Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2Ps/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312205431
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6312205431.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci spôsobilosti na právne úkony

neb. P. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom B. XXX, pozbaveného spôsobilosti na
právne úkony, o návrhu navrhovateľky V. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom B., Q. XXX, právne zastúpenej
Mgr. Robertom Antalom, advokátom so sídlom AK Banská Bystrica, Ul. Kláry Jarunkovej 2, za účasti
F. F., nar. X.XX.XXXX, bytom X., H. XXX/XX, T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom X., A. XXX/XXX, a L. O.,
nar. XX.X.XXXX, bytom B. B. - Q., F. XXXX/XX, všetky právne zastúpené JUDr. Máriou Stahovcovou,
advokátkou so sídlom AK Brezno, ČSA 18, na zrušenie rozsudku Okresného súdu Brezno č.k.
8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.4.2007, ktorým bol neb. P. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX pozbavený

spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/1/2007 zo dňa 24.4.2007, ktorým bol Ján Švantner, nar.
27.4.1923 pozbavený spôsobilosti na právne úkony sa z r u š u j e.

II. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 21.6.2012 sa navrhovateľka domáhala, aby súd v zmysle § 190
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O.s.p.") zrušil rozsudok Okresného súdu Brezno č.k.
8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.4.2007, ktorým bol jej otec neb. P. V., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX

pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Navrhovateľka mala za to, že sa jedná o vecne nesprávne
rozhodnutie súdu, pretože v čase jeho rozhodovania tu neboli podmienky na pozbavenie jej otca na
spôsobilosti na právne úkony. Uvedené tvrdenie odôvodnila tým, že otec žil s ňou v jednej domácnosti,
opatrovala ho viac ako 13 rokov, a teda vie ako komunikoval, ako sa správal, a ako vnímal svoje okolie
a dianie v ňom. Za celých 13 rokov nemala dôvod na otcove pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Jej otec bol síce značne postihnutý cievnymi mozgovými príhodami, pokiaľ išlo o jeho sluch a reč, avšak
mentálne bol stále v poriadku. Navrhovateľka si neuvedomovala závažnosť následkov rozhodnutia o

pozbavení jej otca spôsobilosti na právne úkony, skôr vychádzala z toho, že sa o otca stará, on bol
pohybovo obmedzený, všetko zariaďovala ona a jej ustanovenie súdom za otcovho opatrovníka vnímala
tak, že sa prakticky do budúcna nič nemení. Poukázala na to, že rozhodnutie súdu vychádza v tomto
prípade len z lekárskych správ a zo znaleckého posudku, pričom tento bol vypracovaný na základe
vyšetrenia jej otca znalkyňou, ktoré ako sama znalkyňa uviedla, trvalo dve hodiny. Navrhovateľka však
pri tom vyšetrení osobne bola a boli tam aj ďalší svedkovia a spoločne tvrdia, že vyšetrenie netrvalo
viac ako 10-15 minút, počas ktorých sa znalkyňa rozprávala na 90% s navrhovateľkou, lebo jej otec

bol nedoslýchavý a zle artikuloval. Uviedla, že súd sa uspokojil s posudkom znalkyne bez toho, aby
videl jej otca, aby ho vypočul, aby sám zistil, či je tento človek zorientovaný, či chápe súvislosti, a
či môže rozhodovať o sebe a o nakladaní so svojím majetkom. Súdu vytkla, že nikoho, okrem nej
a znalkyne, k veci nevypočul, mohol pritom požiadať o vyjadrenie starostu Bacúcha, susedov, ktorýs jej otcom prichádzali do kontaktu, hrávali s ním karty a sledovali televízne správy. K znaleckému
posudku zároveň uviedla že tento nebol dostatočne jasný a nijak nevysvetlil akou duševnou poruchou
jej otec trpel, dostatočne neanalyzoval stupeň jeho nespôsobilosti. V návrhu sa odvolávala na slovenskú

a českú judikatúru, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. K návrhu boli okrem iných listín
pripojené čestné vyhlásenia osôb poznajúcich pozbaveného a "Stanovisko k psychickému stavu pána P.
V. a znaleckému posudku MUDr. Martinove" zo dňa 25.4.2012, ktoré bolo vypracované MUDr. Tiborom
Miklóšom, psychiatrom.

Okresný súd Brezno v priebehu konania svojim uznesením č.k. 2Ps/2/2012-208 zo dňa 20.5.2014
pribral do konania aj ďalšie tri dcéry nebohého P. V. a to F. F., rod. V., T. Q., rod. V. a L. O., rod
V. s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa názoru súdu majú právny záujem na výsledku konania.
Uvedené účastníčky konania prostredníctvom právnej zástupkyne žiadali návrh zamietnuť z dôvodu
nedostatku aktívnej legitimácie, nakoľko účastníkom konania podľa § 186 - 191 O.s.p. je vždy ten, o koho
spôsobilostinaprávneúkonysúdrozhoduje.Podľavyjadrenéhonázorujerozhodujúcouskutočnosťoutá

skutočnosť, aby tomu, komu predošlé rozhodnutie odňalo alebo obmedzilo spôsobilosť na právne úkony
tak, aby takémuto účastníkovi bola prinavrátená spôsobilosť na právne úkony, alebo aby spôsobilosť
na právne úkony takejto osoby bola len obmedzená. Znaleckým dokazovaním nebolo preukázané,
že predošlý rozsudok bol vydaný v rozpore s objektívne existujúcim skutkovým stavom a právnym
stavom. Ustanovený znalec fyzickú osobu nevidel, nevypočuj ju, nekomunikoval s ňou a ani výsluchom

takejto osoby, už 7 rokov mŕtvej, súd nemôže zisťovať skutkový stav veci. P. V.r je pritom skoro 7 rokov
mŕtvy; ako nežijúci nie je nositeľom práv a povinností, nie je účastníkom konania. Zrušenie rozsudku o
jeho pozbavení spôsobilosti nemá na mŕtvu osobu žiaden význam. Navrhovateľka v konaní si takýmto
návrhom nemôže konvalidovať neúspechy v sporových konaniach, ktoré boli vedené pre neplatnosť
právneho úkonu, a ktoré sú právoplatne skončené.

Súdvovecisamejvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkov,nariadilznaleckédokazovanie,vyslúchol
ustanovených znalcov, oboznámil listiny obsiahnuté v súdnom spise a oboznámil spisy tunajšieho súdu
8Ps/1/2007 a 6C/248/2006, a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní zdôraznil, že navrhovateľka považuje rozsudok, ktorým
súd pozbavil spôsobilosti na právne úkony jej otca P. V., za nesprávny, nakoľko súd rozhodol bez
relevantných dôkazov, bez vykonania náležitého dokazovania, len na základe znaleckého posudku,
ktorý nedostával dostatočné odpovede na otázku p. V.. Má zato, že v danom prípade je dôvod pre
zrušenie pôvodného rozhodnutia (o pozbavení spôsobilosti na právne úkony), nakoľko súd rozhodol

bez toho, aby posudzovaného predvolal alebo vypočul, hoci aj v jeho domácom prostredí. Poukázal
na priebeh konania o spôsobilosti na právne úkony, zdôraznil, že súd nariadil znalecké dokazovanie v
deň, kedy ex offo začal konanie. Vyjadril pochybnosti o záveroch znaleckého posudku vypracovaného
znalkyňouvkonaníoposúdeniespôsobilostinaprávneúkony.Poukázalnajudikatúrusúdov(Ústavného
súdu SR, medzinárodného súdu pre ľudské práva), podľa ktorej súdy konajú nesprávne, keď rozhodujú

o spôsobilosti na právne úkony len na základe znaleckého posudku, a konajú tiež nesprávne, pokiaľ
nariaďujú znalecké dokazovanie bez toho, aby vykonali pred ním iné dôkazy. Zdôraznil, že návrh na
zrušenie rozsudku nie je založený na tom, aby navrhovateľka preukázala, že p. V. bol absolútne zdravý,
ale na tom, že súd rozhodol o pozbavení spôsobilosti na právne úkony bez toho, aby mal relevantné
dôkazy, aby bolo vykonané dostatočné dokazovanie a primerané znalecké dokazovanie. Zdôraznil, že

napozbaveniespôsobilostinaprávneúkonynebol(vykonaný)žiadnydôkazokremznaleckéhoposudku,
dokazovanie v konaní 8Ps/1/2007 považuje za nedostatočné, a nebola vyslúchnutá osoba, o ktorej
spôsobilosti sa malo konať.

