Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514010169
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2514010169.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Jarábka a sudcov JUDr.
Pavla Sládka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. mája 2015, v
trestnej veci proti obžalovanému T. D., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písmenob/,písmenoc/Trestnéhozákona,prejednalodvolanieobžalovaného,ktorépodalprotirozsudku
Okresného súdu v Piešťanoch sp. zn. 1T/59/2014 zo dňa 20.10.2014, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného T. D., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného T. D. za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písmeno j/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od októbra 2012 až ku dňu hlavného pojednávania v meste L. a ani na inom mieste na území
Slovenskej republiky, si ako otec detí U. H. D., nar. XX.XX.XXXX, H. L. D., nar. XX.XX.XXXX a T. H. D.,
nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom L., U. XXX/XX, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť napriek tomu, že mu
vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch sp.
zn. 3C 33/2009 zo dňa 11.08.2011, právoplatného dňa 13.01.2012 vo výške 130,- Eur mesačne na U. H.,
vo výške 170,- Eur mesačne na H. L. a vo výške 100,- Eur na T. H., ktorú je povinný platiť k rukám matky

J. D., vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti a túto povinnosť
si vôbec neplnil, pričom v tomto období preukázateľne neprejavoval snahu riadne sa zamestnať, teda
nevyužil všetky možnosti na to, aby si svoju zákonnú povinnosť v reálne možnej výške splnil a ani sa
nezaevidoval na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, čím za uvedené obdobie dlhuje na
výživnom J. D. sumu v celkovej výške 10.000,- Eur,
a svojho konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2T/23/2012

zo dňa 26.09.2012, právoplatným dňa 03.10.2012, bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní dvanásť mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú
dobu v trvaní jeden rok.

Za to bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona k

trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Protitomutorozsudkupodalodvolanieobžalovaný.Vodôvodnenísvojhoodvolaniaobžalovanýnamieta,

že súdni znalci nevykonali súdnoznalecký posudok dostatočne a zodpovedne, podľa iných odborníkov
môže trpieť napríklad posttraumatickým stresovým syndrómom, znalec Juraj Droba neodpovedal anina jednu jeho otázku, ani na otázku jeho právneho zástupcu. Jeho svedectvo je neplnohodnotné a
spochybniteľné. Súd nepovolil obžalovanému ani jedného svedka, ktorého navrhoval, svedkovia mohli
vysvetliť a potvrdiť správnosť jeho konania. Teda súd porušil jeho právo na spravodlivý proces.

Súd, vyšetrovateľ, ani prokurátor nezisťovali jeho príjmy a na základe čoho potom rozhodli o výške
výživného. Ak súd nerozhodoval na základe faktov, jeho rozhodnutie nemôže byť legitímne a v
žiadnom prípade spravodlivé. Okresný súd sa nezaoberal dostatočne jeho nemonetárnym prispievaním
k výchove a vzdelávaniu svojich synov. Súd konal účelovo a schematicky s jediným cieľom odsúdiť

ho. Jeho láska a starostlivosť o jeho synov sa mu vracia a je potvrdením, že je v ich živote prítomný,
dôležitý a jedinečný. Naučil svojho syna chytať ryby, poznávať huby, rastliny, plody, a to mu môže
zabezpečiť potravu na celý život. Tieto dôležité fakty nie, že neboli v súdnom konaní pripustené, ale
každá zmienka v tomto smere bola spochybnená a znevážená. Nemonetárne motivovanie, výchova
a vzdelanie je podľa pedagogiky a psychológie dôležitejšie. Súd sa tiež nezaoberal dostatočne jeho
materiálnym prispievaním na jeho synov.

Naverejnomzasadnutíobžalovanýtiežprezentoval,žebolvlastneodsúdenýkvôlisvojejživotnejfilozofii,
kedy odmieta peniaze ako fiktívne papieriky a virtuálne čísla.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný doplnil toto svoje odvolanie všeobecnými úvahami

o svojom životnom štýle, jeho zástupca navrhol v nadväznosti na jeho odvolanie zrušiť napadnutý
rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Zástupkyňakrajskejprokuratúrynaverejnomzasadnutíkrajskéhosúdunavrhlaodvolanieobžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku na základe odvolania obžalovaného preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Krajský súd takýmto postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby v predmetnej veci postupoval
dôsledne podľa príslušných ustanovení tretej časti Trestného poriadku, ktorá upravuje základné pravidlá
súdneho konania. Na hlavnom pojednávaní okresný súd vykonával jednotlivé dôkazy zákonným a

transparentnýmspôsobom,dodržalpritomvšetkyzákladnéprincípykontradiktórnehotrestnéhoprocesu.

Svojim procesným postupom na hlavnom pojednávaní okresný súd poskytol obžalovanému všetky
nevyhnutné záruky pre zabezpečenie spravodlivého konania.

V ďalšom krajský súd konštatuje, že okresný súd rozhodujúc o obžalobe prokurátora vykonal všetky
dôkazy potrebné pre zákonné a objektívne rozhodnutie, tieto dôkazy podľa § 2 ods. 12 Trestného
poriadku vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia individuálne i v ich súhrne, a tak dospel
k správnym skutkovým a právnym záverom, čo sa týka viny obžalovaného, právnej kvalifikácie jeho
konania, ako aj uloženého trestu.

