Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 25C/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114212066
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114212066.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 12.2.2015 samosudkyňou JUDr.Martou Melicherčíkovou v právnej veci

navrhovateľky: B. Z., D..X.X.XXXX, N. G., U. D. Č..X, zastúpená advokátkou JUDr.Katarínou
Habiňákovou, AK Štúrova 20, Košice proti odporcovi: H. Z., D..XX.X.XXXX, N. G., U. D. Č..X, prechodne
Boženy Nemcovej č.22, Košice v konaní o rozvod manželstva rozhodol

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky uzavreté s odporcom dňa XX.X.XXXX pred Obvodným národným
výborom Košice I, zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného výboru G. L., vo zväzku XX, F.
XXXX, D. Z. XX, A. A. Č. XXX r o z v á d z a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 12.5.2014 žiadala, aby súd rozviedol manželstvo, ktoré uzatvorila s

odporcom dňa XX.X.XXXX, pretože toto je vážne rozvrátené a dlhodobo neplní svoj účel. Súčasne
poukázala na dôvody nefungovania spolužitia.

Odporca s návrhom nesúhlasil, bol toho názoru, že manželstvo s navrhovateľkou riadne funguje napriek
tomu, že desať rokov v spoločnej domácnosti nežijú.

Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

Z predloženého sobášneho listu, vydaného Obvodným národným výborom G. L. súd zistil, že účastníci
uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Obvodného národného
výboru G. L., vo zväzku XX, F. XXXX, D. Z. XX, pod poradovým číslom XXX. U navrhovateľky ide o
manželstvo druhé, zo strany odporcu to bol prvý zväzok, v ktorom sa narodili dve deti, synovia H.,
D..XXXX, Z. A., D..XXXX, ktorí sú plnoletí a samostatní. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo

v G. D. U. D. Č..X.

Navrhovateľka pred súdom potvrdila, že manželstvo, ktoré uzatvorila s odporcom v roku XXXX bolo jej
druhým vzťahom, z prvého manželstva má syna O. a keďže má zdravotné problémy, ten je na invalidnom
dôchodku. S manželom sa poznali niekoľko rokov predtým ako sa vydala, po rozvode kontakty obnovili.
Bývanie mali zabezpečené v jej jednoizbovom byte na G. X.. S. G., ktorý neskôr, po narodení detí
vymenili za trojizbový na T..Z výpovede navrhovateľky je zrejmé, že manžel jej počas celého spolužitia o podstatných veciach
týkajúcich sa jeho osoby či práce alebo iných veciach nikdy nič nepovedal. Nepovažoval to za podstatné
a pokiaľ sa ho na to pýtala, boli z toho len hádky. Zlom v ich spolužití nastal začiatkom 90-tych rokov,

keď manžel odišiel za prácou do P.Š. a chodil na týždňovky. Ani vtedy nevedela čo robí, odchádzal na
celý týždeň a ani víkendy netrávili vždy spolu. Už vtedy mali telefonáty, volala akási pani, komunikovala
len s deťmi a pokiaľ s ňou chcela hovoriť sama, telefón zložila. Keď sa telefonáty opakovali niekoľkokrát,
dotyčná jej oznámila, že má s manželom dieťa. Mala všetky informácie o ich rodine, ako s manželom a
deťmi žijú. Keď sa na danú okolnosť manžela spýtala, ani toto jej nevysvetlil a neurobil tak do dnešného

dňa. Následne prichádzali listové zásielky od mnohých žien, z obsahu ktorých bolo zrejmé, že manžel
mal s nimi bližší kontakt. Keď jej manžel ani túto okolnosť nevysvetlil, prestala sa nimi zaoberať. Odvtedy,
a je to minimálne 15 rokov, ich manželstvo nefunguje. Manžel sa pred desiatimi rokmi odsťahoval do
jednoizbového bytu, kde býva doposiaľ. O manžela sa nestará, každý z nich žije svojím životom. Z
toho, čo v živote s ním prežila, mala vážne zdravotné problémy a bol to dôsledok života, ktorý viedli.
V súčasnosti má záujem dať veci do poriadku a keďže s manželom sa dohodnúť nedá, nemala inú

možnosť ako danú záležitosť riešiť cestou súdu. Spolužitie s ním obnoviť nechce a nemieni.

