Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/249/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201988
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1011201988.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: MARIANUM
- Pohrebníctvo mesta Bratislavy, príspevková organizácia, so sídlom Svätoplukova 3, Bratislava,
právne zastúpený advokátkou: JUDr. Anna Líšková, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava
proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, Bratislava o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/DZ/R/2/044 zo dňa 21.10.2011, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - žaloba
Rada protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ako orgán príslušný na konanie podľa § 18 ods.
1 zákona č. 136/2001 Z.z. a o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona SNR č.
347/1990 Zb. a o organizácii ministerstiev v správnom konaní č. 0012/OZ/2008 rozhodnutím č. 2011/
DZ/R/2/044 zo dňa 21.10.2011 na základe rozkladu podaného žalobcom a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžh/3/2010 zmenila podľa § 59 a ods. 2 zákona číslo 71/1967 zbierky
o správnom konaní rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneužívania

dominantného postavenia č. 2008/DZ/2/1/052 zo dňa 30.6.2008 v bode 8 výroku tak, že:
Podľa§38ods.1zákonačíslo136/2001Z.z.uložilzazneužívaniedominantnéhopostaveniauvedeného
v bode 1, 3, v 5 až 6 výroku rozhodnutia rady protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2008/
DZ/R/2/113 zo dňa 19.12.2008 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2008/DZ/2/1/052 zo dňa
30.6.2008 žalobcovi pokutu vo výške 235.200,- eura, ktorú bol žalobca povinný uhradiť na účet
ProtimonopolnéhoúraduSlovenskejrepublikydošesťdesiatichdníododňanadobudnutiaprávoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné a odôvodňuje podanie žaloby
tým, že vydaním napadnutého rozhodnutia a postupom žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich
právach a oprávnených záujmoch tým, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho
a skutkového posúdenia veci, žalovaným vydané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, rozhodnutie o uložení pokuty vydal žalovaný, ktorý na to podľa zákona nebol v danom prípade
oprávnený, v dôsledku čoho žalovaný nezákonne uložil pokutu žalobcovi v rozpore s § 38 ods. 1 zákona
č. 136/2001Z.z. Žalobca napáda predmetné rozhodnutie žalovaného z toho titulu, že je vydané v

rozpore so zákonmi a že žalovaný neakceptoval právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžh/3/2010, pričom podľa názoru žalobcu nedošlo k zmene skutkového
alebo právneho stavu.Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný neakceptoval právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v otázke uloženia pokuty vo väzbe na generálnu klauzulu zneužitia dominantného postavenia
a to pri nezmenenom skutkovom a právnom stave veci. Ďalej, že žalovaný nesprávne aplikoval

ustanovenie § 38 ods. 1 zákona 136/2001 Z.z. o uložení pokuty v nadväznosti k právomoci žalovaného
podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona vydať rozhodnutie o tom, že konanie podnikateľa je zakázané podľa
§ 8 ods. 2 zákona na princípe demonštratívneho vymedzenia právnej normy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom rozsudku rozhodnutie Rady protimonopolného úradu
Slovenskej republiky č. 2008/02/R/113 zo dňa 19.1.2008 podľa § 250j ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. zrušil vo

výroku pod bodom 8) o uložení pokuty vo výške 7.160.000,- slovenských korún a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom v odôvodnení rozsudku. Žalovaný mal právny názor
Najvyššieho súdu rešpektovať a zastaviť konanie proti žalobcovi podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona
136/2001 Z.z. z dôvodu, že na konanie o uložení pokuty nebol daný dôvod.
Zásadnou právnou otázkou, ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom spore riešil, bolo
dodržiavanie základných princípov a zásad správneho trestania žalovaným, keď aplikoval skutkové

podstaty zneužitia dominantného postavenia založené na generálnej klauzule podľa zákona číslo
136/2001 Z.z. Najvyšší súd vo vzťahu k posúdeniu generálnej klauzuly zneužitia dominantného
postavenia vyslovil jasný, zrozumiteľný a pre žalovaného záväzný právny názor. Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie tak v časti uloženia pokuty hodnotil ako konfliktné so
zásadou číslo 1 - sankcie, ktoré je možné uložiť ako aj okolnosti, za ktorých môžu byť uložené, musia

byť stanovené zákonom a so zásadou číslo 2 - žiadna právna sankcia nemôže byť uložená za konanie,
ktoré v čase, keď sa stalo, nebolo v rozpore s platným zákonom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovením závažných právnych viet, že konfliktnosť napadnutého
rozhodnutia v časti uloženia pokuty vyplýva z povahy generálnej klauzuly zneužitia dominantného
postavenia, v tomto prípade demonštratívneho vymedzenia, keď nová skutková podstata bola

žalovaným ustálená v napadnutom rozhodnutí s konštitutívnymi účinkami. V odôvodnení Najvyšší
súd vyslovil svoj záväzný právny názor, že až tým, že žalovaný túto skutkovú podstatu sformuloval
naplnilo požiadavku, že okolnosti sú stanovené zákonom, pretože § 22 ods. 1 písm. b) zákona
136/2001 Z.z. dal právomoc žalovanému vydať rozhodnutia o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa
je zakázaná podľa § 8 ods. 2 zákona 136/2001 Z.z. na princípe demonštratívneho vymedzenia

právnej normy. Najvyšší súd uvedený právny názor doplnil v tom, že v danom prípade, na rozdiel od
zákonom explicitne uvedených skutkových podstát zneužívanie dominantného postavenia uvedených
v ustanovení § 8 ods. 2 písm. a) až d) zákona 136/2001 Z.z. ustálenie skutkovej podstaty zneužívania
dominantného postavenia na generálnej klauzule má konštitutívny význam, to znamená, že v danom
prípade protimonopolný úrad skutkovú podstatu priamo kreoval. Podľa právneho názoru Najvyššieho

