Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca Zdenka Zamecová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/2/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513206481
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Zdenka Zamecová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2513206481.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Zdenkou Zamecovou, v právnej veci navrhovateľov: 1. Agrovia, a.s.,
IČO: 31 427 073, so sídlom Duklianska 21, 920 14 Hlohovec, 2. F. R., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX
S. Y. XX, obaja právne zastúpení: JUDr. Zsolt Hodosi, advokát, so sídlom Námestie priateľstva 2166/11,
929 01 Dunajská Streda proti odporcom: 1. Poľovnícke združenie Agrovia Hubert Hlohovec, IČO: 42
159 903, so sídlom Kukučínova 27/A, 920 01 Hlohovec, právne zastúpený: JUDr. Erik Končok, advokát,
so sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, 2. Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so
sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, 3. Rímsko-katolícka cirkev, Farnosť Horné Trhovište, IČO: 34
014 292, so sídlom 920 66 Horné Trhovište, 4. Lesy Slovenskej republiky, š.p., IČO: 36 038 351, so
sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, právne zastúpený: Advokátska kancelária MAJLING
& NINČÁK, s.r.o., IČO: 35 960 728, Palárikova 14, 811 04 Bratislava, 5. Obec Horné Otrokovce, IČO:
00 312 541, so sídlom 920 62 Horné Otrokovce 146, o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovatelia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v 1. rade
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 421,81 eur a odporcovi v 4. rade náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 386,68 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom doručeným súdu dňa 10.5.2013 sa navrhovatelia domáhajú určenia, že Zmluva o užívaní
poľovného revíru B. S. S. Y. zo dňa 29.4.2010 je neplatná.
Odporca v 1.rade vo vyjadrení zo dňa 20.12.2013 uviedol, že navrhovateľ v 1. rade odvodzoval svoje
oprávnenie zvolať Zhromaždenie od vlastníckeho práva k pozemkom predmetného poľovného revíru
vo vlastníctve navrhovateľa v 1. rade o výmere 12,7947 ha, čo predstavovalo 1,0852 % z celkovej
výmery pozemkov predmetného poľovného revíru a súčasne užívacieho práva navrhovateľa v 1. rade
k pozemkom predmetného poľovného revíru o výmere 697,8837 ha, čo predstavovalo 59,1928 % z
celkovej výmery pozemkov poľovného revíru, ktoré užívacie právo bolo založené nájomnými zmluvami
dojednanými medzi navrhovateľom v 1. rade ako nájomcom a vlastníkmi týchto pozemkov. Všetky tieto
nájomné zmluvy boli zo strany odporcu v 1. rade predložené na kontrolu dňa 30.4.2010 Obvodnému
lesnému úradu v Trnave, nakoľko bez ich kontroly a lustrácie by tento orgán štátnej správy nemohol
zmluvuzaevidovaťpodľa§16ods.1zákonaopoľovníctve.OprávnenieJ..T.H.zastupovaťnavrhovateľa
v 1. rade a konať v jeho mene na Zhromaždení vyplýva z Dohody o plnomocenstve zo dňa 1.2.2010.
Oprávnenie J.. T. H. zastupovať navrhovateľa v 1. rade a konať v jeho mene na Zhromaždení vyplýva
aj z toho, že J.. T. H. v danom čase vykonával funkciu generálneho riaditeľa predsedu predstavenstva
navrhovateľa v 1. rade s poukazom na § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aj keby neboli dodržanévnútornépredpisynavrhovateľav1.radeohľadomspôsobukonaťvmenenavrhovateľav1.rade,čovšak
odporca v 1. rade popiera, nakoľko J.. K. bol osobou oprávnenou konať v mene navrhovateľa v 1. rade
spoločne s J.. T. H., takého nedodržanie vnútorných predpisov nemôže založiť neplatnosť predmetnej
Zmluvy s poukazom na § 40a Občianskeho zákonníka. Dôvod neplatnosti, pokiaľ by aj nastal, mal byť
uplatnený iba v 3 ročnej premlčacej dobe, uplynutie ktorej odporca v 1. rade namieta. Odporca v 4.
rade vydal na základe písomného Poverenia podpísaného osobami oprávnenými konať za odporcu v
2. rade. Odporca v 1. rade odvodzoval svoje právo konať na Zhromaždení v mene odporcu v 2. rade,
nakoľko J.. B. M. odvodzoval svoje oprávnenie konať na zhromaždení v mene odporcu v 2. rade na
základe Písomného poverenia podpísaného za odporcu v 2. rade - Slovenský pozemkový fond s tým,
že toto písomné poverenie celkom jednoznačne tvorí aj prílohu Notárskej zápisnice č. N 201/2010 NZ
13730/2010 NCR1s 13966/2010 zo dňa 21.4.2010.
Odporca v 1. rade odovzdal svoje oprávnenie konať na Zhromaždení v mene odporcu v 3. rade
na základe Dohody o plnomocenstve zo dňa 3.11.2009 uzavretej medzi odporcom v 3. rade -
Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosť Horné Trhovište - ako splnomocniteľom a odporcom v 1. rade
ako splnomocnencom s tým, že táto dohoda tvorí aj prílohu Notárskej zápisnice č. N 201/2010 NZ
13730/2010 NCR1s 13966/2010 zo dňa 21.4.2010.
Odporca v 1. rade odovzdal svoje oprávnenie konať na Zhromaždení v mene odporcu v 5. rade na
základe Dohody o plnomocenstve zo dňa 22.1.2010 uzavretej medzi odporcom v 5. rade - Obcou Horné
Otrokovce - ako splnomocniteľom a odporcom v 1. rade ako splnomocnencom s tým, že táto dohoda
tvorí aj prílohu Notárskej zápisnice č. N 201/2010 NZ 13730/2010 NCR1s 13966/2010 zo dňa 21.4.2010.
Odporca v 2. rade - Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení zo dňa 5. 11. 2013 uviedol, že návrh nie
je dôvodný. Na preukázanie, že J.. M. konal za Slovenský pozemkový fond na zhromaždení vlastníkov,
pripája poverenie, ktoré nie je povinnou prílohou notárskej zápisnice. Za Slovenský pozemkový fond
konal na základe plnomocentva J.. T. H. st. Odporca v 1. rade ako zvolávateľ zhromaždenia vlastníkov
poľovných pozemkov má vo vlastníctve 1,5209 % z celkovej výmery poľovných pozemkov a súčasne
zastupuje vlastníkov, ktorí vlastnia 62,0437 % z celkovej výmery poľovných pozemkov čo vyplýva z
notárskej zápisnice. Nie je jednoznačne preukázaný naliehavý právny záujem, nie je jasné, že bez
určenia neplatnosti zmluvy by bolo právo navrhovateľov ohrozené, resp. ich právo by bolo bez takéhoto
určenia neisté. Odporca v 1. rade, ktorý inicioval uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru sa v
súčasnosti po viac ako troch rokoch domáha neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru.
