Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. máj 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/88/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210462
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Škvaridlová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3814210462.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Ľudmilou Škvaridlovou v právnej veci navrhovateľa Z. F.

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., L. XXX/XX proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Kubániho 16 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria, Rozhodcovsklý súd v
Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/2, Žilina sp. zn. RK-PC-640/14-LP zo dňa 29.4.2014.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 eur na účet Okresného súdu Prievidza
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-
PC-640/14-LP vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Rozhodcovský súd v Žiline so sídlom
Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, v konaní pred rozhodcom Mgr. Luciou Pohančeníkovou, ktorým mu
bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 3.035,52 eur s príslušenstvom, so zmluvnou pokutou vo výške
0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 80,37 eur od 19.6.2013 do 24.6.2013,

zo sumy 79,74 eur od 19.7.2013 do 12.8.2013, zo sumy 79,11 eur od 19.8.2013 do 2.9.2013, zo sumy
78,48 eur od 19.9.2013 do 17.10.2013, zo sumy 77,85 eur od 19.10.2013 do 18.2.2014, zo sumy
61,83 eur od 19.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.11.2013 do zaplatenia, zo sumy
80,37 eur od 19.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.1.2014 do zaplatenia, zo sumy
2.732,58 eur od 27.1.2014 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom
z omeškania dosiahne celkom sumu 1.500 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto
sumy je odporca povinný platiť navrhovateľovi iba úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo

sumy 3.035,52 eur do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 31,80 eur, trovy právneho
zastúpenia vo výške 465,15 eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 429,30 eur a to všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodnil tým, že dňa 10.5.2013 uzatvoril s odporcom
Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi
úver vo výške 1.500 eur. Navrhovateľ sa zaviazal splácať úver v 42 mesačných splátkach vo výške
80,37 eur. V rozhodcovskej zmluve, ktorá tvorí v rámci kontextu zmluvy súčasť Zmluvy o úvere, bolo v

rozhodcovskej doložke dohodnuté, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými
stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere s porušením,
skončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené príslušným súdom v súdnom
konaní, alebo v rozhodcovskom konaní.Navrhovateľďalejuviedol,že sineplnilriadnesplátky,pretosastaldlhzoZmluvy orevolvingovomúvere
splatný celkom. Na základe toho odporca podal návrh dňa 28.2.2014 o zaplatenie sumy 3.035,52 eur
s príslušenstvom.

Rozhodcovský súd vydal v zrýchlenom konaní podľa článku 15 Rokovacieho poriadku rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK-PC-640/14-LP, ktorým zaviazal navrhovateľa zaplatiť sumu 3.035,52 eur s
príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne
zo súm tak, ako je to uvedené na č.l. 3 návrhu na začatie konania.
Navrhovateľ sa domnieva, že rozhodcovské konanie trpí vadou absencie právomoci Stáleho

rozhodcovského súdu, ktorý vydal vyššie uvedené rozhodnutie z dôvodu, že

1. rozhodcovská zmluva podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákona ako neurčitý právny úkon je neplatná,

2. rozhodcovská doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve je podľa § 53 ods.4 písm. r/ OZ neplatná
ako neprijateľná zmluvná podmienka,

3. navrhovateľ nemal možnosť skutočne sa oboznámiť s podmienkami konania s vnútornými predpismi
rozhodcovského súdu, preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľné podľa § 53 ods.4 písm. a/ OZ,
teda navrhovateľ v zmysle § 40 ods.1 písm. c/ z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní popiera
platnosť rozhodcovskej doložky.

Poukázal na ustanovenie § 37 ods.1, § 52 ods.1, § 53 ods.1, ods.5, § 54 ods.2 Občianskeho zákona.

Podľa navrhovateľa rozhodcovská zmluva je neurčitá, lebo neobsahuje špecifikáciu sporov, na ktoré
sa má vzťahovať, je nejasne určená Zmluva o revolvingovom úvere, ktorá nie je špecifikovaná. Preto

právny úkon obsiahnutý v rozhodcovskej zmluve je neurčitý.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení má navrhovateľ za to, že rozhodcovská zmluva zakladajúca
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Rozhodcovský súd v Žiline je ako neprijateľná
podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná.

