Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. apríl 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/133/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208551
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714208551.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa:

CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, právne zastúpený: AK JUDr. Marek
Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: X.A. F., K..XX.XX.XXXX, Q..Y..Š. XX/
XXX, P., občan SR, o zaplatenie 413,35 € s prísl, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 13.06.2014 návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporcu
zaplatiť mu sumu 413,35 €, úrok vo výške 22,68 % ročne zo sumy 318,03 od 17.07.2013 až do

zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 375,55 € od 17.07.2013 až do zaplatenia
a nahradil mu trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.9.2011 uzavrel navrhovateľ s
odporcom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu
o poskytovaní platobných služieb. Obsahom úverovej zmluvy bol záväzok navrhovateľa poskytnúť
odporcovi revolvingový úver vo forme úverového rámca 5 000 € na financovanie kúpy spotrebného
tovaru. Odporca svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. Uhradil len časť dlžnej
sumy vo výške 226,70 €, na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok

navrhovateľ vyhlásil dňa 16.07.2013 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh odporcu splatný v
celom rozsahu. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má odporca, voči navrhovateľovi dlh v celkovej
výške 413,35 € a to 318,03 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 49,12 € z titulu dlžných úrokov úveru,
8,40 € z titulu dlžného poistného z úveru, 37,80 € ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Okrem
toho navrhovateľ žiada priznať aj úrok z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,68% ročne, t.j. zo sumy
318,03 € od 17.07.2013 až do zaplatenia a to v súlade z bodom 8.4. úverovej zmluvy, s poukazom na
ustanovenie §502 ods.1 Obchodného zákonníka. V súlade s Obchodným zákonníkom si navrhovateľ

uplatnil aj úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Na výzvu súdu zo dňa 29.07.2014, aby sa navrhovateľ vyjadril, na základe akých skutočností si uplatňuje
úrokovú sadzbu 22,68 % ročne, keď v mesiaci september 2011, kedy bola uzavretá zmluva medzi
účastníkmi konania, bola úroková sadzba pre spotrebné úvery od 1 do 5 rokov vo výške 15,20%, a
to s poukazom na §53 ods.6 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ písomným podaním, doručeným
tunajšiemu súdu dňa 11.08.2014 uviedol, že dojednaná úroková sadzba bola 22.68 % ročne. V prípade

spotrebiteľských úverov nie je možné priamo porovnávať úrokové sadzby komerčných bánk s úrokovými
sadzbami nebankových subjektov, z dôvodu rozdielneho zabezpečenia pohľadávok z takýchto úverov a
teda aj rozdielneho rizika nesplatenia úveru, čo sa prejavuje v cene úveru. Podľa štatistiky NBS, získanej
navrhovateľom, bola ročná úroková miera slovenských bánk pre úročené kreditné karty poskytovanéobyvateľstvu vo výške 19,48 %. Vzhľadom na dojednanú úrokovú sadzbu 22,68 % ročne, s prihliadnutím
nadruhúveru, jehovýšku,dobusplatnostianeexistujúcezabezpečeniejumožnopovažovaťzaobvyklú,
porovnateľnú a primeranú k úrokovej miere slovenských bánk.

Písomným podaním, zo dňa 26.02.2015 oznámil navrhovateľ súdu, že žalovaný uhradil dňa 20.02.2015
na účet žalobcu sumu 437,85 €, ktorá bola použitá na zaplatenie istiny vo výške 413,35 €, súdneho
poplatku, vo výške 24,50 €. Zároveň odporca uhradil dňa 20.02.2015 na účet právneho zástupcu sumu
91,01 €, čím došlo k splateniu trov právneho zastúpenia. Z tohto dôvodu vzal navrhovateľ svoj návrh

späť a to v časti istiny vo výške 413,35 €, súdneho poplatku vo výške 24,50 € a trov právneho zastúpenia
vo výške 91,01€. Žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil a vydal rozsudok, ktorým by zaviazal
žalovaného zaplatiť mu úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 22,68 % ročne, zo sumy 318,03 € od
17.07.2013 do 20.02.2015 t.j. 115,41 € a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 375,55 € od
17.07.2013 do 20.02.2013 t.j. 51,07 € a nahradil trovy konania právneho zastúpenia vo výške 45,92 €
za jeden úkon a to čiastočné späť vzatie návrhu. Súd uznesením z 12.03.2015 zastavil konanie v časti

