Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 2T/63/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513010372

Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2513010372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Beátou Javorkovou, v trestnej veci obžalovaného G. X., Q..
XX.XX.XXXX T. D. Y., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.01.2014 rozhodol

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

G. X., Q.. X.XX.XXXX T. D. Y., trvale bytom Š., F. Č..
XX/XX, bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý, ž e:

v období od mesiaca august 2012 do 22.01.2014, si ako otec maloletých detí G. X., Q.. XX.X XXXX G.
G., Q.. X.X.XXXX, obe bytom R., X. XX, riadne neplnil vyživovaciu povinnosť aj napriek tomu, že mu
vyplýva zo Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol určený rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn.
6C/198/2008 zo dňa 23.10.2009, právoplatným dňa 14.11.2009, tak že je povinný prispievať na výživu
maloletej G. sumou 73,-Eur mesačne a na výživu maloletej G. sumou 60,-Eur a rozsudkom Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 8P/147/2012 zo dňa 18.12.2012, právoplatným dňa 12.1.2013, mu bolo výživné
na maloletú G. M.výšené na sumu 120,-Eur a Q. G. mu bolo zvýšené na sumu 80,-Eur mesačne,
ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky G. E., hoci vedel o existencii

vyživovacej povinnosti a túto povinnosť si riadne neplnil, pričom v uvedenom období neprejavoval snahu
riadne sa zamestnať na to, aby si zabezpečil finančné prostriedky na úhradu výživného na svoje deti,
čím za uvedené obdobie dlhuje na výživnom G. E. v sumu vo výške 3.085,- Eur,

t e d a

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,

tým spáchal:

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.,

za to sa odsudzuje:Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody

v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje sa mu skúšobná doba v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Piešťany dňa 18.04.2013 na Okresný súd
Piešťany vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného G. X., svedkyne
G. E., oboznámením listinných dôkazov, prečítaných svedeckých výpovedí svedkov, ako aj ďalšieho
obsahu spisu.

Z vykonaného dokazovania bol zistený a preukázaný skutkový stav tak , ako je uvedený vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Obžalovaný G. X. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od augusta 2012 pracoval v hoteli J. , kde

vykonával záujmovo umeleckú činnosť, hral v kaviarni. Stretával sa s dcérami, dával im po 50,- Eur.
Doklady o tom nemá. Na výživnom uhradil 210,- Eur, 1x 100,- Eur, 1x 90,- Eur a 1x 20,- Eur. V auguste,
v septembri, v októbri, v novembri a v decembri v roku 2012 a v januári 2013 dal dcére G. K. 50,- Eur s
tým, že 25,- Eur je pre ňu a pre sestru, a 25,- Eur je na výživné. Vo februári dal dcére 100,- Eur, v marci a
v apríli nedal nič, lebo bol nezamestnaný. V máji dal G. X00,- Eur, doklady nemá. 50,- Eur zaslala jeho

matka poštou. S manželkou bol dohodnutý takto, prečo podala trestné oznámenie, to už nevie. O deti
sa stará, vždy keď má nejakú brigádu, postará sa o ne, alebo pošle nejaké peniaze na účet. Na úrade
práce nie je evidovaný, pretože si privyrába brigádnicky.

Svedkyňa G. E. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný na výživnom dlží od augusta 2012 dlh
dovyhláseniarozhodnutia2.805,-Eur+výživnézamesiacdecemberajanuár,ktoréjevvýške400,-Eur.
Spolu teda dlží 3.085,- Eur. Je pravdou, že obžalovaný dával nejaké sumy do rúk dcére, nepovažuje to
však za uhradené výživné, ale vreckové, a jeho príspevok na výživu. Potvrdila príjem od obžalovaného
210,- Eur. Zo sumy 2.685,- Eur + výživné za mesiac december 2013 a január 2014 jej nič uhradené

nebolo. Dohodnutí boli, že bude peniaze posielať šekom na jej adresu. Je pravdou, že obžalovaný dáva
dcéram niečo na prilepšenie ako vreckové, a toto deti ako vreckové aj spotrebujú.

Z výpovedi svedkyne G. X. vyplynulo, že otec ju kontaktuje nepravidelne, niekedy v jeseni 2011 jej
kúpil notebook. Aj ten museli však dať ako zálohu za auto. Väčšinou im dáva k narodeninám peniaze

10,- až 15,- Eur. Občas jej dobije mobilný telefón, na posledné Vianoce jej dal 50,- Eur ako darček. K
narodeninám jej kúpil mobil.

Svedkyňa G. X. v prípravnom konaní uviedla, že vlastní mobilný telefón, ktorý jej dobíja mama aj otec
kreditom po 7,- Eur. Otec im niekedy k sviatkom dáva peniaze, dal im 50,- Eur, naposledy k narodeninám,

že to je darček.

