Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/424/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211205435
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3211205435.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov

JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky: F. M., rod. R.,
trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX R. nad R., zastúpená JUDr. D. G., advokátom so sídlom v R. nad
R., A. XXX/X, proti odporcovi: C. M., trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX R. nad R., o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bánovce nad Bebravou zo dňa 23. decembra 2013, č. k. 5C/179/2011-245, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov účastníkov

tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal posteľ Duet-buk, komodu, zostatok na účte
v Československej obchodnej banke, a.s. č. účtu XXXXXXXXX/XXXX ku dňu právoplatnosti rozvodu
manželstva vo výške 1.059,52 eur a do výlučného vlastníctva odporcu prikázal byt č. XX na X poschodí
bytového domu č. XXXX, T. ul. 9, R. nad R., na parc. č. XXX, vedený na LV č. XXXX pre k. ú. R.
nad R., chladničku s mrazničkou zn. Calex, šijací stroj zn. Veritas, práčku zn. Whirlpool AWG 640,
umývačku riadu zn. Bosch SRS55M52EU, kombinovaný sporák zn. Gorenje KN 472, tanierové súpravy
(2 sady), kuchynskú váhu, hriankovač zn. Rowenta TP01, mikrovlnnú rúru zn. Ignis AKL 526, jedálenský
rozkladací stôl, kuchynský stôl, kuchynskú rohovú lavicu, obývaciu stenu Jasna, sedaciu súpravu Ivana

3+2+1 Metalica, LCD televízor Philips 26PFL3312/10, detskú skriňovú zostavu, spálňové skrine 2 ks,
nočný a toaletný stolík, predsieňovú zostavu, čajovú, kávovú a pivnú súpravu, kuchtu, naparovaciu
žehličku zn. Alaska DB1280, elektrickú žehličku suchú, matrac Klasic Bio Deluxe T3 90x200, lustre 3
ks, garniže 4 ks, sušiak na bielizeň, mlynčeky na mäso, na mak, na orechy a na rezance, vianočný
stromček a ozdoby na vianočný stromček, PVC podlahoviny, elektrický robot (mixér) zn. ETA MIRA,
vysávač zn. ETA 0403. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie podielu sumu 19.651,94
eur, do troch mesiacov odo dňa právoplatnosti. V prípade, ak odporca po predaji bytu, ktorý mu bol

prikázaný do výlučného vlastníctva bude povinný uhradiť SR-Ministerstvu hospodárstva SR nesplatenú
časť ceny bytu podľa čl. IV bodu 4 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 24.01.2008 rozhodol, že
odporca má voči navrhovateľke nárok na náhradu polovice z ním zaplateného doplatku ceny bytu,
do desiatich dní odo dňa, kedy odporca preukáže navrhovateľke, že štátu tento doplatok ceny bytu
zaplatil. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol, že štát nemá voči
účastníkom konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom
vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil záver o tom, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov

patrí byt č. XX na X.. poschodí bytového domu č. XXXX na T. ul. X, v R. nad R. a hnuteľné veci tak, ako
boli uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pokiaľ ide o cenu hnuteľných vecí, keďže navrhovateľka aodporca sa vo svojich tvrdeniach nezhodovali pri vyčíslení hodnoty bytu a asi polovice hnuteľných vecí,
pričom odporca trval na znaleckom dokazovaní vo vzťahu ku všetkým veciam, súd nariadil znalecké
dokazovanie. Vychádzal potom zo záverov znaleckého posudku Ing. F. L. č. 120/2012, z ktorého

vyplynulo,ževšeobecnáhodnotabytuje39.600eurauhnuteľnýchvecízozáverovznaleckéhoposudku
znalca Ing. G. M., č. 9/2013. Keďže z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka
dňa 07.01.2011 po tom, čo manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené dňa 14.01.2010, sa
odsťahovalazospoločnéhobytunaT.ul.vR.nadR.ksynoviC.M.,aodtejtodobybytneužíva,rozhodol,
že vzhľadom na pomerne dlhý čas, ktorý už uplynul od právoplatnosti rozsudku o rozvode a na to, že

