Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 13, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202118
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214202118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Dunajskej Strede pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu :

Z., S..X..F.., U.: XX XXX XXX, S. S. Z. XX, XXX XX I., právne zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: S. X. - A. S. S. X., Ž. E. Č.. XX, I., o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 27. 9. 2012 domáhal, aby mu žalovaná nahradila škodu vo výške 125 euro,
titulom majetkovej ujmy a nemajetkovú ujmu vo výške 590,08 euro. Škoda mala vzniknúť nesprávnym

úradným postupom súdu. Nesprávny úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie
nebolo vydané v zákonnej lehote 15 dni, alebo s omeškaním viac ako 320dní), a o vydaní nezákonného
rozhodnutia. Tým, že žiadosť o vydanie poverenia bola zamietnutá, súd porušil zásadu právnej istoty,
nerešpektoval právoplatné rozhodnutie rozhodcovského súdu ako rovnocenný exekučný titulu, porušil
prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Mal za to, že v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom súdu vznikla žalobcovi škoda v žalovanej výške a to skutočná škoda v sume 125 euro v
súvislosti s vynaloženými nákladmi spojenými činnosťou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v

období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej, jednak správy pohľadávok prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca 70
euro, na udržiavanie a správu informačného systému 40 euro a na administratívne spracovanie texttou
v jednotlivých urgencii 15 euro.

V príčinnej súvislosti s tým žiadal žalobca aj nemajetkovú ujmu vo výške 590,08 euro, ktorá podľa
tvrdenia žalobcu predstavovala alikvotným pomerom 55 euro za každý mesiac omeškania činnosti

exekučnému súdu s odkazom na stanoviska Ústavného súdu pri určovaní priemernej náhrady
nemajetkovej ujmy, vychádzajúc z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé, za každý rok označených vzťahuje satisfakcia výške 20.000,-
Sk (660 euro).

Žalobca v podanej žalobe súčasne namiesto zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu v Galante
s odôvodnením, takže, ak Okresný súd sám zapríčinil svojim nelegálnym konaním (nesprávnym

úradným postupom) vznik škody na strane žalobcu, je vylúčené, aby sudcovia tohto súdu rozhodovali
predmetný spor. S poukazom na § 12 O.s.p. žiadal, aby vec bola prikázaná inému súdu vecne
príslušnému. Sudcovia Okresného súdu v Galante navrhli vylúčenie v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p. , o ktorejnámietke rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX Č..D.. XNcC/XX/XXXX-XXa prikázal
vec Okresnému súdu Dunajská Streda.

Žalovaná namietla dôvodnosť podanej žaloby jednak jej neurčitosť a zmätočnosť. Navrhla postup
podľa § 43 ods. 1 a 2 O.s.p. , odmietnutie podania. Uviedla, že nie sú splnené podmienky podľa §
8 O.s.p., § 15 zákona číslo 514/2003Z.z.. Nie je daná právomoc súdu vo veci konať. Medzi podaním
žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu podaním žaloby o náhradu škody za
nesprávny úradný postup, nie je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Žiadosti o predbežné prejednanie

nároku bez ostatných zákonných náležitostí bola žalovanej doručená dňa 23. 4. 2012. Žaloba na
súd bola podaná dňa 27. 9.2012. Tým považoval žalobu podanú predčasne. Žiadosť o predbežné
prejednanie nároku malo vady, ktoré žalobca na výzvu žalovanej stanovenej lehote neodstránil, preto
nárok nepovažovala za predbežne prejednaný. Tieto skutočnosti dôvodili nepriznanie nároku na
náhradu škody za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežne prejednania nároku. Vo veci samej
žiadala žalobu zamietnuť ako neodôvodnený a nepreukázaný. V tomto smere poukázala na rozhodnutia

