Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. január 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 2T/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714010459
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Dzúriková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714010459.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa

16.01.2015 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného M. I., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 2,3 písm. c/ Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný M. I., nar. XX.XX.XXXX vo J., trvale bytom Z. P., Ž. Č..XXX, prechodne bytom K., A. Z.
Č..XX, F. E.,

je v i n n ý,

že
aj napriek tomu, že bol rozsudkom samosudkyne Okresného súdu Zvolen č.k. 5P 320/2010-140 zo
dňa 21.09.2011 právoplatným dňa 10.10.2011, vykonateľným dňa 16.10.2011, zaviazaný prispievať
zvýšeným výživným na mal. syna M. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX sumou 60,- € mesačne počnúc dňom
01.08.2010 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky dieťaťa M. Q., nar.XX.XX.XXXX, si túto svoju
zákonnú povinnosť v mieste svojho bydliska, vo J. A., okres J. a na iných miestach v období od mesiaca
október2013dosúčasnosti,riadneavčasneplnil,keďnavýživnézaplatillenvmesiacijanuár2014sumu

180,- €, pričom v tomto období nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani príspevky k dávke, nebol vedený v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale vykonával živnostenskú činnosť, čím mu voči oprávnenej M.
Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. A., E..Z. XXX/XX, vznikol na výživnom dlh do konca novembra
2014 vo výške 360,- € a
voči M. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. A., E..Z. XXX/XX za obdobie od decembra 2014
ku dňu hlavného pojednávania, t.j. dňa 16.01.2015 dlh na výživnom vo výške 120,- € a tak konal,
hoci bol rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen č.k. 3T 37/2013-101 zo dňa 28.06.2013
právoplatným a vykonateľným dňa 28.08.2013, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 2 Tr.zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin

odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Tr.zákona s použitím ust. § 36 písm. l/ Tr.zákona, § 37 písm. m/ Tr.zákona, § 38
ods. 2 Tr.zákona, § 49 ods. 2 Tr.zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19. 06. 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene na tunajší súd obžalobu na
obžalovaného M. I. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr.
zákona na tom skutkovom základe, že aj napriek tomu, že bol rozsudkom samosudkyne Okresného
súdu Zvolen č.k. 5P 320/2010-140 zo dňa 21.09.2011 právoplatným dňa 10.10.2011, vykonateľným dňa

16.10.2011, zaviazaný prispievať zvýšeným výživným na mal. syna M. Q., rod. I., nar. XX.XX.XXXX
sumou 60,- € mesačne počnúc dňom 01.08.2010 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky dieťaťa
M. Q., nar.XX.XX.XXXX, si túto svoju zákonnú povinnosť v mieste svojho bydliska, vo J. A., okres J. a na
iných miestach v období od mesiaca október 2013 do súčasnosti, riadne a včas neplnil, keď na výživné
zaplatil len v mesiaci január 2014 sumu 180,- €, pričom v tomto období nepoberal dávku v hmotnej núdzi

ani príspevky k dávke, nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale vykonával živnostenskú
činnosť, čím mu voči oprávnenej M. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. A., E..Z. XXX/XX, vznikol na
výživnom dlh vo výške 360,- € a tak konal,
hoci bol rozsudkom samosudcu Okresného súdu Zvolen č.k. 3T 37/2013-101 zo dňa 28.06.2013
právoplatným a vykonateľným dňa 28.08.2013, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 ods. 2 Tr.zákona.

V predmetnej trestnej veci súd hlavné pojednávanie niekoľkokrát odročil z dôvodu neprítomnosti
obžalovaného. Prítomnosť obžalovaného sa podarilo zabezpečiť až na základe príkazu na zatknutie
vydaného na obžalovaného dňa 14. 10. 2014. Na výsluchu pri realizácii príkazu na zatknutie obžalovaný

ku skutku uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti smerom k synovi M., ale na výživné mu
„nevychádzalo“, nakoľko je živnostníkom s nízkym, nepravidelným príjmom.

