Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/35/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010188
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010188.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a prísediacich Petra

Dávida a Jána Šiandora, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.03.2015 vo Zvolene v trestnej veci
obžalovaného E. Y., stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zákona a
iné, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd

o s l o b o d z u j e

obžalovaného E. Y., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom F. X, Ž. W. Q., prechodne bytom L.E., S. XXXX/
A, spod obžaloby
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
h/ Tr.zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 02.10.2013 napísal a odoslal list súdnemu exekútorovi R.. R. Ď., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vedie

exekučné konanie v prospech oprávneného L. V., E..L.., IČO: XXXXXXXX so sídlom Z. XX, F. proti
povinnému E. Y., kde od neho požadoval odblokovanie svojho účtu, nakoľko nemohol disponovať svojimi
finančnými prostriedkami, pričom sa mu vyhrážal likvidáciou s tým, že je to jediný spôsob ako sa ubrániť
takémuto konaniu, že je to logické vyústenie jeho konania, ďalej sa vyhrážal, že si nájde spôsob akým
spôsobom to vykoná a v liste ďalej stanovil podmienky prostredníctvom ktorých žiadal, aby mu R.. R.
Ď. odblokoval účet a tým sa vyhol nešťastiu, kde ďalej uvádzal, že ho zničí, kde svoje hrozby opakoval
následným listom dňa 11.10.2013, kde opäť trval na svojich požiadavkách a vrátení peňazí, čím vzbudil
u R.. R. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX A. obavu, že skutočne dôjde k jeho fyzickej

likvidácii,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 18. 03. 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene na Okresnom súde vo Zvolene
obžalobu na obžalovaného E. Y. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že dňa 02.10.2013 napísal a odoslal list súdnemu exekútorovi R.. R. Ď., nar. XX.XX.XXXX,

ktorý vedie exekučné konanie v prospech oprávneného L. V., E..L.., K.: XXXXXXXX so sídlom Z. XX, F.
proti povinnému E. Y., kde od neho požadoval odblokovanie svojho účtu, nakoľko nemohol disponovať
svojimi finančnými prostriedkami, pričom sa mu vyhrážal likvidáciou s tým, že je to jediný spôsob ako sa
ubrániť takémuto konaniu, že je to logické vyústenie jeho konania, ďalej sa vyhrážal, že si nájde spôsobakým spôsobom to vykoná a v liste ďalej stanovil podmienky prostredníctvom ktorých žiadal, aby mu
R.. R. Ď. odblokoval účet a tým sa vyhol nešťastiu, kde ďalej uvádzal, že ho zničí, kde svoje hrozby
opakoval následným listom dňa 11.10.2013, kde opäť trval na svojich požiadavkách a vrátení peňazí,

čím vzbudil u R.. R. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXXX/XX A. obavu, že skutočne dôjde k jeho
fyzickej likvidácii.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. 03. 2015 obžalovaný po zákonnom poučení učinil vyhlásenie

podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, že je nevinný.
Ku skutku uviedol, že je pravdou, že R.. R. Ď. písal list (resp. listy), ktorý je obsahom spisového
materiálu. Konal tak preto, lebo R.. Ď., v rámci výkonu exekúcie vykonal blokáciu účtu poškodeného
(obžalovaného), pričom, podľa vyjadrení obžalovaného na uvedenom účte neponechal ani nevyhnutné
minimum, z ktorého by si mohol obžalovaný plniť základné životné potreby. Obžalovaný po blokácii
účtu písal súdnemu exekútorovi list najprv v máji v roku 2013, v ktorom ho upozornil na to, že podľa

jeho názoru vedie exekúciu v širšom rozsahu, než zákon umožňuje a prosil ho o zrušenie blokácie
účtu. Na uvedený list však poškodený súdny exekútor neodpovedal a preto napísal i druhý list s
obdobným obsahom. Keď však súdny exekútor neodpovedal ani na jeden z listov, obžalovaný bol tak
nehnevaný a frustrovaný zo svojej bezmocnosti, že súdnemu exekútorovi napísal list zo dňa 02. 10.
2013 a následne i dňa 11. 10. 2013. Týmito listami sa však súdnemu exekútorovi nemienil vyhrážať

fyzickou likvidáciou, chcel ale urobiť všetko preto, aby sa kompetentné inštitúcie dozvedeli o spôsobe
konania poškodeného, aby sa o tom dozvedela verejnosť a súdnemu exekútorovi zabrániť v ďalšom
takomtokonaníaukončiťtakjehoprofesijnépôsobenie.Pripustil,žesamodlil,abypoškodenéhopostihlo
nejaké podobné nešťastie, avšak on sám k tomuto nemal úmysel pristúpiť, chcel len ukončiť, podľa
jeho názoru, nesprávne profesijné pôsobenie poškodeného ako súdneho exekútora a zlikvidovať ho