Ústavného súdu v súvislosti s tvrdenými prieťahmi a nezákonným úradným postupom súdu v konaní,
keď konštatovala, že nemožno len konštatoval s poukazom na nález Ústavného súdu S. U. - Ú. -
XX Y. B. X. X. XXXX (každý nech si stráži svoje právo). Žalobca nevyužil účinné právne prostriedky
nápravy, nepodal opravné prostriedky. Žalovaná mala za to, že všeobecný súd konajúci o nároku na
náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v

konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho
konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej
sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona číslo 514/2003 s SR ). V opačnom prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu
inštančného princípu v súdnictve. Ďalej poukázala na to, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť
ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 ústavy
SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní ktoré možno
kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup (I. Q. XX/XXXX, U. Q. XX/XX ). Ak neexistuje
príčinná súvislosť medzi postupom súdu a porušením základného práva alebo slobody, treba považovať
takúsťažnosťzazjavneneopodstatnenú.Samotnádĺžkakonaniasamoosebeeštenemusíbezďalšieho

znamenať závažné porušenie práv sťažovateľa (U.. Q. XXX/XXXX, U.. Q. XX/XXXX, U.. Q. XXX/XXXX,
U.. Q. XX/XXXX ). Žalovaná poukázala na to, že pätnásťdňová lehota na vydanie poverenia podľa §
44 ods. 2 exekučného poriadku neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a ods.2
Exekučného poriadku, teda exekučný titul, ktorý sa týka rozhodnutí rozhodcovských súdov. Od 1. 6.
2011 bol exekučný poriadok novelizovaný zákonom číslo 102/2011 Z.z.. V žiadostiach doručených súdu

po 1. 6. 2011 nejde o porušenie zákonnej lehoty v uvedených prípadoch. Je správne, keď analogicky
rovnako súdy postupujú aj v prípadoch pred 1. 6. 2011. Nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie poverenia
pri exekučných tituloch - rozhodcovských rozsudkov nemožno považovať za prieťah v konaní.

Žalovaná poukázala aj na to, že lehota 15 dní bola stanovená len na vydanie poverenia, nevzťahuje

sa na prípady zamietnutia návrhu na vydanie poverenia, čo vyplýva priamo z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, pätnásťdňová lehota neplatí. V prípade, keď
poverenie nebolo vydané, oprávnený nemôže svoj nárok uplatňoval z titulu prieťahov v konaní, ale z
titulu nesprávneho úradného postupu súdu (ktorý podľa návrh žalobcu spočíva v nesprávnej aplikácii
právnych predpisov), z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup však

nemožno považovať samotné rozhodnutie, ktorým súd návrh na vydanie poverenia zamietol (E. S.
Č. Č..XCdo XXX/XXXX Y. B. XX. X. XXXX ), podľa ktorého nesprávny úradný postup nezakladajú
vady konania -, napríklad zhromažďovanie podkladov pre rozhodnutie, hodnotenie zistení skutočnosti,
právne posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie, rozhodnutie Najvyššieho súdu S.
XCdo XX/XXXX - nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou

normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu čas po vydanom
rozhodnutí, uznesenie E.Š. S. Č. XXCdo XXXX/XXXX Y. B. XX. X. XXXX - rozhodovaciu činnosť,
ktorej podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup . Je teda zrejmé, že
posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno považovať za nesprávny úradný postup. Za splnenia
podmienok podľa § 6 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z.( ak bolo právoplatne rozhodnutie, ktorým bola

škoda spôsobená, zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom) posúdenie veci a
vydania rozhodnutia možno považovať len za vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto rozhodnutia
exekučných súdov, ktorými boli zamietnuté žiadosti o vydanie poverenia a skúmanie materiálnej
správnosti rozhodcovského rozsudku, nekalej povahy rozhodcovskej doložky, nemožno považovať zanesprávny úradný postup súdu. Uvedené rozhodnutie za nezákonné možno považovať len vtedy, ak
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť.

Žalovaná zároveň vniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., keď k
tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania žaloby 27. 9.
2012 uplynula trojročná premlčacia lehota.

Rovnako mala za to, že žalobca nepreukázal vznik a výšku škody., keď škodu žalobca presvedčil

nevyčíslil a nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie porušenia je nedostatočné. Pri
priznávaní nemajetkovej ujmy sa prihliada aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. V tomto prípade teda žalovaná diktovala žalobcovi nie o konanie v rozpore s dobrými mravmi,
keď opakovane požaduje od spotrebiteľa v rozpore so zákonom neprimerané vysoké úroky, poplatky
a iné sankcie. Opakovane porušil práva spotrebiteľov. Tvrdená škoda mala vzniknúť práve jednak pri
negatívnevnímanej podnikateľskéčinnostižalobcu.Rovnakopoukázalanaabsenciupríčinnejsúvislosti

medzi tvrdeným porušením povinnosti súdu a vzniknutou škodou (§ 9 ods. 4 zákona číslo 514/2003
Z.z.). Tento stav si zavinil samotný žalobca spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou
pri obhajovaní svojich práv.

