Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Radovan Groman

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35CbPv/4/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223696
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1112223696.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v

právnej veci navrhovateľa: Bronislava Štecková, Červeňová 14, Bratislava, zast. Advokátska kancelária
VIS LEGIS s.r.o., Panenská 7, Bratislava proti odporcovi: ALDENTE s.r.o., 29. Augusta 19, Bratislava,
IČO: 35 882 841, zast. DEDÁK & Partners s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava o ochranu práv z
ochranných známok takto

r o z h o d o l :

Odporcovi sa z a k a z u j e označovať prevádzkárne, ktoré odporca prevádzkuje a tovary a
služby, ktoré v prevádzkárňach poskytuje označením zhodným s individuálnou slovnou ochrannou
známkou navrhovateľa „AL DENTE“ registrovanou Úradom priemyselného vlastníctva SR v registri

ochranných známok pod číslom 210727 pre zapísané tovary a služby triedy 35, 41 a 43 a označením
zhodným s individuálnou slovnou ochrannou známkou navrhovateľa „PREŠBURG“ registrovanou
Úradom priemyselného vlastníctva SR v registri ochranných známok pod číslom 228046 pre zapísané
tovary a služby triedy 35, 41 a 43.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh v ostatných častiach zamieta.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 160,17 EUR a náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 304,61 EUR k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.7.2012 žiadal navrhovateľ, aby súd:

- Zakázal odporcovi označovať prevádzkárne, ktoré odporca prevádzkuje a tovary a služby, ktoré

v prevádzkárňach poskytuje označením zhodným s individuálnou slovnou ochrannou známkou
navrhovateľa „AL DENTE“ registrovanou Úradom priemyselného vlastníctva SR v registri ochranných
známok pod číslom 210727 pre zapísané tovary a služby triedy 35, 41 a 43 a označením zhodným
s individuálnou slovnou ochrannou známkou navrhovateľa „PREŠBURG“ registrovanou Úradom
priemyselného vlastníctva SR v registri ochranných známok pod číslom 228046 pre zapísané tovary a
služby triedy 35, 41 a 43

- Zakázal odporcovi označovanie pohostinského zariadenia nachádzajúceho sa na Hodžovom nám. 3

v Bratislave ako „Al dente“- Zakázal odporcovi označovanie skupiny spoločností, ktoré zabezpečujú poskytovanie pohostinských
služieb ako „Al dente group“

- Určil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 EUR ako primerané zadosťučinenie

- Určil, že navrhovateľ je na náklady odporcu oprávnený uverejniť výrok rozsudku v piatich slovenských
periodikách s celoštátnou pôsobnosťou do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a to v
denníku SME, PRAVDA a Hospodárske noviny, ako aj v týždenníku Trend a Plus 7 dní

- Určil odporcovi povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania

Návrhom na pojednávaní zo dňa 24.6.2014 požiadal navrhovateľ o pripustenie zmeny petitu rozšírením
o výrok zakazujúci odporcovi označovať pohostinské zariadenie nachádzajúce sa v areáli Penati golf

resort Senica na adrese Šajdíkove Humence 443, 905 01 Senica ako „Al dente on Green“.

Uznesením zo dňa 30.6.2014 súd pripustil rozšírenie žaloby podľa návrhu navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, výzva zo
dňa 22.8.2011, výzva zo dňa 26.10.2011, list zo dňa 21.11.2011, licenčná zmluva zo dňa 1.3.2004,
licenčná zmluva zo dňa 23.6.2010, dohoda o vysporiadaní práv zo dňa 30.6.2010, návrh na zrušenie

ochrannej známky AL DENTE, návrh dohody o vysporiadaní práv, záznamy emailovej komunikácie a
ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

Z návrhu vo veci samej súd zistil, že navrhovateľ sa ako majiteľ ochranných známok č. 210727
( AL DENTE ) a 228046 ( PREŠBURG ) a ako úspešný podnikateľ v oblasti pohostinskej činnosti,
reštauračných služieb a gastronómie domáhal určenia zákazu odporcovi používať slovné označenie