Ďalej poukázal na to, že rozhodcovská zmluva nebola so spotrebiteľom osobitne, individuálne
vyjednaná, čo vyplýva aj z jej pretlačenej formy, do ktorej sa nevpisuje ani špecifikácia úverovej zmluvy,
na vzťahy ktorej sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Rozhodcovská zmluva bola vopred pripravená,
upravujúca riešenie sporov vyplývajúcich pravdepodobne zo Zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník

tak svojím podpisom mohol rozhodcovskú zmluvu akceptovať, akceptácia zmluvy tvorila podmienku
poskytnutia úveru, alebo rozhodcovskú zmluvu spolu s úverom odmietnuť.
Na základe vyššie uvedeného považuje zmluvu za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods.5
Občianskeho zákona pre absenciu právomoci rozhodcovského súdu, aj z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, ale len v

prípade pokiaľ bude v príslušnom spore navrhovateľom klient- dlžník, spotrebiteľ, čím spôsobuje
narušenie rovnováhy zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva je s poukazom na čl. 6 ods.1 a čl. 3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej podľa § 52 a nasl. Občianskeho

zákona čl. 144 ods.1 a čl. 7 ods.2 Ústavy SR a na ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora -
rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores C-240/1998 až C-244/9 je ako zmluvná podmienka
neprijateľná a teda aj absolútne neplatná.

Navrhovateľ považuje konanie pred Stálym rozhodcovským súdom Victoria, Rozhodcovský súd v

Žiline za konanie, pri ktorom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske
smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax slovenských súdov
aj Súdneho dvora Európskej únie vo veciach ochrany spotrebiteľa, preto sa domáha zrušenia tohto
rozsudku v zmysle § 40 ods.1 písm. j/ Zákona o rozhodcovskom konaní, lebo pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Ďalej uviedol, že samotný procesný postup rozhodcovského súdu znevýhodňuje spotrebiteľa ako
slabšiu stranu a vzbudzuje pochybnosti aj o jeho objektívnosti, nakoľko si ho vybral odporca. Tým bol
navrhovateľ znevýhodnený ako spotrebiteľ.Navrhovateľ tiež považuje ustanovenia podľa čl. 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere, kde je upravený nárok na zmluvnú pokutu za neprijateľnú podmienku, teda

považuje ju za neplatnú, lebo zmluvná pokuta vo výške 0,04 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania
je neprimerane vysoká. Naviac veriteľ nemôže od dlžníka požadovať úroky alebo poplatky, ktoré nie
sú uvedené v zmluve. Zmluvná pokuta nie je uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere, je uvedená
v zmluvných dojednaniach.

Navrhovateľ zároveň žiadal, aby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.
Uviedol, že považuje žalobný návrh za nedôvodný, pretože celá argumentácia v návrhu je postavená na
presvedčení, že pojem spotrebiteľ a ochranu spotrebiteľa treba vykladať spôsobom, kedy je spotrebiteľ
zbavený nielen akejkoľvek zodpovednosti za vlastné konanie a právnych dôsledkov vlastného, ale kedy

jeho slobodne a dobrovoľne vykonané rozhodnutie by mali byť menené, zrušené alebo ponechané
stranou len preto, že takýto postup v tej-ktorej sankcii sa javí ako výhodný pre spotrebiteľa.
K jednotlivým tvrdeniam navrhovateľa uviedol, že

1. podstata ochrany spotrebiteľa spočíva vo vyrovnávaní pozície z hľadiska vymedzenia a úpravy

rovnakých a vzájomných práv a povinností oboch zmluvných strán. Jej účelom nie je vytvoriť
spotrebiteľovi takú pozíciu, akú by nemali pri rokovaní o uzavretí zmluvy, či v zmluvnom vzťahu ani
rovnocenné subjekty. Teda ochrana spotrebiteľa a jej podstata nesmeruje k vytváraniu nerovnováhy v
zmluvnom vzťahu v prospech spotrebiteľa,

2. prístup k ochrane spotrebiteľa a k výkladu jednotlivých ustanovení spôsobom, ktorý nebude
zneužívajúcim v rámci domnelej ochrany spotrebiteľa zdôraznila aj generálna advokátka Verica
Trstenjak vo svojom návrhu vo veci C-453/10, kde v bode 63 a v bode 64 uviedla : „cieľ, ktorý sleduje
normotvorca Smernice, spočíva výlučne v nastolení rovnováhy, nie však v odstránení zmluvy ako celku.
Vyhlásením neplatnosti celých zmlúv v závislosti od záujmu spotrebiteľa by sa nenastolila rovnosť medzi

zmluvnými stranami. Opravným zásahom na nastolenie rovnováhy zmluvy uzatvorenej pri výkone
zmluvnej autonómie oboch strán sa má táto zmluva práve opraviť a nie zničiť. Okrem toho, že sa zrušil
základ pre obchodné konanie hospodárskych subjektov na vlastnú zodpovednosť. Obeťou právneho
systému, ktorý kategoricky a bez výnimky stanovuje neplatnosť celých zmlúv, ak je výhodná iba pre
jednu zmluvnú stranu, by bola zmluvná autonómia.