V súvislosti s námietkami žalovanej o predčasne podanej žalobe, ako aj o neúplnosti žaloby, súd

konštatuje, že neboli dôvody na zastavenie konania v zmysle § 103, § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.. Odo
dňa rozhodovania súdu podľa § 154 ods. 1 O.s.p. uplynula lehota šiestich mesiacov od podania žiadosti
nadriadenému súdu. Bolo preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby.
Pre posúdenie právomoci súdu je právne irelevantné, že žalobca neodstránil vady žiadosti o predbežné
prejednanie nároku v stanovenej lehote, v tomto smere je potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 16

ods. 2 druhá veta zákona číslo 514/2003 Z.z. ktorá hovorí, že tým nie je dotknuté právo poškodeného,
domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.
Na výzvu súdu žalobca doručil kópiu žiadosti o predbežnom prejednaní nárokov s dátumom, pečiatkou
nadriadeného orgánu. Doručenie žiadosti potvrdila aj žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe. Súčasťou
žiadosti bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým súd mal splnenú podmienku zo strany

žalobcu podľa § 15 a 16 zákona číslo 514/2003Z.z., predbežne prerokovať nárok na náhradu škody s
nadriadeným orgánom, ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Súd neodmietol žalobu žalobcu podľa ust.§ 43 ods. 1, 2 O.s.p., keďže z podanej žaloby bolo zrejmé, že
žiada náhradu škody a nemajetkovú ujmu, zrejmé aj to v akej výške náhradu škody a nemajetkovú ujmu

žiadal. Z obsahu žaloby vyplýva aj základ uplatneného nároku. Žalobca žiadal priznať nárok na náhradu
škody za nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní, v dôsledku čoho mu nevymožením
pohľadávky vznikla škoda. O takomto nároku bolo možné konať a rozhodnúť. Skutočnosť, že žalobca
prenáša svoje dôkazné bremeno na súd, je otázkou vyhodnotenia uznesenia dôkazného bremena
žalobcu za výsledok sporu. Dokazovanie súdu slúži na dokazovanie existujúcich, konkrétnych tvrdení.

Súd nie je povinný namiesto žalobcu zhromažďovať skutkový stav, ktorý má byť obsiahnutý v žalobe
(§ 79 ods. 1, 2 O.s.p.) tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti účastníkov naviac žalobca je
právne zastúpený, účtuje úkony právnej pomoci v každom prípade samostatne, nie hromadne.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta O.s.p. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Pasívne legitimovaným subjektom, je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.
Žalobca správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní. Rovnako je daná aktívna
legitimácia žalobcu v konaní na podanie žaloby na náhradu škody, pretože bol účastníkom exekučného
konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému vzniku škody /§ 5 ods. 1 zákona
číslo 514/2010. Z.z./.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oznámením o začatí konania podľa § 35 ods. 4 O.s.p. doručený
dňa 4. 4. 2014, výzvou na doloženie dôkazov tvrdených v žalobe adresovaná žalobcovi doručená
7.5.2013, odpoveď právneho zástupcu žalobcu na výzvu na odstránenie určitosti návrhu 20.5.2013,
doručením žaloby a vyjadrenia žalobcu žalovanej 14.6.2013, vyjadrenia žalovanej k žalobe zo dňa

2.7.2013 doručenie podrobného poučenia účastníkom konania, pripojením spisu F.G. S. M. XX C.,
žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania na základe, ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový
stav veci:Podľa § 119 O.sp. , Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania

bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje
najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil.

Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 30. 4. 2014 na 13. 6. 2014 o 13,00 hod. Účastníci mali doručenie
vykázané dňom 6. a 5. 5. 2014, keď žalovaná mailom dňa 12. 6. 2014 súhlasila s prejednaním veci v
jej neprítomnosti a súčasne ospravedlnila neúčasť na pojednávaní. Právny zástupca žalobcu mailom,
bez zaručeného elektronického podpisu, doručené súdu dňa 12.6.2014 o 16, 21 hod, ospravedlnil

neúčasť právneho zástupcu žalobcu a súčasne požiadal o odročenie pojednávania, na iný vhodný
termín, z dôvodu kolízie pojednávania na Okresnom súde v Považskej Bystrici, žalobcu T. T. S..X..F..
bez uvedenia čísla konania a času pojednávania, keď nepripojil ako dôkaz predvolanie na pojednávanie,
ktoré bolo skôr vytýčené ako , ktorej odročenie sa žiada, pričom ich klient trvá na osobnej účasti
advokáta, vylúčil substitúciu. Súčasne žiadal, aby sa nekonalo pojednávanie v ich neprítomnosti.

