňa 29.11.2007, teda po uplynutí 7 kalendárnych mesiacov od zaistenia motorového vozidla, im bola iba
na základe ich výslovnej žiadosti faxom doručená písomnosť označená ako „informácia“ vyšetrovateľa
PZ zo dňa 23.11.2007, že existuje dôvodné podozrenie, že pri oprave tohto vozidla boli použité niektoré
súčiastky pochádzajúce z trestnej činnosti a boli vykonané nedovolené zásahy do identifikačných údajov
vozidla, ktoré skutočnosti sa dajú potvrdiť alebo vyvrátiť len expertíznym skúmaním, ktoré do 23.11.2007
nebolo ukončené.

Na tomto mieste je potrebné poukázať, že išlo o trestné stíhanie obvineného O. O. uznesením
vyšetrovateľa ÚJKP OR PZ Zvolen zo dňa 26.04.2007 pod sp. zn. ORP-1011/OEK-ZV-2006 podľa §
206 ods. 1 Trestného poriadku stíhaného pre prečin falšovania a pozmeňovania identifikačných údajov

motorového vozidla podľa § 220 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (skutok č. 1) a pre zločin
legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
(skutok č. 2) samostatným uznesením vyšetrovateľa podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa
27.04.2007. Trestné stíhanie bolo následne v prípravnom konaní vedené vyšetrovateľom ÚJKP KR PZ
Banská Bystrica pod sp. zn. ČVS: KRP-37/OVK-BB-07.

Dňa 24.09.2009 bolo uznesením Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009 rozhodnuté o tom, že
súd ochranné opatrenie - zhabanie motorového vozidla zn. Škoda Fabia combi - neukladá, nakoľko
predmetné motorové vozidlo nie je predmetom opisov skutkov nielen v uzneseniach o začatí trestného
stíhania, ale ani v uzneseniach o vznesení obvinenia obvinenému O. O., ani súčasťou uznesenia
o spojení veci a napokon ani súčasťou či už zastavenia trestného stíhania, alebo oslobodzujúceho
rozsudku.

Súd bol preto toho názoru, že o predmetnom vozidle nemožno v trestnom konaní rozhodovať, nakoľko
toto netvorí jeho predmet a je teda daná pochybnosť o zákonnosti jeho existencie v trestnom konaní.
Navyše v oslobodzujúcom rozsudku ani v uznesení o zastavené trestného stíhania nebolo preukázané
spáchanie konkrétneho trestného činu na to, aby bolo možné uložiť ochranné opatrenie zhabanie veci
tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 83 a § 60 ods. 1 Trestného zákona.

Dňa 11.12.2009 bola Okresnou prokuratúrou vo Zvolene podaná sťažnosť voči rozhodnutiu Okresného
súdu Zvolen, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 03.12.2009 sp. zn. 2To
335/2009 postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol a potvrdil tak uznesenie
Okresného súdu Zvolen.

Podľa názoru súdu týmto okamihom, a to právoplatnosťou uznesenia Okresného súdu Zvolen sp. zn.
1Nt 5/2009 zo dňa 24.09.2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To
335/2009, bol deklarovaný nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom konaní s tým, že
táto skutočnosť vyplýva aj z ďalšieho postupu orgánov činných v trestnom konaní, v tomto prípade
vyšetrovateľa, ktorý po predložení spisu a príloh s návrhom na podanie obžaloby na obvineného O.
O., vozidlo navrhovateľov nebolo ako príloha k spisu pripojené, a teda ostalo v dispozičnej sfére
vyšetrovateľa PZ, teda orgánov činných v trestnom konaní v rámci prípravného konania.

Zo zápisnice o vrátení veci vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo bolo navrhovateľovi v 1. rade
vrátené dňa 03.02.2010, teda z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo
bolo zadržiavané od 26.04.2007 do termínu vrátenia, t. z. do 03.02.2010.

Podľa názoru súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to postupom vyšetrovateľa, a to OR PZ
vo Zvolene, ako aj vyšetrovateľa KR PZ v Banskej Bystrici, nakoľko práve tieto orgány sa podieľali na
zaistení predmetného motorového vozidla a tieto orgány predmetné motorové vozidlo aj vydali.

Podľa názoru súdu obrana odporcu, že v predmetnom konaní mala konať v mene štátu generálna
prokuratúra v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) nebola žiadnym spôsobom podložená, nakoľko podľa názoru
súdu škodu v trestnom konaní spôsobil vyšetrovateľ PZ, a preto v mene štátu má vystupovať Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky tak, ako to bolo uvedené v samotnom návrhu navrhovateľov v 1. a v 2. rade.
Preto súd vychádzal z toho, že orgánom, ktorý má konať v mene štátu, je práve označený subjekt, a to
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, a to v tom zmysle, že predmetné motorové vozidlo bolo oprávnene zadržiavané len na základe
prvotného úkonu v zmysel § 21 ods. 1 Zákona č. 171/1993 s tým, že v zmysle tohto zákonného
ustanovenia zaistenie veci môže trvať najviac 90 dní.