Dňa 18. 11. 2014 pred otvorením hlavného pojednávania, obžalovaný, ktorý bol prítomný, požiadal súd
o poskytnutie dodatočnej lehoty na zaplatenie výživného, nakoľko má sľúbené peniaze za odpracovanú

prácu. Poškodená s poskytnutím dodatočnej lehoty na zaplatenie výživného súhlasila s podmienkou,
že dlžné výživné bude zaplatené najneskôr do vianočných sviatkov 2014. Súd návrhu obžalovaného
vyhovel a tiež vzhľadom na výšku zameškaného výživného - 360,- eur, hlavné pojednávanie odročil na
dňa 16. 12. 2014 s tým, že obžalovaného poučil, že hlavné pojednávanie možno následne vykonať
i v jeho neprítomnosti.

Dňa 16. 12. 2014 sa obžalovaný na hlavné pojednávanie dostavil, avšak pred jeho otvorením uviedol, že
zameškané výživné v dodatočnej lehote neuhradil, nemal z čoho, nakoľko peniaze mu vyplatené neboli,
ale tieto má dostať do konca týždňa, v ktorom bolo hlavné pojednávanie vytýčené. Zákonná sudkyňa
po vyjadrení poškodenej a prokurátorky pojednávanie odročila o jeden mesiac, na dňa 16. 01. 2015, s

tým, že obžalovaného poučila, že hlavné pojednávanie možno následne vykonať i v jeho neprítomnosti.

Na hlavnom pojednávaní dňa 16. 01. 2015 obžalovaný prítomný nebol, svoju neprítomnosť ničím
neospravedlnil, preto zákonná sudkyňa uznesením rozhodla podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku, že hlavné
pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného.

Svedkyňa - poškodená M. Q., na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej bývalým druhom
je otcom dieťaťa - M. Q.. S týmto však obžalovaný nie je v žiadnom kontakte, neprispieva na jeho
výživu, nekupuje mu žiadne veci, žiadne darčeky. M. Q. je v súčasnosti študentom strednej školy, pričom
neprebýva na internáte, ale s poškodenou v spoločnej domácnosti. Výšku zameškaného výživného

poškodená ustálila na 480,- eur, pričom táto suma zahŕňa i nezaplatené výživné za mesiac január 2015.Poškodená pri ustálení sumy dlžného výživného prihliadla a potvrdili zaplatenie súm 180,- eur dňa 21.
01. 2014 a 300,- eur 27. 06. 2014.

Na hlavnom pojednávaní tak boli čítané a oboznamované listinné dôkazy: Rozsudok Okresného súdu
vo Zvolene sp. zn. 5P 320/2010 (čl. 27 - 28) zo dňa 21. 09. 2011, právoplatného 10. 10. 2011, ktorým M.
Q.Á. Q. M. I. uzavreli rodičovskú dohodu, podľa ktorej je otec dieťaťa, M. I. povinný prispievať zvýšením
výživným na mal. syna M. I., P.. Q., sumou 60,-eur mesačne počnúc dňom 01. 08. 2010, vždy do 15.
dňa v mesiaci. Nedoplatok na výživnom za obdobie august 2010 až september 2011 celkovej výške

626, 80 bolo otcovi dieťaťa povolené splácať v mesačných splátkach po 52, 23 eur. Uvedeným došlo k
zmene rozsudku OS Zvolen Nc 815/99 - 40 zo dňa 19. 04. 2000 v časti o výške výživného.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 11. 03. 2014 vyplýva, že k uvedenému dňu je M. Q. žiakom II. H
triedy Strednej odbornej školy hotelových služieb vo Zvolene.
Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený rodný list M. Q., z ktorého vyplynulo, že menovaný v čase

vykonania hlavného pojednávania mal dovŕšených 18 rokov veku.
Z poštového peňažného poukazuje na čl. 26 spisu je zrejmé, že dňa 21. 01. 2014 obžalovaný poslal M.
Q. sumu 180,- eur a dňa 27. 06. 2014 sumu 300,- eur (viď č.l. 95 spisu).