súdu, až týmto okamihom podania požiadavku zásady číslo 1 a zásady číslo 2, ale aj článku 49 Ústavy
Slovenskej republiky na spojených v článkom 152 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky a zásady nullum
crimen, nulla poena sine legem. V tejto súvislosti Najvyšší súd poznamenáva, že žalovaný výslovne
a z obsahu spisu vyplýva, že vedome, nesubsumoval zistené praktiky pod explicitné ustanovenia
skutkových podstát v zákone. Ďalej Najvyšší súd uviedol, že zásada proporcionality vyžaduje, že

protimonopolný úrad má právomoc na základe generálnej klauzuly a demonštratívneho vymedzenia
zákona formulovať nové skutkové podstaty zneužívania dominantného postavenia a na druhej strane
podnikateľ musí mať možnosť poznať presné znenie praktiky, ktorá je zakázaná. Až po tomto momente
ho možno sankcionovať. Najvyšší súd odporučil , že činnosť žalovaného by preto mala byť zameraná
na včasné identifikovanie praktík, zachytenie ich obsahu rozhodnutím, ich zakázanie a následne až

sankcionovanie,kedyužmôžebyťnaplnenázásadanullumcrimen.ZároveňNajvyššísúdzdôraznil,žev
danom prípade žalovaný musí rešpektovať zásady správneho trestania založené na generálnej klauzule
a sankciu ukladať až vtedy, ak podnikateľ nerešpektuje rozhodnutím ustálenú skutkovú podstatu a v
dôsledku toho môže sankcionovať podnikateľa za obdobie, kedy bola naplnená zásada nullum crimen.
S právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeným v konaní sp.zn. 3Sžh/3/2010 sa

žalobca stotožnil a pokladá ho za právne správny. Žalovaný však v priamom rozpore s týmto názorom
vydal napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi vo výške 235.200,- euro za zneužívanie
dominantného postavenia.
Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného týkajúcim sa kreovania skutkovej podstaty správneho deliktu,
jej sankcie, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky jasne a zrozumiteľne vymedzil, kedy môže

žalovaný uložiť v danom prípade pokutu a to až vtedy, ak podnikateľ nerešpektuje rozhodnutím ustálenú
skutkovú podstatu zneužitia dominantného postavenia.
Podľa žalovaného je potrebné skúmať, či bol v danom prípade zachovaný princíp predvídavosti,
respektíve, či mohol žalobca predvídať, že jeho konanie bude posúdené ako zneužitie dominantnéhopostavenia, za ktoré možno uložiť pokutu. Žalovaný ďalej svoje závery postavil na tvrdení, že z doterajšej
judikatúry a doterajšej činnosti protimonopolného úradu mal predvídať, že jeho konanie je v rozpore
so zákonom. S týmto názorom žalobca zásadne nesúhlasí a tvrdí, že zo správy žalovaného došlo k

nepochopeniu,alebokúmyselnémuprekrúteniuvyslovenéhoprávnehonázoruNajvyššiehosúdu.Podľa
žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky zásadu proporcionality vysvetľuje ako zachovanie rovnováhy
medzi oprávnením úradu formulovať nové skutkové podstaty zneužívania dominantného postavenia na
základe generálnej klauzuly, čo žalobca vôbec nerozporuje a oprávnením podnikateľa poznať presné
znenie praktiky, ktorú úrad sformuluje ako novú skutkovú podstatu. Zásada predvídateľnosti, o ktorú

opiera tvrdenie a právnu konštrukciu žalovaný v napadnutom rozhodnutí, je podľa žalobcu v právnom
poriadku Slovenskej republiky chápaná významovo odlišne.
Správnekonanie,ktorýmsariadižalovanýprivydávanírozhodnutí,jezaloženénaprocesnýchzásadách
upravených zákonom - správny poriadok. Procesné zásady sú všeobecné základné princípy, ktoré
vyjadrujú charakter správneho konania ako demokratického právneho profitu. K týmto zásadám patrí
zásada zákonnosti, ktorá aby sa v právnej praxi naplnila, musí okrem iného upravovať určité, jasné

a presné vyjadrenie skutkových podstát správnych deliktov. Medzi ďalšie princípy, ktoré ovládajú
činnosť verejnej správy patrí aj princíp právnej istoty, princíp postihu v primeranej lehote, princíp práva
na ukončenie prípadu vydaním rozhodnutia, princíp preskúmateľnosti rozhodnutí, princíp dôkazného
bremena na správnom orgáne.
Žalobca je toho názoru, že žalovaný právnu konštrukciu zásady predvídavosti uplatnil účelovo prvýkrát

až v súvislosti s výkladom zásady proporcionality v predmetnom rozsudku Najvyššieho súdu, pretože ani
v predchádzajúcom rozhodnutí, ani v preskúmavacom súdnom konaní, kde bola problematika ohľadom
generálnej klauzuly podrobne rozoberaná, s uvedenou teóriou zásady predvídavosti doposiaľ žalovaný
neargumentoval, teda v čase vydania predchádzajúcich rozhodnutí mu podľa názoru žalobcu ani nebola
známa.

Ako príklady uloženia pokuty v prípade aplikácie generálnej klauzuly žalovaný dal do pozornosti v
minulosti vydané rozhodnutia ako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sžhpu/2/2008
zo dňa 26.10.2010, ktorý bol zrušený nálezom ÚS SR č. III ÚS 170/2011-46, ako aj rozhodnutie
Rady č. 2006//DZ/R/2/062, rozhodnutie Cintoríny Komárno a rozhodnutie 2006/DZ/R/2/019. Žalobca
k uvedeným prípadom udáva, že ani v jednom z uvedených prípadov nebola riešená otázka použitia

generálnej klauzuly zneužitia dominantného postavenia a uloženia pokuty, lebo vo výrokoch týchto
rozhodnutí boli použité skutkové podstaty zneužitia dominantného postavenia uvedené v § 8 zákona.
Žalovaný argumentuje, že žalobca musel predvídať zásah úradu v rámci cintorínskych a pohrebných
služieb v tom, že nešlo o prvé správne konanie voči žalobcovi ako aj voči iným subjektom na
trhu. Na podporu svojich tvrdení dáva žalovaný do pozornosti právoplatný rozsudok vo veci cintoríny

Komárno. Žalovaný svoje tvrdenia týkajúce sa predvídavosti opiera o predošlú rozhodovaciu prax, avšak
s týmito tvrdeniami žalobca nesúhlasí, lebo je toho názoru, že v jeho prípade ku žiadnej pochybnosti o
predvídavosti nedošlo. Právna konštrukcia tejto teórie je založená na zámene princípu proporcionality
s princípom predvídavosti, ktorý z toho umelo vykonštruoval žalovaný. Princíp predvídavosti zákona sa
uplatňuje, napríklad v súvislosti so zásadou zákazu retroaktivity.