PREŠBURG zhodné s ochrannou známkou navrhovateľa a AL DENTE taktiež zhodné s ochrannou
známkou navrhovateľa. Navrhovateľ uviedol, že pri výkone svojej podnikateľskej činnosti zistil, že
odporca bez právneho dôvodu používa slovné spojenia totožné s ochrannými známkami navrhovateľa
na označenie svojich prevádzok:

- Na Michalskej 4, Bratislava ( Prešburg )

- Na Hodžovom nám, 3, Bratislava ( Al dente )

a používa na označenie skupiny spoločností, ktoré pre odporcu zabezpečujú poskytovanie
pohostinských služieb označenie Al dente Group. V priebehu konania navrhovateľ zistil, že odporca
súčasne používa označenie Al dente on green na označenie svojej prevádzky v Šajdíkových
Humenciach. Vzhľadom na tvrdenie navrhovateľa, že odporca využíva slovné označenia totožné s

ochrannými známkami navrhovateľa žiadal určiť zákaz odporcovi používať predmetné označenia a
priznať zadosťučinenie vo výške 1 EUR a náhradu trov konania.

Odporca vo vyjadrení k žalobe uviedol, že prevádzku v Tatracentre otvorila spoločnosť PRESTO, s.r.o. v
roku 2003 a v tomto čase začal so spoločnosťou, ktorej spoločníkom bol navrhovateľ, spolupracovať aj p.
Pavol Benčík ( štatutár odporcu ). P. Benčík od 15.3.2004 pôsobil v spoločnosti PRESTO ako štatutár a

od 26.11.2005 ako spoločník. Počas celej doby kedy bol p. Benčík spoločníkom spoločnosti PRESTO bol
spoločníkom aj navrhovateľ. Navrhovateľ bol súčasne spoločníkom spoločnosti odporcu od 22.3.2004
do 17.8.2010. Dňa 1.3.2004 bola medzi navrhovateľom a spoločnosťou PRESTO, s.r.o. uzatvorená
licenčná zmluva, na základe ktorej získala spoločnosť PRESTO, s.r.o. oprávnenie používať označenie Al
dente. V priebehu roku 2010 začali spoločníci spoločnosti PRESTO, s.r.o. rokovať o ukončení vzájomnej

spolupráce a vysporiadaní práv. V dohode o vysporiadaní práv je uvedené, že prevádzky v Tatracentre
a na Michalskej bude prevádzkovať odporca a taktiež bude oprávnený používa označenia Al dente
a Prešburg. Následne p. Benčík previedol svoj obchodný podiel v PRESTO, s.r.o. a navrhovateľ v
spoločnosti odporcu. Napriek ustanoveniam dohody o vysporiadaní zaslal navrhovateľ odporcovi výzvy
na ukončenie neoprávneného užívania ochranných známok, čo odporca považoval za neodôvodnené.Tento spôsob konania navrhovateľa odporca považuje za šikanózny a dal na Úrad priemyselného
vlastníctvaSRnávrhnazrušenieochrannejznámkyAldente.Odporcamalzato,žepoužívanieoznačení
Al dente a Prešburg spoločnosťou PRESTO, s.r.o. bolo založené na ich užívaní pred podaním prihlášok

navrhovateľom a následne bolo právo na ich používanie dohodou o vysporiadaní prevedené na odporcu.
Odporca súčasne uviedol, že aj v prípade ak by sa súd stotožnil s tvrdeným právom navrhovateľa na
ochranu, tak výrok umožňujúci navrhovateľovi zverejnenie výroku rozsudku v periodikách s celoštátnou
pôsobnosťou je neprimerané vzhľadom na lokálny charakter podnikania navrhovateľa a odporcu. Na
základe uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Ako nespornú na základe vyjadrenia sporových strán súd označil skutočnosť, že navrhovateľ
je majiteľom individuálnej slovnej ochrannej známky „AL DENTE“, ktorá je registrovaná Úradom
priemyselného vlastníctva SR v registri ochranných známok pod č. 210727 pre triedy 35, 41 a 43.