vybavenie domácnosti nábytkom prirodzene patrí k bytu, je najvhodnejšie rozdeliť veci patriace do BSM
tak, ako ich navrhovateľka a odporca v súčasnosti užívajú, teda tak, ako si ich už sami de facto rozdelili.
K návrhu odporcu, ktorý žiadal, aby súd všetok majetok rozdelil na polovicu uviedol, že takéto riešenie
by nijako nezlepšilo situáciu účastníkov konania, skôr naopak by mohol viesť k množstvu ďalších sporov.
Poukázal pri tom na skutočnosť, v danom prípade vo vzťahu k bytu navrhovateľka výslovne uviedla,
že ho navrhuje prikázať odporcovi a odporca toto výslovne neodmietol, keď v záverečnej reči uviedol,

že žiada všetok majetok rozdeliť na polovicu, pričom dodal, že tak robí s cieľom, aby spoločne niesli aj
náklady. Preto súd svojim rozhodnutím v prípade, ak by odporca bol zaviazaný na úhradu doplatku ceny
bytu vyplývajúcemu zo zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi
polovicu týchto nákladov. Pokiaľ ide o výšku finančného vyrovnania, keďže hnuteľné veci prikázané
navrhovateľke mali podľa znaleckého posudku hodnotu 50,80 eur a zostatok v ČSOB bol ku dňu rozvodu

vo výške 1.059,52 eur, teda hodnota podielu navrhovateľky na BSM predstavuje 1.110,32 eur a hnuteľné
veci prikázané odporcovi mali podľa znaleckého posudku hodnotu 814,20 eur, byt podľa znaleckého
posudku 39.600 eur, spolu podiel odporcu predstavuje sumu 40.414,20 eur, rozdiel medzi hodnotou veci
prikázaných navrhovateľke a odporcovi v sume 19.651,94 eur zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľke.
O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom

ku skutočnosti, že ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o náhradu trov, v zmysle ustanovenia §
151 ods. 1 O.s.p.. Keďže obaja účastníci boli v konaní právoplatne oslobodení od súdnych poplatkov,
rozhodol, že štát nemá voči účastníkom konania právo na náhradu trov konania, ktoré platil.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s tým,
aby veci patriacich do BSM pripadli výlučne do jeho vlastníctva, lebo ich nemá kde dať, tak isto ako

navrhovateľka. Nemal procesnú spôsobilosť sa brániť a nebol riadne zastúpený právnym obhajcom. Súd
nemal snahu zisťovať číslo účtu, ktoré mu dal a nevykonal navrhnutý dôkaz na zistenie rozhodujúcich
skutočností. V byte bývali len tri osoby a nie štyri ako je uvedené v rozsudku; syn C. býval u rozvedenej
pani pri F.. Navrhovateľka nevyberala z účtu syna, ale z ČSOB 150 eur až 160 eur denne po rozvode.

Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok

prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o nesúhlas odporcu, aby boli veci patriace
do BSM prikázané do jeho vlastníctva poukázala znova na to, že obýva jednu izbu v synovom byte,
pričom odporca obýva celý ich spoločný trojizbový byt. Nemá teda kde predmetné veci dať. Bol to pritom
práve odporca, ktorý vymenil na ich spoločnom byte zámky a zneprístupnil ho tak navrhovateľke. Počas
celej doby od rozvodu manželstva bol byt ako aj veci v ňom sa nachádzajúce vo výlučnej držbe a užívaní

odporcu. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/980/2003, podľa
ktorého sa uplatňuje zásada, aby najmä so zreteľom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva boli
ich veci prikázané tomu z manželov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k jej amortizácii.
K tvrdeniu odporcu, že súd nemal v snahe zisťovať č. účtu a nevykonal navrhnutý dôkaz podotkla, že
nemá a ani nemala žiadny účet, na ktorý odporca poukazuje. Žiadne spoločné finančné prostriedky