Jednostranne zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením
zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať.
Prístup, ktorý sleduje tvorca Smernice primerane zohľadňuje túto zásadu, ktorá má vysoké postavenie v
právnom poriadku únie v rozsahu, v akom sa obmedzuje na to, čo je nevyhnutné na nastolenie rovnosti
zmluvných strán, zatiaľ čo okrem toho nariaďuje viazanosť zmluvných strán existujúcimi dohodami,

ktoré boli uzatvorené dobrovoľne“,

3. judikatúra Súdneho dvora Európskej únie vykladá pojem spotrebiteľ ako osobu v rozumnej miere
vnímavú a obozretnú.

Vzhľadom na vyššie uvedené odporca ako všeobecné východisko akcentuje, že aj samotný obsah
rozhodcovskej zmluvy a tvrdené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné vykladať
v zmysle vyššie uvedeného postupu.

Odporca ďalej uviedol, že tvrdenia v návrhu sú zmätočné v porovnaní s jeho vlastným konaním a jeho

prejavenej vôle.
Obsah a dôsledky rozhodcovskej zmluvy boli navrhovateľovi vysvetlené a výslovne vyplývajú z obsahu
samotnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva výslovne obsahuje jeho právne záväzné
vyhlásenie v bode 2 rozhodcovskej zmluvy: Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej
zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom

a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa.
Rozhodcovská zmluva nie je a objektívne nemohla byť podmienkou vzniku právneho vzťahu podľa
Zmluvy o revolvingovom úvere, o čom svedčí ustanovenie jej bodu 7. Vyplýva z neho právo na
odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej uzavretia. Odstúpenie sa pritom týka len danejrozhodcovskej zmluvy, teda jej zánik v dôsledku odstúpenia nemá vplyv na Zmluvu o revolvingovom
úvere.
Je nesporné, že navrhovateľ vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a

teda aj obsah vzájomného vzťahu s odporcom. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho
ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. V súvislosti s tým poukázala na
rozhodnutie KS Žilina sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.1.2014, rozhodnutie KS Banská Bystrica sp. zn.
1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, rozhodnutie OS Rimavská Sobota sp. zn. 1Er/1210/2013.

Odporca tvrdí, že argumentácia navrhovateľa o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy založená na
domnienke neprijateľnosti danej dohody je mylná, v rozpore so skutkovým stavom veci a tiež s
relevantnou právnou úpravou.

K tvrdeniu navrhovateľa, že nemal možnosť sa oboznámiť s pravidlami rozhodcovského konania
poukázal odporca na ustanovenie § 12 ods.3 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní, podľa

ktorého zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť:

1. Zriadenie stáleho rozhodcovského súdu.
2. Zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu.
3. Zrušenie stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho rozhodcovského súdu.

4. Štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny.
5. Zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde, a jeho zmeny.

Nie je zrejmé, prečo navrhovateľ po uzavretí rozhodcovskej zmluvy, resp. pri jej uzavretí počas trvania
lehoty na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy neodstúpil.

Odporca zdôrazňuje v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou, že táto je individuálne uzavretým právnym
úkonom. Individuálnosť právneho úkonu, ktorým je rozhodcovská zmluva, vyplýva nielen zo stránky
formálnej, ale aj materiálnej. Zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samotný úkon a na
osobitnej listine. Rozhodcovská zmluva nemusela vôbec vzniknúť alebo trvať a to bez akéhokoľvek

vplyvu na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným
úkonom navrhovateľa bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol odporca vôbec ovplyvniť.

Odporca ďalej uviedol, že z podstaty definície neprijateľnej podmienky nemôže byť uzavretá
rozhodcovská zmluva neprijateľnou podmienkou. V zmysle § 53 ods.2 OZ je pre posúdenie, či ide

o individuálne dojednanie alebo nie práve rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp.
jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že nedôjde k uzavretiu
hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva nielen to, že jej uzavretie
nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale aj výslovne aj právo na
jednostranné odstúpenie od nej v lehote 14 dní od jej uzavretia. Navrhovateľ uzatvoril rozhodcovskú

zmluvu dobrovoľne a nevyužil právo odstúpenia od nej.
Navrhovateľ nemusel na uzavretie vôbec pristúpiť, resp. v dohodnutej lehote od nej odstúpiť.
Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto
neprijateľnou podmienkou.

Ohľadom tvrdenej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy odporca dáva do pozornosti nielen platnú právnu
úpravuvzákoneorozhodcovskomkonaníavObčianskomzákone,legislatívnezámerypri prijatí Novely
Občianskeho zákona, ktorá doplnila medzi jeho ustanovenia aj § 53 ods.4 písm. r/, ale aj rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu SR.
Ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ OZ považuje za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve, najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Z uvedeného je nesporné, že ustanovenia, ktoré nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie sú neprijateľné.
Tento záver podporuje aj dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu.

Tvrdenieoneurčitostirozhodcovskejzmluvyjezaloženénatom,žetáto neobsahuješpecifikáciusporov,
naktorésamávzťahovať. Podľaustanovenia§3ods.1Zákonaorozhodcovskomkonaní,rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimivznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Z toho vyplýva, že navrhovateľova námietka je v rozpore so zákonom.
Rovnako je aj zavádzajúci odkaz na rozhodnutie vo veci C-240/1998 až C-244/1998.