profesijne. V čase, keď mu súdny exekútor zablokoval účet, bol celkom bez prostriedkov, nemal si z
čoho kúpiť potraviny a iné základné veci, čo ho priviedlo až na psychiatriu. Liečil sa u MUDr. Fedakovej v
Y. ambulantne, približne rok chodil na kontroly a užíval antidepresíva, trpel nespavosťou. To bolo práve
obdobie, keď písal poškodenému listy. Neskôr sa už dokázal cez to preniesť, lekárka liečbu ukončila,
sama mu vysadila lieky, nakoľko tieto už neboli potrebné.

Na otázky obžalovaný upresnil, že pokiaľ sa v liste vyjadril, že mu „chlapci zohnali fotku“ poškodeného,
pripustil, že „chlapcov“ si vymyslel, nebola to pravda. On sám má dvoch synov, ale tých by to takejto
záležitosti nikdy nezaťahoval a oni sami by sa tiež nepodujali a nikoho iného v tejto veci neoslovil.
Jednoducho si vymyslel nejakých chlapcov z ulice.

Poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného pozná ako povinného, teda osobu,
proti ktorej on viedol exekučné konanie na vymoženie pohľadávky L. V., E..L... S obžalovaným, v
exekučnom konaní povinným, sa najprv pokúšal komunikovať písomne a zásielku - odpoveď na prvý list
obžalovaného z mája 2013, mu doručoval na adresu uvádzanú samotným povinným v Ž. W. Q.. Odtiaľ
sa ale uvedená zásielka vrátila neprevzatá, preto možno z tohto dôvodu má obžalovaný za to, že on mu

na prvotné listy neodpovedal. Neskôr, konkrétne dňa 03. 10. 2013 bol na exekútorský úrad doručený
list adresovaný poškodenému (ako súdnemu exekútorovi), pričom z obsahu uvedeného listu súdnemu
exekútorovi vyplynula dôvodná obava o jeho život a zdravie a rovnako jeho rodiny, preto bezodkladne
podal trestné oznámenie. Poškodený pripustil, že vzhľadom na vek a zdravotný stav by obžalovaný
zrejme nebol sám schopný jeho fyzickej likvidácie, ale bolo možné, že by situáciu riešil prostredníctvom

iných, tretích osôb, ktoré si obžalovaný mohol „najať“ na jeho fyzickú likvidáciu. Preto sa bránil tak, že
podal trestné oznámenie. Po podaní trestného oznámenia bol na exekútorský úrad opätovne doručený
ďalší list od obžalovaného dňa 16. 10. 2013 a tiež dňa 15. 01. 2014, ktoré sú tiež súčasťou spisového
materiálu a ktorých obsahom boli vyhrážky obžalovaného poškodenému.
Na otázky poškodený upresnil, že po doručení prvého listu, v ktorom boli obsiahnuté vyhrážky

smerom k jeho osobe sa o ďalšom postupe neradil so žiadnou treťou osobu a ani u svojich
zamestnancov nezisťoval prípadnú inú činnosť obžalovaného. Uvedené len prebral s kolegom, ktorému
je exekučná vec obžalovaného (ako povinného) pridelená a tomuto oznámil, že mieni podať trestné
oznámenie.Obžalovanýpoškodenéhonaexekútorskomúradenikdyosobnenenavštívilaanitelefonicky
nekontaktoval.

Na hlavnom pojednávaní súd ďalej vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov a to listu
obžalovaného adresovaného poškodenému dňa 02. 10. 2013, list obžalovaného poškodenému zo dňa11. 10. 2013, doručený na exekútorský úrad dňa 16. 10. 2013 ( na čl. 7 spisu) a list adresovaný
obžalovanému E. Y. zo Kancelárie verejného ochrancu práv (čl. 13 - 14).
Z listu zo dňa 02. 10. 2013, adresovaného R.. R. Ď. doručeného na Exekútorský úrad A., F. XX, dňa