Vzhľadom na dôkazné bremeno žalobcu na jeho tvrdenia o kolízii pojednávania v zmysle § 120
ods.1 O.s.p., súd pokračoval v konaní v neprítomnosti účastníkov. Súd poznamenáva, že aj v prípade
kolízie pojednávania, si musel advokát žalobcu uvedomiť množstvo pojednávaní, ktoré vyvolá podanými
žalobami a v tomto smere zabezpečiť zastupovanie v záujme plynulého rozhodovania vo veciach.

Advokátska kancelária právneho zástupcu žalobcu disponuje tromi advokátmi a štyrmi koncipientami,
pričom plná moc bola daná právnickej osobe.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Galanta č. sp.zn. XXEr/XXXX/XXXX vyplynulo, že
bola podaná žiadosť exekútorom o vydanie poverenia na Okresný súd Galanta dňa 24.11. 2010, na

základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydaného 29. 6. 2010 pod číslom
S. XXXXX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. 8. 2010 a vykonateľnosť 12. 8. 2010, ktorým bol
žalovaný P. J. zaviazaný na zaplatenie pohľadávky spolu s príslušenstvom titulom istiny 1 310,46,00 €
so zmenkovým úrokom 0, 25 % denne z dlžnej sumy od 19. 4. 2009 až do zaplatenia a so zákonným
úrokom vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 25. 8.2010 až do zaplatenia a k náhrade trov konania

283,05 eura, ktorý dlh vznikol nezaplatením poskytnutého úveru na základe zmluvy uzavretej dňa 9. 12.
2008 medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a žalovaným. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný na
exekútorskom úrade dňa 2. 9. 2011, čo znamená, že exekútor podal žiadosť o vykonanie exekúcie až
po uplynutí troch mesiacov od podania návrhu. Exekučný súd následne uznesením dňa 16. 6. 2011
zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia a dňom 12. 8. 2011 exekučné konanie zastavil.

Oprávnený - žalobca nepodal odvolanie, uznesenia nadobudli právoplatnosť čo do zamietnutia žiadosti
k 19. 7. 2011 a čo do zastavenia konania k 12. 12. 2011. Žaloba o náhradu škody za nesprávny úradný
postup bola podaná dňa 27. 9. 2012.

Podľa § 3 Zákona č. 514/2003 Z.z., v platnom znení č. 215/2007 Z.z., č. 477/2008 Z.z. a č. 518/2008

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov
Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení
čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz zo
zodpovednosti za škodu sa nemožno zbaviť.Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1/ porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosti (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písmena a 2/, b/ citovaného zákona, § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona číslo 514/2003Z.z.).

2/ vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1 a § 17, 1, 2, 3, 4, § 18 zákona číslo 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho
zákonníka).

3/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe. V tomto prípade žalobca tvrdil, že súd porušil svoje zákonné povinnosti nesprávnym úradným
postupom, ktorý spočíval v nečinnosti, v prieťahoch v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie
nevydalo v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním, po uplynutí viac ako 271 dní. Nesprávnym
úradným postupom súdu, nesprávnou aplikáciou zákona. Napriek žiadosti o vydanie poverenia na

základe právoplatného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ktorý je rovnocenný s inými
exekučnými titulmi, žiadosť o vydanie poverenia zamietol. Čím mal porušiť zásadu právnej istoty a
prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

Podľa § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a/ nezákonným rozhodnutím
d) nesprávnym úradným postupom.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 citovaného zákona, Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak,

Podľa § 5 citovaného zákona, Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 citovaného zákona, Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného

Podľa § 9 citovaného zákona, Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní, možno vychádzať len z
výsledku vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sadopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu v ruskej práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez v totožných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti uvedenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do pätnástich dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby

vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2010 okrem hore uvedeného znenia bolo

znenie § 44 ods. 2 exekučného poriadku doplnené tak, že táto lehota neplatí, ak, ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c)/ a d/ (notárska zápisnica, vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených ).