V priebehu konania a v nadväznosti na vyjadrenie právnej zástupkyne pribratých účastníčok konania

právny zástupca uviedol, že má zato, že si nemyslí, že zákon časovo obmedzuje takýto návrh (návrh
na zrušenie rozsudku), a že otázka, či pozbavená osoba žije alebo nežije, je pre rozhodnutie akokoľvek
relevantná. Zarelevantnépovažuje,čibolialebonebolipodmienkyprevydanierozhodnutiaopozbavení
spôsobilosti na právne úkony. Má zato, že navrhovateľka je aktívne legitimovaná na podania návrhu. Vo
vzťahu k znaleckému dokazovaniu uviedol, že nepovažuje za rozhodujúce, či znalec videl alebo nevidel

P. Švantnera. X. jeho názoru zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že v čase rozhodovania absolútne
neboli splnené podmienky pre také rozhodnutie, aby súd pozbavil P. V. spôsobilosti.Navrhovateľka, Viera Nemčoková na pojednávaní uviedla, že nebol spôsob pre pozbavenie jej otca
spôsobilosti na právne úkony, bol vitálny, sčítaný, mal veľa energie, o všetkom vedel, sledoval televíziu
a čítal dennú tlač. Doktorka ho vypočúvala 10 minút, pričom uviedla, že v žiadnom prípade ho

nepozbavíspôsobilosti,pričomjejotecodpovedalnadveotázky.Keďodchádzala,chcelajehozdravotnú
dokumentáciu. Uviedla tiež, že jej otec sa nikdy neliečil na psychiatrii, nikdy nebral ťažké lieky a nechodil
k špecialistom. Popísala zdravotný stav svojho otca, ktorý mal opakovane cievne príhody, čo mohlo byť
v 90-tych rokoch, dostal sa z toho a nič mu nechýbalo. Sestry ho 12 rokov nevideli. Po mozgových
príhodách bol P. V. až do roku 1996 sám doma, chodieval aj na prechádzky. V roku 1996 sa presťahoval

do jej domácnosti, v roku 2000 mal zlomeninu stehenného krčku. U nich otec ožil, sledoval televíziu, bol
vitálny. Mal problémy s pravou rukou, dokázal zapáliť zapaľovač, vedel sa podpísať, ruku zavrel. Ona sa
o neho s manželom starala. P. V. ako následok cievnych príhod ochrnutý nebol, chodil za jej pomoci a
pomoci barly; mal ale problémy s rečou. Pokiaľ ide o vyšetrenie otca navrhovateľka uviedla, že nevedela,
že lekárka príde. Prišla asi o 18:50hod, že jej otca prišla pozrieť, uviedla, že ide z návštevy, a že sa veľmi
ponáhľa. Lekárka pri návšteve povedala, že je psychiatrička z Prednej Hory, navrhovateľka uviedla, že

sa nepamätá, či mala vopred vedomosť o tom, že dôjde k psychiatrickému vyšetreniu. Uviedla tiež, že v
konaní (o posúdenie spôsobilosti) nerozumela tomu, čo je to opatrovník, brala to tak, že sa o otca stále
starala. Pred tým, ako lekárka prišla, bola súdom oslovená, či súhlasí s ustanovením za opatrovníka.
Uviedla tiež, že účastníkom konania (o posúdenie spôsobilosti) nebola, nepamätá sa, či v takom konaní
bola vyslúchnutá, nepamätá sa, či bola na pojednávaní, na ktorom sa rozhodovalo o spôsobilosti na

právne úkony jej otca, a v žiadnom prípade nesúhlasila s posudkom MUDr. Martinove. Ošetrujúcim
lekárom jej otca bola MUDr. Dikasová, bola jeho odbornou lekárkou, ale jej otec od roku 2000 nebol u
žiadnej lekárky, bral lieky na vysoký krvný tlak a na bolesť, pre lieky mu chodila ona; lekársky predpis
mala od MUDr. Dikasovej. Navrhovateľka tiež uviedla, že jej otec od roku 2000 po úradoch nechodil,
dôchodok preberala ona za prítomnosti otca. Preberala aj zásielky určené jej otcovi, mala plnú moc,

prevzatie podpisovala, možno niektoré zásielky podpisoval aj on. Odvolanie proti rozsudku o pozbavení
spôsobilosti na právne úkony nepodala, jej právny zástupca povedal, že on za ňu všetko spraví. Popísala
bežný deň svojho otca.

Právna zástupkyňa F. F., T. Q. a L. O. na pojednávaní opakovane zdôraznila nedostatok aktívnej

legitimácie; v konaniach o zrušenie rozsudku musí byť účastníkom konania ten, o koho právach sa
rozhoduje.AkbyP.V.žil,súdbyhopredvolalnapojednávanie,akebyajsúdzrušilrozsudokopozbavení
spôsobilostinaprávneúkony,súdbymoholvyniesťrozsudok,žejepozbavenýalebojehospôsobilosťna
právne úkony je len obmedzená. Nakoľko pozbavená osoba nežije, nie je nositeľom práv a povinností.
Ona sama bola v roku 1996 v kontakte s P. V. vo vzťahu k darovacej zmluve, už vtedy bolo podozrenie,

že nie je mentálne v poriadku, a žiadala o vystavenie lekárskeho potvrdenia. Takého potvrdenie lekárky
bolo vystavené 24.4.1996, kde lekárka uviedla, že P. V. je v pravidelnej starostlivosti neurológa a jej
ambulancie;poprekonanímozgovejpríhodymáporuchurečiavýraznépostihnutieintelektuálnejoblasti,
k čomu sa pridružuje výrazná nedoslýchavosť. Po smrti P. V. sa nemôže žiaden znalec na 100% vyjadriť,
čo neurobil ani MUDr. Černák, že toto rozhodnutie treba zrušiť. Znalec sa zo zdravotnej dokumentácie

vyjadruje neurčito, závery posudku sú neurčité, a na základe tohto posudku súd nemôže zrušiť rozsudok.
Význam zrušenia rozsudku je ten, že by sa osobe prinavrátila spôsobilosť na právne úkony, alebo by
bola spôsobilosť len obmedzená.

F. F. ako účastníčka konania pri svojej výpovedi zdôraznila, že navrhovateľka jej a jej sestrám nechcela

otca 12 rokov ukázať, oni tri nevedeli, v akom stave je ich otec. Ona v tom období prišla za otcom len
raz, ona ho pozdravila a hovorila na neho. On vlastné dcéry nepoznal, pretože ona (navrhovateľka) ho
trýznila, držala ho doma, dávala mu len lieky na vysoký tlak, k lekárovi s ním nechodila. F. F. ho videla
v roku 1995, keď chcel spáchať samovraždu, následne mozgové príhody nasledovali jedna za druhou,
navrhovateľka ho zobrala k sebe a ich k nemu pustiť nechcela. Otca si potom videla len na smrteľnom

lôžku. Uvedené oznámila starostovi, ktorý jej povedal, že do rodinných problémov sa on nestará. Jej
uvádzali, že P. nepozná ani svoje netere, darmo navrhovateľka hovorí, že bol vitálny, keď nevládal ani
chodiť. V roku 1994 bol otec ešte vitálny, bol u nej v Polomke aj u sestry v Banskej Bystrici. Problém
vznikol v roku 1995, kedy sa chcel pravdepodobne otráviť. Po tom bol niekoľko dní na internom oddelení,
na psychiatrii ešte nebol, to bolo až v roku 1995, keď dostal mozgové príhody.

Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.4.2007, právoplatným dňa
12.5.2007, bol P. V., nar. XX.X.XXXX, pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a
za opatrovníčku mu bola ustanovená V. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom B. XXX. Konanie o posúdeniespôsobilosti na právne úkony súd začal uznesením zo dňa 9.2.2007, ktorého dňa aj do funkcie
opatrovníka pre konanie ustanovil Petra Zelenčíka, tajomníka Okresného súdu Brezno. Zároveň toho
istého dňa súd ustanovil za znalca MUDr. Máriu Martinove. Konanie o posúdenie spôsobilosti na právne

úkony súd začal ex offo, a to na základe skutočností zistených v konaní vedenom pred Okresným súdom
Brezno pod sp.zn. 6C/248/2006 a to v nadväznosti na návrh na ustanovenie opatrovníka podanom JUDr.
Máriou Stahovcovou, právnou zástupkyňou účastníkov konania, ktorá v návrhu uviedla, že žalovaný
v rade 1/ trpí duševnou poruchou, ktorá mu znemožňuje konať pred súdom. Súd konajúci vo veci
6C/248/2006 podnet podal 15.1.2007. Následne zo strany súdu konajúceho vo veci 8P/1/2007 tento

zisťoval pomery P. V., Obec Bacúch podaním oznámila, že P. V. je po NCP na pravý bok ochrnutý a po
zlomenine stehennej kosti v roku 2000 pripútaný na lôžko. Obec Bacúch za opatrovníka navrhla jeho
dcéru V. Z.. V. Z. v písomnom podaní doručenom súdu dňa 9.2.2007 s tým, aby bol jej otec pozbavený
spôsobilosti na právne úkony, nesúhlasila, pre prípad pozbavenia spôsobilosti na právne úkony súhlasila
s tým, aby mu bola ustanovená za opatrovníka na vykonávanie právnych úkonov. Do konania 8P/1/2007
dňa 1.3.2007 s poukazom na ustanovenie § 35 ods.2 písm.a) Občianskeho súdneho poriadku vstúpil

okresný prokurátor Okresnej prokuratúry v Brezne.

V konaní 8P/1/2007 znalkyňa MUDr. Mária Martinove podala znalecký posudok, v záveroch ktorého
konštatovala, že psychiatrickým vyšetrením P. V. zistila u neho závažnú duševnú poruchu, ide o
diagnózu vasculárna demencia. Pre ochorenie je charakteristický závažný úbytok kognitívnych funkcií

(napr. pomäť, pozornosť, orientácia, učenie, logické schopnosti, myslenie, tvorba súdu a úsudku,
asociácie a pod.). Jeho dôsledkom je aj emočné oploštenie, strata sociálnych zručností a orientácia
na uspokojovanie iba bazálnych potrieb. Došlo k vážnej poruchy reči, sú narušené komunikačné
schopnosti, postihnutý trpí aj výraznou poruchou sluchu (nedoslýcha). Je v danej situácii nekritický,
je anosognosia ochorenia (nemá pocit chorobnosti). Pravostranné ochrnutie, došlo k významnému

úbytku aj praktických zručností. Nie je schopný samostatne vykonávať ani bežné denné potreby (obliecť,
umyť sa, pripraviť si jedlo). Je neschopný samostatnej chôdze. Pokiaľ ide o prognózu do budúcna,
uvedenéorganickémozgovépoškodeniejeprogredujúcimochorením.Ideopokročilýstav,ktorýsanedá
vyliečiť, ide o trvalé následky pre závažné poškodenie centrálneho nervového systému posudzovaného.
Vyžadujekontinuálnuadennodennúopateruodinejdospelejosoby,abyprežil.Posudzovanýnásledkom

ochorenia demenciou nie je spôsobilý k žiadnym právnym úkonom. Nie je schopný si zaobstarávať
veci bežnej dennej potreby. Nedokáže sa postarať o svoje osobné veci. Schopnosť pre ovládanie a
rozpoznávanie je u neho znížená v podstatnej a závažnej miere. Nie je spôsobilý robiť právne úkony.
Nie je schopný zodpovedne nakladať s finančnými prostriedkami ani s majetkom. Takto chorý je ľahko
ovplyvniteľný a manipulovateľný a mohlo by dôjsť, ak by bol odkázaný sám na seba, k prípadnému i

nerozvážnemu i rizikovému konaniu s možnou majetkovou ujmou až ohrozením jeho života. Potrebuje
mať zabezpečenú sústavnú opateru, dozor a starostlivosť od inej dospelej osoby, aby prežil. Je potrebné
ho denne usmerňovať a kontrolovať. Sám si nedokáže zaobstarávať veci bežnej potreby pre prežitie,
a ani sa postarať o svoje osobné veci. Znalkyňa odporučila posudzovaného zbaviť spôsobilosti na
právne úkony v celom rozsahu vzhľadom k závažnosti ochorenia, akým je demencia. Znalkyňa sa v

záveroch znaleckého posudku vyjadrila, že posudzovaný je schopný pochopiť zmysel a účel konania (o
posúdenie spôsobilosti) pri predvolaní súdom len v intenciách svojich ťažko deteriovaných intelektových
schopností, teda nie v dostačujúcej miere. Taktiež konštatovala, že písomnosti a rozhodnutia je možné
posudzovanému doručiť, avšak tento nie je schopný význam rozhodnutia posúdiť, a ani v miere
potrebnej ho pochopiť. Fyzicky je možné jeho predvolanie na pojednávanie, ale pri ochorení demenciou

nie je možné zmysluplne a účelne výsluch zrealizovať. Znalkyňa preto neodporučila posudzovanému
doručovať písomnosti, ani jeho osobný výsluch pred súdom.

Vkonaní8Ps/1/2007súdvykonaldokazovanienapojednávanídňa24.4.2007od14:00hoddo14:30hod,
za prítomnosti V. Z. a prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno, opatrovník pre konanie bol neprítomný.

Na pojednávanie posudzovaný P. V. predvolaný nebol, v konaní znalkyňa vyslúchnutá nebola. V. Z.
na pojednávaní uviedla, že P. V. žije v jej domácnosti 13 rokov, ona ho opatruje a nemala dôvod
podávať návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, nakoľko ona otcovi rozumie, vedia spolu
komunikovať. Pre prípad pozbavenia spôsobilosti na právne úkony súhlasila s tým, aby mu bola
ustanovená za opatrovníka na právne úkony. Po rozhodnutí vo veci posúdenia spôsobilosti na právne

úkony P. V., ktorým ho súd zbavil spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, odvolanie podané
nebolo.Súd uznesením č.k. 2Ps/2/2012-79 zo dňa 15.1.2013 ustanovil za znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Máriu Martinove, ktorej úlohou bolo zodpovedať súdu na otázky
na pojednávaní, na ktoré bola predvolaná.

MUDr. Mária Martinove v rámci svojej výpovede uviedla, že neb. P. V. vyšetrovala v roku 2007; podnet
podala jeho dcéra, presne si to nepamätá. Následný postup si nepamätá, obvykle vyšetruje po pracovnej
dobe. V ten deň to nebol obvyklý spôsob, v ten deň vyšetrovala nejakého človeka v Banskej Bystrici
a cestou v neskoršiu večernú hodinu navštívila pána V. v jeho rodinnom dome, okolo pol siedmej

večer. Nepamätá sa, či vopred niekoho kontaktovala. Keď prišla do domácnosti pána V., sedel tam
posudzovaný, otvorila jedna pani, ktorá sa predstavila, že je dcérou pána V.; bola to V. Z.. Vyšetrenie
prebiehalo spôsobom, že sa pokúšala o slovný kontakt s posudzovaným, kričala na neho, pokúšala sa
zistiť jeho nacionálie, nedalo sa, posudzovaný nepočul. Bol to jej prvý a jediný kontakt s posudzovaným,
a aj jeho dcéra jej uviedla, že nepočuje. Okrem toho, že nedoslýchal, mal ťažkú poruchu sluchu a aj
vyjadrovaciu poruchu, nevedel zreteľne vyslovovať slová, nevedel vytvoriť jednoduché vety, nedalo sa

s ním porozprávať. Za čas, kedy bola znalkyňa v miestnosti, on ju neregistroval, nebolo mu čudné,
že je tam cudzia osoba, registroval skôr dcéru ako známu osobu. Dcéra posudzovaného usadila k
televízoru, znalkyňa uviedla, že nevie či rozumel tomu, čo bolo v televízore. Anamnézu jej poskytla dcéra
posudzovaného. Pre znalkyňu bolo dôležité, čo jej dcéra posudzovaného poskytne o jeho zdravotnom
stave, nakoľko z rodiny vzišla požiadavka na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Znalkyňa