nikdy nepoukazovala na osobitný bankový účet, výbery zo spoločného účtu počas ich spolužitia, na
ktoré v priebehu konania poukazoval odporca, slúžili na úhradu bežných výdavkov domácnosti. Okrem
toho boli finančné prostriedky investované priamo do ich spoločného bytu, konkrétne na plastové
okná, sporák, dres, pracovnú dosku, vodovodné batérie, posteľ a matrac, stierku a vymaľovania s
PVC podlahovinami, čo spolu predstavuje 118.300 eur. Súd prvého stupňa správne zistil zostatok na

spoločnom účte ku dňu právoplatnosti rozvodu, pričom nie je pravdou, že by vyberala zo spoločného
účtu po právoplatnosti rozvodu, teda po 14.01.2010 sumu 150 až 160 eur denne. Dňa 26.01.2010
síce vybrala sumu 2.140 eur, avšak to boli finančné prostriedky syna G., ktoré boli na spoločný účet
účastníkov poukázané jeho zamestnávateľom, čo vyplýva aj z výpisu z bankového účtu. Vyberanie sumy
150 eur používala navrhovateľka výlučne na chod domácnosti. Odporca pri tom prehral značné sumy

peňazí na automatoch a aj dôchodok, ktorý bol odporcovi vyplatený v decembri 2009, celý prehral vautomatoch. Nie je tiež pravdou, že v spoločnej domácnosti žili iba tri osoby, nakoľko syn C. prespával
u svojej priateľky iba niekoľko dní, najmä počas víkendu.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného

súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní nekonkretizuje žiaden z dôvodov, ktorým podľa

súčasnej právnej úpravy možno odôvodniť odvolanie vo veci samej. Iba z obsahu jeho odvolania možno
vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ O.s.p..

Odvolanie proti rozsudku možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. odôvodniť len tým,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré podľa § 221 ods. 1 písm.
c/ O.s.p. patrí ten dôvod, že účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený.

Z odvolania odporcu je zrejmé, že uplatňuje tento odvolací dôvod, keď v odvolaní uvádza, že nemal
procesnú spôsobilosť sa brániť a nebol riadne zastúpený právnym obhajcom.

Túto odvolaciu námietku odporcu odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú. V zmysle ustanovenia
§ 20 O.s.p. má každá osoba procesnú spôsobilosť, t. j. možnosť konať pred súdom ako účastník
samostatne v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba

povinnosti (spôsobilosť na právne úkony). Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej
osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne
úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. V danej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporca má
spôsobilosť na právne úkony, tejto nebol čiastočne alebo úplne pozbavený, a preto má aj procesnú
spôsobilosť, teda spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Nebolo preto nutné, aby bol v konaní

zastúpený advokátom, pretože bol schopný zastupovať sa samostatne. Pokiaľ odporca namietal, že
v konaní nebol zastúpený advokátom, odvolací súd zo spisu zistil, že odporca bol prvostupňovým
súdom riadne poučený vo veci žiadosti o ustanovenie bezplatného obhajcu z radov advokátov (č. l. 194
spisu) a odporca oznámením zo dňa 13.08.2013 oznámil súdu, že nespĺňa podmienky na ustanovenie
bezplatného advokáta. Nič mu však nebránilo, aby sa v konaní zastupoval sám alebo vyhľadal pomoc

plateného právneho zástupcu. Vzhľadom na uvedené odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. a/ O.s.p.
nebol dôvodný.

Pokiaľ sa jedná o ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., tento možno odôvodniť tým, že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať

právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.