Navrhovateľnekonkretizovalvnávrhu,akémalibyťignorovanépredpisynaochranuspotrebiteľa. Dodal,
že rozhodcovský rozsudok ukladá plnenie, ku ktorému sa zaviazal navrhovateľ pri uzatvorení zmluvy
a povinnosť uhradiť sankcie, ktorých výška je v súlade s § 53 ods.1 Občianskeho zákona a § 3a nar.
vlády č. 87/1995 Z. z.. Maximálna výška sankcií za omeškanie s plnením záväzkov zo spotrebiteľskej

zmluvy upravuje ustanovenie § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré je vykonávacím ustanovením pre
ustanovenie § 53b ods.1 Občianskeho zákona. V súvislosti s tým poukázal aj na § 53b ods.1 OZ a §
3a ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Z. z..

K zmluvným sankciám uviedol, že tieto boli dohodnuté v zmluvných podmienkach, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľ túto skutočnosť vie a aj

napriek tomu súd zavádza. Zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere nepredstavujú samotný
dokument oddelený od zmluvy o revolvingovom úvere. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13 zmluvy o
revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ale sú
súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Zmluvné dojednania sú upravené
na zadnej strany zmluvy o revolvingovom úvere.

Listina (v tomto prípade zmluva, vrátane zmluvných podmienok) je podpísaná, potom je zachovaná
písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute.

Odporca považuje za nedôvodný aj argument o neprijateľnosti miesta rozhodcovského konania, lebo
rozhodcovské konanie je písomným konaním. Navrhovateľ pritom v rozhodcovskom konaní nepodal

žiadne písomné vyjadrenie k veci, napriek tomu, že bol k tomu vyzvaný. Zo strany navrhovateľa nebola
uplatnená námietka, ktorej nevyhovenie by mohlo zakladať akéhokoľvek znevýhodnenia navrhovateľa.

Súd určil termín pojednávania na 7.4.2015 a 28.4.2015, na ktoré sa odporca nedostavil, doručenie
vykázané mal v obidvoch prípadoch, na pojednávanie sa ospravedlnil a nežiadal súd o odročenie

pojednávania.

Súd pojednával v obidvoch prípadoch bez prítomnosti odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil listinné dôkazy - zmluva č.l. 9 -

10, zmluva o revolvingovom úvere - zmluvné dojednania č.l. 11 - 12, rozhodcovská zmluva č.l. 13,
oznámenie veriteľa č.l. 14, žaloba č.l. 15-17, rozhodcovský rozsudok č.l. 18, vyjadrenie odporkyne
č.l. 27-29, pripojené rozsudky č.l. 30-40, pripojený spis Rozhodcovského súdu Žilina č.l. 55, uznesenie
OS Prievidza č.l. 58, vyjadrenie odporkyne č. l. 64 a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že odporca mu poskytol v roku 2013 úver vo výške 1.500 eur na
základe Zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľ sa domnieva, že úver aj zaplatil. Tvrdil, že nebol
vypočutý pred Rozhodcovským súdom v Žiline a nedostal na konanie ani predvolanie a nedostal ani
výzvu, aby sa k návrhu vyjadril. Bol spôsobilý uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu, ktorá mu bola doručená
poštou. Nikto s ním neprejednal túto zmluvu a nebol upovedomený, kto bude rozhodca. Tvrdil, že nebolo

mu umožnené zúčastniť sa rozhodcovského konania a určite predvolanie na konanie nedostal. Potvrdil,
že rozhodcovskú zmluvu podpísal, ale si ju neprečítal. Nevedel uviesť súdu, čo bolo obsahom tejto
zmluvy. Podľa neho rozhodcovské konanie nebolo v súlade so zákonom.
V priebehu konania navrhovateľ nepredložil listiny preukazujúce zaplatenie úveru, hoci tvrdil, že úver
splácal syn poštovými poukážkami. Navrhovateľ je dôchodca s výškou dôchodku 430 eur mesačne a

býva s priateľkou v byte v Novákoch. Má aj ďalší dlh voči stavebnej sporiteľni, ktorý spláca mesačne po
40 eur a na sociálnej poisťovni má dlh, ktorý spláca vo výške 154 eur.
Neuplatnil trovy konania a nenavrhol vykonať ďalšie dôkazy.