Zo správy mestskej polície Bytča, na čl. 78 spisu vyplýva, že obžalovaný nebol prejednávaný za

priestupok v zmysle Zákona o priestupkoch. Zo správy Mestskej časti Bratislava Ružinov vyplynulo, že
obžalovaný je prihlásený k prechodnému pobytu v mestskej časti Bratislava - Ružinov, pričom neevidujú
žiadne priestupky alebo podlžnosti voči Miestnemu úradu mestskej časti zo strany obžalovaného.

Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného vyplýva, že tento sa od roku 2010 doposiaľ

dopustil priestupkov celkom sedemkrát, všetko výlučne na úseku dopravy.

Zo správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislavy vyplýva, že obžalovaný v minulosti nepoberal
a v súčasnosti nepožiadal na tamojšom odbore sociálnych vecí a rodiny o dávku v hmotnej núdzi
a príspevky k dávke, nebolo za neho vyplácané náhradné výživné. Zo správy úradu práce, soc.

Vecí a rodiny Bratislava, odboru služieb zamestnanosti vyplýva, že obžalovaný t.j. nie je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie na pracovisku Bratislava I - III. Zo správy ÚPSVaR Žilina,
pracovisko Bytča vyplynulo, že obžalovaný v súčasnosti nie je vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie na ÚPSVaR Žilina. V minulosti bol vedený v evidencii naposledy do 20. 01. 2004. Nie je
a nikdy nebol v evidencii poberateľov dávky v hmotnej núdzi a príspevkov. Okresný úrad Bratislava,

odbor živnostenského podnikania predložil výpis zo živnostenského registra, v ktorom je obžalovaný
registrovaný pod obchodným menom M. I., s miestom podnikania Z. P., pričom živnostenský list mu bol
vydaný dňom 07. 11. 2005 a je doposiaľ aktívny.

Zo správy sociálnej poisťovne, z prehľadu zamestnávateľov obžalovaného vyplýva, že tento bol

evidovaný naposledy ako zamestnanec s pravidelným príjmom v období od 15. 12. 2010 do 15. 09. 2011.
Od 01. 07. 2006 je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba až do súčasnosti, pričom doposiaľ
nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti a neboli mu poskytované žiadne dávky nemocenského
poistenia. Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil ďalej s fotokópiami daňových priznaní obžalovaného
za roky 2013, 2012, 2011, pričom predmetom činnosti, ktorú obžalovaný vykonával boli stavebné práce,

pričom za rok 2013 mal obžalovaný príjem zo živnosti vo výške 16 251,- eur, výdavky 6 500,- eur a teda
základ dane vo výške 9 750,- eur. Samotná daň z príjmov bola vo výške 432, 84 eur.
Z výpovede obžalovaného z prípravného konania, zo dňa 30. 05. 2014 vyplynulo, že obžalovaný
si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, jeho konanie ho mrzí a v prípade, že bude mať dostatok
finančných prostriedkov dlh uhradí a bude riadne platiť bežné výživné.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplývajú štyri záznamy, prvé tri odsúdenia má však
obžalovaný zahladené a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol obžalovaný odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/37/2013 zo dňa 28. 06. 2013, právoplatného 28. 08.
2013, ktorým bol obžalovanému za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona

uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s určením skúšobnej doby v trvaní 16
mesiacov, t.j. do 28. 12. 2014.Na hlavnom pojednávaní konajúca sudkyňa oboznámila i so samotným rozsudkom Okresného súdu
Zvolen sp. Zn. 3T/37/2013 , zo dňa 28. 06. 2013, právoplatného 28. 08. 2013, ktorým bol obžalovanému
za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona uložený podmienečný trest odňatia

slobody v trvaní jedného roka s určením skúšobnej doby v trvaní 16 mesiacov, t.j. do 28. 12. 2014.
Obžalovanému bola uložená tiež povinnosť podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona zaplatiť počas
skúšobnej doby zameškané výživné 1 886, 80 podľa svojich možností a schopností.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z

nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba
plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na tri roky.