uviedla, že posudzovaného sledovala, sledovala jeho náladu, ktorá nemala výkyvy, nebral ju vôbec
na vedomie. Neporozumel tomu, že ho chce vyšetriť, a že je to za účelom pozbavenia spôsobilosti
na právne úkony. K skutkovým zisteniam znalkyňa došla na základe zdravotnej dokumentácie, rozsah
zdravotnej dokumentácie pritom dôležitý nie je, ale je to o diagnózach a ochoreniach, ktoré sú v nej
zahrnuté. V rámci svojho výsluchu popísala diagnostikované choroby posudzovaného. Vyšetrovanie

samotného posudzovaného trvalo možno pol hodinu, hodinu, nie dlho. Nedalo sa s ním komunikovať,
nedokázala ho vyšetriť, pre ňu bola podstatná zdravotná dokumentácia, nakoľko nerozprával, nepočul,
nekomunikoval a nereagoval na podnety. Posudzovaný pritom trpel na hypertenziu, arteriosklerózu
mozgu, organickým psychosyndrómom, organickými cievnymi príhodami, celkovou arteriosklerózou.
Podľa vyjadrenia znalkyne posudzovaný P. V. trpel ťažkou organickou poruchou a to cievnou demenciou,

usúdila tak z klinického obrazu, z opakovaných cievnych príhod, z dlhodobej diagnózy hypertenznej
choroby s diagnózami, ktoré hovorili o poškodeniach mozgu, o poškodeniach ciev mozgu. Skutočnosť,
že po roku 2001 v zdravotnej dokumentácii neboli záznamy, jej vysvetlila dcéra posudzovaného tým,
že pre nevládnosť posudzovaného na kontroly nechodili, bral ale nejaké lieky na tlak. Dokladmi o
prípadných vizitáciách od roku 2001 znalkyňa nedisponovala.

Znalkyňa ďalej na pojednávaní uviedla, že štandardné vyšetrenie trvá obvykle od pol hodiny do dvoch
až troch hodín, záleží od závažnosti stavu. Pokiaľ v tomto prípade to bol kratší čas, nemala ako získať
podnety, údaje, posudzovaný nerozprával, nepočul a nebral ju na vedomie. Dĺžku vyšetrenia ovplyvňoval
len postoj posudzovaného k vyšetreniu, za jej praxe to bol jediný posudok, ktorý robila vo večerných

hodinách, rodina ju tam musela znášať a rodina posudzovaného bola rada, že to uzavrie, chceli mať tú
spôsobilosť ukončenú, takže ju strpeli. Pripustila, že o 19-tej hodine mohol byť posudzovaný unavený.
Po znaleckom vyšetrení s nikým z rodiny v kontakte nebola, iba raz na súdnom pojednávaní, má dojem,
že vznikli nejaké pochybnosti týkajúce sa majetku. Vie sa ale vyjadriť len k stavu a situácii, ktorú tvorí
klinický stav posudzovaného, zdravotná dokumentácia a údaje príbuzných. Ona vo svojom posudku

stanovila diagnózu vaskulárna demencia, vylúčiť alebo potvrdiť to môže len supervízny posudok. Vo
svojich posudkoch neformuluje právne závery, nevyjadruje sa k nepríčetnosti, niektoré formulácie môžu
byť lekárske aj právne. Ak sa vyjadruje v oblasti posudzovania spôsobilosti, robí to ako znalec; ako
znalec sa vyjadruje k termínom, ktoré od nej súd požaduje cez ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
postihnutých. Znalkyňa uviedla, že keď posudzovaného vyšetrovala, cítila naliehanie, že je potrebné ho

zbaviť spôsobilosti, boli jej poskytnuté údaje a teraz vníma, že bolo zle, že bol posudzovaný zbavený
spôsobilosti na právne úkony. Ak pociťovala nejaké tlačenie, resp. záujem na pozbavenie spôsobilosti,
pociťovala to len v tom okamihu návštevy v domácnosti, že jej ochotne skutočnosti zdeľovali. Nikto jej
nehovoril, že niekedy sa to zlepšuje, že niekedy to nie je také zlé, len sa hovorilo o tom, aký je nemohúci.
Vtedy v tej situácii to človek vníma tak, že rodina si potrebuje dať veci na poriadok a rodina to potrebuje

tak, aby si človek, ktorý sa nevie o niečo postarať, aby bol zbavený spôsobilosti. Táto situácia je obvyklá.

Uznesením č.k. 2Ps/2/201-141 zo dňa 19.6.2013 nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie znalcom
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Pavlom Černákom, PhD., ktoréhoúlohou bolo vykonať znalecké dokazovanie za účelom preskúmania a posúdenia znaleckého posudku
č. XX/XXXX, vypracovaného znalkyňou MUDr. Máriou Martinove dňa 7.3.2007, v konaní vedenom na
Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 8Ps/1/2007.

Znalec MUDr. Pavel Černák PhD. Vypracoval znalecký posudok č.X/XXXX, v záveroch ktorého
konštatoval nasledovné skutočnosti:
Znalkyňa MUDr. Mária Martinove venovala samotnému psychiatrickému vyšetreniu probanda málo
času, čo sa odrazilo v nedostatočne pregnantnom vyhodnotení jeho psychického stavu a viedlo ju to

k záverom, ktoré nie sú dostatočne podložené a preukázateľné, a sú postavené viac na predikcii, čiže
predpokladanom vývoji zdravotného (i psychického) stavu na základe v minulosti zistených diagnóz v
zdravotnej dokumentácii, ako na objektívnych zisteniach, vrátane použitia jednoduchých testovacích
metód (napr. MMSE). Závery znaleckého posudku (MUDr. Márie Martinove) vychádzajú z diagnózy
vaskulárnej demencie, ktorú znalec posudzujúci posudok nevylučuje, ale ani ju nemôže potvrdiť, pretože
diagnóza demencie nebola dostatočne preskúmaná, objektivizovaná, pretože bola stanovená viac

na prediktívnych faktoroch, ako na objektívnom zistení. Závery znaleckého posudku teda do určitej
miery oporu v zdravotnej dokumentácii majú, ale iba v miere predpokladaných etiopatogenetických
súvislostí a časového vývoja. Keďže samotné stanovenie diagnózy demencie ergo aj závery na
jej postavené postrádajú potrebnú mieru validity, pohybujeme sa viac v hypotetickej ako v reálnej
rovine. Závery navyše nerešpektujú pohľad na človeka ako bio-psycho-sociálnu bytosť, nie sú v nich

zohľadnené individuálne črty, potreby, prostredie, psychosociálne faktory atď.. Okrem toho nebola
urobená základná diferenciálne diagnostická neurologicko-psychiatrická úvaha, ktorou by sa odlíšili
ľahko zistiteľné poruchy z hľadiska neurologických či senzorických deficitov (afázia a ochrnutie ako
dôsledok iktu a nedoslýchavosť ako porucha sluchového orgánu) a organických psychických deficitov
(poruchy kognitívnych funkcií). Rozsah vyšetrenia nebol postačujúci k vysloveným záverom. Psychiatria

má k dispozícii nielen tradičné vyšetrovacie postupy (rozhovor, pozorovanie), ale i testy, objektivizujúce
mieru postihnutia. Vyšetrenie je po kvantitatívnej stránke aj kvalitatívnej nepostačujúce k tak závažným
záverom,akosúvposudkuformulované.Znalecsanestotožňujesposudzovanýmznaleckýmposudkom
na P. V., ani s jeho závermi. V opačnom prípade by poprel vlastné zistenia a závery. Na otázku, či
by bolo možné aj po smrti P. V. preskúmať, či tento trpel v marci 2007 duševnou poruchou, prípadne

o aké ochorenie sa jednalo, či išlo o stav trvalý, liečbou neovplyvniteľný, alebo o stav prechodný,
a či bolo možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu znalec konštatuje, že otázky sú hypotetické
a ťažko zodpovedateľné. Podľa dostupných údajov zo zdravotnej dokumentácie, výpovedí svedkov,
získaní dostatočných údajov z objektívnej anamnézy a bez priameho psychiatrického vyšetrenia znalec
vyslovuje stanovisko, že diagnózu demencie by nestanovil, nakoľko by ju videl v hypotetickej až