K povinnosti uloženia pokuty žalovaným, žalobca uvádza, že zásadu predvídavosti je potrebné chápať
v úplne inom kontexte, pretože podľa názoru žalobcu, ide o súdny výklad ustanovení, ktorý nemohol
byť rozumne predvídateľný a to v čase, keď došlo k porušeniu zákona. V žiadnom prípade sa táto
zásada nedá vyložiť spôsobom, akým to vysvetľuje žalovaný, že podnikateľ má povinnosť predvídať
porušenie zákona. Aplikujúc uvedené na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený

v danom rozhodnutí, že až kreovaním novej skutkovej podstaty zneužitia dominantného postavenia vo
vydanom rozhodnutí žalovaného a jej zakázaním dochádza k naplneniu zásady nullum crimen, teda
že nie je možné spätné uplatnenie normy zakladajúce porušenie zákona na uloženie pokuty. V tejto
súvislosti je potrebné vysloviť absolútny nesúhlas žalobcu s právnym názorom žalovaného, že má v
danom prípade povinnosť uložiť pokutu v zmysle § 38 ods. 1 zákona, ktorý stanovuje, že správny orgán

uloží sankciu v prípade porušenia zákona. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdí, že nie je daná možnosť na
zváženie, či pokutu uloží. Žalobca s týmto názorom žalovaného o povinnosti uložiť pokutu zásadne
nesúhlasí, nakoľko názor žalovaného je v priamom rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu, ktorý
konštatoval, že rozhodnutie žalovaného v časti uloženej pokuty je v rozpore so zásadou nullum crimen
sine lege, nulla poena sine lege, avšak v priamom rozpore s uvedeným žalovaný tvrdí, že táto zásada

bola dodržaná, takže nenastal žiadny rozpor medzi aplikáciou zákona a ústavou zakotvenými zásadami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že zneužitie dominantného postavenia na
princípe demonštratívneho vymedzenia generálnej klauzuly má konštitutívne účinky, ktoré vznikajú až
okamihom právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. To znamená, že žalovaný môže uložiť sankciu až vprípade nerešpektovania rozhodnutím ustálenej skutkovej podstaty, kedy by došlo k porušeniu zákona,
ako vyžaduje § 38 ods. 1 zákona, preukázateľne po tejto lehote. Do právoplatnosti takéhoto rozhodnutia,
ktorým by došlo ku kreovaniu novej skutkovej podstaty v súlade s generálnou klauzulou § 8 ods. 2

zákona, nemôže byť porušený zákon.
Nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia Rady úradu č. 2008/DZ/R/2/113 zo dňa 19.12.2008 v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2008/DZ/2/1/052 zo dňa 30. 6. 2008 došlo ku kreovaniu
nových skutkových podstát zneužitia dominantného postavenia uvedených pod bodmi 1 až 6 výroku
prvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu, žalovaný by mohol dané praktiky - skutkové

podstaty - sankcionovať až potom, čo by preukázal, že boli žalobcom porušované po uvedenom
dátume 12.1.2009. K tomuto však v napadnutom rozhodnutí nedošlo a žalovaný praktiky sankcionuje
retroaktívne,respektívezaspätnéobdobiepreddátumomnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiarady
úradu vo výrokovej časti týkajúcej sa praktík:
- prvá praktika sankcionovaná od 1.5.2001 do 31.7.2006
- druhá praktika sankcionovaná od 1.5.2001 do 30.6.2008

- tretia a štvrtá praktika sankcionovaná od 9.8.2004 do 31.7.2006

Uvedené je v zjavnom rozpore s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
o možnosti sankcionovať za porušenie generálnej klauzuly zneužitia dominantného postavenia až
kreovaním novej skutkovej podstaty.

Jedným zo základných argumentov žalovaného v napadnutom rozhodnutí je zdôvodnenie v bode
38 napadnutého rozhodnutia, že v danom prípade nie je žiadna pochybnosť, že bol vo vzťahu k
žalovanému dodržaný princíp predvídavosti. Žalovaného tvrdenie, že pokiaľ aj ide o podriadenie praktiky
pod generálnu klauzulu a sankcionovanie účastníka úradom, ide o štandardnú a zaužívanú prax, ktorá

nebola spochybnená vo viacerých prípadoch ani súdmi, preskúmavajúcimi zákonnosť, dokonca aj
Ústavným súdom Slovenskej republiky. Toto tvrdenie žalovaného sa podľa názoru žalobcu nezakladá
na pravde. Ako účelový postup považuje žalobca to, že žalovaný uviedol mnoho príkladov rozhodnutí
podporujúcich jeho tvrdenie, avšak žalovaný neuviedol ako príklad rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn.
4Sžhpu/1/2001 - Slovak Telekom, ktoré bolo vydané ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia

21.10.2011,vktoromNajvyššísúdodôvodňujeuloženiepokutyvoväzbenagenerálnuklauzuluzneužitia
dominantného postavenia. Ak žalovaný uvádza na podporu svojich tvrdení obdobné rozhodnutia,
žalobca musí poukázať na to, že ani v jednom z nich nebolo predmetom žaloby riešenie problematiky
vzťahu generálnej klauzuly zneužitia dominantného postavenia a uloženia pokuty, s výnimkou prípadu
Slovak Telekom. Ďalej je potrebné uviesť, že v súlade s § 249 ods. 2 O.s.p. obsah žaloby určuje rozsah

preskúmania zákonnosti súdom a podľa § 250h O.s.p. súdy preskúmavajú žaloby len v rozsahu a z
dôvodov v nich uvedených. Ak žaloby takýto konkrétny právny dôvod preskúmania nenastolili, súdy
nemajú vyhľadávaciu povinnosť, ba naopak môžu preskúmavať len v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe.

