Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš

Judgement was issued by JUDr. Iveta Žišková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209902
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614209902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

AB 1 B. V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA

s. r. o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47234679, proti odporcovi L. R., F.. XX. XX. XXXX,
T. A. H. XXX, A. U., v konaní o zaplatenie 2 218,93 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 684,75 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od
15. 01. 2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu súdneho poplatku 69,16 eur a trov
právneho zastúpenia 192,63 eur (spolu trovy 261,79 eur), ktoré je odporca povinný zaplatiť Advokátskej

kancelárii GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom v Trenčíne, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 01. 12. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku
2 218,93 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania 362,78 eur, úrok z omeškania 8,75 % ročne zo
sumy 2 218,93 eur od 25. 11. 2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že
v súlade s ustanovením § 526 Občianskeho zákonníka mu boli postúpené pohľadávky Home Credit
Slovakia, a. s., so sídlom v Piešťanoch, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa
27. 12. 2012. Navrhovateľ je súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným, založená podľa právnych

predpisov Holandského kráľovstva, so sídlom v Amsterdame. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril
s odporcom, ako dlžníkom, dňa 19. 01. 2012 Úverovú zmluvu č. 4201073845 (ďalej len „úverová
zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a. s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru
vo výške 2 000,-eur odporcovi, ktorý sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 60-tich pravidelných
mesačných splátkach po 63,05 eur. Odporca však bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, a preto
v zmysle Hlavy ÚZP s názvom „Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru“ bol odporca právnym

predchodcom navrhovateľa vyzvaný listom zo dňa 27. 12. 2012 k splateniu celého zostatku úveru.
Uplatnenú pohľadávku navrhovateľ špecifikoval ako istinu 99,95 eur, úrok 199,45 eur, zosplatnenú istinu
1 845,68 eur, poplatok za vedenie účtu 9,95 eur, poplatok za prvú upomienku 5,-eur, druhú upomienku
24,-eur a ďalšiu upomienku 12,-eur, poistenie Bill protection 5,90 eur a zmluvnú pokutu vo výške 17,-eur.Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 09. 04. 2015, na ktoré sa odporca neustanovil, aj keď bol riadne
a včas predvolaný, pričom svoju neprítomnosť neospravedlnil. V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.
s. p. súd vec prejednal aj v neprítomnosti odporcu, pričom prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Uplatnený nárok z titulu poplatkov za upomienky a zmluvné
pokuty odôvodnil tým, že boli súčasťou úverových zmluvných podmienok a tieto sankcie boli
jednoznačne a prehľadne uvedené v listine „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere“.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“)

(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

(2) S postúpením pohľadávky prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ním spojené.

Podľa § 526 Obč. zák.

(1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ
postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

(2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

Navrhovateľ odvodzoval nárok v tomto konaní z úverovej zmluvy uzavretej dňa 19.01. 2012 medzi
veriteľom Home Credit Slovakia, a. s, Teplická 7434/147, Piešťany a odporcom, ako klientom. Písomným
oznámením zo dňa 19. 01. 2012 Home Credit Slovakia, a. s., zastúpený Advokátskou kanceláriou
GOLIAŠOVÁGABRIELA,s.r.o.,sosídlomvTrenčíne,(overenáfotokópiaplnomocenstvazodňa31.05.

2014 je založená na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod Spr 283/15) oznámila odporcovi, že došlo
k postúpeniu pohľadávky z uvedenej úverovej zmluvy na obchodnú spoločnosť AB 1 B. V., registračné
číslo 34186049, súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným, založená podľa právnych predpisov
Holandského kráľovstva so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo. Tým mal
súd preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní.

Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili
dňa 19. 01. 2012 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi, ako fyzickej
osobe, vo výške 2 000,-eur. Odporca sa zaviazal úver splatiť v 60-tich splátkach po 63,05 eur. Celková
čiastka splatná spotrebiteľom bola vyčíslená na 3 712,20 eur. Ročná úroková sadzba bola určená vo
výške 25,96 % a RPMN od 30,7 % do 32,20 %, priemerná hodnota RPMN 18,29 %, poplatky za vedenie

účtu 1,99 eur. V kolónke termín splatnosti nebol uvedený žiaden údaj a lehota splatnosti bolo označená
ako „60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15-teho dňa v poslednom mesiaci“. Podľa výpisu čerpania,
splátok a úhrad úveru odporcovi bola na základe úverovej zmluvy poskytnutá dňa 01. 02. 2012 čiastka
2 000,-eur (bankovým prevodom na jeho účet), pričom odporca poukázal právnemu predchodcovi
navrhovateľa iba 5 splátok po 63,05 eur, poslednú dňa 24. 07. 2012. Celkom odporca splatil čiastku