Ako nespornú na základe vyjadrenia sporových strán súd označil skutočnosť, že navrhovateľ je
majiteľom individuálnej slovnej ochrannej známky „PREŠBURG“, ktorá je registrovaná Úradom
priemyselného vlastníctva SR v registri ochranných známok pod č. 228046 pre triedy 35, 41 a 43.

Ako nespornú súd súčasne označil skutočnosť, že navrhovateľ aj odporca podnikajú v oblasti
stravovania,pohostinskejčinnosti,reštauračnýchslužiebasúvisiacichčinnostíasútedanarelevantnom
trhu konkurentmi.

Zo žiadosti o ukončenie neoprávneného používania ochrannej známky AL DENTE zo dňa 22.8.2011
súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na okamžité ukončenie neoprávneného užívania uvedenej

ochrannej známky v obchodnom styku.

Z poslednej výzvy na ukončenie neoprávneného používania ochrannej známky PREŠBURG a AL
DENTE súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na okamžité ukončenie neoprávneného používania
vyššie uvedených ochranných známok.

Z listu zo dňa 21.11.2011 súd zistil, že odporca oznámil navrhovateľovi, že jeho spoločnosť nezasahuje

nedovoleným spôsobom do práv ochranných známok a preto jeho žiadosti považuje na neodôvodnené
a preto ich nemôže akceptovať.

Z licenčnej zmluvy zo dňa 1.3.2004 súd zistil, že navrhovateľ poskytol spoločnosti PROGASTRO
s.r.o. právo používať označenie AL DENTE odplatne na označenie prevádzky na Hodžovom nám. 3
v Bratislave s výhradou, že spoločnosť PROGASTRO s.r.o. nie je oprávnená udeliť tretím osobám

sublicenciu na používanie označenia ani túto postúpiť na tretiu osobu.

Z licenčnej zmluvy zo dňa 23.6.2010 súd zistil, že navrhovateľ poskytol spoločnosti PROGASTRO s.r.o.
právopoužívaťoznačenieALDENTEodplatnenaoznačenieprevádzkynaPlynárenskej7/BvBratislave
s výhradou, že spoločnosť PROGASTRO s.r.o. nie je oprávnená udeliť tretím osobám sublicenciu na
používanie označenia ani túto postúpiť na tretiu osobu.

Z Dohody o vysporiadaní práv zo dňa 30.6.2010 súd zistil, že spoločnosti PROGASTRO, s.r.o. a odporca
sa dohodli na tom, že odporca bude od 1.7.2010 prevádzkovať reštaurácie:

- PRESTO v SLSP na Tomášikovej 48, BA

- PRESTO v Tatracentre

- Al dente v Tatracentre

- Prešburg na Michalskej 4, BAZmluvné strany sa ďalej dohodli, že na odporcu prechádza právo používať obchodné značky Al dente
a Prešburg. Zmluvné strany súčasne prehlásili, že všetky nároky k ochranným známkam Al dente a
Prešburg sú medzi nimi ako aj medzi osobami p. Štecka a p. Benčíka riadne vysporiadané.

Z návrhu na zrušenie ochrannej známky č. 210727 zo dňa 29.11.2011 súd zistil, že odporca dal návrh
na zrušenie ochrannej známky v celom rozsahu.

Zo záznamov emailovej komunikácie súd zistil, že p. Štecko inicioval znenie dohody o vysporiadaní,
vypracoval návrh dohody a informoval zamestnancov spoločností a obchodných partnerov o
vysporiadaní práv a povinností tak ako je uvedené v dohode o vysporiadaní práv a povinností, ktorej
nepodpísanú verziu založil odporca do spisu.