Zo zisteného skutkového stavu mal súd za preukázané, že žiadosť o vydanie poverenia bola datovaná

24. 11. 2010. Súd rozhodol o zamietnutí žiadosti dňa 16. 6. 2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňom 19. 7. 2011, keďže žalobca nepodal opravný prostriedok. Súd má za to, že k prieťahom v tomto
konanínedošloVdanomprípadeexekučnýmtitulombolrozhodcovskýrozsudok.Súdmalzato,že podľa
novely Exekučného poriadku § 44 ods. 2 a účinnú od 1. 6. 2010 podľa tohto ustanovenia lehota 15 dní
pre vydanie poverenia neplatí, ak je exekučným titulom podľa § 42 ods. 2 písmena c/ a d/Exekučného

poriadku, tak ako tomu bolo v tomto príklade. Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu.

Súd má za to, že nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ani k nesprávnemu úradnému postupu
súdu, ktorý by spočíval v nesprávnej aplikácii právnych predpisov. Samotné rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti na vydanie poverenia nemožno považovať za nesprávny úradný postup súdu, pretože postup

súdu ďalšie vyjadrenie v rozhodnutí, nebol neefektívny (rozhodnutie E. S. Č.C. X. XCdo XXX/XX zo dňa
29.6.1999). Výsledkom sudcovskej činnosti súdu je, že súd žiadosti o vydanie poverenia vyhovie, alebo
žiadosť zamietne. Zo zákona nevyplýva, že len musí vždy súd žiadosti navrhovateľa vyhovieť. Práve
táto rozhodovacia činnosť je podstatou súdnictva a nemožno ju vyhodnotiť ako nesprávny úradný postup
(uznesenie E. S. Č. X. XX T. XXXX/XXXX Y. B. XX. X. XXXX).

Procesný súd mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť na vydanie
poverenia, súd nevyhodnotil ako nesprávny úradný postup. Ako nesprávny úradný postup nevyhodnotil
ani procesný postup exekučného súdu pred vydaním rozhodnutia. Procesný postup smeroval k vydaniu
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti, jeho výsledkom bolo vydanie rozhodnutia, preto procesný postup bol

efektívny. Nešlo o nesprávny úradný postup. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky X
T. XX/XXXX vyplýva, že nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou
normou predpísaného postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí
alebo nesúvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a tento postup nenašiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia a preto súd nevyhodnotil ako

nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003Z.z. a nevyhodnotil tak ani procesný
postup súdu, ktorý mu predchádzalo.Z uvedených dôvodov za splnenia zákonných podmienok podľa ust.§ 6 ods. 1, 2 zákona číslo 514/2003
Z.z. rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia bolo možné skúmať len z hľadiska
jeho nezákonnosti. Navrhovateľ však nesplnil zákonné podmienky, podať riadny opravný prostriedok,

uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 4. 2011. Nepredložil rozhodnutie príslušného orgánu,
ktorým by bolo rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť a, ktorým by bol súd viazaný.
Preto súd ustálil, že rozhodnutie, ktorým exekučný súd zamietol žiadosť na vydanie poverenia, je
zákonným. Z týchto skutočností potom vyplýva, že žalobca nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, keď nepreukázal

nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie.

Keďže všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikácii logického výkladu je nadbytočné
a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd môže návrh zamietnuť nesplnením čo i
len jednej podmienky. Pre nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd preto v ďalšom nezdôvodňoval.

Podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 519/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa prvočísel 3 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo
zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo
zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutia.

Podľa ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo dňa,
keď bolo poškodenému doručené rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §

15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej sa súd zaoberal aj premlčaním nároku.
Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku . Súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu na náhradu škody neexistuje, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd v ďalšom

nezaoberal

Procesný súd v závere svojho rozsudku poukazuje v tomto smere na rozhodnutia odvolacích súdov v
obdobných veciach Krajského súdu v Trnave zo dňa 21. 1. 2014 číslo konania X T. /. W. D. S. K. Ž. Č. XX
T. - XXX a , kde súdy konštatovali obdobný právny názor v súvislosti s prieťahmi namietanými žalobcom

pri vydávaní poverení v súvislosti s preskúmavaným exekučným titulom.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnej žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi,
ktorý v konaní nebol úspešný . Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, pričom zo spisu trovy
žalovanej nevyplývajú. Súd z dôvodov uvedených žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 12,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedia sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2 O.s.p. ).