Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 28, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6P/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215200303
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215200303.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: U. G.Á., K.. XX.XX.X001 bytom u matky, B. Č.. XX, XXX XX Š., zastúpený
kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa rodičov: matky -
Q. G. K.. XX.XX.XXXX, bytom B. Č.. XX, XXX XX Š. a otca - Q. G., K.. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X,
XXX XX Š. o návrhu otca na zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec malol. dieťaťa návrhom zo dňa 14.01.2015 sa domáhal na tunajšom súde zníženia výživného na
malol. U. G. zo sumy 66,39 € na 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa.

Poukázal na tú skutočnosť, že posledná úprava výživného bola prevedená rozsudkom tunajšieho súdu
5C 10/2004 s tým , že malol. bol zverený do osobnej starostlivosti matky na čas po rozvode manželstva
a on ako otec bol zaviazaný platiť výživné 2.000,-Sk ( 66,39 € ) mesačne. Od uvedenej doby sa zmenili
výrazne jeho pomery. Je nezamestnaný už dlhšiu dobu, nemá žiadny príjem a z toho dôvodu žiada o
zníženie výživného. Vzhľadom na svoju insolventnosť sa dostal do omeškania s platením výživného, za
čo bol odsúdený trestným rozkazom Okresného Dunajská Streda 2P 159/2014 zo dňa 29.07.2014 za
prečin zanedbania povinnej výživy .

Matka malol. návrh žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na tú skutočnosť, že ona sama v

súčasnosti je nezamestnaná. K zrušeniu jej pracovného pomeru došlo výpoveďou zo dňa24.03.2014 z
dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa. Je evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny
Dunajská Streda a v súčasnosti je jej priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 13,80 € mesačne od
01.02.2015.

Kolízny opatrovník navrhol súdu aby návrh otca na zníženie výživného zamietol.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom oboch rodičov, oboznámil sa s pripojenými listinnými
dôkazmi, najmä spisom tunajšieho súdu 5C 10/2004 , trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská
Streda 2T 159/2014 , dokladom o rozviazaní pracovného pomeru matky výpoveďou od spoločnosti Dr.

Max 623 s.r.o., rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda zo dňa 19.02.2015
a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené na tunajšom súde rozsudkom 5C 10/2004-36 ktorý
nadobudolprávoplatnosť17.04.2004.Vuvedenomčasemalol.U.voveku3rokovprečasporozvodebolzverený do výchovy a starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné mesačne sumou
2.000,-Sk. Od uvedenej doby výživné upravené nebolo. V súčasnosti malol. U. je žiakom Základnej školy
7.ročníka B. Š.. Matka platí obedy okolo 20-30,-€ mesačne, vo zvyšku má bežné výdavky ako u iných

detí v jeho veku. Okrem neho má 2 vyživovacie povinnosti k malol. deťom . O deti sa stará sama. So
starostlivosťou o deti jej pomáhajú jej rodičia, otec ktorý je dôchodca a matka ktorá pracuje, pretože inak
by nebola schopná zabezpečiť výživu malol. deťom. Matka v súčasnosti je evidovaná na Úrade práce,
poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 13,80 € mesačne od 01.02.2015.

Otec uviedol, že asi rok je nezamestnaný, zamestnávateľ s ním rozviazal pracovný pomer pre

reorganizáciu spoločnosti. Doklad o rozviazaní pracovného pomeru však nepredložil. Uviedol, že
odvtedy nie je evidovaný na Úrade práce, hľadá si prácu, rozposlal svoj životopis na rôzne miesta ,
avšak odpoveď nedostal. Je vyučený ako stavebný stolár. U bývalého zamestnávateľa robil pomocného
kuchára v prevádzke čínskej reštaurácie v Dunajskej Strede a zarábal 380,-€ v čistom. Okrem malol.
U. má vyživovaciu povinnosť k dcére nar. 15.09.2012. S jej matkou žijú u jeho rodičov. Je bezmajetný,
jeho družka je na materskej dovolenke. So synom sa nestretáva, videl ho asi pred dvoma rokmi, výživné

žiadal znížiť na 30% zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa.

Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá až

do tej doby, pokiaľ deti nie sú samé schopné sa živiť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodiča.

V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie .

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh .

Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí
o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností
dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho ako aj nového rozhodnutia súdu. Predpokladom
zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov ktorou sa rozumie
len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov
dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie
ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto
prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného , jeho invaliditu alebo také
zvýšenie či zníženie ( odôvodnený pokles jeho zárobku či iných príjmov prípadne ostaného majetku)

ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o zmenevýživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov ale taktiež prihliadnuť aj na
vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom,
tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo

všeobecného ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom
prihliada na odôvodnené potreby oprávneného ( teda malol. dieťaťa ) ako aj schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného ( v tomto prípade otca malol. dieťaťa ). Odôvodnené potreby dieťaťa
závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu , fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a
spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie , od hodnoty jeho majetku prípadne od výšky vlastných

príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami ako aj majetkovými
pomermirodičov.Aksútietoobmedzené,súodôvodnenýmilenbežnépotrebydieťaťaktorénepresahujú
obvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotriebnevyhnutnýchpreživotkultúrnehočloveka.Vopačnomprípade
odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa vrátane tvorby úspor ktoré síce nie sú nevyhnutné ale
so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie
výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery

každého z rodičov ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru.

V tejto súvislosti je významné i ust.§ 75 ods. 1 veta 2.Zákona o rodine ktoré zakotvuje , že na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu , rovnako prihliadne

aj na neprimerané majetkové riziká ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada aj na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti ktoré sa
z časti podieľajú na úhrade potrieb detí.

V preskúmavanej veci súd teda vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných
zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania ku ktorej došlo

od posledného rozhodovania súdu o výživnom , teda od roku 2004.

V uvedenom období , keď súd rozhodoval o určení výživného na malol. U. v konaní 5C 10/2004 malol.
U. bol vo veku zhruba troch rokov. V uvedenom období majetkové pomery otca zhruba sa pohybovali
na úrovni minimálnej mzdy. Otec v súčasnosti tvrdí, že prišiel o zamestnanie minulý rok v dôsledku
reorganizácie spoločnosti u jeho zamestnávateľa . Spôsob ukončenia pracovného pomeru však súdu

nedokladoval. V neposlednej miere treba poukázať na tú skutočnosť, že otec napriek tomu, že takmer
rok je nezamestnaný, nie je evidovaný na Úrade práce a teda z tohto dôvodu ani nespĺňa podmienky na
priznanie napr. pomoci v hmotnej núdzi resp. iných dávok. Je pravda, že mu v roku 2012 pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť, avšak taktiež od tohto rozhodnutia aj matke pribudla vyživovacia povinnosť k
ďalším dvom malol. deťom.

Matka v súčasnosti taktiež je nezamestnaná s tým, že preukázala súdu, že jej zamestnávateľ výpoveďou
pre organizačné zmeny rozviazal s ňou pracovný pomer. Matka naopak je evidovaná na Úrade práce,
aktívne si hľadá zamestnanie a poberá dávku v hmotnej núdzi. Zároveň poberá rodinné prídavky na tri
malol. deti.

Otec nepreukázal súdu, že by si aktívne hľadal zamestnanie a v tomto smere nepredložil súdu žiaden

doklad .

Výsledkami vykonaného dokazovania súd dospel k tomu záveru, že návrhu otca na zníženie výživného
niejemožnévyhovieť.Výživnénamalol.U.vsume2.000,-Skvsúčasnosti66,39€uždávnonepostačuje
navýživuaosobnépotrebymalol.dieťaťa.Tak,akojevyššieuvedené,včaserozhodovaniaovýživnom,
to sa jednal o dieťa vo veku zhruba troch rokov života. V súčasnosti malol. navštevuje druhý stupeň

Základnej školy, je žiakom 7.ročníka Základnej školy a od uvedenej doby sa výrazne zmenili potreby
malol.dieťaťačiužvsúvislostisostravou,ošatením,výdavkaminaškoluajehoosobnépotreby,naopak,
už dávno by tu bol dôvod na zvýšenie výživného ktoré zvýšenie výživného matka doposiaľ nežiadala
zrejme z dôvodu, že sú jej známe osobné a majetkové pomery otca.

Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomeroch.

Otec tak, ako uviedol, má odborné vzdelanie, je vyučený ako stavebný stolár , avšak treba mať za to, že
otec si aktívne nehľadá zamestnanie , pretože túto skutočnosť nevedel súdu preukázať a navyše takmer
rok nie je evidovaný na príslušnom Úrade práce.Rodič povinný výživou často argumentuje tým, že sa z objektívnych dôvodov nemôže zamestnať. Treba
uviesť, že žiadny účinný zákon v SR nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo resp.
povinnosť pracovať v odbore v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne

povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia podľa ktorej rodič nepracuje,
pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojim
predstavám a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v doterajšej miere.

Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový a právny stav veci súd návrh otca na zníženie výživného ako
nedôvodný zamietol.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby

každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).