Žalovaný taktiež tvrdí, že úrad v minulosti riešil obdobné typy prípadov a praktiky žalobcu nemožno
posudzovať ako nie bežné praktiky, ktoré by predstavovali nóvum. Žalobca s týmto tvrdením čiastočne
súhlasí, avšak nesúhlasí s tým, že riešenie týchto prípadov v minulosti malo pre neho mať ten význam,
že mal podľa názoru žalovaného predvídať, že aj ním uplatňovaná praktika je zakázaná, aj keď nebola
priamo vymenovaná v demonštratívnom výpočte praktík v paragrafe 8 ods. 2 zákona. Opäť toto tvrdenie

žalovaného nie je v súlade s vysloveným právnym názorom Najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že
podnikateľ musí mať možnosť poznať presné znenie praktiky, ktorá je zakázaná. Žalovaný poukazuje na
právoplatný rozsudok súdu vo veci cintoríny Komárno, avšak na tomto príklade je jasne a preukázateľne
vidieť, ako nekoncepčne postupuje žalovaný v obdobných prípadoch, keď obdobné praktiky, na ktoré
žalobca poukazoval aj v rámci prvostupňového konania u žalovaného, boli žalovaným subsumované

pod rôzne zákonné ustanovenia.

Ďalej žalovaný tvrdí, že v minulosti niekoľkokrát uviedol správne konanie s obdobným obsahom
voči žalobcovi. Žalobca toto tvrdenie nepopiera a uvádza len, že nepovažuje za zásadné z hľadiska
žalovaným preskúmaného princípu predvídateľnosti a proporcionality, že úrad v minulosti už voči nemu

akopodnikateľovizasahoval. Žalovanýzasahovalvočižalobcovi3krát,avšakanijednosprávnekonanie
žalovanéhoneboloukončenéprávoplatnýmrozhodnutímatakistoanivjednomprípadenebolažalobcovi
právoplatne uložená pokuta za porušenie zákona na ochranu hospodárskej súťaže.Žalovaný v rozpore s § 38 ods. 1 zákona a v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky rozhodol v napadnutom rozhodnutí o uložení pokuty žalobcovi vo výške 235.200,- euro. S
uložením pokuty žalobca zásadne nesúhlasí a považuje ju za nezákonnú vo väzbe na právomoci

žalovaného podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona. Uloženie pokuty žalovaným považuje žalobca za
konanie, ktoré je v priamom rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu vzhľadom na konštituovanie
novej skutkovej podstaty zneužívania dominantného postavenia na základe platnej generálnej klauzuly.
Žalobca sa domnieva, že nová skutková podstata je kreovaná žalovaným až okamihom právoplatnosti
daného rozhodnutia, avšak pokuta môže byť uložená až následne, ak podnikateľ preukázateľne túto

novokreovanú skutkovú podstatu porušuje. Podľa názoru žalobcu dochádza aj k porušeniu zásady, že
správne orgány môžu konať len to, čo im zákon umožňuje.

Výška pokuty bola žalovaným 3 krát zmenená a teda žalovaný nemá jasnú a predvídateľnú koncepciu
ukladania pokút a to hlavne vo vzťahu k obratu, ktorý má byť použitý pre jej výpočet. Je zaujímavé,
že podnikateľ má podľa neho predvídať porušenie zákona z nejasného zákona a predchádzajúcich

nekoncepčných konaní žalovaného voči nemu, avšak žalovaný sám, nemá jasnú koncepciu uloženia
pokuty. Zásada uvádzaná žalovaným v predchádzajúcich konaniach, že pri samotnom výpočte pokuty je
správne vychádzať nie z celkového obratu, ale z tej časti celkového obratu, ktorá vo vzťahu k jednotlivým
praktikám aj možným dopadom najlepšie vystihuje a odráža ekonomickú situáciu účastníka konania v
období, kedy dochádzalo k porušovaniu, nemá oporu v zákone. V dôsledku rôzneho výkladu pojmu

predchádzajúce účtovné obdobie je nevyhnutné priamo v zákone uviesť, ktoré skutočnosti rozhodujúce
pre určenie predchádzajúceho účtovného obdobia. Zákon zakotvuje, že touto skutočnosťou je vydanie
rozhodnutia, to znamená, že relevantným účtovným obdobím bude účtovné obdobie predchádzajúce
vydaniu rozhodnutia. V súlade s uvedeným žalovaný porušil ustanovenia § 38 zákona, keď uložil pokuty
a vychádzal pritom z výpočtu obratu za účtovné obdobie, kedy došlo k ukončeniu protiprávneho stavu,

tedazobratuzarok2007.Vnapadnutomrozhodnutí žalovanýopätovnezmenilmetodikupoužitiaobratu
a tvrdí, že správne má byť použitý obrat za rok 2005. Podľa názoru žalobcu takéto tvrdenie žalovaného
nemá oporu v zákone a z celkového postupu žalobcu voči žalovanému vo veci uloženia pokuty je badať
snahu o svojvoľný výklad zákonov a rozhodnutí súdov.

Žalovanýuložilpokutužalobcovivneprimeranejvýške,prvostupňovýorgánposúdilporušeniepovinnosti
žalobcom uložením pokuty 3.100.000,- slovenských korún, druhostupňový orgán zavedením svojskej
metodiky pri výpočte pokuty bez opory v zákone, zvýšil pokutu na 7.160.000,- slovenských korún,
napadnutým rozhodnutím je uložená pokuta 235 200,- euro. Žalobca je príspevková organizácia, ktorá
bez ročného príspevku zo strany zakladateľa - mesta Bratislavy, by ekonomicky nemohla fungovať.