Podľaust.§8,ods.2 zákonač.506/2009oochrannýchznámkachvzneníneskoršíchpredpisovaktento
zákon neustanovuje inak, bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom
styku používať označenie

a) zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, ktoré sú zhodné s tými, pre ktoré je ochranná
známka zapísaná,

b) ak z dôvodu jeho zhodnosti alebo podobnosti s ochrannou známkou a zhodnosti alebo podobnosti
tovarov alebo služieb existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť
zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie medzi ochrannou známkou a označením,

c) zhodné alebo podobné s ochrannou známkou, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno a
ktorá nie je zapísaná pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, ak by používanie tohto označenia

bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej
známky alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky alebo jej dobrému menu.

Podľa ust. § 8, ods. 4 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach v znení neskorších predpisov
ak došlo k neoprávnenému zásahu do práv z ochrannej známky, majiteľ ochrannej známky má právo
domáhať sa, aby porušenie alebo ohrozenie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli

odstránené;môžesadomáhaťprimeranéhozadosťučinenia,ktorýmmôžebyťajpeňažnéplnenie.Právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia a právo na náhradu škody tým nie sú dotknuté.

Podľa ust. § 9, ods. 1 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach v znení neskorších predpisov
používaním ochrannej známky je používanie jej majiteľom v spojení s tovarmi alebo službami, pre ktoré
je zapísaná.

Podľa ust. § 9, ods. 2 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach v znení neskorších predpisov
používanie ochrannej známky podľa odseku 1 je najmä

a) umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch prípadne na ich obaloch,

b) ponuka alebo uvádzanie na trh takto označených tovarov alebo skladovanie na tieto účely, alebo
ponuka či poskytovanie takto označených služieb,

c) dovoz alebo vývoz takto označených tovarov,

d) používanie ochrannej známky v obchodnej korešpondencii alebo v reklame.

Podľa ust. § 9, ods. 4 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach v znení neskorších predpisov
používanie ochrannej známky so súhlasom majiteľa a používanie kolektívnej ochrannej známky ( § 43)
osobou, ktorá má oprávnenie ju používať, sa považuje za používanie majiteľom.Podľa ust. § 14, ods. 2 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach v znení neskorších predpisov
majiteľ ochrannej známky je povinný strpieť, ak používateľ nezapísaného označenia, ktoré má iba
miestny dosah, používa v obchodnom styku nezapísané označenie zhodné alebo podobné s touto

ochrannou známkou a toto používanie sa začalo pred dňom podania prihlášky a rozsah jeho používania
sa nezmenil.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa ust. § 153, ods.1 OSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 155, ods.1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Z výsluchu Pavla Benčíka, štatutára odporcu súd zistil, že problém medzi ním a p. E.m vznikol keď

odporca otvoril prevádzku Carnevalle na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave a p. E.ískal pocit,
že tým konkuruje jeho prevádzke Rio. Následne bol vyzvaný na skončenie používania označení Al
dente a Prešburg, nakoľko tým porušuje práva navrhovateľa, manželky p. E.. Odporca mal za to, že
dohodou z roku 2005 sú známky registrované bez uvedenia osoby. Odporca uviedol, že je nemožné
tvrdenie navrhovateľa, že nevedel o dohode medzi štatutárom odporcu a p. Šteckom nakoľko žili v

spoločnej domácnosti a predtým sa radili aj o banálnych veciach týkajúcich sa prevádzok. Odporca
uviedol, že s p. Šteckom boli dlhoroční priatelia, je krstným otcom jeho dieťaťa a preto mu pri rozdelení
podnikania plne dôveroval. Výslovne uviedol, že súčasťou dohody odporcu a p. E. bola dohoda o tom,
že označenia Al dente a Prešburg bude ďalej používať výhradne odporca. Odporca si bol v tom čase
100%-ne istý, že práva k týmto známkam vlastní PROGASTRO, s.r.o. Odporca má za to, že registrácia

ochranných známok na navrhovateľa napriek dohode bola úmyselným poškodením odporcu a morálne
patria označenia odporcovi.