V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku
zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného, prečo nevyhovel návrhu na vykonanie

ďalších dôkazov, tiež uviedol, akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení Trestného zákona, hlavne v otázke viny.

Odvolací súd považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za transparentné, presvedčivé a súladné v
skutkových aj právnych úvahách s vykonanými dôkazmi.

Okresný súd v napadnutom rozsudku popísal svoj dôkazný postup, oboznámil konkrétne vecný
obsah jednotlivých dôkazov, následne obsah, toho ktorého dôkazu aj správne vyhodnotil. Pri svojich
záverečnýchúvaháchovineobžalovanéhovrámcisvojhohodnotiacehoprocesuozrejmil,akékonkrétnepostavenie a dôkaznú silu pripísal tomu, ktorému dôkazu vo vzťahu k svojmu meritórnemu rozhodnutiu.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom rozsudku opiera svoje rozhodujúce závery o
konkrétne dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom.

Odvolací súd sa stotožňuje tak so skutkovými, ako aj právnymi závermi prvostupňového súdu, a preto
na ne v podrobnostiach poukazuje.

S ohľadom na doterajšieho obhajobné námietky obžalovaného, na ktorých v podstate zotrval v priebehu

celého doterajšieho trestného konania, považuje krajský súd za potrebné zhrnúť nasledovné.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že niet najmenších pochybností, že skutok, ako je opísaný vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku sa stal a že obžalovaný dlhuje na výživnom J. D. sumu v celkovej
výške 10.000,-- Eur, pričom tohto konania dopustil sa napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v
Piešťanoch sp.zn. 2T/23/2012 zo dňa 26.09.2012 už bol pre takýto prečin zanedbania povinnej výživy

odsúdenýnapodmienečnýtrestodňatiaslobody.Zhľadiskačasovýchsúvislostínapriektejtoskutočnosti
obžalovaný kontinuálne pokračoval v neplnení si vyživovacej povinnosti.

Niet sporu o tom, že odsúdený v podstate tento prečin páchal úmyselne vzhľadom na ním prezentovanú
filozofiu, v rámci ktorej hodnotí spoločnosť ako takú, že v nej všetci fungujú za peniaze, on takúto

spoločnosťodmieta,hodnotíspoločnosťakokonzumnú,ktorámelieľudí,spoločnosťžijúcuvsebaklame,
on hľadá nenásilie, avšak za násilie sa nachádza pred súdom. V tomto duchu chce vychovávať aj svojich
synov a tým, že neplatí výživné sa stavia na odpor voči spoločnosti a vyjadruje tak svoju občiansku
nespokojnosť.

Krajský súd ohľadne týchto úvah a ním prezentovanej viery konštatuje, že takéto skutočnosti vznesené
na jeho obhajobu sú právne irelevantné a nemôžu prispieť k vyvineniu sa obžalovaného zo spáchaného
prečinuzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.1,ods.3písmenob/,písmenoc/Trestnéhozákona.
Krajský súd dodáva, že v právnom štáte je takáto filozofia neprípustná, obžalovaný je povinný plniť
zákonné povinnosti v zmysle Zákona o rodine, ako aj v zmysle rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch

sp.zn. 3C/33/2009 zo dňa 11.08.2011 a pokiaľ odmieta plniť zákonné povinnosti, ktoré sú aj v súlade s
Ústavou SR musí nevyhnutne znášať aj trestnú zodpovednosť.

Pokiaľideotrestukladanýobžalovanému,okresnýsúdmuukladalnepodmienečnýtrestodňatiaslobody
na dolnej hranici trestnej sadzby s tým, že u neho nevzhliadol ani jednu poľahčujúcu, ani priťažujúcu

okolnosť, a preto v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona správne ukladal obžalovanému represívny
- nepodmienečný trest odňatia slobody, pretože podľa tohto ustanovenia okresný súd nemôže uložiť
žiadnemu páchateľovi podmienečný trest odňatia slobody, ak predmetný trestný čin spáchal v skúšobnej
dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, alebo podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody.

Krajský súd pritom vo vzťahu k takto ukladanému trestu všeobecne považuje za potrebné uviesť, že
základným účelom a cieľom trestu v zmysle Trestného zákona je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a ich páchateľmi. Zmysle a existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je daný v tom,
aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti

pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov tak robí z trestu
prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Okrem toho trest má však pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej
činnosti,dávasatýmnajavoajostatnýmčlenomspoločnosti,ktorésprávaniejenežiaduceaprotičomuje

namierený Trestný zákon. Trestný zákon takýmto spôsobom ovplyvňuje pozitívnu hodnotovú orientáciu
občanov spoločnosti a smeruje k tomu, aby si v rámci právneho štátu plnili svoje zákonné povinnosti.

Krajský súd je toho názoru, že aj trest ukladaný obžalovanému sa nachádza v rámci týchto
spoluurčujúcich kritérií, a teda nevzhliadol žiadny dôvod pre úvahy o inom treste než nepodmienečnom

treste odňatia slobody, ako ho obžalovanému uložil okresný súd.

KrajskýsúdzhrnúcirelevantnosťodvolacíchnámietokobžalovanéhoMartinaUrminskéhopretorozhodol
o jeho odvolaní tak, že toto zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Trestného poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.