Svedok Z. D. v prípravnom konaní uviedol, že G. X. pozná, hráva s ním v kapele. K plateniu výživného
sa nevie vyjadriť. Pokiaľ mal X.Á. nejaké peniaze, tak dcéry zavolal, chodili za ním aj do hotela J.. Presne
o aké sumy sa jedná, sa vyjadriť nevedel.

Svedkyňa E. D. v prípravnom konaní uviedla, že bola svedkom viackrát, keď obžalovaný dával deťom
nejaké peniaze, presnú sumu uviesť nevie. Kupoval im aj nejaké veci do školy.

Trestnú činnosť obžalovaného preukazujú najmä v spise sa nachádzajúce listinné dôkazy a to rozsudok

Okresného súdu Piešťany, sp.zn. 6C 198/2008 z ktorého vyplynulo, že obžalovaný je povinný uhrádzaťvýživné na G. vo výške 73,- Eur a na G. T.o výške 60,- Eur. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany sp.
zn. 8P/147/2012 vyplynulo, že výživné na maloletú G. sa zvyšuje na 120,- Eur a Q. G. Q. XX,- Eur,
a to od dňa 01.01.2013. Z rodných listov maloletých G. G. G. X. vyplynulo, že ich otcom je G. X., Q..

XX.XX.XXXX. Z potvrdení o návšteve školy vyplynulo, že tieto obe navštevujú školu, teda vykonávajú
ešte povinnú školskú dochádzku.

Zo správ na obžalovaného vyplynulo, že nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi, a tak isto nie je v
evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný
od augusta roku 2012 až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci, neplnil svoju vyživovaciu povinnosť z
nedbanlivosti, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek
1 Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, pretože vyvolal stav, kedy
oprávnené osoby nedostali všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Ako rodič, ktorému rozsah

vyživovacej povinnosti bol určený súdom, bol povinný nielen poskytovať peňažné plnenie v rozsahu
určenom súdnym rozhodnutím, ale aj vyživovať oprávnené osoby v naturálnej forme, teda fakticky
sa starať o dieťa, jeho stravu, oblečenie, zdravie a pohodu. Na toto bol povinný vyvinúť maximálne
úsilia a pokiaľ mu jeho sezónny zárobok toto neumožňoval, mal riešiť svoju situáciu hľadaním si iného
zamestnania, resp. brigády.

Z takéhoto konania je obžalovaný usvedčovaný jednoznačne výpoveďou G. E., ktorá potvrdila, že od
augusta 2012 do vyhlásenia rozhodnutia nemá výživné od obžalovaného uhradené. Obžalovaný napriek
tomu, že súd mu dal šancu a odročil hlavné pojednávanie, aby výživné uhradil, výživné neuhradil,
a to ani čiastočne, a teda nesplnil svoju zákonnú povinnosť, ktorá má prednosť pred všetkými inými

jeho povinnosťami. Toto vyplynulo aj nepriamo z výpovede ostatných svedkov, ktorých výpovede boli
prečítané.

Obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že svojím dcéram dával vreckové, prispieval na výživu
inak, a že pracuje brigádnicky, pričom nemal dostatok pracovných príležitostí, aby si zarobil peňažné

prostriedky, súd považoval za účelovú, urobenú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za žalovaný skutok.
Obžalovaný mal ako otec robiť všetko preto, aby si našiel prácu a zaplatil svoju prvoradú povinnosť, a
tou je povinnosť vyživovať iného. Keďže táto však nespočíva iba v plnení súdom určenej vyživovacej
povinnosti, ale aj prispievaním na výživu vyživovaných osôb iným spôsobom, nemôže súd zohľadniť
poskytovanie vreckového, resp. darov na narodeniny, ako zaplatenie výživného zo strany obžalovaného.

Pri výmere trestu postupoval súd podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pričom zobral do
úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pre trestný čin podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní
až na dva roky.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť u obžalovaného.

Trest je právnym následkom trestných činov, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
( zásada proporcionality trestu ). Je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.

Tým je určená aj jeho funkcia v tom, ako má pôsobiť zákon jednak na ochranu spoločnosti, jednak
pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie ( zabránenie v páchaní
trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu )ako aj voči ďalším
občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest ale
musí obsahovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

S poukazom na uvedené súd pri výmere trestu vychádzal z trestnej sadzby až na 2 roky, a v tejto
vymeral obžalovanému prevýchovný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s tým, že mu tento za
splnenia podmienok uvedených v § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona podmienečne odložil naskúšobnúdobuvtrvaní1rok,nakoľkotútosúdpovažovalzadostatočnúnato,abyobžalovanýpreukázal
schopnosť viesť riadny život.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, do 15
( pätnásť ) dní odo dňa oznámenia rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým
výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť
odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.