Čo sa týka ďalšieho postupu, tak podľa názoru súdu nesprávny úradný postup bol skonštatovaný
vyššie uvedenými uzneseniami, jednak Okresného súdu Zvolen sp. zn. 1Nt 5/2009, ako aj
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To 335/2009, a teda podľa názoru
súdu bolo vedené trestné konanie takým procesným postupom, ktorý nemal oporu v zákone a na
základe nesprávneho úradného postupu v priamej príčinnej súvislosti došlo k vzniku škody na strane
navrhovateľov v 1. a v 2. rade, a to v zmysle zákonného ustanovenia § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z..

Súd z vyššie uvádzaných dôvodov zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške 3193,04 €
s tým, že táto škoda pozostáva zo sumy 407,72 €, čo je suma, ktorú navrhovatelia v 1. a v 2. rade
bezprostredne po prevzatí vozidla museli vynaložiť na nevyhnutnú opravu. Ďalej táto škoda pozostáva
zo škody, ktorá bola spôsobená znehodnotením technického stavu vozidla zapríčineným dlhodobým
státím v nevyhovujúcich podmienkach bez náležitej starostlivosti a údržby s tým, že sa rovná rozdielu
všeobecných hodnôt vozidla, čo predstavuje čiastku vrátane 20 % DPH 2577,- € s tým, že všeobecná
hodnota vozidla Škoda Fabia EČ: H. XXX Y. bola ku dňu 26.04.2007 vo výške 6654,- € a všeobecná
hodnota toho istého vozidla bola ku dňu 03.02.2010, teda k termínu vrátenia predmetného vozidla
vo výške 4077,- €. Predmetný rozdiel vo výške 2577,- € vyplýva zo znaleckého posudku č. 2/2012
vypracovaného znalcom L.. R. P., a preto podľa názoru súdu navrhovatelia majú nárok aj na takto
vyčíslenú škodu, ktorá vznikla znehodnotením technického stavu predmetného vozidla v celkovej výške
2577,- €. Ďalej táto škoda pozostáva zo sumy vo výške 208,32 € a ide o sumu, ktorú zaplatili
navrhovatelia v 1. a v 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne znalcovi za vypracovanie
predmetného znaleckého posudku.

Podľa názoru súdu navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených ohľadne
náhrady škody a z vyššie uvádzaných dôvodov súd zaviazal odporcu na náhradu škody v celkovej výške
3193,04 €, ktorá vznikla navrhovateľom nesprávnym úradným postupom, za ktorý zodpovedá práve
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prostredníctvom svojich vyšetrovacích orgánov.

Okrem istiny žiadali navrhovatelia priznať aj príslušenstvo pohľadávky, a to úrok z omeškania od
06.10.2012 až do zaplatenia vo výške 9 % ročne. O úroku z omeškania súd rozhodoval podľa
ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Vládneho nariadenia
č. 87/1995 Z. z.. Výška úroku z omeškania ku dňu vzniku omeškania, t. j. ku dňu 06.10.2012 predstavuje
8,75 %, nakoľko základná úroková sadzba ECB k tomuto dňu je 0,75 %, a preto zákonný úrok z
omeškania v tomto prípade predstavuje výšku 8,75 %.

Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali úroku z omeškania vo výške 9 % ročne, súd návrh v tejto časti zamietol,
keďže zákonný úrok z omeškania predstavuje výšku 8,75 %.

V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia sa so svojim nárokom obrátili na príslušné Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, ktorému adresovali žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom s tým, že predmetná žiadosť bola doručená
odporcovi dňa 05.10.2012.

Súd ďalej poukazuje, že v predmetnom prípade 6 mesačná lehota na uspokojenie nároku v zmysle §
16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z. uplynula dňa 05.10.2012, a preto súd priznal vyššie uvedený úrok
z omeškania z vyššie uvedenej sumy odo dňa nasledujúceho tak, ako to požadovali navrhovatelia, t.
j. odo dňa 06.10.2012.

Čo sa týka ďalšieho nároku navrhovateľov na zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 3000,- €, súd v
tejto časti návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade zamietol, nakoľko podľa názoru súdu v danom prípade
už samotné konštatovanie, že bolo porušené právo, je dostatočným zadosťučinením pre navrhovateľov
v 1. a v 2. rade, a preto neprichádza do úvahy uplatnenie § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003.

Ďalej súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade nepreukázali, že sú splnené
podmienky na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie tak navrhovatelia v 1 a v 2. rade
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ako aj odporca.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 13Co/601/2013-107 zo dňa 28.01.2014 rozsudok
okresného súdu vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade titulom
náhrady škody sumu 3193,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od
06.10.2012 do zaplatenia potvrdil. Vo výroku, pokiaľ bol odporca zaviazaný nahradiť na účet právnej
zástupkyne navrhovateľov v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia v sume 644,18 € v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, ako aj vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý, rozsudok

okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, pokiaľ súd čiastočne zastavil
konanie ohľadne sumy 1799,- €, čiastočne zastavil konanie ohľadne prevyšujúceho úroku z omeškania
a čiastočne zastavil konanie ohľadne sumy 25,65 € zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Na základe tohto rozsudku sa rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C 91/2012-80 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/601/2013-107 stal právoplatným do zaplatenia
sumy 3193,04 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % ročne od 06.10.2012 do
zaplatenia, a predmetný rozsudok sa stal právoplatným aj ohľadne čiastočného zastavenia konania
ohľadne sumy 1799,- €, prevyšujúceho úroku z omeškania, ako aj ohľadne sumy 25,65 €. Predmetom
konania ostalo zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3000,- €.