Odporca v 3. rade - Rímsko-katolícka cirkev, farnosť Horné Trhovište - vo svojom vyjadrení zo dňa
11.10.2014 uviedol, že Dohodu o plnomocenstve podpísal v dobrej viere pánu J.. T. H., ktorý bol
oprávnený konať. Nakoľko nie je poľovník, nemá ďalej čo k veci uviesť.
Odporca v 4. rade - Lesy Slovenskej republiky - vo svojom vyjadrení zo dňa 2.6.2014 namietol
nedostatok naliehavého právneho záujmu na strane navrhovateľov na určení, ktorého sa domáhajú.
Uviedol, že návrh aj v prípade úspechu nezmení právne postavenie navrhovateľov v takom význame,
že by ich záujem na určení neplatnosti zmluvy bolo možné považovať za naliehavý. V neprospech
navrhovateľov svedčí aj časový odstup, s ktorým sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy, ktorý môže
svedčiť o účelovosti podaného návrhu. Poukázal na to, že základnou podmienkou dôvodnosti a teda
východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Právny záujem navrhovateľa musí byť kvalifikovaný, t.j.
naliehavý. Pre navrhovateľov to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby
súd mohol v rozsudku návrhu meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná
určitými aspektmi: odporcami je popieraná existencia, resp. neexistencia práva, resp. právneho pomeru
navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný
(existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či
právneho vzťahu a toto ohrozenie nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom. Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahualebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Z uvedených dôvodov odporca žiadal návrh
zamietnuť, uplatnil si náhradu trov konania spolu v sume 167,78 eur.
Odporca v 5. rade - Obec Horné Otrokovce - vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.9.2014 súdu
oznámil, že sa v predmetnej veci nevie vyjadriť z dôvodu, že v rozhodnom čase starostka obce nebola
štatutárom obce, pričom v archíve obce sa nenašli žiadne záznamy, ktoré by súviseli s predmetným
sporom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 1. rade, odporcov v 1., 3. a 5. rade,
výsluchom svedka J. C., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom zo dňa
9.5.2013, Zmluvou o užívaní poľovného revíru zo dňa 29.4.2010, notárskou zápisnicou z 21.4.2010,
pozvánkou na zhromaždenie vlastníkov z 26.3.2010, verejnou vyhláškou - pozvánka zo dňa 26.3.2010,
prezenčnou listinou na č.l. 22, stanoviskom Lesov Slovenskej republiky, š.p. OZ Smolenice zo dňa
14.4.2010, nájomnou zmluvou č. 559/2009 zo dňa 3.4.2009, dodatkom k organizačným poriadkom v
období krízového riadenia platným od 1.2.2010, evidenciou úhrad členských príspevkov na rok 2012,
dohodou o plnomocenstve uzavretou dňa 1.2.2010 uzavretou medzi splnomocniteľom Agrovia, a.s. v
Hlohovci, so sídlom Hlohovec, Duklianska 21, zastúpený J.. T. H., predseda predstavenstva a J.. Q. K.,
člen predstavenstva a splnomocnencom J.. T. H., nar. XX.X.XXXX, organizačným poriadkom v období
krízového riadenia č.l. 228, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový
stav:
Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že navrhovatelia sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o
užívaní zo dňa 29.4.2010, keď v prípade úspechu v konaní tejto určovacej žaloby je zároveň zárukou
odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi konania, ktoré by mali základ vo vlastníctve poľovných
pozemkov a vo výkone práva poľovníctva. Požadovaná naliehavosť právneho záujmu je daná jednak
časovo, pričom súčasne navrhovatelia nemajú inú možnosť. Uviedol, že dňa 21.4.2010 sa v obci
Hlohovec v miestnostiach notárskeho úradu JUDr. Adriany Vorelovej konalo zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov, ktoré zvolal navrhovateľ v 1. rade. Na tomto zhromaždení sa prezentovali
odporcovia v 1., 2., 3. a 5. rade buď osobne alebo prostredníctvom zástupcu. Na tomto zhromaždení
bolo v uznesení č. 03/2010 rozhodnuté, že užívateľom poľovného revíru sa stáva odporca v 1. rade.
Následkom takto vyjadrenej kolektívnej vôle je Zmluva o užívaní poľovného revíru „B. S. S. Y.“ zo dňa
29.4.2010, účinná od 30.4.2010. Navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru tvorba kolektívnej vôle podľa
§ 5 Zákona o poľovníctve trpí vadami, ktoré spôsobujú, že táto kolektívna vôľa vôbec neexistuje a preto
nemôže existovať ani zmluva o užívaní poľovného revíru. Tieto vady v procese tvorby kolektívnej vôle
vlastníkompoľovnýchpozemkovšpecifikujetak,žepodľa§5ods.3Zákonaopoľovníctvezhromaždenie
vlastníkov poľovných pozemkov zvoláva 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov počítaná podľa výmery
pozemkov. Z notárskej zápisnice a jej príloh vyplýva, že zhromaždenie zvolal navrhovateľ v 1. rade,
ktorému svedčí vlastnícke právo v rozsahu 12,7947 ha, t.j. 1,0852 % z celkovej výmery poľovného revíru.
Ďalejpoukazujenato,žezhromaždeniezvolalnavrhovateľv1.rade,zaktoréhokonalJ..T.H., predseda
predstavenstva, pričom v období od 12.2.1998 až doteraz v mene spoločnosti má rokovať a podpisovať
predseda alebo podpredseda predstavenstva a jeden člen predstavenstva, pričom stačí, keď v mene
spoločnosti rokuje a podpisuje predseda a podpredseda predstavenstva. V tomto prípade zvolanie
zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov sa uskutočnilo vadným postupom. Ďalej poukázal na to,
že odporca v 4. rade sa nezúčastnil zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a jeho stanovisko
pripojené k notárskej zápisnici nemožno považovať za jeho hlas/súhlas. Navyše toto stanovisko nie je
podpísané vedúcim odštepného závodu, ktorým je od roku 2004 J.. Q. S., ale riaditeľom OZ Smolenice
J.. M., pričom právne úkony za odštepný závod robí jeho vedúci. Ďalej uviedol, že konkrétne J.. B. M.
nepredložil poverenie od odporcu v 2. rade, odporca v 1. rade nepredložil plnú moc od odporcu v 3. rade
a od odporcu v 5. rade. Tiež nie je možné ustáliť, ktorých vlastníkov poľovných pozemkov zastupoval
navrhovateľ v 1. rade na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov.
Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2014 zástupca navrhovateľov uviedol, že pokiaľ ide o oprávnenie
J.. H. konať za navrhovateľa v 1.rade, ani pri jednom právnom úkone, ktorý sa pertraktuje v tomto konaní,
okrem J.. H. nevystupoval žiadny ďalší člen štatutárneho orgánu navrhovateľa v 1. rade. Tento spôsob
konania J.. H. nezodpovedá spôsobu konania navrhovateľa v 1. rade zapísanému v Obchodnom registriani spôsobu konania, ktorý vyplýva z vnútorného predpisu o krízovom riadení spoločnosti navrhovateľa
v 1. rade, nakoľko z tohto predpisu vyplýva, že koná generálny riaditeľ a výkonný riaditeľ spoločne. Aj z
týchto dôvodov považuje žalobu za dôvodnú a žiada jej vyhovieť.
Právny zástupca navrhovateľov uviedol, že navrhovateľ v 1. rade má naliehavý právny záujem na určení,
že Zmluva o užívaní poľovného revíru je neplatná, pričom podotkol, že iný právny prostriedok nápravy
vzniknutej situácie najmä s prihliadnutím na § 17 ods. 1 písm. e) zákona 274/2004 o poľovníctve nemá
k dispozícii, t.j. tento stav inak ako prostredníctvom podaného návrhu nie je možné zmeniť. V podstate
nosným argumentom je nemožnosť postúpiť výkon práva poľovníctva z navrhovateľa v 1. rade na tretiu
osobu, čo vyplýva z nájomných zmlúv týkajúcich sa poľnohospodárskej pôdy uzavretých s jednotlivými
vlastníkmi, pričom v tejto súvislosti navrhovateľ hovorí o nemožnosti a nedovolenosti plnenia, t.j. ak
navrhovateľ v 1. rade zmluvou o užívaní poľovného revíru preniesol výkon práva poľovníctva na
poľovnícke združenia, konal nedovoleným spôsobom.
Právny zástupca odporcu v 1. rade uviedol, že navrhovatelia nepreukázali existenciu naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy. Podľa ustanovení judikatúry platí, že
naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. Z uvedeného je zrejmé, že naliehavý právny záujem musí byť
daný takou právnou skutočnosťou, o ktorej navrhovateľ získal vedomosť až po dojednaní právneho
vzťahu, určenia platnosti, resp. neplatnosti ktorého sa domáha. V opačnom prípade nie je možné hovoriť
o stave objektívnej neistoty, nakoľko tento pojem v sebe organicky zahŕňa predpoklad toho, že tento
stav nastane nezávisle na vôli a bez vedomia navrhovateľa a súčasne, že navrhovateľ o existencii tohto
stavu v čase dojednávania predmetného vzťahu nevedel a že práve neskôr získaná vedomosť o tejto
skutočnosti založila stav jeho právnej neistoty ohľadom predmetného právneho vzťahu a súčasne, že
stav neistoty sa musí týkať právneho a nie ekonomického postavenia navrhovateľa a súčasne, že tento
stav objektívnej právnej neistoty navrhovateľa nemožno odstrániť inak ako rozhodnutím súdu. V danom
prípade je zrejmé, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o existencii stavu objektívnej právnej
neistoty a to minimálne z toho dôvodu, že obaja navrhovatelia mali v čase uzatvárania predmetnej
zmluvy celkom jednoznačne vedomosť o všetkých skutočnostiach, ktoré mali údajne následne založiť
ich stav právnej neistoty týkajúcej sa platnosti či neplatnosti predmetnej zmluvy a do právneho vzťahu
založeného predmetnou zmluvou vstupovali s plným vedomím o existencii týchto skutočností. Uvedené
sa týka hlavne navrhovateľa v 1. rade, vo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade je absencia jeho naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy zrejmá o to viac, že tento nebol ani len
kontrahentom predmetnej zmluvy, nakoľko tento má uzavretú s navrhovateľom v 1. rade nájomnú
zmluvu, ktorou nájomnou zmluvou výkon práva poľovníctva navrhovateľovi v 1. rade odplatne prenechal.
Výrokom v tomto konaní pritom nebude predmetná nájomná zmluva žiadnym spôsobom dotknutá ani
čo do doby jej trvania ani čo do jej obsahu. K tvrdeniam navrhovateľa o tom, že nemá možnosť sa
domôcť svojej ochrany inou cestou ako v tomto konaní uviedol, že s týmto jeho názorom nesúhlasí.
Zákon o poľovníctve platný a účinný ku dňu konania zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov,
ktoré zhromaždenie schválilo predmetnú zmluvu, totiž definuje obsahové a formálne náležitosti zmluvy
o užívaní poľovného revíru vo svojich ustanoveniach § 13, 14, 16 zákona č. 274/2009 Z.z. zákon
pritom zveruje posudzovanie splnenia týchto podmienok do pôsobnosti notára osvedčujúceho priebeh
zhromaždenia a do pôsobnosti obvodného lesného úradu, ktorý zmluvu eviduje. Súd potom podľa
názoruodporcumôžeposudzovaťnanajvýšto,čitietoorgány(notár,obvodnýlesnýúrad)konalivsúlade
s ustanoveniami § 13,14,16 zákona. Súd však nemá legálnu možnosť, pokiaľ mu to nevyplýva priamo zo
zákona (ako je to napr. pri možnosti posudzovania platnosti uznesení valných zhromaždení obchodných
spoločností) posudzovať platnosť samotných uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov.