06. 10. 2013 vyplývajú o.i. vyjadrenia obžalovaného „prišiel som po dlhých úvahách k záveru, že jediný
spôsob, ako sa pred „šmejdami“ ubrániť je ich likvidácia. Keď Ty ma chceš zlikvidovať a siahaš mi na
život, ale ja mám túžbu po živote, je logické, že ťa musím zlikvidovať. Či taký spôsob záchrany života
je adekvátny Tvojmu zámeru posúdia orgány činné v trestnom konaní“ „...Keď chcem žiť, tak Ty by si
nemal byť. Ako to zariadiť? Ešte neviem. Barlou Ťa neumlátim, ale nejaký spôsob určite nájdem. Máš

možnosť „šmejde“ to zmeniť a zabrániť Tvojmu a môjmu nešťastiu za daných podmienok:
1. Do 6. 10. 2013 mi odblokovať môj účet v Poštovej banke.
2. Na tento účet mi uhradiť štyri dôchodky, ktoré si mi odčerpal bezprávne.
3. Keby si náhodou túžil po vyšších čiastkach, aké Ti boli prisúdené, musel by o tom rozhodnúť súd za
mojej účasti na pojednávaní.“
.... „ Ale nemusíš sa ponáhľať, lebo ako veriaci kresťan najprv poprosím Boha, aby Ťa zničil a zaslal na

Teba nejakú pliagu, ktorá by Ťa vykynožila. A keď ani Boh nepomôže, tak potom musím ja“

Z listu zo dňa 11. 10. 2013 adresovaného R.. R. Ď. doručeného na Exekútorský úrad A., F. XX dňa 16.
10. 2013 vyplývajú o.i. vyjadrenia obžalovaného „ Chcel som ťa veľmi vidieť, tak mi chlapci zo Zvolena
poslali tvoju fotografiu. Si fešák“„... A radím ti dobre. Vráť mi do poštovej banky , čo si mi ukradol“.

Z listu Kancelárie verejného ochrancu práv zo dňa 03. 10. 2013 adresovaného obžalovanému E. Y.
vyplýva, že týmto bolo obžalovanému ako sťažovateľovi oznámené, „verejný ochranca práv nebude
môcť pomôcť, keďže nemá oprávnenie kontrolovať alebo inak zasahovať do činnosti exekútora“. V
ostatnom obsahu listu boli obžalovanému poskytnuté informácie o postupe pri vykonávaní exekúcie

prikázaním z účtu povinného a informácie o možnostiach a inštitúciách, na ktoré má, ako povinný,
možnosť sa obrátiť s prípadnou sťažnosťou na postup súdneho exekútora.

Zo správ na osobu obžalovaného oboznámených na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný bol
v minulosti ( dňa 04. 07. 2013) jedenkrát priestupkovo riešený za porušenie pravidiel cestnej premávky

a z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento je doposiaľ bez záznamu.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy každý jednotlivo a následne ich posúdil vo vzájomných súvislostiach
v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom sa riadil zásadami hodnotenia dôkazov.

Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti,
aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.
Podľa odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na štyri roky až desať rokov sa
páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,

b) na chránenej osobe,
c) z osobitného motívu
d) a spôsobí ním väčšiu škodu.
Podľa § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie verejný činiteľ alebo osoba, ktorá
plní svoje povinnosti uložené na základe zákona

Objektom trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zákona je slobodné rozhodovanie človeka.
Objektívna stránka spočíva v nútení iného k tomu, aby niečo konal, opomenul alebo trpel. Prostriedkom
na dosiahnutie páchateľovho cieľa je násilie, hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba inej ťažkej
ujmy. Pod hrozbou násilia sa rozumie jednak hrozba bezprostredným násilím, ale aj hrozba takým

násilím, ktoré nemá byť konané ihneď, ale v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti. Hrozba násilím
môže obsahovať hrozbu, že násilie bude použité s odstupom času (napr. v liste, telefonicky a podobne).
Osoba, ktorej je hrozba adresovaná, nemusí byť prítomná, pretože hrozbu možno uskutočniť napr.
aj listom. Hrozba násilím pritom môže smerovať priamo voči napadnutému, ako aj proti inej osobe
(napríkladčlenomjehorodiny)alebojehomajetku. Podhrozbouinejťažkejujmymožnorozumieťhrozbu

spôsobenia majetkovej ujmy, vážnej ujmy na cti a dobrej povesti, rozvratu manželstva alebo rodinného
života a podobne.
Vydieranie v zmysle § 189 ods. 1 Tr. zákona musí smerovať k tomu, aby iný niečo konal, niečo opomenul
aleboniečotrpel.Trestnýčinjedokonanýužsamotnýmnásilnýmkonaním,uskutočnenímhrozbynásilímalebo hrozby inej ťažkej ujmy. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa nevyžaduje, aby páchateľ aj
skutočne dosiahol to, čo sledoval. Cieľ, ktorý chce páchateľ dosiahnuť, však musí byť adresovaný
poškodenému a poškodený ho musí vnímať.

Páchateľom trestného činu vydieranie môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba, subjekt
trestného činu je teda všeobecný. Pri subjektívnej stránke sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní mal súd preukázané, že obžalovaný skutočne písal
listy, ktoré adresoval R. Ď., súdnemu exekútorovi, v ktorých od neho požadoval vrátenie peňažných

prostriedkov na účet obžalovaného a zároveň žiadal zrušenie blokácie svojho účtu. Pokiaľ by tak
poškodený dobrovoľne neučinil, obžalovaný vyjadril odhodlanie na jeho „zničení, likvidácii“. Písanie
uvedených listov obžalovaný nepoprel.
Prejednávanú vec je potrebné posúdiť v kontexte všetkých skutkových okolností, keď obžalovaný je
osobou vo veku 73 rokov ( v čase skutku dovŕšených 72 rokov) s nepriaznivým zdravotným stavom,
ktorej poškodený, v rámci výkonu funkcie súdneho exekútora, v prebiehajúcom exekučnom konaní

realizoval vymoženie pohľadávky oprávneného z účtu (obžalovaného). V rámci prejednávanej veci
súd nebude zaujímať stanoviská k zákonnosti spôsobu vedenia exekúcie a tomuto to ani neprináleží,
na uvedené okolnosti poukázal pre objasnenie pohnútky obžalovaného k prejednávanému konaniu,
ktorý sa uvedeným spôsobom snažil dosiahnuť zrušenie blokácie svojho účtu v peňažnom ústave.
Konanie obžalovaného smerom k poškodenému je zjavne neprimerané, spoločensky neakceptovateľné

a rozhodne nie je zákonným spôsobom obrany povinného v rámci prebiehajúcej exekúcie. Nie však
každá protispoločenská (spoločensky neakceptovateľná) činnosť je zároveň trestnou činnosťou a práve
v súdenej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalované konanie obžalovaného
nenapĺňa zákonné znaky (skutkovej podstaty) trestného činu.
Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,

ak tento zákon neustanovuje inak.
Pre naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve podmienky a to protiprávnosť, ako aj to,
že znaky trestného činu musia byť uvedené v Trestnom zákone. Protiprávnosť akéhokoľvek skutku je
potrebnéoprieťokonkrétneprávnenormy.Abyišlootrestnýčin,musíbyťjehoprotiprávnosťustanovená
znakmi uvedenými v Trestnom zákone, teda vyjadrenými právnymi normami tvoriacimi obsah Trestného

zákona, tak ako to vyžaduje § 8 Tr. zákona. Preto protiprávnosť trestného činu je nutné vždy vyvodzovať
iba z právnych noriem trestného práva tvoriacich súhrn znakov trestného činu ( v prípade prečinu i
materiálneho znaku závažnosti, pretože ak určitý skutok nespĺňa tento zákonný znak, nie je podľa
Trestného zákona trestným činom, resp. ak je závažnosť skutku nepatrná, nemôže ísť o prečin).
Protiprávnosť činu sa musí skúmať tak pri činoch vykazujúcich znaky prečinov, ako aj pri zločinoch.

Podľa § 10 ods. 1 Tr. zákona, prečin je
a) trestný čin spáchaný z nedbanlivosti alebo
b) úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou päť rokov.

Podľa odseku 2 nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za
ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Zákon tak v § 10 ods. 2 a § 95 ods. 2 ustanovuje výnimku, z formálneho chápania kategórie trestného
činu, keď v dvoch prípadoch ustanovuje, že pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu,
nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť

a) nepatrná
b) u mladistvých malá.

Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú
znaky prečinov, ktorý má napomôcť odlíšiť napríklad priestupky od prečinov.