Z pripojeného spisu Rozhodcovského súdu Victoria, Rozhodcovský súd so sídlom Žilina súd zistil, že v

tomto spise je založená žaloba žalobcu - PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. proti žalovanému XX.X.XXXX,
bytom X.XXX,XXo dňa 28.2.2014, ktorou žalobca žiadal rozhodnúť rozhodcovským rozsudkom, aby
žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 3.035,52 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z
omeškania vo výške 1,15 % ročne z jednotlivých súm, tak ako je to uvedené v žalobe. Žalobcaprostredníctvom právneho zástupcu pokusom o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 29.1.2014
žiadal žalovaného o zaplatenie sumy uvedenej v návrhu. Z obsahu spisu nevyplýva, či žalovaný
prevzal pokus o zmier, nakoľko v spise nie je založená doručenka o prevzatí tejto výzvy.

Z ďalšej listiny v tomto spise súd zistil, že Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorili
dňa 10.5.2013 veriteľ - PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. a dlžník Z. F., bytom X.. Z čl. 6 tejto zmluvy
vyplýva, že dlžníkovi bol poskytnutý úver vo výške 1.500 eur, splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť
- deň v mesiaci) : 42 splátok, splatnosť 18-ty deň v mesiaci, mesačná splátka (vrátane úrokov) vo
výške 80,37 eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť celkom činí 3.375,53 eur, t. j. úver + úroky

za celú dobu, RPMN za úver 68,33 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, priemerná RPMN za úver
47,29 %, poskytnutá čiastka revolvingu 790,84 eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú má dlžník
zaplatiťpredstavuje1.928,88eur,predpokladanáRPMNúveru poposkytnutí revolvingu60,49%, ročná
úroková sadzba revolvingu 67,21 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,50 %.
Na druhej strane tejto zmluvy v bode 8.6 veriteľ vyhlásil, že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby
niejepodmienkou uzavretiazmluvyorevolvingovomúvereadlžníkvyhlásil,žetútodohodu oposkytnutí

služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas
so všetkými jej ustanoveniami.
Súčasťou tejto zmluvy je i Zmluvné dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI
CREDIT Slovakia s.r.o. z marca 2013.
Súčasťou spisu Rozhodcovského súdu v Žiline je aj rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá

podľa § 3 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní zo dňa 10.5.2013. Zmluvu uzatvorili veriteľ
- PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. a dlžník - F.bytom NX V bode 1 tejto zmluvy dlžník vyhlásil, že
svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy. V bode 2 zmluvy veriteľ
vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania
zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať tento návrh

tejto rozhodcovskej zmluvy, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a
zrozumiteľne informovaný. V bode 3 veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka
o dôsledkoch jej uzatvorenia. V bode 5 je upravené, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami o revolvingovom úvere, s
porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní

alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku stálych rozhodcovských súdov :
1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak Arbitracion court s.r.o. so sídlom Bratislava,
2. Victoria Rozhodcovský súd v Banskej Bystrici.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej

strane podávacej žalobný návrh. V bode 7 tejto zmluvy je upravené, že dlžník je oprávnený od tejto
zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy.
V spise je založená aj karta klienta, kde je presne uvedený počet splátok, dátum splatnosti splátky,
splatené splátky. Dlžník mal zaplatiť dlh v splátkach vo výške 80,37 eur a to v počte 42 splátok. Splátky
boli určené 18-tym dňom každého mesiaca, pričom prvá splátka bola splatná 18.6.2013 a posledná

splátka 18.11.2016. Dlžník uhradil dňa 18.6.2013 splátku vo výške 80,37 eur, 18.7.2013 vo výške
0,63 eur, 18.7.2013 vo výške 79,74 eur, 18.8.2013 vo výške 1,26 eur, 18.9.2013 vo výške 1,89 eur,
18.9.2013 vo výške 78,48 eur, 18.10.2013 vo výške 2,52 eur, 18.10.2013 vo výške 16,02 eur.
Stály rozhodcovský súd Victoria, Rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21 vydal
dňa 29.4.2014 rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-640/14-LP, ktorým žalovanému určil povinnosť

platiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu vo výške 3.035,52 eur,
zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,15 % ročne zo sumy 80,37 eur od
19.6.2013 do 24.6.2013, zo sumy 79,74 eur od 19.7.2013 do 12.8.2013, zo sumy 79,11 eur od 19.8.2013
do 2.9.2013, zo sumy 78,48 eur od 19.9.2013 do 17.10.2013, zo sumy 77,85 eur od 19.10.2013 do
18.2.2014, zo sumy 61,83 eur od 19.2.2014 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.11.2013 do

zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 80,37 eur od 19.1.2014 do
zaplatenia, zo sumy 2.732,58 eur od 27.1.2014 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná
pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkom sumu 1.500 eur, pričom odo dňa nasledujúceho
po dni dosiahnutia tejto sumy je odporca povinný platiť navrhovateľovi iba úrok z omeškania vo výške
5,25 % ročne zo sumy 3.035,52 eur do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 31,80

eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 465,15 eur. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
3.6.2014. Žalovanému bol doručený dňa 22.mája 2014, čo potvrdil na doručenke svojím podpisom.V súdnom spise č. k. 11C 88/2014 navrhovateľ ako listinné dôkazy predložil Zmluvu o revolvingovom
úvere, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,
rozhodcovskú zmluvu, oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom

úvere, žalobu Rozhodcovského súdu Victoria so sídlom Žilina, rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria so sídlom Žilina, ktoré listiny korešpondujú s listinami v spise Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria so sídlom Žilina.