špekulatívnej rovine. Reálnejšie by objektívnemu obrazu zodpovedala síce diskutabilná, ale predsa
niečo vypovedajúca diagnóza organického psychosyndrómu, vyjadrujúca, že ide o organické postihnutie
CNS s korelátom v psychických funkciách. Nešlo by teda o obraz duševnej poruchy či choroby v pravom
slova zmysle, ale o organicky podmienený stav prejavujúci sa určitým postihnutím kognitívnych funkcií,
pričom stupeň postihnutia sa dá zmerať. Tieto straty, najmä, keď ide o cievnu etiológiu, majú prevažne

chronický charakter so skokovitým zhoršovaním psychických funkcií (dôsledok drobných malatických
zmien, krvácanie do mozgu), a aj pri adekvátnej liečbe a dispenzarizácii majú tendenciu k zhoršovaniu,
pričom tempo represie je výrazne individuálne. Ide teda o trvalý, skôr zhoršujúci sa stav, ktorý je liečbou
čiastočne ovplyvniteľný, pričom treba zdôrazniť otázku životosprávy ako súčasť liečby a najmä veľké
interindividuálne rozdiely v progresii. Forenzné posúdenie spôsobilosti na právne úkony závisí od toho,

v akom stupni organického postihnutia probanda nájdeme a vyšetrujeme. Znalec predpokladá, že z
kontextu všetkého, čo o prípade P. V. vie, by nedospel k záveru, že odporučí súdu zbaviť ho spôsobilosti
naprávneúkony.Znalecsaoboznámilsostanoviskomresp.odbornýmvyjadrenímMUDr.TiboraMiklóša
až po napísaní prvých dvoch častí posudku z dôvodu, aby ním nebol ani vedome ani podvedome
ovplyvnený a skonštatoval, že stanoviská sú až prekvapivo podobné až zhodné.

V rámci svojej výpovede znalec MUDr. Černák na pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého
posudku. Základný problém, ktorý videl v posudzovanom posudku bolo nedostatočne kvalitatívne a
kvantitatívne zohľadnenie znaleckého procesu; znalkyňa objektívne procesu venovala málo času. V jej
posudku sú aj ľahko zachytiteľné rozporuplnosti a z toho vyplývajúce nie celkom objektívne podporené

objektivizovateľné závery. Aj na pojednávaní znalkyňa uvádzala rozporuplné vyjadrenia. Jej záver bol
prediktívny a vychádzala z chybného hodnotenia reálnej skutočnosti, keď komunikácia s probandom
bola sťažená expresívnou afáziou. Toto nesprávne vyhodnotila ako postihnutie rozpoznávacích funkcií
ako je myslenie, reč, pamäť. Podľa znalca kognitívne funkcie zjavne neboli narušené do takej miery, akoto znalkyňa vyhodnotila, a aké závery urobila. Okrem toho psychiatrické vyšetrenie má určité predpísané
náležitosti, ktoré treba rešpektovať (rozhovor, pozorovanie). Rozhovor trval krátko, pozorovanie bolo
nedostatočne zvládnuté. Existuje aj celý rad pomocných vyšetrovacích metód, tieto neboli urobené a

závery vyplývajú z prediktívneho hodnotenia. Demencia v posudku preukázané nebola. On z uvedeného
dôvodu v posudku polemizoval so závermi znalkyne, poukázal na jej rozporuplnosť. Vzhľadom k tomu,
že proband bol post mortem, sám ho nemohol objektívne psychiatricky vyšetriť a jeho závery nemôžu
byť jednoznačné. Posudku MUDr. Martinove možno vyčítať predovšetkým nedostatok času venovaný
vyšetreniu pobanka, pričom psychiatrické vyšetrenie je vždy náročné na čas a nemožno ho zľahčovať

tým, že ide o človeka v séniu, nemožno sa spoliehať len na zdravotnú dokumentáciu a to, aj keď kontakt
bol sťažený pre nedoslýchavosť v dôsledku poškodenia sluchového aparátu. To nie je prekážka, aby sa
nadviazal kontakt, čo je najdôležitejší fenomén pre získanie dôvery probanda a k získaniu relevantných
informácií. Zároveň znalec zistil určitú schematičnosť, ktorá môže vyplývať z rutinnej znaleckej činnosti,
a teda, že sa na základe diagnóz v zdravotnej dokumentácii predikoval určitý patologický stav. Podľa
názoru znalca predošlá znalkyňa nevyhodnotila stav správne, nakoľko demencia je závažná duševná

porucha ale o demencii sa v zdravotnej dokumentácii nehovorilo a znalkyňa ju ničím nepodložila. Na
otázku, či znalec v rámci vypracovania posudku dospel k záveru, že P. V. trpel v čase vypracovania
(pôvodného) posudku duševnou chorobou, ktorá nie je len prechodného charakteru znalec uviedol, že
duševnou chorobou v pravom zmysle slova netrpel, v zmysle demencie, ktorá choroba by oprávnene
predpokladala zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností a spôsobilosti k právnym úkonom.

Jeho vlastný záver sa pohybuje v rovine tzv. organického psychosyndrómu, ktorá diagnóza vyjadruje
určitú mieru postihnutia sklerotickým procesom tkaniva CNS, a ktorá síce znamená mierne zhoršenie
všetkýchkognitívnychfunkcií,aleneovplyvňujetaktieschopnostiposúdiťrealitu,posúdiťemočnéväzby,
posúdiť vzťahy, ktoré boli v minulosti kontinuálne, vyvíjajú sa, posúdiť ľudí okolo seba vo vzťahu k sebe,
ako sa správajú, koľko je tam dobra a zla v tom správaní. Nebol to taký stav, ktorý by probandovi

nedovoľoval rozpoznať, aké sú motívy jeho konania. Znalec uviedol, že on sám diagnózu vaskulárnej
demencie nepotvrdzoval, v posudku znalkyne MUDr. Martinove pre ňu nenašiel dostatok podkladov.
Túto jej diagnózu spochybnil a nestotožnil sa s ňou. Nespomína si, že by tam boli iné diagnózy, ktoré
by mali za následok zníženie rozpoznávacích schopností, inak by ich určite v znaleckom posudku
rozobral. Pokiaľ jeho závery v posudku nie sú jednoznačné, je tak z toho dôvodu, že proband je post

mortemavychádzalzospisovéhomateriálu,zozdravotnejdokumentácie.Pokiaľkonštatuje,žeznalkyňa
nevyšetrovala posudzovaného dostatočný čas, o tom sú v spise záznamy. Diagnóza demencie musí
byť niečím podložená a tomto prípade tak nie je; z teoretického hľadiska mohol, ale nemusel trpieť
vaskulárnou demenciou. Pokiaľ ide o diagnózu z roku 1998 a to pseudoneurastický syndróm a AS
cerebryznalecuviedol,žeideovýznamnúdiagnózuvovzťahukukonaniu,pretožeprávetáto(diagnóza)

potvrdzuje, že to nebola demencia. Je to časť vývoja patologických zmien v mozgu, ktoré hovoria o
tom, že cievy nie sú dostatočne pružné, zdravé, neposkytnú toľko kyslíka nervovým bunkám, a že je to
iniciálne štátium nejakých zmien. Pseudoneurastický syndróm nie je diagnóza vážnej duševnej poruchy.
AS cerebry je diagnóza, ktorá hovorí o tom, že je v súvislosti so sklerotickými zmenami, nehovorí nič
o lokalizácii a masívnosti k náhlym mozgovým príhodám. Záleží od toho, kde sú a v akom rozsahu, a

aký majú dopad na psychické funkcie. Bežne sa stáva, že motorika je zasiahnutá a psychické funkcie
vôbec alebo minimálne.