315,25 eur. Právny predchodca navrhovateľa predložil list zo dňa 01. 07. 2013, adresovaný odporcovi,
v ktorom mu oznámil, že dňa 27. 12. 2012 mu poslal doporučený list s výzvou k splateniu celého úveru,
pričom chybou systému ním bola oznámená chybná dlžná čiastka - list zo dňa 27. 12. 2012 však súdu
predložený nebol, iba doklad o tom, že dňa 26. 12. 2012 bola odporcovi zaslaná doporučená poštová
zásielka. V prípise zo dňa 01. 07. 2013 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcovi, že správna

dlžná čiastka k 07. 12. 02012 bola 2 218,93 eur s tým, že ku dňu 01. 07. 2013 dlžná čiastka činila 2
460,97 eur. Odporca bol vyzvaný na splatenie tejto sumy najneskôr do 15-tich od odoslania výzvy.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v znení platnom ku dňu uzavretia
zmluvy(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2, 3 Obč. zák.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Úverová zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZSÚ“).

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie

(a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

(b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

(d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti

(f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru,

(j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

(k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, ak

(b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.

a - k, r a y.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom
spotrebiteľskú zmluvu a potom sa úverová zmluva spravuje citovanými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka a ZSÚ. Aj keď sa jedná nepochybne o tzv. absolútny obchod, ustanovenia Obchodného

zákonníka by bolo možné aplikovať na daný právny vzťah iba za predpokladu, ak by boli pre spotrebiteľa
priaznivejšie.

Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že na základe úverovej zmluvy právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi čiastku 2 000,-eur, pričom odporca splatil spolu len 315,25 eur. Pokiaľ preto
navrhovateľ žiadal priznať istinu 1 684,75 eur, v tejto časti návrh bol dôvodný, a preto mu súd vyhovel.

Pokiaľ však navrhovateľ žiadal priznať vyššiu sumu ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými

prostriedkami a úhradou odporcu, návrh nebol dôvodný a to vzhľadom na citovanú právnu úpravu.
Podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere malo byť dojednanie RPMN. Pokiaľ je v zmluve
uvedený údaj RPMN od 30,7 % do 32,20 %, jedná sa o neurčitý údaj, takže ročná percentuálna miera
nákladov nebola dojednaná platne s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy malo byť v zmysle ZSÚ aj dojednanie doby trvania zmluvy,

termín konečnej splatnosti úveru a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, ktoré náležitosti však
zmluva neobsahovala. V zmluve bol síce uvedený počet splátok, ktoré mali byť splatné vždy do 15-
teho dňa v príslušnom mesiaci, ale zmluva neobsahovala údaj o termíne prvej splátky a ani termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Dojednanie uvedené v bode 45 zmluvy, nie je údajom o
konečnej splatnosti úveru, keďže ju neurčuje konkrétnym dátumom, ale ju poníma ako uhradenie 60-

tej splátky. Takéto dojednanie však nezodpovedá ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. f/ ZSÚ. Vzhľadom na
uvedené zistenie sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Takisto údaj o poistení výdavkov nie je možné posudzovať ako individuálne zmluvné
dojednanie, a preto ani tento nárok súd navrhovateľovi nepriznal.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Obč. zák.

(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda.

(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná v úverovej zmluve. Zmluvná pokuta vo výške 17,-
eur bola zakomponovaná do úveru ÚZP (Hlava 18 § 2), ktorých obsah odporca pri uzatváraní
zmluvy nemal možnosť ovplyvniť. Uplatnenie takého nároku, ktoré nebolo individuálne dojednané, je
potrebné posudzovať ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, čo Občiansky zákonník sankcionuje
neplatnosťou právneho úkonu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom návrh navrhovateľa v časti, pokiaľ sa domáhal priznania
vyššej sumy ako 1 684,75 eur, ako sumy prevyšujúcej rozdiel medzi poskytnutými finančnými
prostriedkami a sumou, ktorú odporca splatil, je návrh nedôvodný, a preto ho v tejto časti zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31. 01. 2013 (záväzkový vzťah
vznikol pred 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 565 Obč. zák. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplatenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
splatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.

Právny predchodca navrhovateľa vyzval odporcu na splatenie celého dlhu listom zo dňa 27. 12. 2012.
Navrhovateľ predložil dôkaz o tom, že tento list bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 26. 12. 2012,
čo však vzhľadom na dátum vyhotovenia listu, je nemožné. Nakoľko navrhovateľ nepredložil výzvu zo
dňa 27. 12. 2012, ale odvolával sa na ňu, súd vychádzal z fikcie, že takýto list mohol byť odovzdaný

na poštovú prepravu najskôr dňa 28. 12. 2012 a nakoľko súdu nebol predložený dôkaz o doručení,
súd vychádzal z predpokladu doručenia dňom 30. 12. 2012. S poukazom na ustanovenie § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka sa celý dlh stal splatným až po uplynutí 15-tich dní od doručenia výzvy, čo v
danom prípade bolo 14. 01. 2013, takže do omeškania sa odporca dostal nasledujúcim dňom, t. j. 15. 01.
2014. K tomuto dňu bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,75 %