Odporca potvrdil skutočnosti uvádzané navrhovateľkou ohľadom predmanželskej známosti, uzavretia
manželstva i narodenia detí. Potvrdil aj to, že počas prác v N. nadviazal známosť s inou ženou, trvala
však krátky čas. Poprel však, aby z tohto vzťahu sa narodilo dieťa a aby bol jeho otcom. Telefonáty a listy,
ktoré manželka obdŕžala sú práve od tejto ženy a keďže mala možnosť zistiť všetky skutočnosti ohľadom

ich rodiny a detí, manžel bol náčelník ŠtB, túto možnosť aj využila. V roku 2004 zo spoločnej domácnosti
odišiel, aby sa postaral o svoju matku. Po jej smrti sa však k manželke a deťom nevrátil, odišiel bývať
do bytu na N. D. XX, ktorý mu daroval ujo. Odvtedy s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti, každý
z nich má svoj život, o manželku sa nestará a nezaujíma, všetky potreby si zabezpečuje sám. Napriek
tejto skutočnosti s rozvodom nesúhlasil, pretože manželku má rád a s deťmi má dobrý vzťah.

Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods.1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním

potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 19 ods.2 veta prvá Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia
spoločne.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne

na záujem maloletých detí.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre
rozvod manželstva a to, či manželstvo môže plniť svoj účel. Súd teda musí zistiť, či ďalšia existencia
manželstva má význam pre účastníkov a ich deti. Účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného
prostredia, v ktorom manželia žijú spolu vo vzájomnej zhodne, v citovom zblížení, poskytujúci si

vzájomne podporu a pomoc. Rozvod má byť len prostriedkom umožňujúcim skončenie manželstva,ak došlo k takému narušeniu vzťahov, že tento stav možno charakterizovať ako vážne rozvrátenie
manželských vzťahov. V takomto prípade manželstvo nemôže plniť účel, pre ktorý z hľadiska spoločnosti
bolo vytvorené a stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je

povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi ako
aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahu medzi nimi a rovnako prihliadať na odkázanosť jedného a
pomoc druhého manžela.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené
a trvalo rozvrátené, neplní svoj účel, t.j. manželstvo účastníkov nevytvára harmonické a trvalé

životné spoločenstvo a na základe zistených okolností od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Účastníci konania sa neriadia pravidlami ustanovenými v zákone o rodine a toto
ich správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobilo vážny rozvrat medzi nimi v manželstve,
ktorý je trvalý, bez možností obnovenia základných funkcií manželstva.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k jednoznačnému záveru o rozvrate vzťahov medzi manželmi,
ktorý stav možno považovať za trvalý a nemenný. Manželstvo účastníkov je poznačené dlhodobým

rozvratom zapríčineným spôsobom života, ktorý manželia celé roky viedli. Navrhovateľka od začiatku
zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a deti, odporca za prácou odchádzal mimo bydliska, nebol
ochotný manželke ozrejmiť podstatné okolnosti jeho života, či práce alebo mimomanželskej známosti,
ktorý spôsob života zákonite medzi manželmi musel spôsobiť vzájomné citové odcudzenie i stratu
dôvery. Navrhovateľka za žiadnych okolností nemieni spolužitie obnoviť, odporca žiadnu snahu na

udržaní tohto zväzku neprejavil. Manželia vyše desať rokov nežijú v spoločnej domácnosti, každý z nich
zabezpečuje svoje potreby a o druhého manžela neprejavuje záujem.

Podľa názoru súdu nikoho nemožno nútiť, aby zotrval vo zväzku a manželstve, ktoré ho nenapĺňa a
neuspokojuje, neplní žiadnu z funkcií zásad zákona o rodine. Odporca ozajstný záujem o obnovenie
manželského spolužitia za celé tie roky a ani doposiaľ neprejavil a teda jeho správanie nemožno vnímať

ako prejav lásky osoby, ktorá by s navrhovateľkou chcela zdieľať ďalší svoj život.

Na základe vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že všetky podmienky pre rozvod manželstva
sú splnené.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci v konaní o rozvod
manželstva nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.