Súd v ďalšom konaní postupoval v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
13Co/601/2013-107, pričom súd poukazuje v plnom rozsahu na odôvodnenia rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 13C 91/2012-80 zo dňa 28.03.2013, ako aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 13Co/601/2013-107 zo dňa 28.01.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1. a v 2. rade, výsluchom svedkyne
M. G., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav, pričom súd zameral svoje
dokazovanie, či zadosťučinenie podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 nie je postačujúce predovšetkým
z hľadiska intenzity trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľom v 1. a v 2.
rade vzhľadom na ich postavenie v rodine, spoločnosti a v práci.

Súd z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade zistil, že sa pridržiava písomne
podaného návrhu týkajúceho sa nemajetkovej ujmy vo výške 3000 €, ako aj svojho odvolania, ktoré bolo
písomne podané proti pôvodnému rozsudku Okresného súdu Zvolen. Z vyššie uvádzaných dôvodov
žiadala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3000 € spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 06.10.2012 až do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V prípade úspechu v spore si uplatňovala aj trovy konania.

Zástupkyňa odporcu žiadala návrh ohľadne nemajetkovej ujmy zamietnuť.

Súd z prednesu navrhovateľa v 1. rade zistil, že na prelome rokov 2005 a 2006 sa on a jeho manžela,
t. j. navrhovateľka v 2. rade rozhodli, že si kúpia ďalšie mot. vozidlo, nakoľko ich predchádzajúce mot.
vozidlo im dosluhovalo a v tom období predchádzajúce mot. vozidlo zn. Škoda 120 používali na bežné
rodinné účely, ako na vybavovanie záležitostí, návšteva lekárov a podobne. Vzájomne sa s manželkou
dohodli, že si kúpia konkrétny typ mot. vozidla, a to Škoda Fabia combi s dieselovým motorom z
hľadiska dosahovania úspory na spotrebe. Keďže zháňali takéto mot. vozidlo, tak na základe ponuky
v inzeráte navrhovateľ v 1. rade zavolal na konkrétne telefónne číslo. Následne došlo k dohode a
dohodli si konkrétne stretnutie vo Zvolene na benzínovej pumpe, kde im mot. vozidlo bolo predvedené
a vrámci dohody sa dohodli aj na kúpne cene, ktorá bola dohodnutá vo výške 239 000 Sk. Následne
sa dohodli aj na tom, že ako auto bude prepísané a bude zapísané na dopravnom inšpektoráte v
Trenčíne. K veci navrhovateľ v 1. rade uviedol, že keďže bol spokojný s mot. vozidlom, súhlasil s kúpnou
cenou a dohodli sa, že kúpnu cenu vo výške 239 000 Sk zaplatia pri prepise tohto mot. vozidla. V
priebehu používania predmetného mot. vozidla nemali žiadne problémy a predmetné mot. vozidlo bolo
používané na bežné rodinné záležitosti, ako vybavovanie, rodinné potreby, návšteva lekára a podobne.
Po roku za navrhovateľom v 1. rade do práce prišli pracovníci kriminálnej polície a oznámili mu, že
na predmetnom mot. vozidle sú nejaké kradnuté diely a trvali na tom, aby im predmetné mot. vozidlo
odovzdal. Následne požiadal týchto pracovníkov kriminálnej polície, aby sa zidentifikovali a zároveň ich
požiadal o predloženie nejakého rozhodnutia, že môžu zhabať predmetné mot. vozidlo. Oni mu povedali,
že momentálne nemajú takéto rozhodnutie, ale v prípade potreby si ho zabezpečia. Následne súhlasil s
tým a predmetné mot. vozidlo im odovzdal. K veci ďalej uviedol, že do práce za ním prišli vo vojenskom
útvare v D.. Následne mu nedovolili odšoférovať predmetné mot. vozidlo a odišli s ním do Trenčína za
účelom spísania zápisnice na políciu v Trenčíne. Tam bol prevedený zápis a povedali mu, že ho budú
informovať. Do súčasnosti nedostal žiadne oznámenie, ako sa s vozidlom ďalej nakladá. Následne,
pokiaľ má vedomosť, tak predmetné mot. vozidlo sa nachádzalo v priestoroch polície v Trenčíne, asi 3 až
4 mesiace. Následne po telefonátoch, ktoré vybavovala navrhovateľka v 2. rade, sa dozvedeli, že mot.
vozidlo bolo odvezené do Banskej Bystrice. Následne mala byť urobená expertíza ohľadne náhradných
dielov, ktoré mali byť vo vozidle použité s tým, že bolo tvrdené, že tieto diely mali byť nelegálnym

