Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 1, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/437/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213215043
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213215043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členov senátu: JUDr.

Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko,
a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX, o zaplatenie 403,25 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda č.k. 5C/236/2013-29 zo dňa 08.11.2013- v časti zročnosti pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zročnosti pohľadávky m e
n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 267,25 Eur s úrokom z omeškania
9% ročne zo sumy 267,25 Eur od 24.02.2012 až do zaplatenia, v splátkach po 30,- Eur mesačne, vždy

do 25. dňa v mesiaci, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd čiastočne vyhovel žalobe navrhovateľa a odporcovi uložil
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 267,25 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 267,25
Eur od 24.02.2012 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku sa návrh
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil použitím ustanovení § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 a 2, § 53a
ods. 1 a 2, § 420, § 442, § 544 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka, § 42 ods. 1, § 43 ods. 1 a ods. 5 písm. b)

zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Vecne argumentoval tým, že v časti nároku
na zaplatenie platieb za poskytovanie služieb vyhovel, keďže tieto boli plnené zo strany navrhovateľa
a neboli zaplatené odporcom, čo bolo potvrdené predloženými listinnými dôkazmi. Pokiaľ sa jedná o
príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má
nárok navrhovateľ na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne
a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle
nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. v znení novely č. 586/2008 Z.z., na základe ktorej bola stanovená

výška úroku z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou
centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka. Výška úroku v rozhodnom čase bola 1%
+8% = 9%. Čo sa týka nároku navrhovateľa na náhradu škody vo výške 136,- Eur, súd má za to, že neboli
splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Porušenie povinnosti navrhovateľ videl
v porušení záväzku odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti)
a platiť riadne a včas za poskytnuté služby. Odporca prestal platiť faktúry, ale zmluvný vzťah založený
medzi navrhovateľom a odporcom na základe zmluvy o pripojení nezanikol. Navrhovateľ nepredložilsúdu listinný dôkaz preukazujúci zánik zmluvného vzťahu, t.j. výpoveď príp. odstúpenie navrhovateľa
od zmluvy ani dohodu s odporcom o ukončení platnosti zmluvy. Navrhovateľom uplatnenú sumu ako
rozdiel medzi trhovou cenou a akciovou cenu mobilného telefónu súd nepovažoval za škodu v zmysle

Občianskeho zákonníka. Dodatok k zmluve o pripojení, ktorý sa týkal odkúpenia mobilného telefónu
príp. telekomunikačného zariadenia je možné považovať za kúpnu zmluvu v tejto časti. V tomto dodatku
sa účastníci zmluvy dohodli na kúpnej cene mobilného telefónu, ktorú síce nazvali ako tzv. akciovú
cenu, ale podľa názoru súdu bola to dojednaná kúpna cena, čiže navrhovateľovi nemohla vzniknúť
škoda, t.j. nemohlo dôjsť k zmenšeniu jeho majetku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, keď

neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, súd návrhu navrhovateľa v časti
zaplatenia náhrady škody vo výške 136,- Eur zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §
142 ods. 2 O.s.p., keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku, výlučne v časti zročnosti pohľadávky, podal odvolanie odporca, ktorým sa podľa
obsahu domáhal, aby mohol žalovanú istinu s príslušenstvom splácať v mesačných splátkach po 30,-
Eur, nakoľko je nezamestnaný a nemé peniaze, platí výživné na dcéru a býva u rodičov.

Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril, súhlasil s
úhradou istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach, výšku ponechal na rozhodnutí súdu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod
(§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania, teda výlučne v časti splatnosti priznanej pohľadávky (§ 212 ods. 1 O.s.p. a § 206 ods. 3
O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti zročnosti istiny a úrokov z omeškania s použitím § 220 O.s.p. zmeniť.

Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 206 ods. 3 O.s.p.), prvostupňový súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 267,25 Eur s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 267,25 Eur
od 24.02.2012 až do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol.

V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vyššiecitovanézákonnéustanoveniezakotvujetrojdňovúparičnúlehotu,doktorejjepotrebnépovinnosť
uloženú v rozsudku splniť. Zároveň ale umožňuje, s prihliadnutím na okolnosti každého konkrétneho

prípadu a pomery účastníkov, určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a
podmienky zročnosti musí určiť vo výroku rozsudku. Hľadiská pre úvahu súdu, či má priznať odporcovi,
ktorému platobnú povinnosť určil, výhodu splátok, budú najmä výška priznaného plnenia, platobná
schopnosť odporcu i v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť navrhovateľa domáhať sa
plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení

súdom stanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v danom prípade vzhľadom k
osobným pomerom navrhovateľa príliš ťaživé.

V danom prípade prvostupňový súd poskytnutie výhody splátok odporcovi neskúmal, odporca požiadal
o možnosť splátok až v podanom odvolaní, poukazujúc na svoje osobné a majetkové pomery, navrhujúc
výšku mesačnej splátky 30,- Eur, pričom navrhovateľ s poskytnutím výhody splátok súhlasil.Vzhľadomnatobolodôvodným,abysúdspoužitímcit.§160ods.1vetadruháO.s.p.určil,žepredmetné
peňažné plnenie je možné vykonať v splátkach, ktoré ale musia byť primerané. Podľa zaužívanej súdnej
praxe v zásade platí, že splátky peňažného plnenia by mali byť súdom určené tak, aby bol celý dlh

uhradený najneskôr v horizonte troch rokov. Po zohľadnení všetkých týchto okolností, s prihliadnutím
na výšku priznaného plnenia i na platobnú schopnosť odporcu, odvolací súd bol toho názoru, že
primeranými splátkami istiny a úrokov z omeškania sú splátky po 30,- Eur mesačne, tak ako žiadal
odporca. V tejto časti bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p.
zmeniť.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti týkajúcej sa zročnosti rozsudkom priznanej istiny a úrokov z omeškania zmenil tak, že odporcovi
umožnil predmetným rozsudkom priznané peňažné plnenie zaplatiť navrhovateľovi v mesačných
splátkach po 30,- Eur, pričom zároveň určil za deň splatnosti vždy 25. deň v mesiaci, s tým že splácať
dlh je potrebné od právoplatnosti tohto rozsudku a omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

V prvostupňovom i odvolacom konaní bol čiastočne úspešný navrhovateľ i odporca, keď súd vyhovel
návrhu navrhovateľa v časti 267,25 Eur, neúspešný bol v časti 136,- Eur, ako aj v povolení splátok,
odporca bol úspešný v zamietajúcej časti, ako aj v povolení splátok, preto odvolací súd zhodne ako súd
prvého stupňa o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 a 2
O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to trov konania pred súdom

prvého stupňa i pred odvolacím súdom.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.