Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 8, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214212232
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2214212232.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713
930, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou advoconsulting, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova
17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428 proti žalovanému: B. N., H.. XX.H. XXXX, C. A. XXXX/XX,
XXX XX M. K., o zaplatenie 56,83 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným súdu dňa 11.júna 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol
žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 56,83 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny

predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, uzavrel so žalovaným zmluvu o bežnom účte, ktorej
predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania. Žalovaný prekročením
rámca povoleného prečerpania porušil zmluvné podmienky, čím vznikla pohľadávka žalobcu. Svoju
žalobu doplnil podaním zo 6.novembra 2014.

Súdny poplatok žalobca zaplatil až 26.februára 2015 v sume 16,50 eur.

Súd žalobu aj s prílohami podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa §
120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk (17.februára 2015, čl.
35), s výzvou, aby tak učinil v lehote do 15 dní od doručenia. Žalovaný na výzvu súdu nijak nereagoval,
ostal pasívny.

Predmetom konania je suma nižšia než 1.000 eur. Podľa § 200ea Občianskeho súdneho poriadku

(O.s.p.), ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide
o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez
nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p.Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od

16.marca 2015 až do vyhlásenia rozhodnutia (8.apríla 2015).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
oznámením o postúpení pohľadávky z 11.októbra 2013 (č.l. 23), výzvou z 21.novembra 2013 (č.l. 24),
zmluvou o bežnom účte z 12.marca 2007 (č.l. 25), zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty z
12.marca 2007 (č.l. 26), a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z predloženej zmluvy o bežnom účte z 12.marca 2007 (č.l. 25) vyplýva, že žalobca uzavrel so žalovaným

zmluvu,kdepredmetomtejtozmluvybolozriadeniebežnéhoúčtuaposkytnutiepovolenéhoprečerpania.

Zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty je zrejmé, že banka žalovanému vydala Visa Electron
platobnú kartu, pričom mali dohodnuté hotovostné a bezhotovostné denné limity.

V oboch prípadoch týchto zmlúv v záverečných ustanoveniach bolo laxne uvedené, že majiteľ účtu
- žalovaný, vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvu, ktorými sú VOP, Obchodné podmienky,

Sadzobník , súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Z oznámenia o postúpení pohľadávky (č.l. 23) je zrejmé, že pôvodný veriteľ - postupca postúpil svoju
pohľadávku žalobcovi - postupníkovi, pričom sa jdnalo o pohľadávku zh nepovoleného prečerpania na
účte, a to vo výške 105,57 eur s príslušenstvom. Obdobnú informáciu súd zistil aj z výzvy z 21.novembra
2013 (č.l. 24). Pričom nevyplýva z nej kedy sa žalovaný dostal do omeškania, či žalovaný splácal svoj

dlh, akou čiastkou, ako boli tieto splátky započítané, koľko na istinu, koľko na úroku a na poplatkoch a
nie je ani pripojené doručenie výzvy žalovanému.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476),
zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o

prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení
akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom
účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť
od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná

forma.

Podľa ustanovenia § 708 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka).

Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovať najmä ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom pri uzatvorení zmluvy,
zákon sa nevzťahuje na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom pri uzatvorení zmluvy,
pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých
bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu

mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,

b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.

Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri

mesiace, spotrebiteľ musí byť informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Podľa § 3 ods. 8 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom pri uzatvorení zmluvy,
počas trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je veriteľ povinný písomne a bezodkladne informovať
spotrebiteľa o zmene ročnej úrokovej sadzby a poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom pri uzatvorení

zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

V danom prípade súd mal za preukázané, že účastníci uzavreli dohodu o poskytnutí povoleného
prečerpania v nadväznosti na zmluvu o bežnom účte.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v znení účinnom ku dňu uzavretia

spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Definícia spotrebiteľskej zmluvy vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
pričom každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Je tiež zrejmé, že na právny vzťah medzi účastníkmi nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z.
vzhľadom na § 1 ods. 3, avšak z tohto zákona je potrebné použiť ustanovenie § 3 ods. 6. V zmysle
neho musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite,
ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienok za
ktorých môže byť zmenená a doplnená ako aj o spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V prípade, ak

je na účte prečerpanie peňažných prostriedkov prípustné a toto trvá dlhšie ako 3 mesiace, spotrebiteľ
musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že povolené prečerpanie na bežnom účte
žalovaného trvalo dlhšie ako 3 mesiace, a že kedy bola vyhlásená splatnosť pohľadávky z povoleného
prečerpania, či bol žalobca povinný žalovaného ako spotrebiteľa písomne informovať o úrokových

sadzbách a poplatkoch, ktoré bol oprávnený účtovať za služby poskytované z povoleného prečerpania.

