Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/433/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113223018
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2113223018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov

senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Daniel Ilavský, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, akciová spoločnosť, so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zastúpeného
advokátom: JUDr. Vladimír Kán, so sídlom Bratislava, Námestie M. Benku 9-C1, proti odporkyni: Y.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., S. XXXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou: W.
I., zamestnankyňa Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 50,70 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C/17/2014-25 zo dňa 24.7.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od
odporkyne zaplatenia sumy 50,70 Eur zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil použitím § 760 Občianskeho zákonníka, § 8 ods.
5 zák. č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov, § 16 ods. 4 písm. c), d), f),
§ 100, 101, 108 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že v § 108 Občianskeho zákonníka je stanovená
jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky
práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Občianskeho zákonníka) s výnimkou
práva na náhradu škody v zmysle § 764 Občianskeho zákonníka, pre ktoré platí § 106 Občianskeho

zákonníka. V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka sa teda premlčuje
nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Občianskeho zákonníka, ale i jeho nárok na
úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 514/2009 Z.z. Aj tento nárok
totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho zákonníka, i keď v tomto ustanovení
nie je výslovne uvedený. Zákon č. 514/2009 Z.z. okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a
dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje premlčanie nároku dopravcu
na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, treba otázku premlčania tohto nároku

posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe analógie legis podľa tých ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením
Občianskeho zákonníka je práve § 108. Zákon č. 514/2009 Z.z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej
doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom.
Preto podľa § 563 Občianskeho zákonníka dlžník (cestujúci) je povinný dlh splatiť prvého dňa po tom,
ako ho veriteľ (dopravca) o plnenie požiadal. Takýmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu, a týmto dňom
bolo možné právo vykonať podaním žaloby na súd. Odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedkunavrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 05.03.2012 a k zaplateniu jeho ceny a úhrady bola
vyzvaná v tento deň pri kontrole cestovných lístkov, čo je zaznamenané aj v hlásení o porušení tarifných
a prepravných podmienok č. 1209216. Plynutie jednoročnej premlčacej doby v prejednávanom prípade

začalo dňom 06.03.2012 (§§ 101, 122 Občianskeho zákonníka) a skončilo sa dňom 06.03.2013. Keďže
návrh bol podaný na súd až po tomto dni a zároveň odporkyňa prostredníctvom procesnej opatrovníčky
vzniesla námietku premlčania, súd nemohol nárok navrhovateľovi priznať a návrh zamietol. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 s poukazom na § 151 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnej
odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej v konaní žiadne trovy

nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým sa
domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Navrhovateľ
v dôvodoch odvolania poukázal na ust. § 760 Občianskeho zákonníka, na ustanovenie zák. č. 56/2012

Z.z. o cestnej doprave (ust. § 9 písm. b), § 11 ods. 1 písm. d), § 104 ods. 2, čl. 6 ods. 2 Prepravného
poriadku Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave platného v čase porušenia tarifných a prepravných
podmienok) a uviedol, že nakoľko sa odporca na výzvu revízora dňa 05.03.2012 na linke MHD č.
216 nepreukázal platným cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom je povinný
navrhovateľovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a v čl.

5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave zaplatiť cestovné 0,70 Eur a úhradu 50 Eur, pričom
túto skutočnosť preukazuje hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 05.03.2012.
Podľa navrhovateľa povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi vznikla v zmysle § 9 písm. b)
v spojení s § 11 ods. 1 písm. d), v spojení s § 14 ods. 2 Zákona o cestnej doprave a táto úhrada
za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Občianskeho

zákonníka. Argumentoval tým, že zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej preprave neustanovuje premlčaciu
dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je namieste použiť ust.§ 101
Občianskeho zákonníka a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,50 Eur nebola v čase podania návrhu
na podanie platobného rozkazu premlčaná. Zároveň dal súdu do pozornosti rozhodnutia Krajského súdu
v Bratislave pod sp. zn. 15Co/67/2011 a 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo

totožných veciach, pričom v oboch prípadoch vyhovel odvolaniu navrhovateľa. S ohľadom na vyššie
uvedené navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď zároveň si uplatnil trovy odvolacieho
konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 29,57
Eur.

Opatrovníčka odporkyne odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne
nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.2O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219

O.s.p.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel

k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje nasprávne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania
každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným
spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom na súde prvého stupňa dňa 27.08.2013
domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu cestovné v sume 0,70 Eur a prirážku 50,- Eur pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom a náhradu trov konania v sume 16,50 Eur a trov právneho

zastúpenia 87,88 Eur za to, že odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného
cestovného lístka. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 05.03.2012 vyplýva,
že dňa 05.03.2012 bola v čase o 16.58 hod. na linke č. 216 v úseku zastávok Mlynské Nivy - Krížna
zistené, že cestujúci - odporkyňa cestovala bez platného cestovného lístka za čo má zaplatiť postih 50,-
Euracestovné0,70Eur,ktoréodmietlazaplatiťzaporušeniePrepravnéhoporiadkumestskejhromadnej

dopravy v Bratislave a Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické

úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku
podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a

včas.

Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné
práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave

osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na
miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne.

Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci
zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym
spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom

určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného
lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do
dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o
právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si
vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka Zmluva o
preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane
cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej
spočíva v tom, že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý
rozsahposkytovanejslužby,mlčkypristupujeajnaďalšievšeobecneznámevedľajšiedojednaniazmluvy

upravené v zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom
poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, vydaného v zmysle zák. č. 164/1996 Z.z. Dopravnýmpodnikom Bratislava, akciová spoločnosť (navrhovateľom), t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na
vyzvanie ho predložiť ku kontrole. Takýmto je aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas
cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná prirážka. Použitie

prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe,
či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo
svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im
zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

Podľa § 108 Občianskeho zákonníka práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na

náhradu škody pri preprave osôb.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého, vyššie
citovaného právneho predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní. Navrhovateľ totiž
predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú prirážku (postih) v zmysle § 8 ods. 5, 6, 7 zák.
č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov a podľa Prepravného poriadku
mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporkyne mať zakúpený

lístok, t.j. dňom 05.03.2012. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol
doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až dňa 27.08.2013, bol nepochybne podaný po uplynutí
zákonnej ročnej premlčacej doby.

Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že je namieste použiť § 101

Občianskeho zákonníka a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,70 Eur nebola v čase podania
návrhu na začatie konania (27.08.2013) premlčaná, nie je podľa odvolacieho súdu dôvodná. Ako už
bolo spomenuté vyššie, účtovanú prirážku nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie
prirážky nemôže vzniknúť samostatne a oddelene od nároku na zaplatenie cestovného (aj keď môže
byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), vzniká len na základe zák. č. 514/2009 Z.z. a len spolu

s nárokom na cestovné a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v mestskej
hromadnej doprave, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj
premlčacia doba ustanovená v § 108 Občianskeho zákonníka (oba nároky majú rovnaký právny základ
- porušenie podmienok zmluvy o preprave.) Niet preto dôvodu nepovažovať aj nárok na zaplatenie
prirážky (postihu) za právo z prepravy, a nie je teda ani dôvod posudzovať podmienky premlčania

aj tohto nároku inak, než v zmysle ust. § 108 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa aj navrhovateľ
odvolával vo svojom odvolaní na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15Co/67/2011 a sp.
zn. 14Co/216/2011, predmetné rozhodnutia nie sú pre rozhodovanie iných odvolacích senátov právne
záväzné.

V danom prípade opatrovníčka odporkyne namietala premlčanie uplatneného nároku navrhovateľom,

ako vyplýva zo spisu. Odôvodnene vznesená námietka premlčania má za následok už bez ďalšieho
zamietnutie návrhu veriteľa. Odôvodnene vznesená námietka premlčania sa stala skutočnosťou, ktorá
bráni tomu, aby súd veriteľovi jeho právo priznal.

Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade
trov konania, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.