spôsobom použité. Až do odovzdania predmetného mot. vozidla, ktoré im bolo vrátené až vo februári
2010, žiadne písomné oznámenie nedostali a až na základe ich iniciatívy sa dozvedali, čo je s týmto
mot. vozidlom. K veci ďalej uviedol, že on hneď na začiatku bol šokovaný z toho, že bez akéhokoľvek
rozhodnutia mu bolo zhabané predmetné mot. vozidlo v hodnote 239 000 Sk. Následne sa spojil s
predchádzajúcim vlastníkom predmetného mot. vozidla a ten ho informoval, že na tomto mot. vozidle nie
je nič nelegálne a následne už predmetnú záležitosť po právnej stránke riešil on. K veci ďalej uviedol,
že približne po mesiaci, ako bolo predmetné mot. vozidlo zaistené, mu bola ponúknutá možnosť, že mu
bude poskytnuté náhradné mot. vozidlo s tým, že túto možnosť mu ponúkol predchádzajúci vlastník mot.
vozidla Škoda Fabia. Navrhovateľ v 1. rade v tom čase túto ponuku odmietol z toho dôvodu, aby sa
náhodou na tomto ďalšom mot. vozidle niečo nestalo. K veci ďalej uviedol, že v ďalšom priebehu sa
zhoršil psychický stav jeho manželky, t. z. navrhovateľky v 2. rade, ako aj zdravotný stav jeho svokry,
ktorá im čiastočne vypomohla pri kúpe tohto mot. vozidla. K veci ďalej uviedol, že približne do 6
mesiacov, t. j. do pol roka od zaistenia predmetného mot. vozidla, prijal ponuku a bolo mu poskytnuté
náhradné mot. vozidlo. Predmetné mot. vozidlo mal teda približne od r. 2007 do r. 2009, kedy sa vyskytla
na tomto mot. vozidle porucha a predchádzajúci vlastník si ho prevzal za účelom opravy a následne od
júla 2009 do februára 2010, kedy mu bola vrátená Fabia, bol bez mot. vozidla. K veci ďalej uviedol, že za
prenájom tohto mot. vozidla uhradil sumu 300 €, a to p. B. - predchádzajúcemu vlastníkovi mot. vozidla
Škoda Fabia. K veci ďalej uviedol, že počas obdobia, keď mali v užívaní predmetné mot. vozidlo Škoda
Octavia, tak toto mot. vozidlo používali na všetky bežné účely, ako keby používali pôvodné mot. vozidlo
Škoda Fabia. Je pravda, že keď odovzdal to pokazené mot. vozidlo Škoda Octavia, potom pol roka
nemali žiadne auto až do vrátenia Škody Fabia, a to z toho dôvodu, že fin. prostriedky im to nedovoľovali,
či už po stránke prenájmu, alebo kúpy nejakého lacnejšieho mot. vozidla a za ten čas situáciu riešili tým
spôsobom, že ich vozili známi, susedia, ako aj dcéra, ktorá je tiež vlastníčkou mot. vozidla s tým však, že
dcéra nebýva s nimi v spoločnej domácnosti. Následne zo strany p. B. mu bolo oznámené, že predmetné
mot. vozidlo bude vrátené a pýtal sa ho, či si on príde pre toto mot. vozidlo alebo ho majú doviesť do
Trenčína. Navrhovateľ v 1. rade sa rozhodol, že si preň príde do Banskej Bystrice, kde si znova na to
musel požičať auto a doniesol si aj zimné plášte, keďže auto mal prevziať v zime. Keď si prišiel pre toto
mot. vozidlo, tak ostal otrasený z toho dôvodu, že predmetné mot. vozidlo vôbec nebolo pripravené na
prevzatie. Následne sa urobili všetky tie úkony, ktoré súviseli s touto majetkovou škodou, ktorá im bola
priznaná v rozsudku Okresného súdu Zvolen a bola potvrdená rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici ohľadne opravy mot. vozidla, ohľadne znehodnotenia mot. vozidla, ako aj ohľadne nákladov na
znalecký posudok. Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že celá táto situácia, že sa dostal do takéhoto
právneho problému a problému s policajtmi ho šokovala. Rozmýšľal, kde sa stala chyba a kto ju spravil a
od toho obdobia má jeho manželka psychické problémy s tým, že má depresie, nervozitu, výbuch zlosti,
ako aj trvalé užívanie liekov. Tak isto sa zhoršil zdravotný stav aj svokry ohľadne vysokého krvného
tlaku a cukrovky. Čo sa týka mot. vozidla Škoda Fabia H. XXX Y., tak toto mot. vozidlo stále majú vo
vlastníctve a ďalej ho užívajú a po technickej stránke im funguje. Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol,
že sa dozvedel aj o výsledkoch kriminalistickej expertízy a bol spokojný s postupom predchádzajúceho
vlastníka, ktorý ho o týchto skutočnostiach informoval, nebol však spokojný s postupom polície, ktorá
zadržiavala predmetné mot. vozidlo 33 mesiacov. K veci ďalej uviedol, že sem-tam má aj psychické
problémy a doteraz podľa jeho názoru okolnosti okolo tohto auta nie sú ukončené a má dilemu, čo vlastne
bude ďalej. Ďalej k veci uviedol, že táto situácia ich postihla aj finančne, nakoľko museli poskytovať
finančné náhrady za používanie cudzích mot. vozidiel, či už vrámci finančných prostriedkov na PHM,
alebo nejakým iným spôsobom sa pokúšali nahradiť to, že mohli používať cudzie mot. vozidlo alebo
že ich vozili a bohužiaľ, aj keď nie výrazne, ale predsa-len táto záležitosť aj jeho poznačila po stránke
psychickej aj po stránke pohody v rodine ako takej a doteraz nevie pochopiť, prečo, keď bola vykonaná
expertíza, že po tej expertíze mu nebolo vrátené predmetné mot. vozidlo.