O týchto otázkach môže podľa názoru odporcu súd konať iba v lehotách vyplývajúcich z ustanovení
§ 244 a nasl. O.s.p., ktoré upravujú konanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupoch, s tým, že
takáto žaloba musí byť podľa § 255 b) ods. 1 O.s.p. podaná v lehote do 2 mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Čo sa týka argumentácie navrhovateľa o tom, že
prenechanie práva výkonu poľovníctva v zmysle jednotlivých nájomných zmlúv sa vzťahovalo iba na
navrhovateľa v 1.rade, bez možnosti jeho následného postúpenia na 3.osobu, k tomuto uvádza, že s
týmto názorom nie je možné v žiadnom prípade súhlasiť. Ustanovenia článku VII bod 2 jednotlivých
nájomných zmlúv totiž túto možnosť výslovne predpokladajú, kedy sa v týchto ustanoveniach uvádza,
že prenajímateľ pozemkov splnomocňuje nájomcu k zastupovaniu v konaní pri tvorbe a uznávanípoľovného revíru a pri podpise zmluvy a dodatkov k zmluve o „nájme“ výkonu práva poľovníctva v
uznanom poľovnom revíri. Navyše pokiaľ by sme právo prenechať výkon práva poľovníctva na 3.osobu
stotožnili s inštitútom podnájmu, poukazujeme na ustanovenie § 666 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého má nájomca vždy právo prenechať prenajatú vec do podnájmu tretej osobe, pokiaľ zmluva
o nájme neurčuje niečo iné. Ak by sme aj pripustili názor navrhovateľa, čo však rozhodne odmietame,
ustanovenia § 666 ods. 2 OZ riešia aj túto situáciu, nakoľko v zmysle týchto ustanovení je prenajímateľ
oprávnený odstúpiť od nájomných zmlúv s nájomcom v prípade ak nájomca v rozpore s nájomnou
zmluvou prenechá vec do podnájmu tretej osobe. Odporca v 1. rade pritom nemá vedomosť o tom, že
by ktorýkoľvek z vlastníkov, ktorý s navrhovateľom v 1.rade uzatvorili nájomné zmluvy, navrhovateľa
v 2. rade nevynímajúc, odstúpili od dojednanej nájomnej zmluvy. Len z dôvodu procesnej opatrnosti
odporca v 1. rade uvádza, že aj keby chceli od týchto nájomných zmlúv odstúpiť, toto právo si mohli
uplatniť vychádzajúc z analógie legis nachádzajúcej sa v ustanovení § 853 ods. 1 OZ, najneskôr bez
zbytočnéhoodkladupotom,akosadozvedeliouzatvorenízmluvy,platnosťktorejjepredmetomkonania.
Vo vzťahu k udanej absencii oprávnenia J.. T.K. zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov
a zastupovať na tomto zhromaždení navrhovateľa v 1. rade dodal, že toto jeho oprávnenie mu celkom
jednoznačne vyplývalo okrem iného aj z interného dokumentu navrhovateľa v 1.rade, ktorým je dodatok
k organizačným poriadkom v období krízového riadenia zo dňa 1.2.2010. J.. T. H. v zmysle dodatku
k organizačným poriadkom v období krízového riadenia zo dňa 1.2.2010 zastával funkciu generálneho
riaditeľa navrhovateľa v 1.rade a v zmysle ustanovení tohto dokumentu obsiahnutých na strane 6, 10,
11 a 12 je zrejmé, že J.. T. H. mal na starosti záležitosti súvisiace s výkonom práva poľovníctva s tým,
že v zmysle tohto dokumentu priamo zodpovedal aj za prípravu a realizáciu zmlúv na pôdu a iný hmotný
majetok. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia § 20 ods. 2 OZ ako aj na ustanovenie § 15 ods. 1
ObZ, ktoré ustanovenia spoločne s predmetným dokumentom celkom jednoznačne založili oprávnenie
J.. H. zvolať predmetné zhromaždenie, zastupovať navrhovateľa v 1.rade na tomto zhromaždení ako aj
oprávnenie uzatvoriť zmluvu, platnosť ktorej je riešená v tomto konaní. Okrem toho J.. T. H. disponoval
aj osobitnou plnou mocou na výkon týchto oprávnení, ktorá plná moc bola podpísaná predsedom
predstavenstva a členom predstavenstva navrhovateľa v 1. rade, teda osobami oprávnenými konať v
mene navrhovateľa v 1. rade spôsobom zapísaným v obchodnom registri. Tiež poukázal na to, že žalobu
podávajúosoby,ktoréúdajnúneplatnosťdanejzmluvysamispôsobili,čoplatívovzťahuknavrhovateľovi
v 1. rade, resp. osoby, ktorých právny predchodca bol členom združenia, ktoré vystupuje na pozícii
odporcuv1.radevtomtokonaní,atedaosoby,ktorýchprávnypredchodcaouzavretípredmetnejzmluvy
a o okolnostiach jej uzavretia celkom jednoznačne vedeli, čo platí vo vzťahu k navrhovateľke v 2. rade,
ktorej manžel a syn boli členmi poľovného združenia, ktoré v tomto konaní vystupuje ako odporca v
1. rade. Domáhanie sa neplatnosti predmetnej zmluvy je celkom jednoznačne výkonom práva, ktoré je
v rozpore so zásadami dobrých mravov a poctivého obchodného styku a ako také nemôže používať
právnu ochranu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, resp. v zmysle ustanovenia § 265 ObZ.
Zástupkyňa odporcu v 4. rade uviedla, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem a taktiež
zdôraznila, že v uvedenom poľovnom revíri odporca v 4. rade obhospodaruje len nepatrnú časť jeho
výmery a to konkrétne 21,6495 ha, čo je 1,8364 % z celkovej výmery poľovného revíru. Žiadala návrh
zamietnuť a priznať odporcovi v 4. rade náhradu trov právneho zastúpenia.
Zo zmluvy o užívaní poľovného revíru „B. S. - S. Y.“ zo dňa 29.4.2010 vyplýva, že ju uzavreli
Poľovnícke združenie Agrovia Hubert Hlohovec ako užívateľ poľovného revíru (odporca v 1. rade)
a vlastníci poľovných pozemkov: Agrovia, a.s. (navrhovateľ v 1.rade), Slovenský pozemkový fond
Bratislava (odporca v 2.rade), Rímsko-katolícka cirkev - farnosť Horné Trhovište (odporca v 3.rade),
Lesy Slovenskej republiky, š.p. (odporca v 4.rade), Obec Horné Otrokovce (odporca v 5.rade), pričom
vlastníci poľovného revíru postupujú užívanie poľovného revíru a užívateľ revíru postupované právo
užívania poľovného revíru od vlastníka prijíma. Zmluva bola dňa 30. 4. 2010 zaevidovaná Obvodným
lesným úradom v Trnave podľa § 6 ods. 1 zákona o poľovníctve.