Žalobca v tejto súvislosti bude musieť vykryť náklady spojené so zaplatením pokuty zvýšením cien
pre spotrebiteľa, čo v konečnom dôsledku znamená, že pokuta sa rozloží do daní alebo poplatkov
obyvateľov mesta Bratislavy. Súd by mal vziať do úvahy, že žalovaný odmietol vychádzať pri uložení
pokuty z obratu, ktorý bezprostredne súvisí s poskytovaním tých služieb, ktoré boli predmetom konania,
hoci takáto zásada sa nachádzala vo vlastnom metodickom pokyne žalovaného pre ukladanie pokút.

Uloženie pokuty voči žalobcovi sa javí ako diskriminačné, v rozpore so zásadou proporcionality.

Na základe vyššie uvedeného sa žalobca domáhal, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie
Rady protimonopolného úradu zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň
sa domáhal náhrady trov konania.

II. Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 27.2.2012 uviedol, že
rozsudkom zo dňa 3.5.2011 Najvyšší súd zrušil rozhodnutie Rady protimonopolného úradu Slovenskej
republiky č. 2008/02/R/113 vo výroku pod bodom 8 o uložení pokuty žalobcovi podľa § 250j ods.
2 písm. a) a c) O.s.p. a vec vrátil Rade úradu v tejto časti na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím
Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil, že žalobca zneužil svoje dominantné postavenie, tak ako

to v tomto rozhodnutí vymedzil úrad. Najvyšší súd v tomto rozsudku uviedol, že zásada proporcionality
vyžaduje, že ak má úrad právomoc formulovať na základe generálnej klauzuly nové skutkové podstaty,
na druhej strane podnikateľ musí mať možnosť poznať presné znenie praktiky, ktorá je zakázaná a
až potom možno sankcionovať. Sankciu možno ukladať teda až vtedy, ak podnikateľ nerešpektujerozhodnutím ustálenú skutkovú podstatu. V dôsledku toho môže sankcionovať úrad podnikateľa za
obdobie, keď nebola naplnená zásada „nullum crimen“. Doterajšia judikatúra slovenských súdov doteraz
takýto záver neprijala, hoci úrad viackrát rozhodol o zneužití dominantného postavenia podľa generálnej

klauzuly zákazu zneužitia dominantného postavenia. Ustanovenie § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001
Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže bráni úradu zvažovať možnosť uloženia pokuty a v prípade, že
konštatuje porušenie zákazu zneužitia dominantného postavenia alebo dohôd obmedzujúcich súťaž,
úrad je povinný pokutu uložiť. Pri svojom rozhodovaní Rada úradu preto vychádzala z právneho názoru
Najvyššieho súdu pri rešpektovaní platného a účinného zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorým

je taktiež viazaný. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu podnikateľ musí mať možnosť poznať presné
znenie praktiky, ktorá je zakázaná a až potom ho možno sankcionovať, pričom Najvyšší súd poukázal aj
nazásaduproporcionality.Radaúradupretoodôvodnenieposudzovala,čižalobcamalmožnosťspoznať
praktiku, ktorá je zakázaná.

Najvyšší súd však nehovorí, že by na sankcionovanie podnikateľa na základe konštatovania

porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže v zmysle generálnej klauzuly bolo potrebné vždy
predchádzajúce rozhodnutie úradu vo vzťahu ku konkrétnemu podnikateľovi a jeho konkrétnemu
konaniu. Zmysel individuálnej ako aj generálnej prevencie ukladania sankcií by sa úplne vytratil a
porušitelia zákona by tak zostali nepostihnuteľní. Dôležité v danom prípade je, že predchádzajúca
rozhodovacia prax úradu a činnosť úradu vo vzťahu k iným podnikateľom poukazovala na to, že konanie

žalobcu v tomto prípade môže byť zneužitím dominantného postavenia.

Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu o prekrútení právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a práve naopak Rada úradu sa podrobne zaoberala skutočnosťami uvedenými v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v tomto smere aj doplnil dokazovanie a odôvodnenie svojho

rozhodnutia. Ako sa uvádza v rozhodnutí Rady úradu pokiaľ ide o podradenie praktiky pod generálnu
klauzulu a sankcionovaní účastníka konania úradom, ide o štandardnú a zaužívanú prax, ktorá nebola
spochybnená vo viacerých prípadoch aj súdmi dokonca i Ústavným súdom Slovenskej republiky. Úrad
v minulosti riešil obdobné typy prípadov. Z pohľadu ich účelu a cieľa, možno nájsť podobné formy
praktík, ktoré by predstavovali nóvum v aplikácii súťažných pravidiel na takýto typ praktík. Ochrana

hospodárskej súťaže v oblasti cintorínskych a pohrebných služieb, prostredníctvom priamej aplikácie
súťažných pravidiel v právnych konaniach sa úradom ako aj zahraničnými súťažnými inštitúciami
uplatňuje štandardne a bežne. V rámci šírenia súťažného povedomia a súťažnej advokácie vo vzťahu
k tomuto sektoru sa úrad angažuje aj inými formami, pričom výstupy sú známe širokej verejnosti.

Ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže vychádzajú zo zmluvy o fungovaní európskej únie,
konkrétne čl. 102. Úrad sa preto snaží v každom prípade aplikovať ustanovenia zákona o ochrane
hospodárskej súťaže v súlade s praxou európskej komisie a súdneho dvora aj v prípadoch výlučne
podľa národného súťažného práva. Aplikácia zákonných ustanovení sa v praxi odvíja od európskej
aplikačnejpraxeajudikatúry,kdetaktiežniejekonštatovaniezákazuzneužitiadominantnéhopostavenia

podľa generálnej klauzuly ojedinelé. Všeobecne možno konštatovať, že každé zneužitie dominantného
postavenia je spotrebiteľom alebo iným súťažiteľom na ujmu, tak ako to uvádzal minulosti zákon č.
63/1991 Zb. Navyše spôsobenie a preukazovanie ujmy alebo potenciál spôsobenia ujmy je v súťažnom
práve osobitnou kategóriou, ale nie vždy je potrebné pre konštatovanie porušenia potrebné preukázanie
reálnej ujmy - škody, nakoľko škodu niekedy ani nie je možné vyčísliť, s čím sa stotožnil aj Súdny dvor

Európskej únie.