Navrhovateľ v 1. rade k veci uviedol, že mal problémy s tým, že 7 rokov neboli doriešené právne
problémy. Nastali zdravotné problémy, ako aj investícia do liekov, ktoré neboli lacné, napr. v práci mal
nejaké problémy v tom zmysle, že kolegovia si mohli myslieť, že sa dal na obchodovanie s mot. vozidlami
čo sa týka falšovania týchto mot. vozidiel a podobne a tak isto širšia rodina, známi a blízka rodina,
ktorá sa postupne dozvedela, čo sa stalo, aj keď je pravda, že tieto osoby vedeli, že on predmetné auto
kúpil, ale postupom času, že auto bolo zadržané bez akýchkoľvek dôvodov a dôkazov s tým, že sa to
dozvedeli od neho a následne keď auto nevideli, tak samozrejme im odpovedal na ich otázky. K veci
ďalej uviedol, že on proste reagoval na inzerát a nič zlé nespravil. Ako listinný dôkaz predložil súdu
preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - svokry H. N., ako aj švagrinej W. T.. K veci

ďalej uviedol, že keď nemal mot. vozidlo, tak mal neustále problémy ohľadne zháňania mot. vozidla a
neustále sa musel niekomu prispôsobovať.

Súd z prednesu navrhovateľky v 2. rade zistil, že sa pridržiava výpovedi navrhovateľa v 1. rade, ktorý
je jej manželom. K veci ďalej uviedla, že je skutočne pravda, že predmetné mot. vozidlo Škoda Fabia
kupovali spoločne do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tak, ako opísal manžel, sa rozhodli,
že potrebujú ďalšie mot. vozidlo a rozhodli sa, že kúpia mot. vozidlo do tých 239 000 Sk. Začali zháňať
inzeráty, naďabili na tento inzerát a po obhliadke tohto mot. vozidla sa dohodli, že ho kúpia s tým, že to
predchádzajúce mot. vozidlo odpredali. Po kúpe tohto mot. vozidla s týmto mot. vozidlom boli obidvaja
spokojní a všetko fungovalo perfektne. Keď prišli zaistiť predmetné mot. vozidlo, tak navrhovateľka v 2.
rade tiež pracovala a pracuje na jednom útvare, manžel pracuje na inom útvare a vtedy jej zavolali z
roboty, že čo sa im stalo, lebo manžel sedí v robote so sklonenou hlavou. Ona sa pokúšala skontaktovať
s manželom, avšak tento jej povedal, aby sa mu ozvala neskoršie. Následne odišla z roboty domov a
našla u nich doma dvoch pracovníkov kriminálnej polície. Následne aj ona absolvovala cestu do Trenčína
na políciu, kde im bolo auto zadržané a vtedy im bolo povedané, že predmetné mot. vozidlo je skladané
z viacerých mot. vozidiel, resp. z viacerých dielov. Vtedy vypočúvali len manželka, ona ostala dole a
dole sa „klepala“ čo bude ďalej, ale myslela si, že manžela vypočujú a potom im auto vrátia. Následne
kontaktovala predchádzajúceho vlastníka mot. vozidla, od ktorého auto kúpili s tým, že on ich ubezpečil,
že na tom aute nie je nič pozmeňované a následne podnikli príslušné právne kroky. Je pravda, že hneď od
počiatku im bolo ponúknuté mot. vozidlo, aby ho začali užívať, a to od predchádzajúceho vlastníka mot.
vozidla Škoda Fabia, avšak oni to vtedy odmietli, nakoľko im to bolo nepríjemné. Po istom čase súhlasili
s tým, že im bude zapožičané iné mot. vozidlo a približne to bolo o pol roka. Toto predmetné mot. vozidlo
používali bežným spôsobom, keď im bolo potrebné. Následne je pravda, že predmetné mot. vozidlo
sa pokazilo a boli nútení ho vrátiť. Za predmetné mot. vozidlo zaplatili sumu 10 000 Sk za požičanie.
Následne si požičiavali mot. vozidlo príležitostne, napr. od kolegu v robote a napr. im vypomáhala aj dcéra
požičaním jej mot. vozidla. Navrhovateľka v 2. rade poukázala na svoj zdravotný stav, ktorý vyplýva aj z
lekárskej správy, ktorá bola predložená s tým, že jej stav je taký, že je plačlivá, je jej zle každú chvíľu.
Nepoprela, že mala isté zdravotné problémy aj pred samotným zadržaním a zaistením predmetného
mot. vozidla s tým, že predtým mala problémy súvisiace so spaním, resp. nespávala. Po zadržaní tohto
mot. vozidla sa jej problémy zhoršili v tom zmysle, že sa celá trasie, niekedy je nesústredená a niekedy
„vybuchne“ na manžela. K veci ďalej uviedla, že v robote pracuje s dôvernými vecami a keď sa jej v
robote vypytujú, že ako je to, čo je to, tak im musí vysvetľovať, že ako je to s tým mot. vozidlom, aj
keď je pravda, že predmetné mot. vozidlo je momentálne v poriadku a riadnym spôsobom ho môžu
užívať. Tak isto je pravda, že zo strany Ministerstva vnútra došlo k zaplateniu škody, ktorá bola priznaná v
rozsudku Okresného súdu Zvolen s tým, že rozsudok bol potvrdený Krajským súdom v Banskej Bystrici.
Predmetná škoda im bola uhradená na začiatku r. 2014. Navrhovateľka v 2. rade ďalej k veci uviedla,
že ten deň, keď sa to stalo, t. z. keď im zaistili predmetné mot. vozidlo, tak začala plakať, keď prišla
domov, „hodila“ sa na posteľ a len plakala a plakala, avšak bola v tom, že to auto do 2 - 3 dní, do týždňa,
do mesiaca im bude vrátené s tým, že sa to naťahovalo a skoro boli z toho až 3 roky a to zanechalo na
nej stopy s tým, že hodnotu tohto auta vo výške 240 000 Sk obyčajní ľudia, ako sú oni, len tak nenájdu
a od vtedy sa jej zdravotný stav zhoršil a od vtedy berie stále lieky a chodí na pravidelné kontroly.
Navrhovateľka v 2. rade ďalej k veci uviedla, že ona manželovi, t. j. navrhovateľovi v 1. rade vyčíta,
že kúpili práve toto osobné mot. vozidlo a tak isto ďalší následok je jej samotný zdravotný stav. Ona
už nemá záujem, aby sa to naťahovalo a už o tom aute nechce ani počuť. Navrhovateľka v 2. rade
potvrdila tú skutočnosť, že absolvovala psychiatrické vyšetrenie aj pred zaistením mot. vozidla, avšak
z dôvodu nespavosti.