V konaní vedenom pred Okresným súdom Brezno pod sp.zn. 6C/248/2006 súd svojim rozsudkom
rozhodol o tom, že do dedičstva po poručiteľovi P. V., nar. XX.X.XXXX, zomrelom dňa X.X.XXXX

patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. X.. V odôvodnení súd považoval za preukázané, že P.
V. trpel v roku 2007 ako aj v roku 2006 závažnou duševnou poruchou (nie psychotického charakteru,
ale charakteru organických porúch v dôsledku poškodenia a disfunkcie mozgu), že nebol schopný si
zaobstarať veci bežnej dennej potreby, či postarať sa o svoje osobné veci, keď jeho schopnosť pre
rozpoznávanie bola u neho znížená v podstatnej a závažnej miere, nebol schopný nakladať s finančnými

prostriedkami a bol ľahko ovplyvniteľný. V dôsledku uvedeného nepochybne nebol schopný posúdiť
závažnosť a dôsledky takého právneho úkonu, akým je napr. kúpna zmluva o prevode akéhokoľvek
(najmä však nehnuteľného) majetku. Súd v odôvodnení konštatuje, že k takémuto záveru dospel na
základe znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný pre konania sp.zn. 8Ps/1/2007 ako aj výpovede
znalkyne v konaní.

Obsahom súdneho spisu na čl. 13-18 sú čestné prehlásenia osôb, ktoré mali zomrelého Jána Švantnera
poznať, a ktoré v čestných prehláseniach popisujú jeho správanie a vnímanie.Podľa predloženého stanoviska k psychickému stavu P. V. a znaleckému posudku MUDr. M. Martinove,
ktorépreprávnehozástupcunavrhovateľkyvypracovalMUDr.TiborMiklóš,psychiater,Praha,Jabloňová
8, v danom konkrétnom prípade zomrelého pána V. je nutné konštatovať, že nie je možné jednoznačne

vylúčiť ani spoľahlivo rozhodnúť, že v období rokov 06-07 skutočne netrpel vaslkulárnou demenciou,
dokonca v miere, ktorá by znamenala nespôsobilosť k právnym úkonom. Posudok znalkyne ani
dostupná dokumentácia ale nepotvrdzujú a nedokladujú, že tomu tak skutočne bolo a záver o demencii
znamenajúcej nespôsobilosť k právnym úkonom je nepodložený a špekulatívny. Pán V. síce bol z
dôvodu nedoslýchavosti a poruchy reči ako následku opakovaných CMP neschopný samostatne a bez

asistencie okolia vysporiadavať svoje záležitosti, ale toto automaticky neznamená, že bola podstatným
spôsobom postihnutá jeho intelektová a pamäťová kapacita, resp. že nebol spôsobilý k právnym
úkonom. Žiadne dôkazy a podklady pre svoje tvrdenia, že intelektová a pamäťová kapacita pána V. boli
postihnuté v miere znamenajúcej nespôsobilosť k právnym úkonom znalkyňa nepredložila.

Podľa lekárskeho potvrdenia MUDr. Beaty Babicovej, praktickej lekárky, zo dňa 24.4.1996, P. V. bol

v pravidelnej starostlivosti neurológa a jej ambulancie po prekonaní mozgovej príhody s následnou
poruchou reči, hybnosti a výrazným postihnutím intelektuálnej oblasti. K týmto závažným ochoreniam
sa pridružuje aj výrazná nedoslýchavosť. Vzhľadom na tieto ochorenia vyžaduje P. V. starostlivosť pri
bežných úkonoch, nie je schopný a spôsobilý uzavrieť darovaciu zmluvu.

Podľa lekárskeho potvrdenia MUDr. Beaty Dikaszovej, praktického lekára, zo dňa 22.11.2006, bol P.
V. v starostlivosti jej ambulancie po prekonaní mozgovej príhody s následnou poruchou reči, hybnosti
a výrazným postihnutím intelektuálnej oblasti. K týmto závažným ochoreniam sa pridružuje výrazná
nedoslýchavosť. Vzhľadom na tieto ochorenia vyžaduje P. V. starostlivosť pri bežných životných
úkonoch, nie je schopný majetko-právnych úkonov.

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze, I.ÚS 313/2012-52 zo dňa 28.novembra 2012 v
odôvodnení okrem iného konštatoval:
"V medziach ústavného významu práv človeka ústavný súd predovšetkým predostiera, že ich zbavením/
obmedzením sa ex constitutione primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až

následne záujem verejný či tretích osôb. Bohužiaľ minulá, ale i terajšia prax všeobecných súdov
svedčí skôr o preferovaní verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby.
Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t.j.
možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky - menej represívne prostriedky nedajú použiť, resp. sa
stanú neúčinnými. Z uvedeného potom vyplýva, že úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony

neprichádza do úvahy aj vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých zanedbateľných sférach života)
disponuje touto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný súd skúmať ex offo (§ 120 OSP), teda aj
vtedy, ako to účastník konania nenavrhne. Uvedené platí o to viac, ak to dotknutá osoba, jej právny
zástupca výslovne požadujú. Inak povedané v prípade, ak by duševná porucha celkom nevylučovala
schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je na mieste iba ich obmedzenie, a nie zbavenie.

Zároveň platí, že v praxi súdov stále vžitá mechanická prax preberania iba záverov znaleckého posudku
v zásade nie je dostatočná vo vzťahu ku všetkým parciálnym zložkám spôsobilosti na právne úkony.
Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým
otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším predpokladom
je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony.

Zodpovedať na túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby
súd v súlade s § 120 ods.2 OSP zároveň nevykonal aj ďalšie dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil.
Pri jej riešení teda súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež
v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súdy by preto v konaní o spôsobilosti na právne
úkony mali uskutočňovať aj iné dôkazy ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie, a to najmä

výsluch potencionálne postihovaného človeka, a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných
sociálnych a právnych interakcií, majetkových, rodinných, politických a pod.. Ku znaleckým posudkom
by nemali postupovať celkom nekriticky, ale mali by ich hodnotiť v súvislosti s ostatnými dôkazmi.
Znalecké posudky by mali byť vždy aktuálne, mali by čerpať z osobného vyšetrenia človeka a mali by
byť formulované tak, aby neprekračovali medze odborného posúdenia.

Podľa Tlačovej informácie č.5/2013 Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.1.2013; Stanovisko
predsedníčky Ústavného súdu Slovenskej republiky Ivetty Macejkovej k rozhodnutiu o pozbavovaní
spôsobilosti na právne úkony osôb s duševným postihnutím z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskejrepubliky vedenej pod sp.zn. I.ÚS 313/2012 vyplýva, že zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony
(jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky
- menej represívne prostriedky nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Preto úplné pozbavenie

spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy aj vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie
zanedbateľných sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať
súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník nenavrhne. Uverené platí o to viac, ak to dotknutá osoba,
jej právny zástupca výslovne požadujú. Inak povedané, v prípade, ak by duševná porucha celkom
nevylučovala schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je na mieste iba ich obmedzenie, a

nie zbavenie. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je
predovšetkým otázka pre odborného znalca), na zbavenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Ďalším
predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať
právne úkony. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez
toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Pri jej riešení teda
súd vychádza zo skutkových zistení nielen na základe posudku znalca, ale tiež v súvislosti s ostatnými

výsledkamidokazovania.Súdybypretovkonaníospôsobilostinaprávneúkonymaliuskutočňovaťajiné
dôkazy ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie, a to najmä výsluch potencionálne postihovaného
človeka, a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah
medzi postihovanou osobou a inými, napr. spoločnosťou), majetkových, rodinných, politických a pod.. Ku
znaleckýmposudkombysúdynemalipristupovaťcelkomnekriticky,alemalibyichhodnotiťvovzájomnej

súvislosti s ostatnými dôkazmi. Znalecké posudky by mali byť vždy aktuálne, mali by čerpať z osobného
vyšetrenia človeka a mali by byť formulované tak, aby neprekračovali medze odborného posúdenia.

Podľa § 7 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká
narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej
smrť inak. Za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
usúdiť, že už nežije.

Podľa § 8, ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi

nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu
plnoletosťou. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa
plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom
manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

Podľa § 10 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

Podľa § 10 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov

je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah
obmedzenia určí v rozhodnutí.