istiny 413,35 € a zároveň vrátil navrhovateľovi príslušnú časť súdneho poplatku vo výške 1,30 €.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 14.04.2015 v neprítomnosti účastníkov konania,
pretože sa účastníci konania na pojednávanie nedostavili, hoci boli riadne a včas predvolaný. Právny
zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil, z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil, aby

súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporca svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie pojednávania, preto boli splnené podmienky ustanovenia § 101 ods.2 O.s.p

Súd vo veci oboznámil predložené listinné doklady a zistil nasledujúci skutkový stav:

Dňa 22.09.2011 uzavreli účastníci konania Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb. V bode 1.1 bolo dojednané, že
predmetom zmluvy je poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru ( ďalej len „RSÚ“) do výšky
chváleného úverového rámca. Prvé čerpanie revolvingového úveru je viazané na nákup tovaru alebo
služby a klient je povinný poskytnutý RSÚ vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie

povinnosti dohodnuté v zmluve. Výška úverového rámca bola 5 000 €, aktuálneho úverového rámca
bola 300 €, výška mesačnej splátky minimálne 5% z aktuálnej výšky úverového rámca.
Splatnosť 1. splátky bola v 10-ty deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené
prvé čerpanie revolvingového úveru. Cena tovaru alebo služby bola 341,00 € a výška prvého čerpania
RSÚbola221,00€.PoplatokzasprávuRSUboldojednanýpodľaSadzobníkapoplatkov.Výškaúrokovej

sadzby bola stanovená ako fixná 22,68 % ročne,
RPMN bola určená 49,53 % a priemerná RPMN bola 23,97 %. Splatnosť mesačnej splátky bola určená
na 10-ty deň v mesiaci. Ďalej bol zvolený súbor poistenia - rozšírený súbor poistenia a poplatok
za poistenie 6,99 %. Spôsob prvého čerpania RSÚ bol jednorázovo, bezhotovostne a priama platba
predajcovi bola 120 €. Celková čiastka k zaplateniu bola 370,56 €.

Podľa bodu 1.2 zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi RSÚ vo forme úverového rámca
a je povinný viesť pre dlžníka úverový účet, vydať mu kreditnú kartu na meno a poskytnúť dohodnuté
platobné služby. Za to je oprávnený účtovať poplatok za vydanie karty podľa aktuálneho sadzobníka
poplatkov.

Podľa bodu 1.4 zmluvy povinnosť splácať revolvingový úver v dohodnutých splátkach nastáva najskôr
v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol čerpaný RSÚ.
V bode 1.5 klient súhlasil, aby CETELEM poukázal peňažné prostriedky vo výške prvého čerpania RSÚ
predajcovi, ktorý dlžníkovi predal tovar, alebo službu.

Podľa bodu 2.1 sa zmluva uzatvára na dobu neurčitú. Podľa bodu 2.2 účinnosť nadobúda dňom prvého
poskytnutia RSÚ.

Podľa bodu 3.1 je dlžník oprávnený čerpať RSÚ formou financovania nákupu tovaru alebo služieb v

obchodných miestach, ktoré akceptujú kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti, pomocou
karty v miestach na to určených. Podľa bodu 3.2 CETELEM eviduje čerpanie a splácanie RSÚ na
úverovom účte dlžníka, a informuje klienta o všetkých pohyboch na úverom účte formou výpisu z účtu,
zasielaného alebo sprístupneného klientovi raz za kalendárny mesiac. Podľa bodu 3.3 si CETELEMvyhradzuje právo pozastaviť čerpanie RSÚ, ak dôjde k prekročeniu výšky aktuálneho úverového rámca
bez predchádzajúceho súhlasu CETELEMU.

Podľa bodu 4.1 bolo dohodnuté, že výšku minimálnej mesačnej splátky je možné meniť vzájomnou
dohodou a telefonicky. Podľa bodu 4.3 zmluvy sa klient zaväzuje riadne a včas splácať poskytnutý
revolvingový úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok. CETELEM splátku použije na
úhradu dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy, prípadne podľa aktuálneho sadzobníka, v rátane
čiastky určenej na úhradu poistného, ak je dlžník poistený a príslušnej časti úverovej istiny.