Odporca prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyni podal dňa 24.apríla 2015 doplňujúce

vyjadrenie k žalobnému návrhu navrhovateľa, v ktorom okrem iného poukázal na vec C-453/10
Pereničová a Perenič, kde generálna advokátka v bode 64 svojho návrhu zdôrazňuje, že „Jednostranne
zvýhodňovaný spotrebiteľ by bol totiž zbavený zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti
dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať.
Odporcapoukazuje nacharakter„individuálnedohodnutého“ atedaajsamotnej rozhodcovskejzmluvy.
Uviedol, že tento pojem nemá povahu určenú všeobecným zmluvným právom, ale má špecifiká

vyplývajúce z osobitosti spotrebiteľských vzťahov. Zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa
vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované dodávateľom. To je reálnym faktom
plynúcimzpraxe spotrebiteľskýchvzťahovatiežajzúpravyvObčianskomzákonníku,konkrétneúprava
v § 53 ods.2. Ďalej uviedol, že spotrebiteľ má reálnu možnosť návrh neprijať, odmietnuť, či anulovať
bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a

podobne.Ostatnéskutočnostiuvedenévtomto doplňujúcomvyjadrenísútotožné svyjadrením odporcu
zo dňa 10.júla 2014.

Podľa § 3 ods.1 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní platnom v čase uzavretia rozhodcovskej
zmluvy, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods.1 cit. zákona, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie

osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 40 ods.1 písm. c/ a j/ cit. zákona, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou
podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden
z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy; pri rozhodovaní boli

porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods.1 cit. zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30
dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Súd sa najskôr zaoberal otázkou, či navrhovateľ podal včas návrh na zrušenie rozhodcovského
rozsudku.
Navrhovateľovi bol doručený rozhodcovský rozsudok dňa 22.mája 2014, o čom svedčí podpísaná
doručenka navrhovateľom a návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný na Okresný súd

Prievidza dňa 11.6.2014, teda bol podaný v zákonnej 30-dňovej lehote (§ 41 ods.1 cit. zákona).

Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákona platného ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere,
t. j. ku dňu 10.mája 2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej aleboinej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods.2 z. č. 129/2010 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/ cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie - spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákona v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods.5 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Podľa § 54 ods.1,2 cit. zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 2 písm. a/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľačl.3ods.1-3cit.Smernice,zmluvná podmienka,ktoránebolaindividuálnedohodnutá sapovažuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty

podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie
tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa bodu 1 písm. q/ Prílohy k tejto Smernice (podmienky uvedené v čl.3 bod 3), za nekalé podmienky
možno považovať podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je: neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebomubrániťvuplatňovaníprávapodaťžalobualebopodaťakýkoľvek inýopravnýprostriedok,najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,

nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Preskúmaním bodu 5 rozhodcovskej zmluvy súd vzhliadol v zmluvnom dojednaní nekalú podmienku
z týchto dôvodov.

V bode 5 rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany uzavreli rozhodcovskú doložku, na základe ktorej,
„akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom

konanípredniektorýmznasledujúcichstálychrozhodcovskýchsúdovpodľarokovaciehoporiadkutýchto
stálych rozhodcovských súdov:

1. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak Arbitracion Court s.r.o. so sídlom Krížna 56, Bratislava,2. Victoria Rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal Arbiter s.r.o. so sídlom
Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 6 rozhodcovskej zmluvy sa účastníci dohodli, že
rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku pred jedným rozhodcom zapísaným v
zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že každý z účastníkov rozhodcovského
konania má právo voľnosti určenej stálym rozhodcovským súdom navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z

osôbzapísanýchvzoznamerozhodcovstálehorozhodcovského súdupodľasvojhovlastnéhouváženia.
V prípade, že všetky sporové strany navrhnú v uvedenej lehote za rozhodcu rovnakú osobu, vec
prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej lehote nenavrhnú za rozhodcu
rovnakú osobu alebo, ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote nenavrhne za rozhodcu žiadnu
osobu, ako aj v prípade, ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o tom, ktorú osobu sporové strany určili
ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda stáleho rozhodcovského

súdu.