Z notárskej zápisnice zo dňa 21.4.2010 vyplýva, že dňa 16.4.2010 sa konalo zhromaždenie vlastníkov
poľovných pozemkov v poľovnom revíri B. S. - S. Y., ktoré zvolal navrhovateľ v 1. rade Agrovia,
a.s., Hlohovec ako vlastník a zástupca vlastníkov poľovných pozemkov. Uznesením č. 03/2010
zhromaždenie rozhodlo, že schvaľuje, aby osoby splnomocnené zhromaždením uzavreli Zmluvu o
užívaní poľovného revíru s Poľovníckym združením Hubert Agrovia so sídlom Hlohovec. Uznesením č.04/2010 zhromaždenie volí splnomocnencov na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov vo veci
užívania poľovného revíru - uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru B. S. - S. Y., a to J.. T. H.
st., J.. T. H. ml. a J. C..
Z prezenčnej listiny vlastníkov poľovných pozemkov zo Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov
vyplýva, že na zhromaždení boli prítomní: SR - Slovenský pozemkový fond, Bratislava v zastúpení J..
B. M. na základe poverenia, Rímsko-katolícka cirkev, farnosť Horné Trhovište, J.. T. H. ml. na základe
plnomocenstva, Agrovia, a.s. Hlohovec v zastúpení J.. T. H. st. na základe plnomocenstva a obec Horné
Otrokovce v zastúpení PZ Agrovia Hubert Hlohovec J. C. na základe plnomocenstva, Lesy SR, š.p. OZ
Smolenice - neprítomný, písomné stanovisko.
Zo stanoviska Lesov SR š.p., zo dňa 14.4.2010 vyplýva, že súhlasia s prenájmom poľovných pozemkov
v k.ú. S. Y. o výmere 21,6495 ha, ktoré sú v správe Lesov SR, š.p., pre PZ Hubert Agrovia, Kukučínova
27/A, so sídlom v Hlohovci za predpokladu, že nájomné za poľovné pozemky bude vypočítané v zmysle
prílohy č. 2 k zákonu č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve.
Z poverenia Slovenského pozemkového fondu na č.l. 63 vyplýva, že poveril J.. B. M., na zastupovanie
SPF na Zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov dňa 16.4.2010 vo veci postúpenia výkonu práva
poľovníctva na poľovnom revíri „F. Y. - V.-C.“.
Z dohody o plnomocenstve zo dňa 3.11.2009 vyplýva, že splnomocniteľ Rímsko-katolícka cirkev,
Farnosť Horné Trhovište, zastúpená V.. W. S. splnomocňuje Poľovnícke združenie PD Dolné Otrokovce
zastúpené J.. T. H. ml. na všetky úkony vo veci užívania poľovného revíru na všetkých poľovných
pozemkoch splnomocniteľa najmä: zastupovať splnomocniteľa vo veci užívania poľovného revíru v
zmysle § 12 a 13 zákona o poľovníctve, zastupovať splnomocniteľa na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov v zmysle § 5 zákona o poľovníctve.
Z dohody o plnomocenstve zo dňa 22.1.2010 vyplýva, že splnomocniteľ Obec Horné Otrokovce
splnomocňuje Poľovnícke združenie Agrovia Hubert Hlohovec so sídlom Hlohovec, Kukučínova 27/A,
zastúpené J.. T. H. st., predseda združenia, na zastupovanie vo veci užívania poľovného revíru v zmysle
ustanovení § 12 a13 Zákona o poľovníctve zastupovať splnomocniteľa na zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov v zmysle ustanovení § 5 Zákona o poľovníctve.
Zdohodyoplnomocenstvezodňa1.2.2010vyplýva,žesplnomocniteľAgrovia,a.s.vHlohovci,sosídlom
Hlohovec, Duklianska 21, zastúpená J.. T. H., predseda predstavenstva a J.. Q. K., člen predstavenstva
splnomocnil splnomocnenca J.. T. H., nar. XX.X.XXXX s tým, že splnomocnenec je oprávnený najmä:
1. Zvolať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri B. S. S. Y..
2. Podpísať pozvánku, verejnú vyhlášku a všetky náležitosti súvisiace so zvolaním Zhromaždenia
vlastníkov poľovných pozemkov.
3. Súčasne splnomocnenca splnomocnil, aby splnomocniteľa v celom rozsahu zastupoval aj vo veciach
uznania,zmenyhranícaužívaniapoľovnéhorevíru(§4,§5,§9a§11až§13zákonač.274/2009Z.z.)ako
ajpredštátnymi,spoločenskýmiasamosprávnymiorgánmiatovýhradnelenvkonaniach,ktorésatýkajú
výkonu práva poľovníctva na poľovných pozemkoch, ktoré vlastním. Splnomocnenec je tiež oprávnený
v mene splnomocniteľa odvolať akékoľvek splnomocnenie, ktoré by v súvislosti s výkonom práva
poľovníctva na poľovných pozemkoch, ktoré vlastní splnomocniteľ, udelil/a tretím osobám kedykoľvek
pred alebo po podpísaní tejto plnej moci.
Zo záznamu spísaného na Obvodnom lesnom úrade v Trnave dňa 30.4.2010 vyplýva, že Poľovnícke
združenie Agrovia Hubert Hlohovec, v zastúpení J.. T. H. st. predložilo žiadosť o evidenciu zmluvy o
užívaní poľovného revíru s prílohami, a to s notársky overenou zápisnicou z rokovania zhromaždenia
a 8 x zmluvy o užívaní poľovného revíru B. S. S. Y.. Nakoľko spoločnosť Agrovia, a.s. so sídlomHlohovec, Duklianska 21 podľa osvedčenej notárskej zápisnice zastupuje vlastníkov poľovných
pozemkov začlenených do poľovného revíru B. S. S. Y. vo výmere 697,8837 ha na základe zmluvného
vzťahu v zmysle § 7 zákona č. 504/2003 Zbierky zákonov o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov aj v konaniach podľa zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, J.. T. H. st. ako štatutárny zástupca spoločnosti Agrovia, a.s. predložil k nahliadnutiu zmluvy
o nájme pozemkov na poľnohospodárske účely, kde v článku VII. Týchto zmlúv je bez akejkoľvek
pochybnosti vyjadrená vôľa nájomcu splnomocniť prenajímateľa na zastupovanie vlastníkov poľovných
pozemkov zo strany spoločnosti Agrovia, a.s. Zmluvy boli predložené len k nahliadnutiu.