Súd z prednesu svedkyne M. G. zistil, že je dcérou navrhovateľov v 1. a v 2. rade. K veci uviedla, že
mala informácie o tom, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade hľadajú nejaké mot. vozidlo, avšak nebola si
istá, či majú na to dostatok fin. prostriedkov, až sa stalo, že raz, keď prišla domov, prišla na to, že na
dvore sa nachádzalo mot. vozidlo. Svedkyňa mala o tomto mot. vozidlo také informácie, že koľko stálo a
že bolo kúpené niekde vo Zvolene. Následne predmetné mot. vozidlo sa užívalo rok. Užíval ho otec, ako
aj matka, keďže sú držiteľmi vodičského preukazu obidvaja a používali ho na bežné rodinné záležitosti
a bežné potreby, napr. mama vozila starú mamu k lekárovi a podobne. V ten deň, keď sa to stalo, tak jej
zatelefonovala mama do školy. V tom čase bola študentkou 2. ročníka na Strednej odbornej škole v D. a
povedala jej, že otca zobrali policajti a zobrali im auto z dôvodu, že policajtom sa s autom niečo nevzdá,
že je možno kradnuté, prerábané a podobne. Následne, keď sa vrátili potom domov, tak boli rozčarovaní
z toho, ako sa k nim chovali policajti. Rodičia sa snažili ju chrániť od týchto vecí a nezaťahovali ju do

tejto situácie, vedela len toľko, že predmetné mot. vozidlo bolo zhabané a policajtom sa niečo nevzdá.
Potom im začali požičiavať auto sestrin priateľ, svedkynin partner, ako aj mamin kolega a podobne, keď
rodičia auto potrebovali. K veci ďalej uviedla, že neskoršie rodičia dostali do užívania mot. vozidlo Škoda
Octavia. K veci ďalej uviedla, že ona veľmi o týchto veciach nevedela, vedela len, keď prišla nejaká
obálka, vedela o tom, keď mama telefonovala. Je pravda, že mama aj plakávala a otec búchal dverami a
podobne. Podľa jej názoru mama to prežívala tak citovejšie a otec to prežíval tak, ako chlap. Svedkyňa
ďalej k veci uviedla, že rodičia sa po tejto udalosti častejšie hádali a proste stále dúfali, že auto bude
v dohľadnej dobe vrátené, avšak trvalo to skoro až 3 roky. Svedkyňa k veci uviedla, že napríklad aj jej
spolužiaci na stretávke sa pýtali, čo je s predmetným motorovým vozidlom. Ďalej k veci uviedla, že o
tejto skutočnosti v D. vedeli skoro všetci, keďže nie sú až také veľké mesto. Na záver k veci uviedla, že
aj ona sa troška hanbila za tú situáciu, keď napr. otec musel ísť na políciu a nevedela vlastne, že či ho
budú súdiť alebo podobne a vlastne nevedela, čo sa bude diať.

Súd z listinného dôkazu, a to z lekárskej správy navrhovateľky v 2. rade, ktorá pochádza z
psychiatrického vyšetrenia zo dňa 15.07.2014, ktorú vydala MUDr. O. zistil, že vrámci anamnézy je
uvedené: Pacientka viac rokov bola v dispenz. ambul. psychiatričky pre recid. depresívnu poruchu,
posledný rok obvodný lekár jej predpisoval antidepresíva, ktoré pacientka viac rokov užíva. Toho času
prichádza na vyšetrenie, necíti sa dobre, už dlhodobo neustále rozmýšľa nad vážnym problémom, ktorý
sa stal pred niekoľkými rokmi s ich autom, pacientka je z toho úplne unavená, nešťastná, neustále nad
tým rozmýšľa, trápi sa, aj v noci sa budí a sníva sa jej o tom, nevie sa zbaviť, prežíva ako traumu
a je depresívna, plačlivá, hypobulia, anhedonická, nespí. Zo záverov tejto lekárskej správy súd zistil,
že sa jedná o adaptačnú poruchu, depresívnu reakciu, recid. depresívna porucha, reakt. dekom p..
Odporúčanie: citalopram 20 mg, neurol 0,25 mg, zopiclon 1 tbl.; psychiatrická kontrola o mesiac, p.p.
skôr.