Podľa § 120 O.s.p., Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť
manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného

registraavkonaniachoniektorýchotázkachobchodnýchspoločnostíadružstiev(§200e)súdjepovinný
vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.

Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
účastníkov.

Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia

predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach,
v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1).

Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto
procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť
dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou
procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno

spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným

bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy
vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej
súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v

prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi,
na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam
pre vec samu alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3). O nevykonaní
dôkazov súd rozhodne uznesením a vysvetlí svoje rozhodnutie aj v rozhodnutí o veci samej, spravidla v
rozsudku. Podľa zmenenej úpravy súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak
je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z dôvodovej správy k tejto zmene sa nedočítame,

prečo sa zvolilo toto riešenie a ani to, akými úvahami sa má súd spravovať pri výnimočnom vykonávaní
aj iných než navrhnutých dôkazov. Výnimočnosť je tak vysvetlená len v zákone uvedením predpokladu,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Takto sa však z výnimočnosti stáva pravidlo,
pretože vždy pôjde o dôkaz, ktorý má význam pre rozhodnutie vo veci. Vynára sa aj otázka, ako sa
vyrovná odvolací súd s námietkou účastníka, že bol vykonaný iný než navrhnutý dôkaz, napriek tomu,

že nešlo o výnimočnú situáciu, ktorú predpokladá zákon. Súčasne sa nastoľuje aj otázka rovnéhopostavenia účastníkov, ak v prospech navrhovateľa sa taký dôkaz vykoná a v prospech odporcu nie,
hoci sa ukáže, že taký dôkaz vyplynul z výsledkov dokazovania.

Poučovacia povinnosť podľa tohto ustanovenia je do určitej miery obdobná poučovacej povinnosti súdu

v rámci prípravy pojednávania. Súd je povinný pred procesným rozhodnutím o skončení dokazovania
alebo pred rozhodnutím bez nariadenia pojednávania poučiť účastníkov v rozsahu, ktorý sa týka: - času,
do ktorého možno predložiť alebo navrhnúť dôkazné prostriedky, - dôsledku nesplnenia tejto povinnosti,
t.j. o tom, že na neskôr predložené alebo označené dôkazy a skutočnosti súd neprihliadne, pričom
zrejme ide len o opravný, odvolací súd, čo vyplýva z toho, že po vyhlásení uznesenia, ktorým sa končí

dokazovanie, už dokazovať nemožno a do úvahy prichádza len postup účastníka v odvolacom konaní,
- významu a použiteľnosti neskôr predložených alebo označených dôkazov a skutočností len v rozsahu
a za podmienok uvedených v § 205a.

Predovšetkým treba uviesť, že splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie
vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom
konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladať alebo označovať v ďalšom konaní

dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne existujú (tzv. neúplná apelácia). Účastníci majú
predložiť alebo označiť všetky dôkazy a skutočnosti.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa domáhal plnenia zo zmluvy o
bežnom, pričom išlo o zmluvu podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, resp. § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb. Žalobca odvíjal svoj nárok od

dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré bolo zrejme dojednané ako nastavené plnenie pri
splnení kritérií stanovených bankou. Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka
vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených
bankou.

Žalobca má procesnú povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej,
ako aj procesnú povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností (prejednacia
zásada). V danom prípade nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by došlo k prečerpaniu bežného účtu, v
akej sume, kedy, či bol splácaný, ako boli splátky započítané, či bol žalovaný informovaný o úrokoch,
či bol vôbec oboznámený s podmienkami banky individuálny spôsobom a pod. Vzhľadom na uvedené,

keďže žalobca nepredložil súdu žiadané ďalšie podklady, na výzvu súdu nereagoval, kvalifikovane
nepreukázal tvrdené skutočnosti, teda neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď po procesnej stránke bol úspešný
žalovaný,avšaknakoľkomuzosúdnehospisunevyplývajúžiadnetrovykonania,anisižiadneneuplatnil,
súd mu ich ani nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku žalovaný nemôže podať odvolanie, nakoľko po vyhlásení rozsudku, jeho krátkom

odôvodnení a poučení sa účinne vzdal tohto práva.

Žalobca proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.
3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).