Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412203675
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412203675.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: S. O.,nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX Q.,
o vymoženie 2.852,32 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Kežmarok č. k. 2er/640/2012-28 zo dňa 18.07.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 3; 4; 5 ods. 1; 29; 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
pričom konštatoval, že súdny exekútor ako súčasť súdnej moci musí byť nestranný a nezávislý. Táto
nestrannosť sa musí objektívne javiť aj v očiach strán účastníkov konania. Keďže súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach vylučoval súdneho exekútora aj s prihliadnutím na nález Ústavného
súdu SR vo veci sp. zn. III. ÚS 322/2010 z vykonávania exekúcie v tých exekučných konaniach, v ktorých
je účastníkom konania spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., z dôvodu jeho bývalého pracovného pomeru
s uvedenou spoločnosťou, ktorý môže oprávnene vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti
vo vzťahu k účastníkovi exekučného konania, nevidel dôvod na odlišný postup aj v inom štádiu
exekučného konania, a to v štádiu pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie

má byť zárukou zákonnosti a každému účastníkovi má zabezpečiť právo na súdnu ochranu a právo na
spravodlivý proces. Vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi, u ktorého sú oprávnené
pochybnosti o jeho nestrannosti, by bolo porušením zásady na spravodlivé súdne konanie upravené v
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušením práva na súdnu
ochranu zaručenú Ústavou SR.

Preto súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol,
že nález Ústavného súdu SR predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho
(individuálneho) konania a zaväzuje len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu
SR nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy SR ním nie sú viazané.

Oprávnený v odvolaní poukázal na rozhodnutia súdov SR, ktoré vyslovili, že súdny exekútor nie je
vylúčený z vykonávania exekúcie a ďalej namietal, že skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v

minulosti zamestnancom oprávneného nezakladá sama osebe jeho pomer k účastníkom exekučnéhokonania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho
exekútora. V tomto prípade sa jednalo o radového zamestnanca, ktorý nebol vedúcim zamestnancom,
štatutárnym orgánom ani členom prípadného iného orgánu a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo

akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212
O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v
štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s
dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie uvádza:

Zo spisu vyplýva, že v predmetnej veci oprávnený spísal dňa 19.03.2012 zápisnicu obsahujúcu návrh

na vykonanie exekúcie so súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad v Bratislave
so sídlom na Záhradníckej 60 v Bratislave.

Na základe tohto návrhu a exekučného titulu, ktorým je vo veci rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave,
súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal Okresný súd Kežmarok o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

Pri posudzovaní žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vychádzal súd prvého stupňa z právneho názoru vysloveného Ústavným súdom Slovenskej
republiky v náleze č. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011. Sťažovateľ v tomto konaní namietal porušenie
jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd
z dôvodu, že všeobecné súdy nevyhoveli jeho námietke zaujatosti proti súdnemu exekútorovi JUDr. R.
K., Exekútorský úrad v B. a to z dôvodu, že namietanú skutočnosť, že tento exekútor bol zamestnancom
oprávneného, nepovažovali za takú okolnosť, pre ktorú možno mať pochybnosti o jeho

nezaujatosti.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 3, § 4, § 5 a §
30 ods.1 a ods.3 Exekučného poriadku a konštatoval, že nezlučiteľnosť činnosti súdneho exekútora
s pracovným pomerom predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom
výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3 Exekučného
poriadku. Uviedol, že skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania,

je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods.1 Exekučného poriadku, ktorú je
povinný podľa 30 ods.3 Exekučného poriadku bezodkladne oznámiť súdu.

Vzhľadom na to, že súdny exekútor čiastočne vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný, a
to nielen fakticky, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.

Ústavný súd v predmetnom náleze ďalej konštatoval, že súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania skúmať, či sú splnené predpoklady na vedenie takéhoto konania, preto exekučný súd konanie
o exekúcii zastaví, ak zistí dôvody ukončenia núteného vymáhania pohľadávky.Postavenie súdneho exekútora ako štátom určenej a splnomocnenej osoby na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 ods.1 Exekučného poriadku) nepochybne vyžaduje nezaujatý
postoj k účastníkom exekučného konania. Bývalý zamestnanecký vzťah súdneho exekútora k

oprávnenému však môže vyvolať zdanie väčšej ústretovosti súdneho exekútora k tomuto účastníkovi
exekučného konania napríklad aj na úkor povinného, aj keď v skutočnosti tomu tak nemusí byť.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora na udelenie poverenia práve z dôvodu vážnych pochybností o jeho nezaujatosti v tomto
konaní.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že pochybnosti o nezaujatosti súdneho

exekútora sú dôvodom neudeliť mu poverenie na vykonanie exekúcie. Oprávnený takýmto rozhodnutím
nebude poškodený, pretože návrh na vykonanie exekúcie môže podať inému súdnemu exekútorovi.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.