Podľa bodu 6.1 dlžník vyhlásil, že sa oboznámil z rámcovou zmluvou o poistení, uzavretou medzi
CETELEMOM a poisťovňou CERDIF Slovakia a.s., platnými v čase podpisu zmluvy a s aktuálnymi
všeobecnými poistnými podmienkami poisťovne CERDIF a.s., súhlasí s nimi a svojím podpisom na
zmluve súhlasí s poistením v rozsahu, ktorý si sám vybral. Podľa bodu 6.1 písm. C zmluvy, rozšírený
súbor poistenia je pre prípad smrti, prvej a trvalej invalidity, prac. neschopnosti, straty zamestnania,

pre prípad zneužitia kreditnej karty a pre prípad straty alebo odcudzenia dokladov, pokiaľ k ich strate
alebo odcudzeniu dôjde súčasne so stratou alebo odcudzením kreditnej karty, ku ktorej bolo poistenie
dojednané. Podľa bodu 6.5 dlžník berie na vedomie, že poistenie dojednané v zmluve, je oprávnený
kedykoľvek ukončiť.

Podľa bodu 8.1, ak klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, je CETELEM oprávnený,
podľa písm. a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť RSÚ t.j. požadovať splatenie RSÚ vrátane príslušných
úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú CETELEM určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti. Podľa bodu 8.4 zmluvy, ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti revolvingového
úveru je splatný celý dlh klienta voči CETELEMU. Nesplatená istina RSÚ je až do dňa jej úplného

splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve t.j., klient je povinný zaplatiť úroky od
doby poskytnutia RSÚ do vrátenia peňažných prostriedkov, v celom rozsahu.

Podľa oznámenia navrhovateľa zo dňa 22.07.2013 bolo odporcovi oznámené vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti revolvingového úveru. Odporca bol upozornený na to, že navrhovateľ mu poskytol
spotrebiteľský úver vo výške 410,90 €. Keďže ho nesplácal včas a riadne, ku dňu 16.07.2013 sa stal
záväzoksplatnývcelomrozsahu.Bolpretovyzvanýnaúhradudlžnejsumyvovýške413,35€,zloženejz
úverovej istiny vo výške 318,03 €, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného 57,52 € a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky 37,80 €. K tomu doložil navrhovateľ kópiu zásielky, ktorá mu bola vrátená ako

neprevzatá dňa 13.08.2013.

Podľa prehľadu úverových operácii z účtu odporcu, odporca čerpal po prvý krát sumu 221 € dňa
22.09.2011. Následne výbermi z bankomatu uskutočnil čerpane úveru a to
- dňa 22.10.2011 v sume 50 €,

- dňa 11.11.2011 sumu 20 €,
- dňa 09.04.2012 sumu 20 €,
- dňa 25.04.2012 sumu 10 €
- dňa 23.06.2012 sumu 10 €.
Spolu formou výberov odporca čerpal čiastku 110€ a spolu s prvou čerpanou čiastkou celková istina

činí 331,00 €.

Podľa prehľadu odporca uhrádzal čerpané finančné prostriedky platbami zloženkou a to v roku 2012:
- dňa 19.01 sumu 13,90 €.,
- dňa 20.01. sumu 40 €,

- dňa 15.02 , 16.03 , 16.4 , 29.05 , 12.6 , po 15 €,
- dňa 06.09 a 03.10 po 30 € a
- dňa 31.10 sumu 37,80 €, čo spolu činí 226,70 €.