a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi z priznanej istiny 1 684,75 eur úroky z omeškania 8,75 % ročne od 15.
01. 2013. Pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať úroky z omeškania za dlhšiu dobu (z výpisu čerpania splátok
a úhrad vyplýva, že úroky z omeškania žiadal priznať od 12. 01. 2013), súd jeho návrh zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh

vo výške 133,-eur a trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 651,49 eur. V konaní mal navrhovateľ
úspech iba čiastočný, a preto súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a náhradu trov konania pomerne rozdelil.
Navrhovateľ uplatnil istinu 2 218,93 eur, takže priznaním čiastky 1 684,75 eur bolo jeho návrhu vyhovené
v rozsahu 76 %. Po započítaní neúspechu v rozsahu 24 % súd priznal navrhovateľovi náhradu trov
účelne vynaložených na uplatnenie tohto nároku v rozsahu 52 %.

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 133,-eur, z čoho 52 % je 69,16 eur. V konaní bol
navrhovateľ zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorej patrí odmena a náhrady v zmysle vyhlášky č.
655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej „vyhláška“).
Podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a vyhlášky patrí advokátskej kancelárii odmena za 3 úkony právnej
služby (prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, vypracovanie písomného návrhu na

začatie konania a účasť na pojednávaní dňa 09. 04. 2015) po 91,29 eur, za 3 úkony 273,87 eur. Za každý
z týchto úkonov patrí aj náhrada v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky a to za 2 úkony vykonané v roku 2014
po 8,04 eur a za účasť na pojednávaní v roku 2015 vo výške 8,39 eur, teda paušálna náhrada 24,47
eur. Advokátska kancelária je platiteľom DPH, a preto sa priznaná odmena a náhrady spolu vo výške
298,34 eur zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o 20 % DPH, t. j. o 59,67 eur, na čiastku 358,01 eur.

Podľa § 15 vyhlášky advokátska kancelária má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových
výdavkov, najmä cestovného. Právny zástupca cestoval na pojednávanie osobným motorovým vozidlom
zn. Opel Astra, evidenčné číslo H., ktorým bolo ubehnutých spolu 340 km, pričom podľa § 7 ods. 1
zákona č. 283/2002 Z. z. za každý ubehnutý kilometer patrí základná náhrada 0,183 eur, čo pri 340 km
je 62,22 eur. Táto suma sa zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o 12,44 eur, na čiastku 76,66 eur. Nakoľko právny

zástupca navrhovateľa sa dňa 09. 04. 2015 zúčastnil na Okresnom súde Liptovský Mikuláš spolu

6-tichpojednávaní,súdpriznalztitulucestovnýchvýdavkovnáhraduvrozsahu1/6-iny,čozosumy74,66
eur predstavuje 12,44 eur. Súd nepriznal náhradu za spotrebované pohonné hmoty, nakoľko advokátskakancelária nepreukázala technickým preukazom priemernú spotrebu pohonných hmôt motorového
vozidla, použitého na cestu a ani cenu vynaloženú na kúpu pohonných hmôt.

Súd nepriznal advokátskej kancelárii ani uplatnenú náhradu za stratu času vo výške 184,58 eur s DPH,

uplatnenú podľa § 17 vyhlášky. Podľa tohto ustanovenia náhrada za stratu času patrí len advokátovi a to
za predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci
savšakpojednávaniazúčastniladvokátskykoncipient,pričomzožiadnehoprávnehopredpisunevyplýva
právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta. Právo na náhradu za stratu času advokátovi
je upravené v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v zmení neskorších predpisov. Toto
ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta - § 63 ods. 2 zákona 586/2003 Z. z.
Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 tohto zákona v pracovnom pomere s advokátskou kanceláriou
a jeho odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto
priznať iba v takom prípade, ak úkon právnej služby vykonáva advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom.
Navyše uplatnená bola náhrada za stratu času aj za dobu samotného pojednávania, čo zákon nepozná;

za účasť na pojednávaní patrí odmena v zmysle vyhlášky, ktorá bola v danej veci aj priznaná.

Z vyššie uvedených dôvodov vypláva nárok na náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 370,45
eur (odmena a paušálne náhrady 358,01 eur a cestovné náhrady 12,44 eur). Vzhľadom na výsledok
konania súd priznal advokátskej kancelárii náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 52 %, čo je
192,63 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť advokátovi.

V zmysle citovanej právnej úpravy je odporca povinný zaplatiť advokátskej kancelárii náhradu všetkých
priznaných trov (súdneho poplatku aj trovy právneho zastúpenia).

Uloženú povinnosť, t. j. navrhovateľovi zaplatiť istinu spolu s úrokmi z omeškania a advokátskej

kancelárii náhradu trov konania, je odporca povinný splniť v zákonnej 3-dňovej lehote (§ 160 ods. 1 O.
s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.