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zistil,
že držiteľkou tohto preukazu je H. N..

Súd z ďalšieho listinného dôkazu, a to preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zistil,
že držiteľkou tohto preukazu je W. T..

Súd zo záverečného prednesu právnej zástupkyne navrhovateľov v 1. a v 2. rade zistil, že žiadajú návrhu
v celom rozsahu vyhovieť. Čo sa týka právneho základu, tak ten je daný už samotným rozsudkom
okresného súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici s tým, že čo sa týka
samotnej výšky nemajetkovej ujmy vo výške 3000 €, tak túto zdôvodňujú jednak s poukazom na dĺžku
neoprávneného zadržiavania predmetného mot. vozidla a s tým spojený stav jednak právnej neistoty,
pocit bezmocnosti, ohrozenia, ako aj právnej neistoty navrhovateľov v 1. a v 2. rade. Zároveň poukázala
na dĺžku zadržiavania predmetného mot. vozidla, ktorá predstavuje 33 mesiacov, čo predstavuje zhruba
990 dní, tak touto žalobou uplatňovaná suma vo výške 3000 €, keď sa vydelí počtom dní, ktorými bolo
auto zadržiavané, tak dospejú k sume 3 € na deň, čo podľa ich názoru nie je suma, ktorá by bola
neprimerane vysoká titulom nemajetkovej ujmy a z týchto dôvodov žiadala návrhu v celom rozsahu
vyhovieť. V prípade úspechu v spore si uplatňovala trovy konania.

Súd zo záverečného prednesu zástupkyne odporcu zistil, že žiadajú návrh v celom rozsahu zamietnuť,
nakoľko podľa ich názoru navrhovatelia v 1. a v 2. rade neuniesli dôkazné bremeno ohľadne vzniku
nemajetkovej ujmy vo výške 3000 € a s ohľadom na príčinnú súvislosť medzi vzniknutou nemajetkovou
ujmou a nesprávnym úradným postupom a podľa ich názoru nie sú splnené predpoklady podľa § 17
ods. 2 Zákona č. 514/2003 na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. V prípade úspechu v spore si
tak isto uplatnila trovy konania.

Žiaden z účastníkov po zákonnom poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhol vo veci doplniť
dokazovanie.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 toho istého zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Súčasťou náhrady škody, ujmy v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. sú nielen ujmy majetkovej povahy,
ale aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia § 17 ods. 2. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Právna teória prisudzuje zmysel škody inej, než materiálnej,
aj iným ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej,
než majetkovej sfére poškodenej osoby, t. j. ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží
poškodenej osobe peňažná náhrada (odškodnenie). Priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom v
zmysle § 17 ods. 2 zákona predpokladá splnenie zákonnej kvalifikovanej podmienky, t. j. že iba samotné
konštatovanie porušenia práva sa v konkrétnom prípade javí nepostačujúcim. Výška nemajetkovej ujmy
v peniazoch sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie,
v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť
následkov, ktoré vznikli poškodenej osobe v súkromnom živote i v spoločenskom uplatnení. Pri
posudzovaní nároku na priznanie nemajetkovej ujmy treba prihliadať najmä na tú skutočnosť, že zatiaľ,
čo ľudskú dôstojnosť majú všetky fyzické osoby rovnakú, česť a dobrá povesť je výrazom správania
sa konkrétnej fyzickej osoby, u ostatných členov spoločnosti je odrazom charakteristiky danej osoby,
prezentácie jej postojov a podobne. Zákonným predpokladom vzniku práva na náhradu a nemajetkovej
ujmy v peniazoch je taký následok zásahu do práv fyzickej osoby, ktorý v značnej miere a nielen v miere
bežnej, znižuje jej dôstojnosť alebo vážnosť. Prípustnosť takejto náhrady je inštitútom výnimočného
druhu a nastupuje vždy až potom, keď sa morálne zadosťučinenie ukázalo buď celkom alebo sčasti
nedostatočným. Podmienkou vzniku tohto práva je preukázanie, že protiprávny zásah vyvolal závažné
následky vo vzťahu k poškodenej osobe. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä
so zreteľom na jej intenzitu, rozsah a na jej ohlas, ako aj dĺžku jej trvania.

Súd v prvom rade poukazuje na právoplatný rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 13C 91/2012-80
zo dňa 28.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/601/2013-107
zo dňa 28.01.2014, a teda súd vychádzal z tej skutočnosti, že vyššie uvedenými rozsudkami bol
preukázaný nesprávny úradný postup, ktorý je popísaný v týchto rozhodnutiach. V danom prípade súd
teda zameral dokazovanie na preukázanie skutočnosti, pre ktorú dospel k záveru, že zadosťučinenie
podľa prvého odseku ustanovenia § 17 Zákona č. 514/2003 nie je postačujúce predovšetkým z hľadiska
intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov vzniknutých navrhovateľom v 1. a v 2. rade
vzhľadom na ich postavenie v rodine a spoločnosti a podobne.