Podľa oznámenia v čiastočnom späť vzatí návrhu odporca dňa 20.02.2015 zaplatil 437,85 €, t.j. doposiaľ

na uvedenom úverovom vzťahu odporca uhradil celkove 664,55 €.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) účinného do 31.5.2014 (platné znenie v čase
uzavretia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2) Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129//2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011
( platné znenie v čase uzavretia zmluvy) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa. Podľa ods. 2 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 Zákona č. 129//2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011 na účely tohto
zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129//2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011 zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2 Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129//2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinný do 30.11.2011
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r)

a y) a § 10 ods. 1. Podľa ods. 2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

Na základe uvedeného zisteného skutkového a právneho stavu súd nemal pochybnosti o tom, že medzi
účastníkmi konania došlo k vzniku záväzkového vzťahu a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. že

sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú, čo medzi účastníkmi ani sporné nebolo. Preto súd zmluvu podrobil
kontrole z hľadiska dodržiavania práv spotrebiteľa.Súd konštatuje podľa obsahu zmluvy, že uvedená zmluva predstavuje poskytnutie typického
spotrebiteľského úveru, ktorý sa po prvý krát povinne čerpá na nákup konkrétneho tovaru alebo služby,
vo výške uvedenej v zmluve a následne umožňuje spotrebiteľovi na základe doručenej kreditnej karty

čerpať ďalšie finančné prostriedky poskytované navrhovateľom podľa svojho uváženia, až do výšky
úverového rámca ( viď bod 1.2 veta prvá zmluvy ), kedy v tomto konkrétnom prípade bol dohodnutý
úverový rámec do výšky 5 000 €. Avšak zároveň je v zmluve stanovený údaj o aktuálnej výške
úverového rámca na 300 € a podľa bodu 3.3 si navrhovateľ vyhradil právo pozastaviť čerpanie úveru, ak
dôjde k prekročeniu výšky takto určeného aktuálneho úverového rámca bez predchádzajúceho súhlasu

navrhovateľa.Užvtejtočastisúdpoukazujenanejasnosťaneurčitosťzmluvy,kedyniejecelkomzrejmé,
či je odporca ako klient oprávnený čerpať finančné prostriedky len do sumy 300 € alebo až do sumy 5
000 €. Tým je de facto neurčitým spôsobom vymedzený samotný predmet zmluvy, to zn., že odporca ako
klient si nemôže byť istý, do akej výšky má nárok na čerpanie finančných prostriedkov, či len do výšky
aktuálneho úverového rámca t.j. 300 €, alebo do výšky schváleného úverového rámca v sume 5 000€,
pričom aj sám navrhovateľ v návrhu uvádza právo odporcu čerpať finančné prostriedky do výšky 5 000 €.

Súd sa ďalej zaoberal úpravou povinností odporcu splácať poskytnutý úver a to najmä, či je zrejmé, v
akej výške, v akých lehotách, má úver splácať, rovnako tak dojednaný úrok a ďalšie poplatky. V tomto
smere zo zmluvy vyplýva, že výška mesačnej splátky je daná % z aktuálnej výšky úverového rámca,
v tomto prípade 5% zo sumy 300 €, čo činí 15 € mesačne. Podľa zmluvy je každá splátka splatná 10-

ty deň v mesiaci, pri čom povinnosť splácať začína mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol
revolvingový úver čerpaný, v tomto konkrétnom prípade od 10.10.2011. Podľa prehľadu transakcii však
navrhovateľ po prvýkrát predpísal splátku vo výške 15 € odporcovi dňa 10.11.2011. Hoci je tento posun
na prospech odporcu ako spotrebiteľa, súdu nie je zrejmé, na základe čoho tak navrhovateľ postupoval.
Zozmluvyniejezrejmé,akýmspôsobomsamásplácaťúrok,t.j.kedynastávasplatnosťúrokov.Jedinev

bode 3.4 zmluvy si navrhovateľ vyhradil právo použiť splátku najskôr na úhradu úrokov, potom poplatkov,
až na koniec na úhradu istiny. Táto časť zmluvy bola však v iných rozhodnutiach súdov posúdená ako
neprijateľná zmluvná podmienka, čím sa bude súd zaoberať v ďalšom. Súd taktiež poukazuje, že zo
zmluvy nie je zrejmé, kedy sú splatné určené poplatky. Zo zmluvy vyplýva, že odporca má platiť poplatok
za správu revolvingového úveru podľa sadzobníka poplatkov, poplatok za vydanie kreditnej karty. Podľa

predloženého Sadzobníka poplatkov bol určený poplatok za správu revolvingového úveru na 2,70 €
mesačne, pri čom sa má účtovať za každý aj začatý mesiac od dátumu prvého čerpania úveru až do
doby jeho splatenia. Nie je však určená splatnosť mesačného poplatku.

