Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ivan Pavlovič

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/114/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010250
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3512010250.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Pavloviča a

prísediacich D. K. Z. R. I., v trestnej veci obžalovaných 1) N. Š., T.. XX.XX.XXXX D. I., U. H. H. C. H.,
S. W. Č.. XXX/XX, t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon
väzby, Mierové nám. č. 1, Ilava, 2) W. U., T.. XX.XX.XXXX D. Ú. T. B., Č. M., U. H. H. C. H., O.. S.. N.
Č.. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na
výkon väzby, Mierové nám. č. 1, Ilava, trestne stíhaných pre pokračovací prečin porušovania domovej
slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase
spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") k § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom

krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Novom
Meste nad Váhom dňa 10. septembra 2014 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1) N. Š. Z. K. Á. U., T.. XX.XX.XXXX D. I., U. H. H.
C. H., S. W. XXX/XX, rozvedený,
nezamestnaný, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody a Ústav na výkon väzby, Mierové nám. č.

1, priečinok 41, 01917 Ilava,

2) W. U. B. M. Á. Y., T.. XX.XX.XXXX D. Ú. T. B., Č.
M., U. H. H. C. H., O..
S.. N. Č.. XXX/XX, nezamestnaný, slobodný,
t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a
Ústav na výkon väzby, Mierové nám. č. 1,
priečinok 41, 01917 Ilava,

sa pri nezmenenom výroku o vine vysloveného Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.
k. 1T/114/2012 - 319 zo dňa 28.08.2012, právoplatný vo výroku o vine a náhrade škody dňa 28.08.2012,
v spojení s Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 1Nt/24/2013 - 45 zo dňa 17.04.2014,
právoplatný dňa 05.05.2014, ktorým bola povolená obnova konania u obžalovaného W. U. a zrušený
výrok o súhrnnom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku svoj základ a v spojení s Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 1Nt/17/2013 - 54

zo dňa 17.04.2014, právoplatný dňa 18.06.2014, ktorým bola povolená obnova konania u obžalovaného
N.T. Š. a zrušený výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku svoj základ, zo spáchania v bode 1. a 2. pokračovacieho prečinu porušovania domovej
slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu
s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, a v bode 3. a 4. pokračovacieho
zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona k §

139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,na skutkovom základe, že
1. W. U., N. Š. Z. I. S. po predchádzajúcej vzájomnej dohode, za účelom odcudzenia hotovosti a
hodnotných vecí dňa 02.05.2012 v čase o 12.30 hod. na ulici N.. I.. R. D. H. C. H. neoprávnene vnikli

do rodinného domu č. XX/XX tak, že po tom, čo I. S. ostal dávať pozor pred domom, aby tak zabránil ich
vyrušeniu, N. Š. podišiel k doske pod bránou domu, vybral z nej kľúč, ktorý tam bol odložený a odomkol
s ním bránu, následne s W. U. vošiel na dvor domu, kde otvoril neuzamknuté dvere do domu a spolu s
W. U. vstúpili do interiéru domu, kde prehľadali obývačku a kuchyňu, kde nič nenašli, pričom dom museli
následne po 5 minútach opustiť, pretože boli vyrušení príchodom jeho vlastníka, poškodeného N. U.,

T.. XX.XX.XXXX, U. H. N.. I.. R. XX/XX, H. C. H.,

2. W. U., N. Š. po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 02.05.2012 v čase o 21.30 hod. vošli do
pivničných priestorov bytového domu na ulici R. M. XXX/X, H. C. H., s úmyslom odcudzenia marihuany z
pivnice, následne W. U. uvoľnil latku pod zámkom dverí pivnice patriacej k bytu č. XX, následne sa W. U.
a N. Š. zapreli do drevených dverí pivnice, ktoré tlakom vylomili, čím spustili signalizačné zariadenie, v

dôsledku čoho pivničné priestory bytového domu rýchlo opustili, čím poškodenej D. R., T.. XX.XX.XXXX,
U. H. R. M. XXX/X, H. C. H., spôsobili poškodením drevených dverí a zámku zn. Q. škodu vo výške
100,-Eur,