Z vykonaného dokazovania teda súd jednoznačne ustálil, a to hlavne z výsluchu navrhovateľov v 1. a v 2.
rade, ako aj výsluchu svedkyne a predložených listinných dôkazov, že samotné konštatovanie porušenia
práva v tomto prípade nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, a preto v tomto prípade prichádza do úvahy nemajetková ujma v peniazoch, keďže
podľa názoru súdu nie je možné uspokojiť ju inak. Výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou
úvahou. Nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú, resp. o úvahu svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej
ujmy má byť vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti.

Súd v prvom rade poukazuje na dĺžku zadržiavania predmetného mot. vozidla, a to od 26.04.2007,
kedy bolo auto zadržané až do termínu vrátenia, t. z. do 03.02.2010, čo v dňoch predstavuje 1014
dní. Súd tu poukazuje vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti, že došlo zo strany orgánov činných
v trestnom konaní k neprípustnému, vzhľadom na dĺžku a celkové trvanie zaistenia predmetného mot.
vozidla, ako aj na procesný postup v trestnom konaní a právnej úprave odporujúcemu obmedzeniu
vlastníckeho práva navrhovateľov v 1. a v 2. rade, ktorí sa cítili byť dotknutí na svojom základnom
ľudskom práve garantovanom Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami, pričom počas
neoprávneného zadržiavania vozidla boli navrhovatelia v 1. a v 2. rade preukázateľne úplne vyradení z
možnosti užívať a disponovať predmetom svojho vlastníckeho práva vozidla, ktoré im bolo zadržiavané
orgánmi činnými v trestnom konaní neoprávnene.

Podľa názoru súdu navrhovatelia v 1. a v 2. rade po doplnení dokazovania uniesli dôkazné bremeno
ohľadne skutočností tvrdených v návrhu a v konaní bol hodnoverným spôsobom preukázaný zásah
do ich rodinného života. Tak isto v konaní bol preukázaný zásah do zdravotného stavu navrhovateľky
v 2. rade, ktorá síce nepoprela tú skutočnosť, že navštevovala psychiatrickú ambulanciu aj pred
zaistením predmetného mot. vozidla, avšak jej stav ohľadne zdravia sa zhoršil práve po vyššie opísaných
udalostiach, a preto súd dospel k záveru, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade uniesli dôkazné bremeno
ohľadne tej skutočnosti, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a prichádza do úvahy nemajetková ujma
v peniazoch.

Súd v danom prípade z vyššie uvádzaných dôvodov preto zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 1000 € s tým, že súd pri výpočte výšky tejto nemajetkovej ujmy vychádzal z toho, že
predmetné mot. vozidlo bolo neoprávnene zadržiavané nesprávnym úradným postupom celkom v trvaní
1014 dní, a preto podľa názoru súdu priznaná nemajetková ujma vo výške 1000 €, čo predstavuje
približne 1 € za každý deň neoprávneného zadržania, predstavuje takú výšku nemajetkovej ujmy, ktorá
zodpovedá okolnostiam zásahu, ktorý nastal nesprávnym úradným postupom, a to hlavne vzhľadom na
závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodeným v súkromnom živote, a to jednak čo sa týka rodinného
života medzi navrhovateľmi v 1. a v 2. rade, keďže v konaní bolo preukázané, že vznikali z danej
situácie medzi nimi nezhody, ako aj zdravotného stavu navrhovateľky v 2. rade, čo vyplýva z pripojenej
lekárskej správy. Z týchto dôvodov, ako aj vzhľadom na dĺžku trvania neoprávneného zásahu v trvaní
1014 dní, súd ustálil, že priznaná nemajetková ujma vo výške 1000 € je v súlade s príslušnými
zákonnými ustanoveniami. Z týchto dôvodov súd zaviazal odporcu na zaplatenie nemajetkovej ujmy v
celkovej výške 1000 €.

Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že doposiaľ navrhovateľom v 1. a v 2. rade nikto neposkytol
ani len morálne zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia sa.

Súd návrh, keďže sa navrhovatelia v 1. a v 2. rade domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške
3000 €, v prevyšujúcej časti nad 1000 € zamietol, a to z dôvodu neprimeranosti požadovanej sumy
následkom spôsobeným nesprávnym úradným postupom, nakoľko v konaní nebol preukázaný ďalší
zásah do ostatných oblastí života navrhovateľov v 1. a v 2. rade okrem rodinného života, ako aj zdravia
navrhovateľky v 2. rade. Z tohto dôvodu súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol ako nedôvodný.

Súd tak isto zamietol návrh navrhovateľov v 1. a v 2. rade aj ohľadne úroku z omeškania, ktorý
požadovali, a to z toho dôvodu, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až
na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia a až uplynutím takto určenej lehoty
splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Z tohto dôvodu súd teda nemohol priznať navrhovateľom v
1. a v 2. rade požadovaný úrok z omeškania z priznanej výšky nemajetkovej ujmy.

O trovách konania súd rozhodne v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. v lehote do 30 dní do právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).