Zo zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi konania malo dôjsť pri uzavretí Zmluvy o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere aj k uzavretiu poistnej zmluvy. Súd však konštatuje, že spôsobom uvedeným
v zmluve nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu poistenia, nakoľko uvedený úkon nespĺňa predpísané
náležitosti v súlade s ustanovením §77 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z takto uzavretej zmluvy nie je
vôbec zrejmé, v akom rozsahu sa poistiteľ zaviazal poskytnúť plnenie, ani aká má byť povinnosť odporcu
platiť poistné. V zmluve je dojednaný poplatok na 6,99 %, čo nevyjadruje výšku finančného plnenia. Z

týchto dôvodov súd zmluvu v časti poistenia považuje za absolútne neplatnú ( § 39 OZ ). Odporcovi
potom nemohla vzniknúť povinnosť platiť poplatky za poistenie tak, ako ich vyčíslil navrhovateľ v
prehľade účtovných operácii úverového účtu odporcu.

Pokiaľ ide o bod 4.3 zmluvy, kde si navrhovateľ vyhradil právo použiť splátku najskôr na úhradu

dohodnutých, úrokov, následne na úhradu poplatkov podľa zmluvy a až napokon na úhradu úverovej
istiny, súd podotýka, že takto upravenú zmluvnú podmienku už v minulosti vyhlásili mnohé súdy
Slovenskej republiky za neprijateľnú a neplatnú. Súd poukazuje, na rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove 6Co/39/2011, ešte zo dňa 20.09.2011, kde sa súd podrobne zaoberá uvedenou zmluvnou
podmienkou a bola vyhodnotená ako neprijateľná a teda neplatná. Napriek tomu navrhovateľ naďalej

uvedenú zmluvnú podmienku uvádza ako súčasť zmlúv a na základe tejto zmluvnej podmienky aj
pristupuje k rozúčtovaniu jednotlivých splátok od dlžníkov a z tohto titulu si uplatňuje svoje nároky, tak
ako v tomto konkrétnom prípade. Navrhovateľ koná výslovne v rozpore so zákonom a to § 53a ods. 1
OZ. Súd z uvedeného rozhodnutia poukazuje, na podstatnú časť odôvodnenia a uvádza:

Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky (§ 566
OZ v znení ku dňu uzavretia zmluvy - 2.12.2007).Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 OZ).

Občiansky zákonník v znení účinnom v čase vzniku zmluvy explicitne neupravoval účel plnenia dlhu
pri odklone od dohodnutého splátkového kalendára. Doplnenie ustanovenia § 566 ods. 2 o favorizáciu
vôle dlžníka (,,ak dlžník neurčí inak“) bolo vykonané až po vzniku zmluvy (novela vykonaná zákonom č.
568/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.1.2008). Občiansky zákonník však v čase vzniku zmluvy neupravoval
ani to, aby si mohol svojvoľne veriteľ určiť účel platby, ktorú mu poukazuje dlžník. Otázka, aký účel platby

sa má rešpektovať, je pritom kľúčová, pretože od jej zodpovedania závisí aj záver, či istina úveru bola
splatená.

Podľa čl. III. 4.1 Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Cetelem použije splátku na úhradu
dohodnutých úrokov, poplatkov podľa zmluvy o úvere, prípadne podľa sadzobníka poplatkov platného
v deň čerpania úveru a splátku príslušnej časti úverovej istiny.

Uvedené ustanovenie dáva dodávateľovi úveru možnosť použiť splátku aj na iný účel ako na splatenie
istiny, a to bez ohľadu na vôľu žalovanej, ktorá nemá nijakú možnosť túto zmluvnú podmienku ovplyvniť.
To sa v predmetnej veci aj stalo, pretože kým žalovaná považovala úverové splátky za splnené, tak
žalovaný uplatnil na súde aj časť istiny. Žalovaná pritom žila v presvedčení, že dlh riadne splatila.