Navrhovateľ si podľa odporcu neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy,
preto odporca uplatnil svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej
doložkypodľačl.5rozhodcovskejzmluvy,kderozhodcabezvypočutianavrhovateľavydalrozhodcovský

rozsudok, čo v konaní sporné nebolo.
Súd k možnosti výberu rozhodcu uvádza, že táto možnosť výberu spôsobu riešenia sporu dlžníkom,
v danom prípade navrhovateľom je podľa súdu málo pravdepodobná, keď vo väčšine prípadov určuje
spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu, odporca,
teda veriteľ. Vo väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane navrhovateľa veriteľ, pričom

dlžník ako spotrebiteľ v podstate žalobný návrh nepodáva. Spotrebiteľ má podľa zmluvnej úpravy
možnosťovplyvniťalternatívuriešeniasporu,aksapodanímžalobnéhonávrhuvrozhodcovskomkonaní
veriteľom, stratil možnosť domáhať sa právnej ochrany pred všeobecným súdom. Na základe vyššie
uvedeného zdôvodnenia súd úpravu zmluvne zakomponovanú odporcom do rozhodcovskej zmluvy
posúdil ako nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov.

Voľba rozhodcovského súdu a osoby rozhodcu bola uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné
ustanovenie rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci na predtlačenom formulári predchádzalo i
samotnému rozhodnutiu navrhovateľa, či finančné prostriedky takouto formou obstarať, teda predtým
ako k uzavretiu zmluvy vôbec pristúpil. Jednostrannosť a zároveň i nekalosť takéhoto zmluvného
dojednania súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej

zmluvy je v tomto prípade veriteľ - odporca, lebo tento spracoval obsah rozhodcovskej zmluvy vo svojej
vopred pripravenej formulárovej zmluve.
Súd k uvedenej problematike uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti
a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom

bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27.júna 2000 Oceano Grupo Editorial a Salvat
Editores, C 240/1998 - 244/1998, Zb.c. I-4941, bod 25, ako aj rozsudok z 26.októbra 2006 Mosádzo
Kláro C 168/05, Zb.c. I-10421, bod 25).

Tak ako súd uviedol už vyššie, podľa z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní je rozhodcovský

rozsudok možné za podmienok ustanovených v ustanoveniach § 40 až 43 cit. zákona napadnúť
žalobou na príslušnom súde a tak dosiahnuť jeho zrušenie.
Jedným z dôvodov podania žaloby je, ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Súd však pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky nemusí byť viazaný
návrhom v prípade absolútnej neplatnosti, ku ktorej prihliada z úradnej povinnosti. Navyše Európsky

súdny dvor vo svojom rozsudku z 21.novembra 2002, Cofidis (C-473/00, Zb.c. I-10875, bod 34) uviedol,
že ochrana, ktorú smernica poskytuje spotrebiteľom sa rozširuje na prípady, keď spotrebiteľ, ktorý
uzavrel s predajcom alebo dodávateľom zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, nenamieta nekalý
charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu
nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. V tomto smere je úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje

vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom a posudzovať tak i spôsob
prípadu nekalú povahu zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, aj keď to spotrebiteľ nenamieta.
Takto stanovená zmluvná podmienka je nekalá, pretože nebola individuálne dohodnutá a jej zmyslom
je domôcť sa jej prostredníctvom pred výlučne v každej situácii veriteľom vopred určeným rozhodcomzáväzného a právne vymožiteľnosti rozhodnutia, vždy na úkor procesných strán druhej strany -
spotrebiteľa zvyšuje pravdepodobnosť rýchleho vyriešenia sporu. Veriteľ môže na základe predmetnej
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a

vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte
pred vznikom akéhokoľvek sporu, stráca právo brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v
mieste svojho bydliska.
Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky, hranica ochrany
spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplitikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní

(ustanovenie § 53 ods.4 Občianskeho zákona v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy), ale tiež
zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a v povinnostiach značnú
nerovnováhu (ustanovenie § 53 ods.1 OZ v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy). Neprijateľné
podmienky sú doplňované aj samotnou právnou úpravou, keď s účinnosťou od 1.1.2008 je v
ustanovení § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákona výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka
požadovania od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spolu s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Preto ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákona
je potrebné vykladať aj so zreteľom na ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej
zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym a
rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom (ako to bolo v
tomto prípade, keď podaním žaloby na rozhodcovský súd veriteľom dlžník stratil možnosť domáhať sa

ochrany svojich práv na všeobecnom súde), sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu,
nie je možné poskytnúť súdnu ochranu.
Rozhodcovskú doložku je preto potrebné vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému
ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcií uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.
V súvislosti s vyššie uvedeným súd dodáva, že súdny dvor aj v iných prípadoch dospel k záveru, že

podmienka obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom,
ktorá bola do nej vložená bez osobitného vyjednávania a ktorá priznáva výlučnú právomoc súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, môže byť považovaná za nekalú.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere podľa
názoru súdu spĺňa všetky podmienky s poukazom na ustanovenie § 53, § 54 Občianskeho zákona, ako

aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS, aby bola kvalifikovaná ako nekalá. Táto doložka je zároveň
aj v rozpore s ustanoveniami § 6 ods.1, § 8 a 9 z. č. 244/2002 Z. z. - o rozhodcovskom konaní a teda
je neplatná a táto neplatnosť je absolútna.