Zo svedeckej výpovede G., manžela navrhovateľky, súd zistil, že na jar 2010 navrhol p. J. samostatné
podnikanie. Po rozhovoroch o spôsobe delenia spoločného majetku prišlo k návrhu dohody, ktorá mala
ozrkadlovať model riešenia, ale z dôvodu, že išlo len o model bolo jasné, že musia nasledovať formálne

kroky k realizácii. V lete 2010 došlo k podpisu dokumentov, ktoré reálne delili podnikanie ale nedošlo
k podpisu dohody o vysporiadaní duševného vlastníctva k ochranným známkam. Svedok uviedol, že
výslovne oznámil p. Benčíkovi, že sa jedná o model a nie právny záväzok. Svedok ďalej uviedol, že
jeho manželka - navrhovateľ nebol informovaný o podpise dohody ale o dohode o modele vysporiadania
práv. Dohodu o spôsobe vysporiadania práv k ochranným známkam považoval za platnú s podmienkou

súčinnosti tretích strán. Uviedol, že p. J. neinformoval o potrebe súčinnosti tretích strán nakoľko to
nepovažoval za potrebné. Uviedol, že p. J. vedel o registrácii ochranných známok na navrhovateľa a
je si istý, že o tom vedel pri podpise dohody. Svedok očakával, že iniciatívu k rokovaniam o doriešení
ochranných známok vyvinie p. J.. Ochranné známky Al dente a Prešburg od dohody nepoužíval nakoľko
si bol vedomý sporu s odporcom.

Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázanú nasledujúcu časovú chronológiu:

- 25.2.2004 navrhovateľ podáva prihlášku na registráciu ochrannej známky AL DENTE

- 1.3.2004 poskytuje navrhovateľ licenciu spoločnosti PRESTO, s.r.o. na použitie ochrannej známky AL
DENTE na označenie prevádzky v Tatracentre

- 15.3.2004 p. Benčík sa stáva konateľom PRESTO, s.r.o.

- 4.8.2009 navrhovateľ podáva prihlášku na registráciu ochrannej známky PREŠBURG- 23.6.2010 poskytuje navrhovateľ licenciu spoločnosti PRESTO, s.r.o. na použitie ochrannej známky
AL DENTE na označenie prevádzky v Plynárenskej 7/B

- 30.6.2010 dohoda PRESTO, s.r.o. a odporcu o vysporiadaní

- Od 1.7.2010 odporca používa označenie AL DENTE pre prevádzku v Tatracentre a PREŠBURG pre
prevádzku na Michalskej 4

- Neskôr odporca používa označenie Al dente on green pre prevádzku v Šajdíkových Humenciach

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že odporca v dobrej viere používal
označenie prevádzok Al dente a Prešburg od 1.7.2010 až do doručenia výzvy navrhovateľa zo dňa
22.8.2011 nakoľko v tejto dobe používal označenia svojich prevádzok v súlade s dohodou odporcu

a spoločnosti PRESTO, s.r.o. o vysporiadaní. Dobromyseľnosť stratil najneskôr doručením uvedenej
výzvy, kedy sa preukázateľne musel dozvedieť o skutočnosti, že majiteľom predmetných ochranných
známok je navrhovateľ a nie spoločnosť PRESTO, s.r.o. Navrhovateľovi sa v konaní nepodarilo
preukázať tvrdenie, že odporca prostredníctvom štatutára J. o vlastníctve ochrannej známky AL DENTE
navrhovateľom vedel už pri svojom vstupe do spoločnosti PRESTO, s.r.o.

Odporcovi sa v konaní nepodarilo preukázať tvrdenie, že navrhovateľ vedel o obsahu dohody o
vysporiadaní medzi PRESTO, s.r.o. a odporcom o umožnení výlučného užívania ochranných známok
AL DENTE a PREŠBURG odporcovi. Túto skutočnosť preukazoval výhradne tvrdením, že štatutár
PRESTO, s.r.o. je manželom navrhovateľa, v roku 2010 žili v spoločnej domácnosti a bolo obvyklé,
že sa spolu bavili o záležitostiach bežnej prevádzky a preto nie je dôvodné predpokladať, že by spolu

neprediskutovali tak dôležitú záležitosť akou je delenie podnikania medzi p. E. a p. J. a postúpenie práv
na používanie predmetných ochranných známok.

Ako nesporný súd vyhodnotil fakt, že majiteľom ochranných známok je navrhovateľ a tento licenčnou
zmluvou umožnil spoločnosti PRESTO, s.r.o. používať ochrannú známku na označenie prevádzok v
TatrancentreanaPlynárenskej.Nespornoujesúčasneskutočnosť,ževuvedenýchlicenčnýchzmluvách

navrhovateľ zakázal spoločnosti PRESTO, s.r.o. umožniť užívanie označenia tretím osobám alebo
licenciu previesť na tretiu osobu. Spoločnosť PRESTO, s.r.o. teda nemohla postúpiť práva z licenčnej
zmluvy s navrhovateľom na odporcu dohodou o vysporiadaní práv.

Odporcovi sa v konaní podarilo preukázať svoje tvrdenie, že p. E. ako štatutár spoločnosti
PRESTO, s.r.o. konal voči odporcovi v otázke oprávnenosti užívať predmetné ochranné známky

spôsobom porušujúcim zásady poctivého obchodného styku nakoľko ho úmyselne uvádzal do omylu,
že vysporiadaním práv prešlo na odporcu právo bez obmedzenia používať predmetné ochranné
známky. Toto tvrdenie odporcu sa v konaní preukázalo predložením emailovej komunikácie p. E. so
zamestnancami PRESTO, s.r.o., klientmi a obchodnými partnermi kde tento bez výhrad oboznamoval
s podmienkami vysporiadania a odporcu opätovne označoval ako osobu s oprávnením používať po

vysporiadaní označenia AL DENTE a PREŠBURG.

Odporcovi sa však nepodarilo v konaní preukázať konanie navrhovateľa v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku alebo konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Súd nemohol poskytnúť odporcovi ochranu jeho konania v dobrej viere nakoľko napriek skutočnosti, že
bol s p. E. v priateľskom vzťahu od detstva, je krstným otcom jeho dcéry a teda mohol dôverovať jeho

tvrdeniu pri zachovaní primeranej miery odbornej starostlivosti mohol zistiť, že vlastníkom ochranných
známok nie je PRESTO, s.r.o. ale navrhovateľ a teda jeho dohody o vysporiadaní s p. E. žiadnym
spôsobom nezaväzujú navrhovateľa ako vlastníka ochranných známok.

Je teda nesporné, že navrhovateľ ako vlastník predmetných ochranných známok nikdy neposkytol
odporcovi licenciu na ich používanie ani tieto nikdy na odporcu nepreviedol.Odporca v konaní nepreukázal používanie ochranných známok spoločnosťou PRESTO, s.r.o. pred
podaním prihlášok navrhovateľom. Naopak navrhovateľ v konaní predložením licenčných zmlúv
preukázal, že spoločnosť PRESTO, s.r.o. si bola vedomá, že majiteľom známky AL DENTE je

navrhovateľ a uzatvorila s ním licenčnú zmluvu. Aj v prípade ak by súd zistil používanie ochranných
známok spoločnosťou PRESTO, s.r.o. pred podaním prihlášok navrhovateľa vzniklo by právo
nerušeného užívania označení v zmysle ust. § 14, ods. 2 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach
výhradne spoločnosti PRESTO, s.r.o. a nie odporcovi nakoľko postúpením práva užívania z PRESTO,
s.r.o. na odporcu by preukázateľne došlo k zmene rozsahu používania označenia a teda právo užívania

zaniklo.

Konaním odporcu spočívajúcim v užívaní predmetných ochranných známok teda došlo k
neoprávnenému zásahu do práv z ochrannej známky a navrhovateľovi ako majiteľovi ochranných
známok vzniklo v zmysle ust. § 8, ods. 4 zákona č. 506/2009 o ochranných známkach právo domáhať
sa, aby porušenie alebo ohrozenie práva bolo zakázané a následky tohto zásahu boli odstránené a
právo domáhať sa od odporcu primeraného zadosťučinenia, ktorým môže byť aj peňažné plnenie

Z uvedených dôvodov súd vyhovel žalobnému návrhu vo výroku o určení všeobecného zákazu
odporcovi označovať prevádzkárne, ktoré odporca prevádzkuje a tovary a služby, ktoré v
prevádzkárňach poskytuje označením zhodným s individuálnou slovnou ochrannou známkou
navrhovateľa „AL DENTE“ registrovanou Úradom priemyselného vlastníctva SR v registri ochranných
známok pod číslom 210727 pre zapísané tovary a služby triedy 35, 41 a 43 a označením zhodným

s individuálnou slovnou ochrannou známkou navrhovateľa „PREŠBURG“ registrovanou Úradom
priemyselného vlastníctva SR v registri ochranných známok pod číslom 228046 pre zapísané tovary a
služby triedy 35, 41 a 43.

Súd zamietol návrh v časti určenia zákazov označovať konkrétne prevádzkárne odporcu označením
zhodným s ochrannými známkami nakoľko konštatoval, že na ochranu práv navrhovateľa je postačujúci

všeobecný zákaz určený v prvom výroku a teda navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na ďalších
určeniach z dôvodu ich duplicity.

Súd priznal v súvislosti s vyhovujúcim výrokom navrhovateľovi nárok na primerané zadosťučinenie v
peniazoch. Primeranosť zadosťučinenia súd vzhľadom na jeho výšku ( 1 EURO ) neskúmal.

Súd zamietol žalobu v časti výroku určujúcom právo navrhovateľa na náklady odporcu uverejniť výrok

rozsudku v piatich slovenských periodikách s celoštátnou pôsobnosťou do 30 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku a to v denníku SME, PRAVDA a Hospodárske noviny, ako aj v týždenníku Trend
a Plus 7 dní. Právo navrhovateľa na zverejnenie právoplatného rozhodnutia súdu v zmysle ust. § 155,
ods. 4 OSP je nesporné, avšak podľa názoru súdu musí byť rozsah zverejnenia primeraný rozsahu
porušenia práva. Vzhľadom na charakter podnikania odporcu ( lokálny - Bratislavský kraj ) by bolo

určenie v navrhovateľom požadovanom rozsahu ( 5 celoštátnych denníkov a týždenníkov ) neprimerané
a šikanózne. V tejto súvislosti súd súčasne bral do úvahy aj dobromyseľnosť odporcu pri používaní
ochranných známok. Rozsah neoprávneného užívania označení zhodných s ochrannými známkami
navrhovateľaodporcomsúdakoceloštátnynevyhodnotilanitvrdením,žeprevádzkaodporcuAldenteon
Green sa nachádza v Šajdíkových Humenciach, ktoré sa nachádzajú mimo Bratislavy a preto rozhodol

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149, ods.1 OSP ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu
konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR.

Navrhovateľ si v konaní vyčíslil v zákonnej lehote trovy konania a trovy právneho zastúpenia

trovy konania vyčíslil takto:

zaplatený súdny poplatok .. 447,50 EUR (žaloba) a 33 EUR (predbežné opatrenie)

trovy právneho zastúpenia vyčíslil takto:

1 úkon právnej služby - prevzatie a príprava LEGAL ADVISORS SK, s.r.o.

á 58,69 EUR + 7,61 EUR RP

1 úkon právnej služby - žaloba

á 58,69 EUR + 7,61 EUR RP

1 úkon právnej služby - odvolanie proti uzneseniu zo dňa 6.9.2012

á 58,69 EUR + 7,61 EUR RP

1 úkon právnej služby - pojednávanie 24.6.2014

á 61,85 EUR + 8,04 EUR RP

1 úkon právnej služby - pojednávanie 14.10.2014

á 61,85 EUR + 8,04 EUR RP

1 úkon právnej služby - prevzatie a príprava VIS LEGIS s.r.o.

á 69,89 EUR

1 úkon právnej služby - pojednávanie 9.12.2014

á 69,89 EUR

1 úkon právnej služby - vyjadrenie 15.1.2015

á 64,53 EUR + 8,39 EUR RP

1 úkon právnej služby - vyjadrenie 16.2.2015

á 64,53 EUR + 8,39 EUR RP

1 úkon právnej služby - pojednávanie 24.2.2015

á 64,53 EUR + 8,39 EUR RP1 úkon právnej služby - vyjadrenie 24.3.2015

á 64,53 EUR + 8,39 EUR RP

1 úkon právnej služby - doplnenie listinných dôkazov 9.4.2015

á 64,53 EUR + 8,39 EUR RP

1 úkon právnej služby - pojednávanie 13.4.2015

á 64,53 EUR + 8,39 EUR RP

spolu s DPH 938,72 EUR

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 5.5.2015 namietol dôvodnosť uplatnenia úkonov súvisiacich s
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia ( v tejto časti mal za to, že bol úspešný odporca ) a

vyjadreníz24.3.2015a9.4.2015(odporcamalzato,ževyjadreniamilensumarizovalstavresp.dokladal
listinné dôkazy bez súvisu s vecou ).

Súd krátil vyčíslené trovy právneho zastúpenia navrhovateľa o úkon - prevzatie a príprava VIS LEGIS,
s.r.o.-nakoľkomalzato,ženavrhovateľnepreukázalnevyhnutnosťtohtoúkonuajedenúkon- prevzatie
a príprava - si uplatnil. Jednostranné rozhodnutie navrhovateľa zmeniť právneho zástupcu nemôže ísť

na úkor odporcu, ktorý tento úkon preukázateľne nezapríčinil.

Pri ostatných namietaných úkonoch súd konštatoval, že pre uplatnenie úkonov právnej pomoci je
podstatný úspech vo veci samej a teda navrhovateľovi prináležia aj úkony súvisiace s predbežným
opatrením bez ohľadu na skutočnosť, že v časti nariadenia predbežného opatrenia úspešný nebol. Pri
vyjadreniach súd konštatoval súvis s prejednávanou vecou a navrhovateľovi priznal aj tieto úkony.

V otázke rozsahu úspechu navrhovateľa vo veci samej súd konštatoval, že žalobu tvorili:

- Hlavný výrok obsahujúci všeobecný zákaz používať označenia zhodné s ochrannými známkami
odporcom v podnikaní - súd vyhovel

- Duplicitné výroky zakazujúce označenie konkrétnych prevádzok - súd zamietol

- Výrok priznávajúci nemajetkovú ujmu - súd vyhovel

- Výrok oprávňujúci zverejnenie rozsudku - súd zamietol

Žalobu teda tvorili tri hlavné výroky ( všeobecný zákaz, nemajetková ujma, právo zverejniť ) a tri vedľajšie
výroky ( zákaz označenia konkrétnych prevádzok ). Pri hodnotení úspechu navrhovateľa súd vedľajšie
výroky do úvahy nebral a teda konštatoval úspech navrhovateľa v dvoch z troch hlavných výrokov a teda
jeho 33,33 %-ný úspech ( 66,66% - navrhovateľ a 33,33% odporca ). Súd teda priznal navrhovateľovi

33,33% priznaných trov konania.

Poplatky ... 160,17 EUR

Trovy právneho zastúpenia ... 304,61 EUR

Celkovú náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatnenie nároku preukázal navrhovateľ vo
výške 464,78 EUR.Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava 1. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú

vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy účastníka podávajúceho odvolanie. Odvolanie proti
rozsudkuktorýmbolorozhodnutévovecisamej,možnoodôvodniťpodľa§205,ods.2O.s.p.lentým,,že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ doteraz súdom zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.