Rada úradu vychádzajúc z minulých, v niektorých prípadoch aj v súdmi potvrdených rozhodnutí úradu
skúmala, či žalobcovi mohlo byť zrejmé, že jeho konanie je možné zaradiť pod generálnu klauzulu a
že v prípade aplikácie generálnej klauzuly nie je pokuta vylúčená. Rada poukázala aj na rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžhpu/2/2008 zo dňa 26.10.2010, ktorým bola potvrdená
pokuta vo výške 75.000.000,- Sk pre železničného nákladného dopravcu za praktiky, ktoré smerovali
voči jeho konkurentovi a boli subsumované pod generálnu klauzulu. Tento rozsudok bol predmetom
posúdeniaÚstavnýmsúdomSlovenskejrepublikynazákladepodanejsťažnostiabolzrušenývdôsledku
procesného pochybenia pri vyhlásení rozsudku. V náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky číslo

III. ÚS 170/2011-46 boli podstatné závery ohľadne ukladanej sankcie v predmetnom prípade. Správne
konanie proti železničnej spoločnosti Cargo Slovakia v roku 2004 a 2009 sa týka úplne odlišnej veci a
s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky nemá nič spoločné.Úrad odmieta akúkoľvek nekoncepčnosť pri vydávaní rozhodnutí. V novom konaní po opätovnom
posúdeníkonaniapodnikateľadospelúradkzáverom,akosúuvedenévrozhodnutíč. 2009/DZ/2/1/020,
pričom aj prehodnotil uloženie pokuty vzhľadom na vtedy platný metodický pokyn o postupe pri určovaní

pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž a pokutu uložil
na základe relevantného obratu úrad. Námietka žalobcu o nekoncepčnosti postupu je neopodstatnená.
Rozhodnutie č. 2004/DZ/2/1/151 vlastne neexistuje a bolo nahradené rozhodnutím č. 2009/DZ/2/1/020
zo dňa 21.4.2009, ktoré je právoplatné a proti ktorému podnikateľ nepodal rozklad.

Úrad pri vyčíslení pokuty žalobcovi vychádzal práve z relevantného obratu žalobcu, respektíve z obratu
bez daní dosiahnutý podnikateľom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie
súťaže priamo alebo nepriamo dotýka a to na vymedzenom priestorovom relevantnom trhu, tak ako to
ustanovujemetodickýpokyn.Metodickýpokynvroku2006neexistovalavčasevydaniaprvostupňového
rozhodnutia úradu v roku 2006 vo veci Cargo Slovakia neexistovala ani metodika EK. Uvedená metodika
úradu je z roku 2008 a od vtedy úrad postupuje v súlade s ňou, ako tomu bolo aj v žalobcovom prípade. V

čase vydania nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky táto metodika teda už existovala. Zavádzanie
nových prístupov nie je ničím výnimočné a námietky žalobcu s cieľom spochybniť predvídateľnosť
rozhodnutí úradu v tejto súvislosti nie sú namieste.

Zníženie alebo neuloženie pokuty odvolaním sa na princíp predvídavosti, respektíve neuloženie pokuty

s odvolaním sa na princíp predvídavosti, sa na európskej úrovni vzťahuje na nové sektory, ktoré
neboli predmetom minulého posudzovania Komisie. Ani v prípade zásahu v novom sektore však nejde
o automatické neuloženie pokuty, komisia prihliada na konkrétny prípad zneužívania dominantného
postavenia, okolnosti prípadu a typ konania a jeho závažnosť, kde môže pokutovať, ak ide o zrejmé a
závažné porušenie súťažných pravidiel.

Rada úradu poukázala vo svojom rozhodnutí na viaceré minulé rozhodnutia, kde konanie dominanta
obsahovalo praktiku diskriminácie, ktorá bola naplnená tým, že jednému z podnikateľov v súvislosti
s vykonávaním kamenárskych služieb na cintoríne neúčtoval dominant žiadne poplatky za vstup na
cintorín, pričom konkurenčným kamenárom tieto vstupy riadne účtoval. V predmetnom správnom

konaní úrad takisto posudzoval neopodstatnené účtovanie niektorých poplatkov a to priamo na úkor
spotrebiteľov.Žalobcanamietal,ževdanomprípadevkonaníopreskúmanietohtorozhodnutiaKrajským
súdom žalobca nenamietal výšku pokuty a preto aj Krajský súd konštatoval, že sa z tohto titulu výškou
pokutynezaoberal.VprípadevecicintorínyKomárnojepodstatné,žetotorozhodnutiezakladáaformuje
praktiku, ktorá je protisúťažná a teda sa týmto napĺňa podmienka poznania praktiky, alebo kreovanie

skutkovej podstaty zneužitia, ktoré je zakázané pre možnosť uloženia sankcie v súlade s právnym
názorom Najvyššieho súdu v Slovenskej republiky.