Podľa odseku 3 písm. c) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin
prepustený.

Neplnením vyživovacej povinnosť sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je
obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v
občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej
povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti

páchateľa, než občianskoprávny súd.

V prejednávanej veci, súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach,
v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou svedkyne
poškodenej mal preukázané, že obžalovaný sa dopustil uvedeného skutku a svojím konaním naplnil

všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1, ods.
3 Tr. zákona, keď obžalovaný takto konal (neplnil si vyživovaciu povinnosť ) v období od mesiaca
október 2013 až do súčasnosti (do dňa vyhlásenie rozhodnutia), teda bezprostredne potom, čo bol
za taký čin odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 3T/37/2013, právoplatného dňom 28.
08. 2013. Obžalovaný bol samostatne zárobkovou osobou, pričom predmetom činnosti bol výkon a

realizácia stavebných prác. Predovšetkým z daňového priznania obžalovaného za roku 2013 je zrejmé,
že obžalovaný príjem mal, nakoľko za rok 2013 mal obžalovaný príjem zo živnosti vo výške 16 251,-
eur, výdavky 6 500,- eur a teda základ dane vo výške 9 750,- eur. Samotná daň z príjmov bola vo výške
432, 84 eur. V podnikaní teda dosiahol kladný výsledok, zisk, z ktorého bola ustálená daňová povinnosť
vo výške 432, 84 eur.

Zvážiac uvedené skutočnosti súd uznal vinu obžalovaného v zmysle podanej obžaloby s úpravou
výšky zameškaného výživného ku dňu hlavného pojednávania. V rámci dokazovania vykonávaného na
hlavnom pojednávaní, mal súd preukázané, že syn obžalovaného M. Q. dosiahol 18. rok veku dňom
19. 11. 2014. Zároveň však tento je stále študentom strednej škody, pripravuje sa na zamestnanie,
povolanie , nie je schopný sám sa živiť a je tak výživou odkázaný na obžalovaného, ako aj na poškodenú,

teda na svojich rodičov. Vzhľadom však na nadobudnutie plnoletosti M. Q., súd vo výrokovej časti
rozsudku rozlíšil dlh na výživnom za obdobie, keď M. Q. ešte nebol plnoletý (do konca novembra 2014),
kedy výživné bolo splatné k rukám matky dieťaťa M. Q.. Dlh na výživnom za obdobie od konca októbra
2013 do konca novembra 2014 bol vo výške 360,- eur. Po nadobudnutí plnoletosti M. Q. je výživné
splatné k rukám menovaného, preto súd vyčíslil osobitne dlh na výživnom voči M. Q. od mesiaca,

keď dovŕšil 18 rokov (november 2014) do dňa vyhlásenia rozsudku a to výške 120,- eur. Vyživovacia
povinnosť obžalovaného trvala v nezmenenom rozsahu až do dňa vyhlásenia rozsudku vo výške 60,-
eur mesačne.

Rozsah vyživovacej povinnosti určil súd v súlade s rozsahom určeným rozsudkom v občianskoprávnom

konaní. Pokiaľ sa týka výšky zameškané výživného, súd prihliadol na výpoveď poškodenej, ktorá na
hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný jej v mesiaci január 2014 zaplatil titulom výživného sumu
180,- eur. Uvedená platba však už vyplývala zo spisu, bola zohľadnená už počas prípravného konania,
ako aj v podanej obžalobe. Ďalej súd prihliadol i na ďalšiu čiastkovú platbu zameškaného výživnéhovyplývajúcu zo spisu, ktorej prijatie potvrdila i poškodená a to vo výške 300,- dňa 27. 06. 2014. Súd tak i
vzhľadom na výpoveď poškodenej a ňou uvádzanú výšku dlhu na výživnom, ustálil výšku zameškaného
výživného ku dňu vyhlásenia rozsudku na sumu 360,- eur, k rukám poškodenej M. Q. a vo výške 120,-

k rukám poškodeného M. Q. odo dňa nadobudnutia plnoletosti do dňa vyhlásenia rozsudku. Vzhľadom
na dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní a dostatočne zistený skutkový stav, súd uznal
obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby.
Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku,

z možností nápravy, osobných pomerov obžalovaného a prihliadol aj na poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti.

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona možno za prečin zanedbania povinnej výživy ukladať trest odňatia slobody
v trvaní od jedného roka do piatich rokov.

Z výpovedí obžalovaného z prípravného konania, vyplýva, že obžalovaný si bol svojej vyživovacej
povinnosti smerom k svojmu synovi vedomý a rovnako si bol vedomý toho, že túto si neplní
riadne. Po opakovane odročovanom hlavnom pojednávaní sa obžalovaný, potom ako dostal možnosť
zameškané výživné v dodatočnej lehote zaplatiť, na hlavné pojednávanie ani nedostavil, hoci jeho
termín vzal na vedomie. Obžalovaný mal ku dňu hlavného pojednávania celkom štyri záznamy v registri

trestov, avšak prvé tri odsúdenia má obžalovaný zahladené a hľadí sa na neho, aby by odsúdený
nebol. Posledné odsúdenie obžalovaného je za prečin zanedbania povinnej výživy, na základe vyššie
uvedeného rozsudku Okresného súdu Zvolen 3T/37/2013, ktorého skúšobná doba podmienečného
odsúdenia plynula obžalovanému od 28. 08. 2013 do 28. 12. 2014. Obžalovaný tak počas skúšobnej
doby podmienečného odsúdenia sa dopúšťal druhovo totožnej trestnej činnosti, keď po nadobudnutí

právoplatnosti rozsudku, sa opätovne úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
svoje maloleté deti. Uvedené okolnosti viedli súd k záveru, že v predmetnej veci nemožno inak, ako
obžalovanému ukladať nepodmienečný trest.

Hoci sa obžalovaný na hlavné pojednávanie napokon nedostavil, i napriek tomu súd prihliadol na jeho

výpoveď učinenú ku skutku v rámci prípravného konania, kde sa ku skutku priznal a prejavil i ľútosť a
uvedené súd zohľadnil ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona. Na strane druhej
obžalovanému priťažovalo, že už v minulosti bol za trestný čin odsúdený, pričom súd prihliadol len na
jediné ( v odpise registra trestov značené ako štvrté v poradí) odsúdenie.

Pri existencii jednej priťažujúcej okolnosti ( § 37 písm. m) Tr. zákona) a jednej poľahčujúcej okolnosti,
nedošlo k úprave trestnej sadzby, a to ani na spodnej, ani na hornej hranici. Súd tak mohol ukladať
trest odňatia slobody vyplývajúci z osobitnej časti Trestného zákona, podľa § 207 ods. 3, , jeden rok
až päť rokov. Vzhľadom k tomu, že súd mal ustálené, že trest je v danom prípade potrebné ukladať ako
nepodmienečný, nakoľko obžalovaný bol v čase páchania skutku v skúšobnej dobe predchádzajúceho

podmienečného odsúdenia, ( s poukazom na ust. § 49 ods. 2 Tr. zákona), považoval trest vo výmere
12 mesiacov, teda na samej spodnej hranici trestnej sadzby, za dostatočný.

Z odpisu z registra trestov, oboznámeného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že obžalovaný v
predchádzajúcich desiatich rokoch nebol v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Z uvedeného dôvodu

súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd v predmetnej veci uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia
slobody, tomuto neuložil povinnosť zaplatiť zameškané výživné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V

prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to

v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.