Navrhovateľ v 1. rade ako zvolávateľ zvolal Zhromaždenie vlastníkov a užívateľov poľovných pozemkov
v poľovnom revíri „B. S. S. Y. na deň 16.4.2010. O priebehu a konaní predmetného zhromaždenia bola
dňa 21.4.2010 spísaná notárska zápisnica č. N201/2010, NZ 13730/2010, v ktorej v bode 1 programu
je konštatované J.. T. H., že zhromaždenie je uznášaniaschopné, keďže z celkovej výmery 1179 ha
uznaného poľovného revíru B. S. S. Y. je prítomných 95,2303 % vlastníkov poľovných pozemkov alebo
ich zástupcov vlastniacich spolu 1122,7647 ha poľovných pozemkov a to: SR - Slovenský pozemkový
fond 74,7231 ha čo predstavuje 6,3378 %, neznámi vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým
fondom 285,8478 ha čo predstavuje 24,2449 %, Rímsko-katolícka cirkev, Farnosť Horné Trhovište
36,0342 ha čo predstavuje 3,0563 %, Agrovia, a.s. 12,7947 ha čo predstavuje 1,0852 %, vlastníci
zastúpení spoločnosťou Agrovia, a.s. 697,8837 ha čo predstavuje 59,1928 %, Obec Horné Otrokovce
15,4815 ha čo predstavuje 1,3131 %, neprítomní 56,2353 ha čo predstavuje 4,7697 %. Uznesením č.
03/2010 zhromaždenie volí splnomocnencov na zastupovanie vlastníkov poľovných pozemkov vo veci
užívania poľovného revíru - uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru s poľovníckym združením
Hubert Agrovia. Uznesením č. 04/2010 zhromaždenie volí splnomocnencov na zastupovanie vlastníkov
poľovných revírov vo veci užívania poľovného revíru - uzatvorenia zmluvy o užívaní poľovného revíru B.
S. S. Y., a to J.. T. H., J.. T. H. ml., J. C.. Dňa 29.4.2010 bola uzavretá zmluva o užívaní poľovného revíru
„B. S. S. Y.“, ktorú uzavreli Poľovnícke združenie Agrovia Hubert Hlohovec ako užívateľ revíru a vlastníci
poľovných pozemkov: Agrovia, a.s., so sídlom Hlohovec, Duklianska 21, Slovenský pozemkový fond
Bratislava, so sídlom Bratislava, Búdkova 36, Rímsko-katolícka cirkev, Farnosť Horné Trhovište, Lesy
Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica a Obec Horné Otrokovce,
zastúpení: J.. T. H., st. J.. T. H. ml., p. J. C.. Zmluva bola dňa 30.4.2010 zaevidovaná Obvodným lesným
úradom v Trnave podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, keď zmluvu uzatvorila právnická osoba podľa
§ 13 ods. 1 zákona o poľovníctve a zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci
najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8C/7/2014 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 30.12.2014 č.k.
8C/7/2014-225, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 21.1.2015, súd vo veci účastníkov - žalobcov:
1. Poľnohospodárske družstvo Dolné Otrokovce, Dvořákovo nábrežie 8, Bratislava, IČO: 00 208 035,
2. Q. V., narodený X. X.. XXXX, bytom F. Y. XX, 3. V. W., narodený XX. XX. XXXX, bytom C.,
všetci zastúpení: JUDr. Zsolt Hodosi, advokát, Námestie priateľstva 2166/11, Dunajská Streda, proti
žalovaným: 1. Poľovnícke združenie PD Dolné Otrokovce, Kukučínova 27/A, Hlohovec, IČO: 42 159 911,
zastúpený: JUDr. Erik Korčok, advotká, Ivánska cesta 30/B, Bratislava, 2. Slovenský pozemkový fond,
Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 3. Rímsko-katolícka cirkev, Farnosť Horné Trhovište, Horné
Trhovište, IČO: 34 014 292, 4. Lesy Slovenskej republiky, š. p., Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO:
36 038 351, zastúpený: Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, Bratislava,
IČO: 35 960 728, 5. M. T., narodený X. X. XXXX, bytom V. XXX, zastúpený opatrovníčkou A. P. nar.
XX. XX. XXXX, bytom V. XX o určenie neplatnosti právneho úkonu, súd návrh žalobcov zamietol, keď
predmetom tohto konania sa rovnako ako v tomto konaní navrhovatelia domáhali určenia, že Zmluva o
užívaní poľovného revíru F. Y. - V. - C. zo dňa 29.4.2010 je neplatná.
Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.Platný Občiansky súdny poriadok upravuje výslovne, čoho sa môže navrhovateľ domáhať, čiže aké
sú právne prípustné druhy žalôb z hľadiska petitu sporov. Podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom
na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa teda navrhovateľ domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie),
alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia sa však navrhovateľ môže domáhať len vtedy,
ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie navrhovateľa je bez
tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť
v právnom postavení navrhovateľa odstraňuje bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, je
ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia, ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.
Povinnosť preukázať, že v čase rozhodnutia súdu na určení práva alebo právneho vzťahu je naliehavý
právny záujem, zaťažuje navrhovateľa /Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/49/2003/. Navrhovatelia v konaní
uvádzali ako naliehavý právny záujem skutočnosť, že budú môcť vykonávať právo poľovníctva, budú
si môcť vybrať subjekt, s ktorým eventuálne budú v zmluvnom vzťahu pri využívaní práva poľovníctva,
budú môcť zabrániť vstupu nepovolaným osobám na svoje pozemky, nastanú zmeny v poľovníckom
hospodárení, prisvojovaní si ulovenej zvery a podobne. S ohľadom na uvedené má súd za to, že
navrhovatelia nepreukázali v konaní svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti
zmluvy, keď takýmto záujmom nemôže byť snaha uzavrieť zmluvu o výkone poľovného práva s iným
poľovným združením. Navrhovateľom nič nebráni v tom, aby v zmysle ustanovení zákona č. 274/2009 Z.
z. o poľovníctve zvolali zhromaždenie a v prípade dostatočného počtu prítomných vlastníkov poľovných
pozemkov hlasovaním rozhodli o spôsobe nakladania s poľovným revírom B. S. S. Y.. Pokiaľ ide
o navrhovateľku v 2. rade, táto nebola ani účastníčkou predmetnej zmluvy, neplatnosti ktorej sa
navrhovatelia dovolávajú a teda ani nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Navrhovateľka v 2. rade je vlastníčkou poľovných pozemkov v poľovnom revíri B. S. S. Y.. Ďalej súd
poukazuje na to, že naliehavý právny záujem musí existovať ku dňu rozhodnutia súdu o požadovanom
určení neplatnosti.