Vzhľadomnadikciuzákonav§38,úradnemámožnosť zvažovaťuloženiepokutyvprípadepreukázania
porušenia. Znenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže, ktorým je úrad viazaný a na základe ktorého

môže konať tak, ako to ustanovuje zákon, rada úradu rešpektuje a pokuty ukladajú v súlade s týmto
zákonom ako aj s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Žalovaný má za to, že aplikáciu právnych predpisov riadne zdôvodnil pri aplikácii príslušných zákonných
ustanovení. Pokiaľ ide o jednotlivé praktiky zneužitia dominantného postavenia je zrejmé, že sú

rozdelené na vykorisťovateľské a vylučovacie praktiky, pričom ich výpočet je zámerne neúplný.
Je nereálne, aby legislatíva zachytila v zákone všetky možné praktiky zneužívania dominantného
postavenia, pretože ich výpočet v každom prípade nie je konečným. Demonštratívny výpočet praktík
uvedených v zákone slúži podnikateľom najmä k tomu, aby si vedeli urobiť predstavu o najčastejších
alebo najzávažnejších formách zneužitia dominantného postavenia. Ak sa vyskytne praktika, ktorá nie

je uvedená v demonštratívnom výpočte v ustanovení § 8 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže,
úrad vychádza z generálnej klauzuly uvedenej v zákone a postihuje aj takéto praktiky v zmysle zásady
oficiality. Úrad ako štátny orgán je povinný konať len v zmysle zásady legality stanovenej v zákone č.
460/1992 zbierky Ústavy slovenskej republiky. Ďalej je úrad povinný prešetrovať a trestať všetky správne
delikty jeho kompetencií, o ktorých sa dozvie. Úrad nemôže určité konanie, ktoré je správnym deliktom

podriadiť pod skutkovú podstatu, ktorá mu je svojím znením najbližšie, pretože výpočet skutkových
podstát v § 8 je neúplný. Úrad je povinný presne špecifikovať konanie žalobcu z hľadiska daného
správneho deliktu a nie ho subsumovať pod približnú skutkovú podstatu praktiky, ktorá zjavne nespĺňa
znaky konania žalobcu.Žalobca taktiež poukazoval v rozhodnutí na predchádzajúce vedené konania voči nemu. Žalovaný
uviedol, že zásahy boli vyvolané neustálymi a opakujúcimi sa sťažnosťami. Na základe viacerých

konaní si žalobca musel byť vedomý existencie mnohých podnetov z rady jeho konkurentov
na viaceré praktiky svojho dominantného postavenia. Aj keď nebolo vydané žiadne právoplatné
rozhodnutie voči žalobcovi, žalobca mohol predvídať, že jeho konanie môže byť úradom posúdené
ako zneužitie dominantného postavenia. Právny systém Slovenskej republiky tak, ako aj európsky
právny systém zakotvuje, že zneužitie dominantného postavenia zakazuje a taktiež podnikateľovi

stanovuje v dominantnom postavení osobitnú zodpovednosť správať sa tak, aby jeho konanie nenarušilo
hospodársku súťaž.

K námietke žalobcu týkajúcej sa metodiky výpočtu uloženej pokuty žalovaný uvádza, že počas konania
nezmenil metodiku výpočtu, ale stále aplikoval kritéria uvedené v zákone a metodický pokyn úradu na
ukladaniepokút.Žalovanývychádzalzrelevantnéhoobratupodnikateľa,akojetovobochrozhodnutiach

presne ustanovené. Ak žalobca tvrdí, že tak nebolo, toto jeho tvrdenie je nepravdivé. Pokiaľ ide o
samotnú výšku pokuty, žalovaný uvádza, že prvostupňový orgán nepostupoval správne, pokiaľ ide o
konkrétny údaj o relevantnom obrate vo vzťahu k jednotlivým praktikám a následne výpočet pokuty,
žalovaný čiastočne prehodnotil postup úradu v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný vychádzal pri
praktike podmieňovanie služby zapožičania obradnej siene na cintorínoch a praktiky podmieňovania

poskytnutia služby zapožičanie obradnej siene v krematóriu, zo sumy relevantných obratov podnikateľa
dosiahnutých na príslušných trhoch v roku 2007. K ukončeniu protiprávneho konania v prípade
podmieňovania zapožičania obradnej siene na cintorínoch došlo už 31.7.2006. Úrad vo vzťahu k tejto
praktike preto nesprávne vyhodnotil dĺžku trvania protiprávneho konania.

Prvá z praktík sa týkala relevantného trhu cintorínskych služieb a úrad ju posudzoval v období do
31.7.2006. Relevantný obrat je obrat, ktorý podnikateľ dosiahol z predaja cintorínskych služieb za
posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa dopustil porušovania. Relevantným obratom je v tomto
prípade obrat z predaja cintorínskych služieb dosiahnutých za rok 2005. Podľa podkladov doložených
účastníkom konania predstavoval relevantný obrat za cintorínske služby za rok 2005 sumu 1.203.085,-

euro. Pokiaľ ide o závažnosť tejto praktiky, prvostupňový orgán pri hodnotení oboch vyššie uvedených
praktík spoločne, zhodnotil závažnosť percentuálnym koeficientom 1 % z relevantného obratu. Žalovaný
sa stotožnil so závermi prvostupňového orgánu a uviedol, že uvedená praktika z hľadiska dĺžky trvania
porušovania trvala od 1.5.2001 do 31.7.2006. V zmysle metodiky použitej úradom je preto sumu
relevantného obratu určenú koeficientom určeným za závažnosť potrebné prenásobiť sumou 5,5 (úrad

pri výpočte pokuty sumu prenásobí počtom rokov porušovania s tým, že obdobie kratšie ako 6 mesiacov
sa berie ako polroka). Výsledná suma za túto časť konania podnikateľa Marianum je tak 66.100,- euro
a táto predstavuje podľa Rady úradu zhodnotenie tejto časti konania podnikateľa Marianum podľa
závažnosti a dĺžky trvania porušovania.

Druhé z praktík podmieňovania poskytnutia služby zapožičanie obradnej siene poskytnutím služby
obradníka, sa týkala trhu kremačných služieb, pričom táto praktika pretrvala do dátumu vydania
prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný preto správne vychádzal z relevantného obratu za kremačné
služby dosiahnutého v roku 2007, ako posledného uceleného roku protiprávneho konania, ktorým bolo k
dispozícii pred vydaním rozhodnutia. Podľa predložených podkladov relevantným obratom dosiahnutým

za rok 2007 z kremačných služieb je v sume 846.705,- euro. Žalovaný sa stotožnil s hodnotením
závažnosti tejto praktiky, respektíve, že ide o menej závažnú praktiku a priklonil sa k stanoveniu
koeficientuzazávažnosťvovýške1%,avšaklenzrelevantnéhoobratuzakremačnéslužbyzarok2007.
Dĺžka protiprávneho konania bola 7 rokov a 1 mesiac. Suma 63.500,- euro predstavuje zhodnotenie
závažnosti a dĺžky trvania vo vzťahu k tejto časti konania podnikateľa Marianum.