3. N. Š. a W. U. dňa 02.05.2012 v čase o cca 22.00 hod. na sídlisku S. N., pred vchodom bytového

domu č. XXX/X D. H. C. H., po vzájomnej dohode spoločne fyzicky napadli a okradli poškodeného I. R.,
T.. XX.XX.XXXX D. U., U. H. H. C. H., R. M. XXX/X, tak, že N. Š. využijúc jeho opitosť, poškodeného
vylákali z reštaurácie O. G. M. D. H. C. H., sídlisko S. N. XXX/XX, potom ho počkali ukrytí za kríkom pred
vchodom bytového domu č. XXX/X, následne keď poškodený prichádzal ku vchodovým dverám,
ktoré chcel odomknúť, tak N. Š. vybehol spoza kríka a poškodeného chytil za krk, začal ho biť a zhodil

ho na zem, kde ho spolu s W. U. kopali do hlavy a do hrudníka, potom W. U. prezrel poškodenému
vrecká nohavíc, v ktorých našiel obal s dokladmi a peňaženku, ktoré vytiahol a z peňaženky odcudzil
finančnú hotovosť vo výške 15 €, čím poškodenému spôsobili ľahké zranenie a škodu vo výške 15 €,

4. N. Š. a W. U. dňa 05.05.2012 v čase o 09,20 hod. v T. I. T. D. T. O. U. vo vzdialenosti 30 m B.

G. R., v smere od ulice G., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, na základe podnetu W. U., ktorý
navrhol poškodenú B. H., T.. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/X, T. I. T. D., okradnúť, za použitia
násilia odcudzili poškodenej bielu igelitovú tašku, v ktorej mala uloženú peňaženku s hotovosťou 30 Eur
tak, že v čase, keď W. U. pozoroval okolie, aby neboli vyrušení, N.T. Š. pristúpil k poškodenej zozadu
a do ruky uchopil jej priehľadnú bielu igelitovú tašku, ktorú niesla v pravej ruke, v ktorej mala uloženú

peňaženku, tašku sa jej snažil z ruky vytrhnúť, načo poškodená zovrela tašku silnejšie v ruke a pritiahla
si ju k sebe, aby sa mu tašku nepodarilo vytrhnúť, načo N. Š. tašku chytil pevnejšie a opakovane silne
pritiahol k sebe, čím sa mu podarilo tašku poškodenej z ruky vytrhnúť a následne obaja z miesta činu
utiekli, čím svojím konaním poškodenej B. H. spôsobili odcudzením vecí škodu vo výške 45,- €,

o d s u d z u j ú:

Obžalovaný N. Š.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona,

§ 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení nálezu Ústavného súd
Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný W. U.

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného

zákona, § 38 ods. 2, ods. 5, ods. 8 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení
nálezu Ústavného súd Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, § 42 ods. 1 Trestného
zákona a použitím § 405 písm. b) Trestného poriadku, na súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 7 (sedem) rokov a 8 (osem) mesiacov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zrušuje výrok o treste uloženom obžalovanému W. U. Trestným
rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 2T/76/2012-34 zo dňa 09.05.2012, doručený
obžalovanému dňa 15.05.2012, právoplatný dňa 28.06.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.07.2012 podala Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom obžalobu na Okresný súd Nové
Mesto nad Váhom na vyššie uvedených troch obžalovaných N. Š., W. U.Y. Z. I. S. pre pokračovací
prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 194 ods. 1
Trestného zákona v súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého

sa mali dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe pod bodom 1 a 2 a na obžalovaných N.
Š. Z. W. U.Y. pre pokračovací zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
d) Trestného zákona k § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom
základe uvedenom pod bodom 3 a 4 obžaloby.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/114/2012 - 319 zo dňa 28.08.2012,
právoplatný dňa 28.08.2012, súd schválil a potvrdil dohodu o vine a treste uzatvorenú na hlavnom
pojednávaní medzi obžalovanými N. Š., W. U.Y. Z. I. S. a prokurátorom, ktorým boli uznaní vinnými
v zmysle obžaloby a boli im uložené tresty. Obžalovanému N. Š. nepodmienečný úhrnný trest odňatia
slobodyvovýmere7rokova8mesiacovsozaradenímprevýkontrestudoústavusminimálnymstupňom

stráženia. Obžalovanému W. U. bol uložený nepodmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
7 rokov a 8 mesiacov so zaradením pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovanému
I. S. podmienečný trest odňatia slobody 6 mesiacov s odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 12
mesiacov.