Vo všeobecnosti je možné uviesť, že podľa ustálenej súdnej praxe je jedným z predpokladov úspešnosti
žaloby o určenie je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu v konaní o určenie. Vo
všeobecnosti platí, že vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, má predovšetkým ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide;
môže ju mať aj osoba, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe
mohlo mať priaznivý dopad na jeho právne postavenie. Súvislosť medzi aktívnou vecnou legitimáciou
a preukázaním naliehavého právneho záujmu súd skúmal s poukazom na citované rozhodnutie NS SR
sp. zn. 4Cdo/49/2003 a dospel k záveru, že navrhovateľka v 2. rade nepreukázala vo veci aktívnu
legitimáciu, keď nepreukázala, že je účastníčkou zmluvy, neplatnosti ktorej sa v tomto konaní domáha
a súčasne ani prípadné vyhovenie návrh by nemalo priaznivý dopad na jej právne postavenie.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj
iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo
je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú
práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby
a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.
Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať
zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia, ods. 2 pri
plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu
tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo, ods. 3 plnomocenstvo možno udeliť aj
niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie
je určené inak, musia konať všetci spoločne, ods. 4 ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej
forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa
netýka len určitého právneho úkonu.Podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení§49a,140,§145ods.1,§479,§589,§701ods.1,považujesaprávnyúkonzaplatný,pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o
cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom
dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý
nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní,
ods.2konieclehotyurčenejpodľatýždňov,mesiacovaleborokovpripadánadeň,ktorýsapomenovaním
alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto
deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty
pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
S poukazom na citovaný Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/49/2003 súd mal za to, že navrhovatelia
nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy a návrh ako nedôvodný
s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku zamietol. Nakoľko mal súd
za to, že na strane navrhovateľov neexistuje naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáhajú,
súd má za to, že neuniesli dôkaznú povinnosť. Na uvedenom zamietnutí návrhu nemá už vplyv ani
skutočnosť, že súd sa stotožnil s námietkou premlčania vznesenou právnym zástupcom odporcu v 1.
rade, ktorý ju vzniesol s poukazom na ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k určeniu
neplatnosti predmetnej zmluvy, keď právo dovolávať sa neplatnosti zmluvy sa premlčí v troch rokoch odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvýkrát t. j. 29.4.2010, lehota uplynula dňa 29.4.2013, žaloba bola
podaná 10.5.2013, t. j. po uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť,
že navrhovateľ v 1. rade, ktorý bol účastníkom zmluvy, ako aj zvolávateľom zhromaždenia zo dňa
16.5.2010 a ktorý sa dovoláva neplatnosti predmetnej zmluvy ako relatívnej neplatnosti s poukazom na
to, že za navrhovateľa v 1. rade konal J.. T. H. st., pričom za navrhovateľa v 1. rade mali konať dvaja
členovia predstavenstva v zmysle zápisu v obchodnom registri.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Obchodného zákonníka ustanovenia tohto zákona o jednotlivých
obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním
podnikateľa, ods. 3 podnikateľa zaväzuje konanie osôb vykonávajúcich pôsobnosť štatutárneho orgánu,
aj keď prekročili svojím konaním rozsah predmetu jeho podnikania, okrem prípadu, v ktorom sa
prekročila pôsobnosť štatutárneho orgánu, ktorú tomuto orgánu zákon zveruje alebo zákon umožňuje
zveriť.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený
určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza,
ods. 2 ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa
zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.
Podľa ustanovenia § 243 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavenstvo riadi činnosť družstva a
rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu,
ods. 2 predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení k 31. 5. 2010 (ďalej len „zákon o poľovníctve“) vlastníci poľovných pozemkov
rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovnýchpozemkov (ďalej len "zhromaždenie"), ods. 2 na zhromaždení práva vlastníka zastupuje orgán alebo
organizácia podľa osobitných predpisov, ods. 3 zhromaždenie zvoláva najmenej jedna tretina vlastníkov
poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov navrhovanej na začlenenie do poľovného
revíru. Uznesenie zhromaždenia doručuje všetkým dotknutým subjektom ten, kto zhromaždenie zvolal,
ods. 4 zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej dvojtretinová väčšina vlastníkov
poľovných pozemkov, počítaná podľa výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného
revíru, ods. 5 zhromaždenie rozhoduje dvojtretinovou väčšinou, počítanou podľa výmery poľovných
pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje
notárskou zápisnicou podľa osobitného predpisu, ods. 7 na zhromaždení má vlastník poľovného
pozemku váhu hlasu podľa podielu výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere
poľovného revíru. Písomne splnomocnený zástupca vlastníka poľovných pozemkov má na zhromaždení
váhu hlasu, ktorý zodpovedá výmere poľovných pozemkov vlastníka, ktorého zastupuje.
Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o poľovníctve ak sa vlastníci spoločného poľovného revíru
rozhodnú užívať spoločný poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej
organizácie, dohodnú si podmienky užívania spoločného poľovného revíru písomne osobitnou zmluvou
(ďalej len "zmluva vlastníkov"), ods. 2 zmluva vlastníkov musí obsahovať najmä: a) obchodné meno,
sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, bydlisko a dátum narodenia fyzickej
osoby, ktoré sú zmluvnými stranami, b) údaje o poľovníckej organizácii (§ 11 ods. 2), c) údaje o
poľovnom revíri, d) dobu užívania spoločného poľovného revíru, e) podmienky užívania spoločného
poľovného revíru, f) podmienky zmien a doplnkov, g) podmienky zániku, h) dátum uzatvorenia a podpisy
oprávnených zástupcov, ods. 3 zmluvu vlastníci predložia do 15 dní od jej uzatvorenia na evidenciu na
obvodný lesný úrad, ktorý ju bezodkladne zaeviduje, ak obsahuje náležitosti podľa odseku 2, ods. 4
vlastník samostatného poľovného revíru oznamuje užívanie poľovného revíru na evidenciu na obvodný
lesný úrad.
Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve užívanie poľovného revíru možno postúpiť
písomnou zmluvou o užívaní poľovného revíru (ďalej len "zmluva") a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako
50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa §
32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky,
ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50%
výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej
osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo
pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva, ods. 2 ak je uzatvorená zmluva, užívateľ poľovného revíru
má právo vstupovať na poľovné pozemky a na poľné a lesné cesty; tým nie sú dotknuté ustanovenia
osobitného predpisu, ods. 3 ten, komu bolo užívanie poľovného revíru postúpené zmluvou, nesmie ďalej
postúpiťinémuužívaniepoľovnéhorevíruanijehočasti.Lovzveripoľovníckymhosťomsazapostúpenie
užívania poľovného revíru nepovažuje, ods. 4 ak v poľovnom revíri, v ktorom je uzatvorená zmluva,
došlo k zmene vlastníckeho práva k poľovným pozemkom, preberá nový vlastník práva a záväzky
doterajšieho vlastníka vyplývajúce zo zmluvy, ods. 5 obvodný lesný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku
organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník
poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od a) právoplatnosti rozhodnutia
o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho
hospodára, b) ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú
zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára, ods. 6 poverená poľovnícka organizácia musí
s poverením vyjadriť písomný súhlas. Ak poľovnícka organizácia nevyjadrí písomný súhlas s poverením,
starostlivosť o zver a ochranu zveri a poľovného revíru je povinný zabezpečiť vlastník poľovného revíru
alebo vlastníci spoločného poľovného revíru, ods. 7 rozhodnutie o poverení sa vydáva najviac na
jeden rok pre jednu poľovnícku organizáciu a zaniká dňom evidencie zmluvy alebo zmluvy vlastníkov
a vymenovaním poľovníckeho hospodára.
Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákon o poľovníctve zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s
vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru, ods. 2 zmluva sa uzatvára
na desať rokov odo dňa jej podpisu, ods. 3 zmluva musí obsahovať najmä: a) obchodný názov, sídlo a
identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a dátum narodenia
fyzickej osoby, ktoré sú zmluvnými stranami, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní,c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý
hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a
doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy
podmienený zaevidovaním zmluvy obvodným lesným úradom.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve evidenciu zmluvy vykoná príslušný obvodný lesný
úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak
ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej dvojtretinovú väčšinu poľovných
pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notársky osvedčená
zápisnica z rokovania zhromaždenia, ods. 2 obvodný lesný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie
poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo
ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1, ods. 3 užívateľ poľovného revíru je povinný
nahlásiť písomne zmenu alebo doplnok zmluvy obvodnému lesnému úradu do piatich pracovných dní
odo dňa podpisu zmeny alebo doplnku zmluvy.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona o poľovníctve zmluva zaniká a) uplynutím doby, na ktorú bola
uzatvorená, b) zánikom poľovného revíru, c) zánikom osoby (§ 13), d) dohodou zmluvných strán, e)
rozhodnutím súdu, f) výpoveďou zo strany vlastníkov spoločného poľovného revíru schválenou podľa
§ 5 alebo užívateľa poľovného revíru z dôvodu nedodržania podmienok zmluvy, g) ukončením členstva
užívateľa poľovného revíru v komore,
h) rozhodnutím orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva pri neplnení povinností podľa § 26 po
predchádzajúcej výzve na odstránenie nedostatkov, ods. 2 zánik zmluvy je vlastník poľovného revíru
povinný nahlásiť príslušnému obvodnému lesnému úradu do piatich pracovných dní odo dňa jej zániku.
Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním vypočutím
účastníkov konania, výpoveďou svedka, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na
ďalší obsah spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovatelia vo svojom návrhu boli povinní v
zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých
sa dovolávajú a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných
skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods.
1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzaných navrhovateľmi, ktorými odôvodňovali
svoj návrh ako aj zo záverov vykonaného dokazovania. Vykonaným dokazovaním považoval skutkový
stav za dostatočne preukázaný na rozhodnutie vo veci samej a zároveň existencia ďalších dôkazov v
konaní nevyplynula najavo, a to ani z priebehu konania. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným
dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa
k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah
dôkaznejaktivityúčastníkovkonania(§120ods.1,4O.s.p.),keďprihliadolnazásadurovnostiúčastníkov
konania a s prihliadnutím na ústavu garantovanú právom účastníkov na spravodlivé a nestranné
prejednanie veci. Vykonávaním nenavrhnutých dôkazov by súd jedného z účastníkov favorizoval a
druhého znevýhodnil a to podľa toho, ktorému z účastníkov by bol vykonávaný dôkaz na prospech a
komu na ujmu. Takýmto postupom by sa súd mohol javiť ako nie nestranný.
V zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil, pričom navrhovateľ v 1. rade sa takejto neplatnosti dovoláva práve z dôvodu,
ktorú neplatnosť mal spôsobiť navrhovateľ v 1. rade konajúci prostredníctvom J.. T.K. B.., pričom
odporcovia ako účastníci predmetnej zmluvy sa takejto neplatnosti nedomáhali ani v minulosti. S
ohľadom aj na uvedené je návrh navrhovateľa v 1. rade nedôvodný.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal súd v konaní úspešnému odporcovi v 1.rade náhradu trov právneho
zastúpenia spolu v sume 421,81 eur, ktorá suma pozostáva: prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom 60,07 eur, podanie na súd zo dňa 20.12.2013 60,07 eur, účasť na pojednávaní
dňa 13.10.2014 61,85 eur, účasť na pojednávaní dňa 26.1.2015 64,54 eur, účasť na pojednávaní dňa
13.4.2015 64,54 eur + DPH 62,21 eur, režijný paušál 2 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur, 2 x 8,39 eur + DPH 8,09
eur, súčasne súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia aj odporcovi v 4.rade, a to spolu v sume
386,68 eur, ktorá suma pozostáva: z 2 úkonov právnej služby á 60,07 eur + 2 x režijný paušál 7,81 eur
+ DPH za právne úkony (príprava a prevzatie zastúpenia, písomné vyjadrenie) + 3 úkony 61,87 eur + 3
x režijný paušál 8,04 eur (písomné vyjadrenie, účasť na pojednávaní, porada s klientom), 1 úkon 64,53
eur + režijný paušál 8,39 eur (porada s klientom), cestovné na pojednávanie dňa 13.10.2014 40,84 eur,
náhrada za stratu času 64,32 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.