Použitie splátky na iný účel ako určil spotrebiteľ, môže tak pre bežného spotrebiteľa mať za následok,
že spotrebiteľ v dobrej viere plní svoj dlh, tento sa však reálne neznižuje, a to všetko bez toho,
aby to spotrebiteľ mohol ovplyvniť. Nekončiace zasielanie výziev, vymáhanie nedoplatkov a následné
uplatnenie pohľadávky veriteľa na súde môže u spotrebiteľa, ktorý žije vo viere, že dlh už skôr riadne
splnil, vyvolať oprávnený stres.

Uvedené ustanovenie zmluvy má za následok založenie nevyváženého vzťahu veriteľa a dlžníka v
otázkach plnenia dlhu spotrebiteľa. Nevyváženosť iba podčiarkuje skutočnosť, že vzťah sa v otázke
plnenia stáva pre spotrebiteľa netransparentným a konanie dodávateľa v niektorých prípadoch až
nepredvídateľným. Spotrebiteľ má pritom oprávnený záujem na prednostnom splnení predpísaných

splátok a vždy prioritne istiny. Tento, vždy prítomný záujem slabšej zmluvnej strany vyjadril zákonodarca
s účinnosťou od 1.1.2008 aj vo vyššie uvádzanom § 566 ods. 2 OZ.

Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluvná podmienka vo svojej podstate na škodu spotrebiteľa na
jednej strane spôsobuje nerešpektovanie vôle spotrebiteľa a jeho oprávnených záujmov a na strane

druhej umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy v zmluvnom vzťahu,
zakladá tým nielen nerovnováhu, ale až hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Ako uviedol Ústavný súd SR „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až
v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný,

nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19, zverejnené aj na stránke
Ministerstva spravodlivosti SR ).

Ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke, akou je rozhodovanie o účele platby, a

teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške samotnej
istiny pohľadávky, nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto
časti hrubo nevyvážená. Ustanovenie zmluvy vedúce k opísanému stavu je v neprospech spotrebiteľa
a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci kontraktácie nadiktované v režime tzv.
štandardnej typovej (adhéznej) zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Neprijateľná podmienka vo formulárovej zmluve je absolútne neplatná (§ 53 ods. 5 OZ).

Odvolací súd v tejto súvislosti iba pripomína, že § 53 ods. 4 OZ ustanovuje neuzavretý výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok (vzorový zoznam), ktorého rozširovanie je zverené práve súdom.

Zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. III. 4.1 je s ohľadom na vyššie uvedené v neprospech žalovanej
a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Žalobcovi totiž umožňuje vytvoriť stav, že
splátky podľa zmluvného kalendára nie sú zaplatené, a to aj napriek tomu, že spotrebiteľ plnil práveza účelom vykonania splátok. Nezaplatenie splátok úveru v dôsledku uvedenej podmienky má však
závažné následky a prejavilo sa to aj v predmetnej veci. Pri nezaplatení splátok úveru môže veriteľ
uplatniť stratu výhody splátok, môže udržiavať základ pre narastanie úrokov z omeškania zo stále

nezaplatenej istiny splátky, môže odstúpiť od zmluvy, ak to zmluva umožňuje.

Na druhej strane, ak by splátky boli zaplatené, tak by išlo maximálne len o sankcie za omeškanie
(úroky z omeškania, príp. zmluvná pokuta). Zjavne teda existujú diametrálne odlišné následky, a to aj
čo do závažnosti v závislosti od záväznosti účelu platby sledovaného spotrebiteľom úverovej služby.

Rozdielna je predovšetkým suma, ktorú možno uplatniť v závislosti od účelu platby. V predmetnej veci
bola pre pár dňové omeškanie uplatnená suma v rozsahu takmer polovice úveru, čo pre slabšie sociálne
situovanú žalovanú je značne nepríjemný stav s dopadom na finančne slabý rodinný rozpočet.

Dodávateľ finančnej služby (oproti neznalému spotrebiteľovi) s odbornou starostlivosťou mal a musel
vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania (§ 4 ods. 8

zákona o ochrane spotrebiteľa). Žalobca musí počítať s tým, že nárokom majúcim svoj základ v nekalej
podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu ochranu.

Odvolací súd považoval postup žalobcu za odporujúci dobrým mravom, ak uplatnil až 121,19 eur
(zhruba polovica úveru), teda viac ako 600 %, čo značne vystresovalo žalovanú, a preto odvolací súd

sa rozhodol odmietnuť poskytnúť žalobcovi ochranu pri úrokoch
z omeškania, pretože si ju nezaslúži. Výkon práv nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).