U obžalovaného W. U. bola Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 1Nt/24/2013 - 45 zo
dňa 17.04.2014, právoplatný dňa 05.05.2014, povolená v jeho prospech obnova konania a zrušený
výrok o súhrnnom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu uložený mu Rozsudkom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/114/2012 - 319 zo dňa 28.08.2012, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku svoj základ.

U obžalovaného N. Š. bola Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom 1Nt/17/2013 - 54
zo dňa 17.04.2014, právoplatný dňa 18.06.2014, povolená v jeho prospech obnova konania a zrušený
výrok o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu uložený mu Rozsudkom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom č. k. 1T/114/2012 - 319 zo dňa 28.08.2012, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku

svoj základ.

Citovanými uzneseniami nebol výrok o vine a náhrade škody vyslovený Rozsudkom Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/114/2012 - 319 zo dňa 28.08.2012, dotknutý a v tejto časti je právoplatný
dňom 28.08.2012.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dôkazy
súvisiace s výrokom o treste. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.09.2014 nedošlo medzi
prokurátorom a obžalovanými k dohode o treste, preto sú vykonal hlavné pojednávanie a oboznámil
listinné dôkazy najmä registre trestov oboch obžalovaných, registre priestupkov oboch obžalovaných a

pripojené spisy tunajšieho súdu 2T/76/2012 a 2T/64/2012.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného N. Š. vyplynulo, že po vyhlásení Rozsudku Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/114/2012 - 319 zo dňa 28.08.2012, nebol odsúdený za ďalší trestný čin.
Pred vyhlásením citovaného rozsudku bol 3 krát súdne trestaný. V roku 2004 Okresným súdom Trenčín

v konaní NM 12T/242/2002 trestným rozkazom zo dňa 22.10.2004 pre majetkovú trestnú činnosť napodmienečnýtrestodňatiaslobody,ktorýmávšakosvedčenýahľadísananeho,akobynebolodsúdený.
V roku 2010 bol odsúdený Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom v konaní 1T/174/2010 trestným
rozkazom zo dňa 10.12.2010 pre majetkovú trestnú činnosť na podmienečný trest odňatia slobody, ktorý

má však osvedčený a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. V roku 2011 bol odsúdený Okresným
súdom Nové Mesto nad Váhom v konaní 2T/31/2011 trestným rozkazom zo dňa 14.03.2011 pre násilnú
trestnú činnosť na podmienečný trest odňatia slobody, ktorý má však odpustený amnestiou a hľadí sa
na neho, akoby nebol odsúdený.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného W. U. vyplynulo, že po vyhlásení Rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 1T/114/2012 - 319 zo dňa 28.08.2012, nebol odsúdený za ďalší
trestný čin. Pred vyhlásením citovaného rozsudku bol 3 krát súdne trestaný. V roku 2009 Okresným
súdom Nové Mesto nad Váhom v konaní 2T/64/2009 rozsudkom zo dňa 14.08.2009 pre zločin lúpeže
podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody 20 mesiacov, ktorý mu
bol premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol nariadený dňa 29.01.2013. V

roku 2011 bol odsúdený Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom v konaní 2T/114/2011 rozsudkom
zo dňa 19.10.2011 pre majetkovú trestnú činnosť na nepodmienečný trest odňatia slobody 1 mesiac
so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý má vykonaný. V roku
2012 bol odsúdený Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom v konaní 2T/76/2012 trestným rozkazom
zo dňa 09.05.2012 pre majetkovú trestnú činnosť na nepodmienečný trest odňatia slobody 2 mesiace

so zaradením pre výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý má vykonaný.

Obžalovaní N. Š. Z. W. U. nemajú záznamy v evidencii priestupkov.

Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol u oboch obžalovaných najmä na spôsob spáchania činu

a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného N. Š.Z. existenciu jednej poľahčujúcej
okolnosti a to priznanie ku skutku podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na strane priťažujúcich

okolností súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to spáchanie viac trestných činov podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona sú obžalovanému
nepriznal, nakoľko predchádzajúce odsúdenia má osvedčené, resp. odpustené amnestiou, a hľadí
sa na neho, akoby nebol odsúdený. Keďže v registri priestupkov obžalovaný nemá žiadny záznam
a predchádzajúce odsúdenia má osvedčené s právnou fikciou neodsúdenia, mala by obžalovanému

pribudnúť druhá poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že pred spáchaním skutkov
viedol riadny život. Uvedenú poľahčujúcu okolnosť súd nepriznal, nakoľko obžalovaný spôsobom svojho
života nenapĺňa uvedenú poľahčujúcu okolnosť, keďže z predchádzajúcich odsúdení možno vyvodiť,
že osoba obžalovaného má sklony k páchaniu trestnej činnosti. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností je preto vyrovnaný. U obžalovaného vzhľadom na viacčinný súbeh trestných činov spáchaných

samostatnými skutkami, z ktorých jeden je zločin, prichádza do úvahy uloženie asperovaného trestu
odňatia slobody podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, avšak v znení nálezu Ústavného súd
Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorý vyslovil protiústavnosť slov v texte za
bodkočiarkou v § 41 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov „súd
uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“. Súd ukladal

obžalovanému podľa § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení citovaného nálezu úhrnný trest
odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, teda zákonného ustanovenia za trestný čin
najprísnejšie trestný vo výmere 7 rokov, teda o 8 mesiacov menej ako bol pôvodne uložený trest.
Trest je uložený na dolnej hranici trestnej sadzby ustanovenej v § 188 ods. 2 Trestného zákona (7
rokov až 12 rokov). Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd vzal do úvahy, že obžalovaný spáchal

trestné činy, za ktoré bol právoplatne uznaný za vinného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia,
čiže predchádzajúce odsúdenia neviedli k jeho náprave a naplneniu účelu inštitútu podmienečného
odsúdenia a k jeho osvedčeniu došlo len v dôsledku amnestie prezidenta SR a nie jeho vlastného,
aktívneho, vôľového správania, smerujúceho k náprave. Ďalej vzal súd do úvahy pri určení druhu a
výmery trestu početnosť skutkov ako trestných činov, keďže trest súd ukladá za dva skutky tvoriace

pokračovací prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k §
194ods.1Trestnéhozákonavsúbehusprečinomkrádežepodľa§212ods.2písm.a)Trestnéhozákona
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
a za dva skutky tvoriace pokračovací zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2písm. d) Trestného zákona k § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Forma spáchania týchto trestných
činov spolupáchateľstvom, ktorá vyžaduje spoločný úmysel zahrňujúci spoločné konania a sledovanie
spoločného cieľa, zvyšuje závažnosť konania oboch obžalovaných, keďže im umožňuje efektívnejšie

páchať trestnú činnosť. V neposlednom rade je potrebné dôrazne uviesť, že dva čiastkové útoky lúpeže
spáchal obžalovaný N. Š.U. Z. W. U. v rozpätí 3 dní a to v prvom prípade na podnapitej osobe a v
druhom prípade na takmer osemdesiatročnej žene, ktorá je vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav
nepochybne v zjavnej fyzickej nevýhode a v podstate bezbranná pred fyzickým útokom dvoch mladých
zdravých a fyzicky nepochybne výrazne zdatnejších mužov. Všetky tieto skutočnosti vedú súd k záveru,

že nie je daný žiadny priestor pre aplikovanie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa §
39 Trestného zákona. Nakoľko nebol obžalovaný N. Š. v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd zaradil obžalovaného
pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného W. U. existenciu jednej poľahčujúcej

okolností a to priznanie ku skutku podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na strane priťažujúcich
okolností boli zistené dve priťažujúce okolnosti. Prvá, spáchanie viac trestných činov podľa § 37 písm.
h) Trestného zákona, a druhá podľa § 37 písm. m) Trestného zákona - prechádzajúce odsúdenia.
Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a to vedenie riadneho života
pred spáchaním trestných činov, nie je možné obžalovanému priznať, nakoľko podľa registra trestov

bol doposiaľ dva krát súdne trestaný a predchádzajúce odsúdenia nemá ani osvedčené ani zahladené.
Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie obžalovaného Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom
2T/76/2012 a dátum skutkov, za ktoré je právoplatne odsúdený, prichádzalo u obžalovaného do
úvahy uloženie súhrnného trestu odňatia slobody, keďže obžalovaný spáchal tieto skutky skôr ako bol
doručený trestný rozkaz 2T/76/2012 (dňa 15.05.2012) za iný jeho trestný čin. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti, prevažujú priťažujúce okolnosti nad poľahčujúcimi. Pri ukladaní trestu súd zistil, že v
prípade obžalovaného W. U. ide o spáchanie už druhého zločinu dokonanej lúpeže. Za prvú bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 14.08.2012, sp. zn. 2T/64/2009.
U obžalovaného vzhľadom na viacčinný súbeh trestných činov spáchaných samostatnými skutkami, z
ktorých jeden je zločin, prichádza do úvahy uloženie asperovaného trestu odňatia slobody podľa § 41

ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, avšak v znení nálezu Ústavného súd Slovenskej republiky PL. ÚS
106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorý vyslovil protiústavnosť slov v texte za bodkočiarkou v § 41 ods. 2
Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov „súd uloží páchateľovi trest nad jednu
polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“. Pri prevahe priťažujúcich okolností sa upravuje
obžalovanému dolná hranicu trestu odňatia slobody smerom hore o jednu tretinu podľa § 38 ods. 2,

ods. 5, ods. 8 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný spáchal opätovne zločin a prichádzal by mu do
úvahy súhrnný trest odňatia slobody na dolnej zvýšenej hranici vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov za
všetku zbiehajúcu sa trestnú činnosť. Keďže obnova konania bola povolená v prospech obžalovaného
W. U., uplatňuje sa v jeho prípade obmedzujúce ustanovenie § 405 písm. b) Trestného poriadku, ktoré
neumožňuje obžalovanému uložiť prísnejší trest ako bol trest pôvodný. Súd ukladal obžalovanému

súhrnný trest odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona v znení citovaného nálezu, podľa ustanovenia za trestný čin najprísnejšie trestný a s
použitím § 405 písm. b) Trestného zákona. Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov a 8 mesiacov, teda v pôvodnej výške. Pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému
W. U. vzal súd do úvahy, že obžalovaný W. U. spáchal žalované trestné činy, za ktoré bol právoplatne

uznaný za vinného, asi s dvoj až trojtýždňovým odstupom po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody. Predchádzajúce podmienečné a nepodmienečné odsúdenia neviedli k jeho náprave, nepoučil
sa a opätovne sa dopustil trestnej činnosti a to závažnejšieho charakteru. Vzal do úvahy, že obžalovaný
spáchal opätovne zločin lúpeže, čím sa zvyšuje závažnosť a nebezpečnosť jeho správania a konania pre
spoločnosť. Súd ďalej vzal do úvahy pri určení druhu a výmery trestu početnosť skutkov ako trestných

činov, keďže trest súd ukladá za dva skutky tvoriace pokračovací prečin porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvompodľa§20 Trestnéhozákonak§194ods.1Trestnéhozákonavsúbehusprečinom
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a za dva skutky tvoriace pokračovací zločin
lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona k §

139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona. Forma spáchania týchto trestných činov spolupáchateľstvom,
ktorá vyžaduje spoločný úmysel zahrňujúci spoločné konania a sledovanie spoločného cieľa, zvyšuje
závažnosť konania oboch obžalovaných, keďže im umožňuje efektívnejšie páchať trestnú činnosť. V
neposlednom rade je potrebné dôrazne uviesť, že dva čiastkové útoky lúpeže spáchal obžalovaný N.Š. a W. U. v rozpätí 3 dní a to v prvom prípade na podnapitej osobe a v druhom prípade na takmer
osemdesiatročnej žene, ktorá je vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav nepochybne v zjavnej fyzickej
nevýhode a v podstate bezbranná pred fyzickým útokom dvoch mladých zdravých a fyzicky nepochybne

výrazne zdatnejších mužov. Všetky tieto skutočnosti vedú súd k záveru, že nie je daný žiadny priestor pre
aplikovanie mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody podľa § 39 Trestného zákona. Nakoľko bol
obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaného skutku vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin, súd zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd je presvedčený, že uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody v prípade obžalovaných N. Š.
Z. W. U. sú trestami primeranými a dôvodnými s prihliadnutím na ich doterajší život, trestnú minulosť
a prostredie, v ktorom žijú a na okolnosti prípadu. Uložené tresty čo do druhu trestu a ich výmery
zodpovedajú zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona a nasl., ktorých
účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok

na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je
súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie oboch páchateľov
spoločnosťou.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.