Neplatná rozhodcovská zmluva preto nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak

rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal
rozhodcovský rozsudok, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to
oprávnenou.
Súd v súvislosti s uvedeným poukazuje aj na účastnícku výpoveď navrhovateľa, ktorý uviedol, že vôbec
nebol poučený o tom, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu. Vyjadroval sa veľmi chabo len k zmluve o

revolvingovom úvere, ktorú si však neprečítal, čo nie je právne významné pre posúdenie platnosti, resp.
neplatnosti tejto zmluvy, vôbec nepochopil význam ani následok rozhodcovskej zmluvy, preto tvrdenie
odporcu, že navrhovateľ nemal k rozhodcovskej zmluve žiadne pripomienky a ani výhrady a dokonca
sa k nim nevyjadril, súd považuje za vyjadrenie, ktoré je nenáležité.

Navrhovateľ uplatnil ako dôvod na podanie žaloby okrem neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
rozhodcovskej doložky obsiahnutej v rozhodcovskej zmluve aj námietky, že pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.
Vzhľadom k tomu, že súd zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
a nepriznal rozhodcovskému rozsudku účinky platného rozhodnutia, nie je preto potrebné zaoberať sa

vecnou stránkou napadnutého rozsudku.
Pre úplnosť však súd uvádza, že hoci bola navrhovateľovi poskytnutá čiastka (úverový limit 1.500 eur),
ročná úroková sadzba predstavovala 70,01 %, čo je úrok neprimerane vysoký. Navrhovateľ podpísal
aj Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru vo výške 790,84 eur, o ktorej sa vôbec navrhovateľ
nezmienil, teda súd má za to, že mu bola poskytnutá len čiastka - úverový limit 1.500 eur. Napriek tomu

mal navrhovateľ vrátiť celkom z poskytnutého úveru 1.500 eur sumu 3.375,53 eur, čo je raz taká suma
ako navrhovateľovi veriteľ poskytol. Rovnako to platí aj pri poskytnutí revolvingu, kde navrhovateľ
mal vrátiť sumu 1.928,88 eur, teda viac ako suma revolvingu. Rovnako aj ročná úroková sadzba pri
revolvingu je 76,21 % ročne, čo sa javí súdu tiež výška úroku neprimerane vysoká.Súd na základe vyššie uvedených skutočností a vyššie uvedeného zdôvodnenia rozhodcovský rozsudok
zrušilspoukazomnadôvodyuvádzané v§40 ods.1písm. c/aj/z.č.244/2002 Z.z.-orozhodcovskom

konaní, ako aj s poukazom na dôvody uvádzané v § 45 ods.1 písm. e/, i/, j/ z. č. 335/2014 Z. z. - o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Súd záverom uvádza, že od 1.januára 2015 je v účinnosti z. č. 335/2014 Z. z. - o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 73 ods.1,2,3 uvádza, „ak nie je ďalej

ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj
na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.januárom 2015.
Právne účinky, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.januárom 2015 zostávajú
zachované.

Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala

plynúť pred 1.januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.decembra 2014; ustanovenie § 46
ods.3 tým nie je dotknuté.

Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.

Súdne konanie začalo 1.1.2015, pričom platí v zmysle prechodných ustanovení, že zákon sa
vzťahuje i na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spor začatý pred 1.1.2015. Rozhodcovské
konanie bolo v predmetnej veci ukončené vydaním rozhodcovského rozsudku pred 1.1.2015, preto súd
považoval konanie ako i rozhodcovskú zmluvu v čase konania a uzavretia zmluvy. Okrem toho v zmysle

§ 45 ods.1 písm. e/, i/, j/ cit. zákona, dôvodom na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku
boli zákonné dôvody uvádzané v tomto novom ustanovení, ktoré sú obsahovo totožné s dôvodmi na
zrušenie rozhodcovského rozsudku tak, ako súd uviedol už vyššie.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, nežiadal priznať trovy konania, preto súd o trovách konania rozhodol

podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal (per analogia).

Navrhovateľ bol oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku z návrhu podľa § 4 ods. 2 písm. za) z. č.
71/1992 Zb. - o súdnych poplatkoch v platnom znení, preto súd o zaplatení súdneho poplatku rozhodol

podľa § 2 ods.2 cit. zákona, položka 3 písm. c/ a zaviazal zaplatiť súdny poplatok odporcu vo výške
331,50 eur.

Po právoplatnosti rozhodnutia bude vec prejednaná v občianskom súdnom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecným náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.