V predmetnej veci odporca namieta, že súd nemal snahu zisťovať číslo účtu, ktoré mu dal a nevykonal
navrhnutý dôkaz na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ani tento odvolací dôvod nepovažoval odvolací
súd za opodstatnený. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu vyplýva, že súd prvého stupňa
vykonal potrebné dokazovanie na odporcom uvádzané tvrdenie, že má podozrenie, že navrhovateľka

prevádzala peniaze z ich spoločného účtu v ČSOB a zistil, že na výpisoch z ČSOB nie sú evidované
žiadne prevody na odporcom uvádzané číslo účtu. Zároveň konštatoval, že nebolo potrebné vyžiadať
si výpisy z akéhokoľvek účtu, ktorý nepatril ani odporcovi ani navrhovateľke, pretože pre rozhodnutie
v danej veci postačilo preveriť výbery z ich spoločného účtu v ČSOB, ktoré dostatočne navrhovateľka
vysvetlila. Súd pritom vyhodnotil všetky pohyby na účte ako bežné transakcie týkajúce sa spoločných

vecí a vysvetlil, že pokiaľ by aj bola pravda, čo uvádzal odporca, že po odsťahovaní sa z bytu v januári
2011 navrhovateľka vyberala z ním označeného účtu ich syna pravidelne 150 až 160 eur denne, anitakéto výbery by nedokazovali, že došlo k obohateniu sa navrhovateľky na úkor spoločného majetku
s odporcom, keďže by nepreukazovali, že tieto peniaze na účte patriacom ich synovi pochádzajú
zo spoločného majetku navrhovateľky a odporcu, teda že si ich tam „odložila“ navrhovateľka, keď

toto mohli preukazovať len nadmerné výbery zo spoločného účtu navrhovateľky a odporcu v ČSOB
presahujúce rámec bežného chodu domácnosti, čo nebolo v konaní preukázané. Súd prvého stupňa
tak v odôvodnení svojho rozhodnutia zdôvodnil, prečo nevykonal dôkaz vyžiadaním si výpisov z účtu
označeného odporcom.

Odvolacia námietka odporcu uvedená v odvolaní, že súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz, ktorý bol

spôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosťprerozhodnutievovecisamej,pretoneboladôvodná.

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V preskúmavanej veci odporca v odvolaní vytýka prvostupňový súd nesprávnu aplikáciu ustanovenia
§ 150 Občianskeho zákonníka, keď tvrdí, že súd nesprávne vyporiadal BSM, keď rozhodol, aby veci
pripadli výlučne do vlastníctva odporcu, lebo ich nemá kde dať, tak isto ako navrhovateľka.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný

majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V prejednávanej veci z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd zistil, že súd prvého
stupňapostupovalpodľacitovanýchzákonnýchustanoveníakeďžemedziúčastníkmikonanianedošlok

vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou vykonal jeho vyporiadanie tak, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Pokiaľ ide o prikázanie veci účastníkom, vychádzal zo súdnej praxe, podľa ktorej
sa v konaniach o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov uplatňuje zásada, aby pokiaľ
je to možné, najmä s ohľadom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva, či oddeleného bývania
manželov, boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich mal naposledy v držaní a u ktorého došlo k ich

amortizácii. Z tohto pohľadu, pokiaľ súd prvého stupňa prikázal hnuteľné veci do výlučného vlastníctva
účastníkov konania tak, ako ich títo užívali od odchodu navrhovateľky zo spoločnej domácnosti a ako si
ich sami v podstate rozdelili, nie je možné rozhodnutiu prvostupňového súdu v tomto smere nič vytknúť.

Keďže súdu prvého stupňa nemožno vyčítať nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 150 Občianskeho
zákonníka na zistený skutkový stav, opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/

O.s.p. nebola daná.

Odvolací súd tak nezistil opodstatnenosť námietok uvádzaných odporcom v odvolaní, a preto rozsudok
prvostupňovéhosúdupodľa§219ods.1O.s.p.akovecnesprávnypotvrdil,pričomvzmysleustanovenia
§ 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd poukazuje na správnosť dôvodov rozhodnutia prvostupňového súdu,
s ktorými sa stotožňuje a na ktoré v podrobnostiach odkazuje.O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke,
ktorej by patrila náhrada trov odvolacieho konania, náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko si ich
neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .