Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/522/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413204249
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5413204249.1

Uznesenie

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Lawyer Partners a.s., IČO: 35944471,
so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 37, zastúpeného právnym zástupcom Advokátska kancelária
Chabadová, s. r. o., IČO: 36866733, so sídlom v Bratislave, Pri starej prachárni č. 13, v mene ktorého
pred súdom koná Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová, advokátka a konateľka, proti odporcovi: U. M.,
bytom XXX XX T. O., S. Q. XX, občan SR, o zaplatenie 2,66 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa

proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5Ro/730/2013-9 z 30. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd v Dolnom Kubíne zastavil konanie v hore uvedenej veci.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnkov, keď konštatoval, že navrhovateľka ani napriek výzve súdu neuhradila súdny poplatok

z návrhu na začatie konania v sume 16,50 Eur.

Uznesenie okresného súdu napadol odvolaním navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s tvrdením, že zastavením konania pre
nezaplatenie súdneho poplatku odňal Okresný súd Dolný Kubín navrhovateľovi možnosť konať pred
súdom, pretože pre tento postup (zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku) nebol splnený
zákonný dôvod.

Uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresný súd Dolný Kubín 24.07.2006

sa domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny s príslušenstvom. Podanie v tejto veci urobil elektronickými
prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o
elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Okresný súd odmietol takto urobené podanie prijať a DVD nosiče s takto urobenými podaniami mu
vrátil späť. O prípustnosti takéhoto podania rozhodoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze
I. ÚS 290/08-100, v ktorom vyslovil, že Okresný súd Dolný Kubín porušil základné právo obchodnej

spoločnosti Lawyer Partners, a.s., na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd neprijatím jej podania z 24. júla 2006 urobeného elektronického formou a
podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Okresnému súdu Dolný Kubín prikázal konať vo veci
podania obchodnej spoločnosti Lawyer Partners, a.s., z 19.10.2006 urobeného elektronickou formou a
podpísaného zaručeným elektronickým podpisom podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku s tým, že právne účinky tohto podania zostanú zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania a
toajvprípade,žeokresnýsúdnebudemôcťztechnickýchpríčinpodaniesťažovateľky(LawyerPartners,
a.s.) zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať z
toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.Na to opätovne doručil okresnému súdu podania, o ktorých ústavný súd rozhodol vyššie uvedeným
nálezom. Okresný súd sa nestotožnil s jeho tvrdením, že ide o znovudoručenie návrhov na vydanie
platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 24.07.2006 a vychádza z predpokladu, že ide o

nové návrhy. Nemá akési dôkazné bremeno, podľa ktorého by bol povinný preukázať, že ide o žaloby
podávané pôvodné v roku 2006. Bol to práve Okresný súd Dolný Kubín, ktorý porušil jeho právo. Nie
je možné spravodlivo očakávať, aby si splnil povinnosť, ktorú povinnosť by nemal v prípade, ak by si
okresný súd riadne splnil svoju povinnosť a návrhy v roku 2006 prijal a zapísal. V rozpore s § 13 Zákona o
súdnych poplatkoch ho okresný súd vyzval na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania

v roku 2013, hoci poplatková povinnosť zanikla 31.12.2009 (tri roky od konca kalendárneho roka, v
ktorom sa stal splatným). Navrhol, aby krajský súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

Sudca Okresného súdu v Dolnom Kubíne predložil vec odvolaciemu súdu s tým, že odvolaniu
navrhovateľanemienivyhovieť,ajkeďsapredmetnáveczhodujesoznačenímjednejzvecíuvedenýchv
zozname vecí obsiahnutom v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, lebo navrhovateľ doposiaľ

nereagoval na výzvu súdu a nepredložil originál elektronických dokumentov, obsahujúcich pôvodné
žaloby na vydanie platobných rozkazov, vrátane príloh so sprievodným listom datovaných k 24. 06. 2006.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 O. s. p.) rozhodnutie
prvostupňového súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že navrhovateľ od 12.5.2007
zmenil obchodné meno na Lawyer Partners a.s. a dňom 12.6.2009 zmenil sídlo spoločnosti na 821
09 Bratislava, Prievozská 37. Preto pri jeho označení v hlavičke predmetného uznesenia odvolací súd
vychádzal z týchto údajov.

Ako vyplynulo z obsahu spisu Okresný súd v Dolnom Kubíne odmietol prijať podanie navrhovateľa zo

dňa 20. 07. 2006, urobené elektronickými prostriedkami, podpísané zaručeným elektronickým podpisom
podľa osobitného zákona, čím porušil základné právo navrhovateľky na spravodlivé konanie podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené konštatoval Ústavný súd
Slovenskej republiky v Náleze sp. zn. I. ÚS 290/08. Keďže vo veciach nebolo vydané žiadne rozhodnutie
súdu, možno konštatovať, že doposiaľ nedošlo k právoplatnému ukončeniu takéhoto konania, a preto

ak navrhovateľka tvrdí, že jej podanie, doručené súdu 26. 03. 2013, nie je novým návrhom na začatie
konania, resp. na vydanie platobného rozkazu, nemohol ani prvostupňový súd vyrubiť za takéto podanie
súdny poplatok, dôvodiac tým, že sa jedná o návrh na začatie konania.

Dispozičné právo s návrhom je výlučne na navrhovateľovi, a preto pokiaľ tento účastník tvrdí, že v
roku 2013 žiadny návrh na začatie konania nepodal (má sa jednať len o opis pôvodného návrhu), mal

sa prvostupňový súd s takýmto tvrdením vyporiadať a procesne o ňom rozhodnúť (ak tvrdí, že žiadny
návrh z roku 2006 neexistuje, mohol napríklad takéto podanie odmietnuť), ale nemohol vyrubiť za takéto
podanie súdny poplatok a už z tohto dôvodu musel odvolací súd napadnuté uznesenie zrušiť a vec mu
vrátiť na ďalšie konanie.

Bez povšimnutia nemožno ponechať ani ďalšie námietky navrhovateľa, týkajúce sa dôkaznej povinnosti.

V tomto prípade je to súd, kto tvrdí, že návrh navrhovateľa nie je totožný s návrhom podaným v roku
2006, a preto musí v dôvodoch svojho rozhodnutia jednoznačne uviesť, z ktorých konkrétnych dôkazov
pri takomto posúdení vychádzal. Nečinnosť navrhovateľa nemôže byť na ujmu tohto účastníka už i s
prihliadnutím na odstup času a nezákonný postup súdu v pôvodnom konaní. Uvedené platí o to viac,
keď sa predmetná vec zhoduje s označením jednej z vecí uvedených v zozname vecí obsiahnutom v

uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Pokiaľ prvostupňový súd odmietol prijať podanie navrhovateľa bez toho, aby ho akýmkoľvek spôsobom
zaevidoval,prípadneoňomprocesnerozhodol,tátoskutočnosťnemôžebyťnaujmuúčastníkakonaniavtom,žejepovinnýbezakýchkoľvekpochybnostípreukazovaťtotožnosťveci.Účastníkvtakomtoprípade
totiž ani nemá možnosť bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že ním predložené podanie, poprípade
elektronický dokument (po nezákonnom vrátení zo strany súdu) je totožný s pôvodným podaním. Ak

súd pôvodné podanie nezaevidoval, nie je možné nové podanie s ničím porovnať a zo strany súdu vždy
môže dôjsť k vysloveniu pochybnosti o totožnosti podaní. V rozhodnutí súdu by už nemalo byť miesto
pre pochybnosti (tak ako je to vyššie naznačené), ale musí byť z neho zrejmé, z ktorých skutočností
vychádzal, keď konštatoval, že podania nie sú totožné (obdobne by totiž súd mohol spochybniť i
totožnosť návrhu pri rekonštrukcii spisu, ku ktorej dochádza napr. pri strate spisového materiálu a

presunul by dôkazné bremeno na účastníka, ktorý by mal súdu preukázať bez akýchkoľvek pochybností,
ktorý návrh podal, pričom by už nebolo možné porovnať ho s pôvodným návrhom). Navrhovateľ potom,
čo bol konštatovaný nezákonný postup súdu, doložil súdu písomné vyhotovenie podania, tvrdiac, že sa
jedná o pôvodný návrh z roku 2006, a preto je na súde, aby túto skutočnosť nepochybne vyvrátil a s
takýmto tvrdením navrhovateľa sa procesne vyporiadal, ale tak ako je to už i vyššie uvedené, nemôže jej
za takéto podanie vyrubiť súdny poplatok s tým, že sa jedná o návrh na začatie konania (navrhovateľa

nemožno nútiť k podaniu návrhu na začatie konania, ak sám tvrdí, že návrh v roku 2013 nepodal, ale
len zdokumentoval pôvodný návrh z roku 2006).

Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.