Predmetná vec je typickou ukážkou, ako sa sofistikovane z nedlhu dá ,,vyrobiť“ pohľadávka a ak sa k

nej nabalia aj právnické poplatky, tak sociálne slabší spotrebiteľ tým výrazne utrpí. Je to na úkor kvality
života ľudí, pretože len máloktorý sociálne slabší spotrebiteľ sa bráni, a tak sa trh zapĺňa neprijateľnými
podmienkami a nekalými obchodnými praktikami na úkor života bežných ľudí.

Predávajúcinesmiekonaťvrozporesdobrýmimravmi.Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčely

tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody (jediné pozitívnoprávne vymedzenie protimravného konania (§ 4 ods. 8 zákona 250/2007 Z.

z. o ochrane spotrebiteľa).

Konajúci súd sa v celom rozsahu stotožňuje s takýmto vyhodnotením citovanej zmluvnej podmienky
ako neprijateľnej a teda absolútne neplatnej. Preto navrhovateľ nebol oprávnený splátky odporcu
započítavaťpodľauvedenejzmluvnejpodmienky.Súdvšaknepristúpilkvyhláseniuzmluvnejpodmienky

za neprijateľnú vo výroku rozsudku a to z nasledujúcich dôvodov.

Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na to, že pristúpil na základe zmluvy ( bod 8.1 písm.
a / ) k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti revolvingového úveru. Súd však poukazuje na znenie
ustanovenia § 11 ods.2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého možno

požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, len ak veriteľ konal s odbornou
starostlivosťou podľa §7 ods. 1. V uvedenom ustanovení sa ukladá veriteľovi povinnosť posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Berie sa do úvahy najmä
doba poskytnutia spotrebiteľského úveru, výška spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, či vôbec posudzoval

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Na základe uvedeného súd nemal za preukázané,
že by bol navrhovateľ oprávnený v súlade zo zmluvou pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
revolvingového úveru.

Súd sa v neposlednom rade zaoberal aj výškou dojednaných úrokov, ktorá spolu z ďalšími poplatkami

bola v zmluve vyčíslená a zahrnutá do RPMN vo výške 49,53%. Už Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozsudku sp. zn. 5Cdo/ 26/2011 z 26.04.2012 stanovil, že neprimeranou a odporujúcou dobrým mravom
je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä
s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebopôžičiek.Hocisanavrhovateľbrániluvedenémuporovnaniuspoukazomnarozdiely,čiužvzabezpečení
pohľadávok z úverov a teda aj rozdiel v riziku splácania úverov pri nebankových subjektoch, súd do istej
miery môže akceptovať vyššie náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi. Ale aj táto

výška je limitovaná najmä všeobecnými ustanoveniami vyplývajúcimi z občiansko-právnych vzťahov a
to § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-
právnych vzťahov nesmie byť v rozpore z dobrými mravmi. Hoci Občiansky zákonník, ani iné právne
predpisy výslovne nestanovujú, do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe
nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Dobrými

mravmi sa v občiansko - právnych vzťahoch v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských, kultúrnych
a mravných pravidiel správania sa, ktorý je v súlade zo všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi
a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť,
vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu základných noriem. Možno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že neprimerane vysoké
úroky dojednané pri peňažných pôžičkách, sú vo všeobecnosti považované za odporujúce uznávaným

pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi, ako aj mravným princípom spoločenského
poriadku a teda sú v rozpore z dobrými mravmi. Hoci zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má
súd vychádzať pri posudzovaní dobrých mravov, preto závisí v každom prípade na posúdení všetkých
rozhodujúcich okolností. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke, koná v súlade z dobrými mravmi
len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii

pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej
pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za
užívanie požičanej sumy a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
Je zrejmé, že dlžník spravidla uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej nepriaznivej
finančnej situácie. Nemôže potom zodpovedať všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby

dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Súd potom považuje
za opodstatnené, v zmysle zásad komparistiky, porovnať výšku úrokov poskytnutých nebankovými
subjektmi s výškou úrokov, ktoré bežne sú poskytované bankami.