Podľa § 10 ods.3 Občianskeho zákonníka, súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo
zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.

Občiansky zákonník upravuje spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony vo
vyššie citovaných ustanoveniach občianskeho zákonníka. Pod spôsobilosťou na práva a povinnosti sa
rozumie spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti v medziach ustanovených právnym poriadkom, čo je
vyjadrením právom garantovanej možnosti nadobúdať práva a povinnosti pre prejavenia vlastnej vôle.

Spôsobilosť na práva a povinnosti trvá počas celého života, zaniká smrťou. Spôsobilosť na práva a
povinnosti nemožno odňať a nemožno ju ani obmedziť. Naproti tomu spôsobilosťou na právne úkony sa
rozumie spôsobilosť vlastným konaním (vlastnými úkonmi), zakladať, meniť alebo rušiť právne vzťahy,
nadobúdať, meniť alebo strácať subjektívne práva a povinnosti. Ide o spôsobilosť konať s právnymi
následkami. Spôsobilosť na právne úkony sa nadobúda v plnom rozsahu plnoletosťou a pred dovŕšením

18-teho roku veku uzavretím manželstva.

Na rozdiel od spôsobilosti na práva a povinnosti, ktorú nemožno odňať ani obmedziť, v zmysle
ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka fyzická osoba môže byť pozbavená spôsobilosti na právneúkony (ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť
právne úkony), alebo jej spôsobilosť na právne úkony môže byť obmedzená (ak fyzická osoba pre
duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov

alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony). Fyzickú osobu
môže pozbaviť spôsobilosti na právne úkony alebo túto spôsobilosť obmedziť môže iba súd. V
takýchto prípadoch súd postupuje podľa ustanovení § 186 až 191 O.s.p.. Pri posudzovaní existencie
duševnej poruchy a skutočnosti, či duševná porucha je alebo nie je prechodná sa súd opiera o
znalecké psychiatrické posúdenie. Pozbavením, prípadne obmedzením, spôsobilosti na právne úkony

sa primárne sleduje záujem dotknutej osoby a až následne záujem tretej osoby, prípadne verejný
záujem.

Podľa § 186 O.s.p.,
(1) Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie, obmedzenie alebo vrátenie
spôsobilosti na právne úkony) môže podať aj zdravotnícke zariadenie, ktoré je v takom prípade

účastníkom konania.
(2) Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke zariadenie, môže súd
uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave
vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie.
(3) Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže podať i ten, kto bol pozbavený spôsobilosti na

právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a ak nemožno očakávať zlepšenie jeho stavu, môže súd
rozhodnúť, že mu toto právo po primeraný čas, najdlhšie však po dobu jedného roka, nepatrí.

Podľa § 187 O.s.p.,
(1) Tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka pre konanie.

(2) Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch vykonať vôbec alebo bez
ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.
(3) O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh znalca môže súd nariadiť,
aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov vyšetrovaný v zdravotníckom zariadení, ak je to
nevyhnutne potrebné na vyšetrenie zdravotného stavu.

Podľa § 189 O.s.p., súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne
úkony, ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo ak
adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.

Podľa § 189 O.s.p. platného v čase rozhodnutia súdu o pobavení spôsobilosti na právne úkony,
(1) Z dôvodov vhodnosti nemusí súd nariaďovať pojednávanie.
(2) Súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne úkony, ak by
doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť nepriaznivo alebo ak adresát nie je
schopný význam rozhodnutia pochopiť.

Podľa § 190 O.s.p., vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky.

Podľa § 81 ods.1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých,

konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, konanie
o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o
dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.

Podľa § 94 ods.1 O.s.p., v konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach alebo

povinnostiach ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť manželstva, sú účastníkmi len
manželia.

Účelom konania o úprave spôsobilosti (pozbavenie alebo obmedzenie) je ochrana osôb, trpiacich
duševnou poruchou, resp. osôb, ktoré nie sú schopné ovládať svoje konanie. Konanie vo veci

pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, prípadne obmedzenia spôsobilosti na právne úkony možno
začať na návrh alebo aj bez návrhu (§ 81 ods.1 O.s.p.). Ak konanie začalo na návrh, súd návrhom
nie je viazaný (§ 153 ods.2 O.s.p.). Účastníkmi konania, ktoré možno začať aj bez návrhu, sú všetci, o
ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Účastníkmi konania o pozbavení, obmedzení spôsobilostina právne úkony je potom predovšetkým osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje,
ak ide o osobu maloletú, účastníkmi konania sú jej zákonní zástupcovia, ak konanie začalo na návrh,
účastníkom konania je i navrhovateľ. Účastníkom konania môže byť aj zdravotnícke zariadenie, pokiaľ

podalo návrh na začatie konania. Účastníkmi konania sú osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa
v konaní rozhoduje, ako aj osoby, ktorých práva a povinnosti budú rozhodnutím dotknuté. Do konania
o spôsobilosti na právne úkony môže vstúpiť aj prokurátor.

Pokiaľ bola fyzická osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo jej spôsobilosť na právne

úkony bola obmedzená, takáto osoba môže podať podľa ustanovenia § 186 ods.3 O.s.p. návrh na
vrátenie spôsobilosti na právne úkony. Takýto návrh môže podať i opatrovník, ktorý bol posudzovanej
osobe pri pozbavení/obmedzení spôsobilosti ustanovený, takéto konanie možno začať aj bez návrhu.
Postup podľa § 186 ods.3 O.s.p. je potrebné ale odlíšiť od konania podľa § 190 O.s.p., podľa ktorého súd
vydanýrozsudokzruší,aksaneskôrukáže,žeprepozbaveniealeboobmedzeniespôsobilostinaprávne
úkony neboli podmienky. Toto ustanovenie zákona umožňuje zrušenie právoplatného rozhodnutia o

pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony bez toho, aby musel byť podaný mimoriadny
opravný prostriedok. Zákon neobmedzuje časovú lehotu od vydania rozhodnutia na podanie takéhoto
návrhu. Postup podľa ustanovenia § 186 ods.3 O.s.p. prichádza do úvahy predovšetkým v prípade, ak
po pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony dôjde zlepšeniu zdravotného (duševného)
stavu osoby pozbavenej alebo obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony. Naproti tomu postup podľa

§ 190 O.s.p. je namieste, ak už v čase pôvodného rozhodnutia neboli splnené podmienky pre takéto
rozhodnutie. S uvedeným súvisia aj právne následky rozhodnutí vydaných podľa § 186 ods.3 a § 190
O.s.p.; v prípade zrušenia rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa
na fyzickú osobu hľadí, ako by spôsobilosti na právne úkony pozbavená nebola, resp. v spôsobilosti
na právne úkony nebola obmedzená. Zákon neustanovuje, že účastníkom konania podľa § 190 O.s.p.

musí byť osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa s minulosti rozhodovalo. Ide pritom o konanie
o spôsobilosti na právne úkony, ktoré možno začať i bez návrhu (§ 81 ods.1 O.s.p.). Účastníkmi konania
môžu tak byť osoby, o ktorých právach sa má konať, ako aj osoby, ktorých práva a povinnosti môžu byť
rozhodnutím dotknuté.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že navrhovateľka, V. Z., bola
oprávnená podľa návrh na začatie konania podľa ustanovenia § 190 O.s.p., nakoľko v predošlom
konaní bola pozbavenej osobe ustanovená za opatrovníka. Zároveň v osobe navrhovateľky ide o
dcéru pozbavenej osoby, ktorá preukázala, že jej práva a povinnosti môžu byť rozhodnutím dotknuté.
Z uvedenej definície účastníctva súd postupoval v konaní i v tom, že po zistení, že rozhodnutím

môžu byť dotknuté i ďalšie dcéry posudzovaného, tieto svojim uznesením pribral do konania. Nakoľko
podanie návrhu nie je obmedzené žiadnou lehotou, žiadnym časovým obmedzením, nie je nevyhnutné,
aby účastníkom konania bola osoba, ktorá bola spôsobilosti na právne úkony pozbavená. Výsledkom
konania podľa § 190 O.s.p. nie je konštatovanie, že osoba, v minulosti pozbavená spôsobilosti na
právne úkony je alebo nie je na právne úkony spôsobilá, ale konštatovanie, že na takéto rozhodnutie (o

pozbavení spôsobilosti na právne úkony) neboli podmienky. Námietku právnej zástupkyne o nedostatku
aktívnej legitimácie tak súd považoval za nedôvodnú, aj keď navrhovateľke možno nesporne vyčítať, že
v minulosti ako účastníčka konania o posúdenie spôsobilosti na právne úkony a v konaní ustanovená
opatrovníčka P. V. napriek pôvodnému nesúhlasu s pozbavením spôsobilosti na právne úkony riadny
opravný prostriedok nepodala, voči záverom znaleckého posudku nenamietala a kontrolné dokazovanie

nenavrhla. Rovnako v pôvodnom konaní nenavrhla vykonanie žiadnych dôkazov, ktoré by potrebu
pozbavenia spôsobilosti na právne úkony vylúčili.

Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na začatie konania súd zistil, že konanie, v rámci ktorého bol neb.
P. V. pozbavený spôsobilosti na právne úkony, súd začal ex offo, účastníkom konania bol P. V., ako

osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony súd rozhodoval, V. Z., ktorá mu v konaní bola ustanovená
za opatrovníka a účastníkom konania bol opatrovník pre konanie, posudzovanému ustanovený súdom.
Do konania vstúpil okresný prokurátor Okresnej prokuratúry v Brezne. Je nesporné, že pôvodný podnet
na ustanovenie opatrovníka v konaní 6C248/2006 dali ďalšie tri dcéry P. V., prostredníctvom právnej
zástupkyne, ktoré v tomto konaní (2P/2/2012) súd svojim uznesením pribral do konania. Zo spisu

8Ps/1/2007 vyplýva, že podnet bol daný dňa 15.1.2007, súd konanie po zistení možného opatrovníka
začal uznesením z 9.2.2007, ktorého dňa posudzovanej osobe ustanovil opatrovníka pre konanie
a nariadil znalecké dokazovanie. Po vypracovaní znaleckého posudku súd vykonal dokazovanie na
nariadenom pojednávaní, za neprítomnosti opatrovníka pre konanie, posudzovaný na pojednávaniepredvolaný nebol. Vyslúchnutá bola V. Z., súd sa oboznámil so stanoviskom prokurátora, oboznámil
závery znaleckého posudku. Posudzovaný P. V. v konaní vyslúchnutý nebol, súd sa uspokojil s písomne
podaným znaleckým posudkom. Od doručenia písomného rozsudku pozbavenému súd upustil. Ako z

priebehu konania, tak aj z rozhodnutia vyplýva, že rozhodujúcim dôkazom pre pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony bol znalecký posudok č.XX/XXXX, vypravovaný znalkyňou MUDr. Máriou Martinove.
Iným listinným dôkazom boli len lekárske nálezy zo dňa 22.11.2006 a 24.4.1996.

V nadväznosti na návrh na zrušenie rozhodnutia o pozbavení spôsobilosti súd vykonal dokazovanie

výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so stanoviskami právnych zástupcov, ustanovil znalkyňu,
ktorá vo veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony podala znalecký posudok, nariadil znalecké
dokazovanie, ktorého účelom bolo preskúmanie a posúdenie znaleckého posudku č. XX/XXXX,
vypracovaného znalkyňou MUDr. Máriou Martinove dňa 7.3.2007, v konaní vedenom na Okresnom súde
Brezno pod sp. zn. 8Ps/1/2007, vyslúchol znalca MUDr. Černáka.

Znaleckým dokazovaním mal súd za preukázané, že pôvodný znalecký posudok má vady, znalkyňa
podľa záverov znalca venovala samotnému psychiatrickému vyšetreniu probanda málo času, ktorá
skutočnosť sa odrazila v nedostatočne pregnantnom vyhodnotení jeho psychického stavu. Tento postup
juviedolkzáverom,ktoréniesúdostatočnepodloženéapreukázateľné,asúpostavenéviacnapredikcii,
čiže predpokladanom vývoji zdravotného stavu na základe v minulosti zistených diagnóz v zdravotnej

dokumentácii, ako na objektívnych zisteniach. Znalec diagnózu vaskulárnej demencie nevylúčil, ale
ju ani nepotvrdil; pretože diagnóza demencie nebola dostatočne preskúmaná, bola stanovená viac
na prediktívnych faktoroch, ako na objektívnom zistení. Závery pôvodného posudku nerešpektujú
pohľad na človeka ako bio-psycho-sociálnu bytosť, nie sú v nich zohľadnené individuálne črty, potreby,
prostredie a psychosociálne faktory. Rozsah vyšetrenia nebol postačujúci k vysloveným záverom, testy

objektivizujúce mieru postihnutia vykonané neboli. Vyšetrenie nepostačovalo k tak závažným záverom
formulovaným v posudku. Znalec vyslovil stanovisko, že diagnózu demencie by nestanovil, nakoľko
by ju videl v hypotetickej až špekulatívnej rovine. Reálnejšie by objektívnemu obrazu zodpovedala
diagnóza organického psychosyndrómu, vyjadrujúca, že ide o organické postihnutie CNS s korelátom
v psychických funkciách. Znalec vyslovil predpoklad, že on sám by nedospel k odporúčaniu zbaviť P.

V. spôsobilosti na právne úkony.

Takto formulované závery kontrolného znaleckého dokazovania znalec obhájil i pri svojom výsluchu,
pričom jeho odpovede na položené otázky poskytli ucelený a presvedčivý komplex informácií vedúcich
k záveru o nesprávnosti znaleckých záverov vyslovených v konaní o posúdenie spôsobilosti P. V. na

právne úkony. Takýmto spôsobom aj závery súdu, resp. jeho rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na
právne úkony, stratili svoj podklad, nakoľko znalecký posudok MUDr. Márie Martinove bol rozhodujúcim
a jediným dôkazom, na základe ktorého súd P. V. pozbavil spôsobilosti na právne úkony. Lekárske
potvrdenie MUDr. Beaty Babicovej z roku 1996 nemalo spôsobilosť samo o sebe byť takýmto podkladom
a dôkazom; rovnaké konštatovanie platí o potvrdení MUDr. Beaty Dikaszovej z roku 2006, najmä keď

zdravotná dokumentácia P. V. premietnutá do znaleckého posudku obsahuje posledný záznam z roku
2001.

S prihliadnutím na konštatovania ústavného súdu obsiahnuté v jeho náleze, I.ÚS 313/2012-52 zo dňa
28.11.2012 možno prijať záver, že rozsudok č.k. 8Ps/1/2007-36 zo dňa 24.4.2007 je potrebné zrušiť,

nakoľko v čase vydania rozsudku pre rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony neboli
podmienky. Posudok, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu sa ukázal ako nesprávny, vychádzajúci
z nedostatočných skutkový zistení znalkyne, súd znalkyňu v konaní nevyslúchol a nevykonal výsluch
potencionálne postihovaného človeka (posudzovaného P. V.). Skutočnosť, že posudzovaný je v čase
tohto konania post mortem v porovnaní s predošlým znaleckým dokazovaním na záver súdu nemá vplyv,

nakoľko obaja znalci vychádzali z totožnej lekárskej dokumentácie a osobné vyšetrenie posudzovaného
predošlou znalkyňou bolo nedostačujúce.

Súd poznamenáva, že zrušenie rozsudku (o pozbavení spôsobilosti na právne úkony) má za následok,
ako by fyzická osoba spôsobilosti na právne úkony pozbavená nebola. Neznamená to ale, že P. V. v

čase rozhodovania netrpel duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodného charakteru, a ktorá by
spôsobovala jeho nespôsobilosť k právnym úkonom. Existencia takejto choroby je ale len v hypotetickej
rovine, kontrolný znalecký posudok uvedenú diagnózu nepotvrdil, naopak, presvedčivo ju vyvrátil a iná
duševná choroba konštatovaná nebola.O trovách konania vrátane trov právneho zastúpenia súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené,alebožerozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.