Skutočnosť, že uvedené konanie obžalovaného je žalované (právne kvalifikované) ako zločin, pričom
pri zločinoch sa závažnosť (spoločenská nebezpečnosť, t.j. materiálny korektív) neskúma, neznamená,
že skutok žalovaný ako zločin musí byť nepochybne trestným činom. Súd v každom prípade skúma
( a musí skúmať), či skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu sa stal, či je trestným činom a či

tento spáchal obžalovaný. Súd sa tak musí jednoznačne vysporiadať s otázkou, či žalované konanie
má (napĺňa) všetky znaky trestného činu v zmysle § 8 Trestného a zákona až následne či je žalované
konanie prečinom alebo zločinom ( § 10 Trestného zákona).V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním
nenaplnil všetky zákonného znaky trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zákona. K uvedenému
záveru súd dospel po vyhodnotení všetkých okolností spáchania skutku a pomerov obžalovaného, keď

tento je osobou vyššieho veku so značnými zdravotnými ťažkosťami, samostatného pohybu schopný
len za pomoci zdravotných pomôcok (bariel). Obžalovaný pripustil, že listy adresované poškodenému
skutočne písal, písal ich v hneve nad konaním súdneho exekútora pri výkone funkcie. V uvedenej
písomnej komunikácii skutočne použil i výraz „zlikvidovať“. V rámci prípravného konania, tak ako aj
na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že týmto mal na mysli zabránenie ďalšiemu konaniu

súdneho exekútora v rozpore so zákonom a teda likvidáciu profesijnú. Obžalovaný bližšie popísal svoju
motiváciu tak, že bol odhodlaný písomne upozorňovať na konanie poškodeného na rôznych inštitúciách,
prostredníctvom médií a podobne a uviedol, že nemal na mysli likvidáciu fyzickú. Konanie poškodeného
v rámci výkonu funkcie súdneho exekútora a predovšetkým spôsob tohto konania obžalovaný pociťoval
ako krivdu a neprávosť voči svojej osobe a to isté „želal“ aj poškodenému. Obžalovaný však žiadne
aktívne konanie preukazujúce snahu spôsobiť ťažkú ujmu poškodenému nevyvinul, uvedené v

prejednávanej veci preukázané nebolo. Pre naplnenie objektívnej stránky trestného činu (zločinu)
vydierania nepostačuje všeobecná konštatácia o „likvidácii“ poškodeného. Táto v danom prípade
nebola takej intenzity aby vzhľadom na pomery obžalovaného objektívne vzbudila reálnu obavu z
násilia smerom k poškodenému alebo jemu blízkym osobám, resp. reálnu obavu zo spôsobenia inej
ťažkej ujmy. Súd nemal vykonaným dokazovaním preukázané, že by obžalovaný násilím, hrozbou

bezprostredného násilia alebo inej ťažkej ujmy poškodeného nútil aby niečo konal ( v danom prípade
poukázal obžalovanému exekvované peňažné prostriedky a ukončil blokáciu účtu obžalovaného). Súd
vykonaným dokazovaním nemal jednoznačne a nepochybne preukázané, že vyjadrenia obžalovaného
obsiahnuté v listovej komunikácii sú nepochybne vyhrážkou, hrozbou násilia alebo hrozbou inej
ťažkej ujmy, ktorú byl mal poškodenému aktívne spôsobiť obžalovaný alebo ním určená tretia osoba.

Zamýšľanú profesijnú likvidáciu zverejnením konania poškodeného ako súdneho exekútora, nemožno
mať za reálnu hrozbu násilím alebo spôsobením inej ťažkej ujmy, ako prostriedku na dosiahnutie cieľa
obžalovaného (teda zrušenie blokácie účtu a vrátenie zexekvovaných finančných prostriedkov), tak ako
to má na mysli ustanovenie § 189 Tr. zákona. Konanie obžalovaného nie je spoločensky akceptovateľné
a prekračuje medze spoločensky uznávaných noriem a takéto konanie by mohlo byť postihnuteľné

napríklad podľa Zákona o priestupkoch, ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d). Uvedené konanie však nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu (vydierania
podľa § 189 Tr. zákona, a to predovšetkým objektívnu stránku ako základný znak skutkovej podstaty,
nakoľko nemožno mať za to, že obžalovaný poškodeného skutočne nútil reálnou hrozbou násilia alebo
inou reálnou ťažkou ujmou, aby niečo konal. Vzhľadom však na právnu kvalifikáciu skutku ako zločinu

súd nepostupoval podľa ust. § 241 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku z dôvodov podľa § 214 ods. 1 Tr. poriadku,
ale vec prejednal a po dokazovaní vykonanom na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že skutok nie
je trestným činom a postupom podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Vzhľadom k tomu, že poškodený v rámci prípravného konania (do skončenia vyšetrovania v zmysle §

46 ods. 3 Tr. poriadku) a ani na hlavnom pojednávaní neuplatnil žiadny nárok na náhradu škody, nebolo
potrebné poškodeného odkázať na občianske súdne konania, t.j. nebolo potrebné o nároku na náhradu
škody rozhodnúť.

S poukazom na uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.