Navrhovateľ poukázal na hodnoty úrokov poskytovaných bankami na kreditné karty vo výške 19,48

%. Podľa preskúmania úverového vzťahu je však zrejmé, že podstatná časť poskytnutej sumy
nezodpovedala čerpaniu úveru prostredníctvom kreditnej karty ale jednorazovým čerpaním na nákup
tovaru. Aj tento postup navrhovateľa súd hodnotí ako nekalé konanie vo vzťahu k spotrebiteľovi, pretože
jednoznačne zhoršuje jeho postavenie pri hodnotení primeranosti výšky úrokovej sadzby. Preto pre
objektívne posúdenie súd prihliadal na výšku úrokov v bankách pri poskytovaní spotrebiteľských úverov.

Podľa prehľadu úrokových mier úverov boli úroky za spotrebiteľské úvery pri fixácii úroku do 1 roka,
vo výške 14,35% , pri fixácii od 1 do 5 rokov vo výške 15,2% a pri fixácii nad 5 rokov 13,66%. Ročná
percentuálna miera nákladov bola na úrovni 16,59%. V porovnaní s úverom poskytnutým odporcovi v
tomto konkrétnom prípade súd konštatuje, že úroková sadzba stanovená v zmluve vo výške 22,68% ,
prevyšuje priemerné úroky určované bankami o viac než 60%. Ročná percentuálna miera nákladov

v tomto úverom vzťahu určená na 49,53% je takmer trojnásobkom RPMN požadovanej bankami pri
obdobných úveroch a viac ako dvojnásobok priemernej RPMN pri poskytovaní úverov nebankovými
subjektami. Súd na základe uvedeného uzatvára, že v zmluve bola dojednaná neprimeraná výška
nákladov na úver, ktorý neprimerane zaťažuje odporcu ako dlžníka.

Súd preto hodnotí, že po posúdení zmluvy ako celku, ktorá obsahuje množstvo nejasných a neurčitých
zmluvných dojednaní, neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú výlučne v neprospech odporcu ako
spotrebiteľa a dojednaní, ktoré odporuje dobrým mravom, je potrebné posúdiť celý zmluvný vzťah ako
neplatný a odporujúci dobrým mravom, v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. ako
právny úkon absolútne neplatný. Uvedenému hodnoteniu súdu nasvedčuje aj súčasná právna úprava

zavedená novelou OZ a to zák.č. 106/2014 Z.z. úč. od 1.6.2014 v § 53d.

Podľa § 541 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods.
2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 546 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Na základe týchto záverov potom súd konštatuje, že odporcovi boli poskytnuté finančné prostriedky
zo strany navrhovateľa v celkovej výške 331 €. Odporca do roku 2012 uhradil sumu 226,70 € a dňa
20.02.2015 uhradil sumu 437,85 €, čo spolu činí 664,55 €. Odporca teda uhradil navyše o 333,55 €, pri

čom v tejto časti možno plnenie odporcu považovať za plnenie bez právneho dôvodu a u navrhovateľa
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Pokiaľ sa navrhovateľ po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal
plnenia a to úrokov zo zmluvy, v tejto časti je jeho nárok v zmysle vyššie uvedených záverov súdu
neopodstatnený, Pokiaľ si v ďalšom uplatňoval úroky z omeškania, pri bezdôvodnom obohatení nie je
zákonom stanovený čas plnenia a preto platí ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, kedy je dlžník
povinný plniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keď že oznámenie o zosplatnení

úveru považoval súd za neoprávnené, možno považovať doručenie žaloby vo veci samej za žiadosť
o plnenie. Odporca prevzal žalobu dňa 20.02.2015, pri čom navrhovateľ potvrdil, že dňa 20.02.2015
odporca aj plnil sumu 437,85€. Súd preto konštatuje, že sa odporca do omeškania nedostal a preto
navrhovateľovi nepatrí uplatnený úrok z omeškania. Návrh navrhovateľa súd v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodný.

O trovách konania rozhodoval súd podľa §142 ods.1 O.s.p., v tomto konaní bol úspešný odporca, ktorý
si však náhradu trov konania neuplatnil a preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204
ods. 1, prvá veta O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre
podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).