Pokiaľ ide o konanie žalobcu spočívajúce v neoprávnenom účtovaní poplatku likvidácia kvetinových
darov 3 - 4 týždne po pohrebe a poplatku likvidácia hrobových pomníkov, žalovaný súhlasil s postupom
prvostupňového orgánu, ktorý hodnotil závažnosť a dĺžku trvania porušovania u týchto praktík spoločne.

Potom, čo žalovaný opravil samotný postup vyčíslenia pokuty prvostupňovým orgánom v zmysle
metodického pokynu, následne došlo k zmene vyčíslenej výšky pokuty. Žalovaný sa stotožnil s
posúdením závažnosti tohto konania, z hľadiska jeho povahy, dopadu na trh, ako aj skutočnosti, že
išlo len o trh lokálneho charakteru. Išlo však o vykorisťovateľské praktiky, pričom tieto sa štandardnepovažujú za menej závažné ako vylučovacie praktiky, z pohľadu rozsahu dokladov, ktoré sa prejavili v
tomto prípade získanom prospechu.

K porušovaniu zákona dochádzalo na vymedzenom relevantnom trhu kontinuálne k porušeniu
vykorisťovateľského charakteru a to počnúc od 9.8.2004, pričom od 29.3.2005 začal uplatňovať
aj posudzovaný poplatok za likvidáciu kvetinových darov, do 31.7.2006. K zneužitiu dominantného
postavenia dochádzalo kontinuálne 3 roky, a preto je potrebné sumu určenú za závažnosť prenásobiť
koeficientom 3. Výsledná suma za toto konanie je podľa žalovaného 108.200,- euro. Žalovaný sa ďalej

zaoberal i majetkovým prospechom dosiahnutým z uvedených praktík. Vyčíslená suma pokuty tak
presiahla majetkový prospech, ktorý účastník konania uplatňovaním týchto prakticky získal. Výsledná
suma pokuty je 235.200,- euro. Táto pokuta zároveň neprevyšuje 10 % zákonné maximum z celkového
obratu podnikateľa predchádzajúcemu roku vydania rozhodnutia úradu tak, ako to stanovuje § 38 ods.
1 zákona v spojení s § 10 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Pokiaľ ide o rozdiel s pôvodne uloženou sankciou, ktorá bola vyšším súdom zrušená, žalovaný
uviedol, že tento rozdiel vznikol v dôsledku toho, že Rada úradu prerátala pri vyčíslení pokuty všetky
pôvodné uvádzané sumy v slovenských korunách na eurá v zmysle konverzného kurzu a zároveň
zaokrúhlila smerom nadol v prospech účastníka konania. Iná zmena oproti pôvodnému zrušenému
rozhodnutiu žalovaného pri výpočte po posúdení uloženej pokuty nenastala. Zároveň je potrebné

upozorniť, že žalobca zamieňa pojmy relevantný obrat v zmysle metodického pokynu úradu a celkový
obrat podnikateľa v zmysle § 38 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

V zmysle metodického pokynu východiskom pri určovaní pokuty je relevantný obrat dosiahnutý
podnikateľom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie súťaže priamo

alebo nepriamo dotýka. Pri výpočte relevantného obradu úrad v zmysle metodického pokynu vychádza
z údajov o predajoch realizovaných podnikateľom za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom
sa podnikateľ zúčastnil na protisúťažnom konaní. Táto metodika vychádza z metodiky Komisie. Úrad
určí percentom za závažnosť až do výšky 30 % z relevantného obratu. Tento spôsob výpočtu pokuty
najlepšie odráža ekonomický dopad porušovania zákona ako aj proporcionálny podiel každého z

podnikateľov porušujúcich zákon v rámci danej praktiky a tiež najefektívnejšie zabezpečí, aby pokuta
korešpondovala so ziskom z protisúťažnej praktiky, nakoľko predpokladaný zisk z porušenia zákona je
pozitívne korelovaný s obratom podnikateľa na dotknutom trhu počas trvania porušenia zákona.

Na základe vyššie uvedených skutočností a žalovaný sa domáhal, aby Krajský súd žalobu zamietol.

III. Administratívny spis

Z administratívneho spisu súd zistil, že Rada Protimonopolného úradu SR v správnom konaní č. 0012/
OZ/2008, na základe rozkladu podaného žalobcom rozhodnutím č. 2008/DZ/R/2/113 zo dňa 19.12.2008

zmenila rozhodnutie č. 2008/DZ/2/1/052 zo dňa 30.6.2008 nasledovne:
- Bod 1 výroku: konanie žalobcu v čase od 1.5.2001 do 31.7.2006 spočívajúce v podmieňovaní
poskytnutia služby zapožičania obradnej siene poskytnutím služby obradníka, nosičov a katafalku na
cintoríne, ktoré prevádzkuje je zneužívaním dominantného postavenia podľa § 8 ods. 2 zákona č.
136/2001 Z.z., ktoré je v zmysle § 8 ods. 6 tohto zákona zakázané.

- Bod 2 výroku: konanie žalobcu v čase od 1.7.1995 do 30.4.2001 spočívajúce v podmieňovaní
poskytnutia služby zapožičania obradnej siene poskytnutím služieb obradníka, nosičov a katafalku na
cintorínoch,ktoréprevádzkujejezneužívanímdominantnéhopostavenianatrhupodľa §7ods.5zákona
č. 188/1994 Z.z., ktoré je podľa § 7 ods. 4 tohto zákona zakázané.
- Bod 3 výroku: konanie žalobcu v čase od 1.5.2001 do súčasnosti spočívajúce v podmieňovaní

poskytnutia služby zapožičania obradnej siene poskytnutím služieb obradníka, v krematóriu, ktoré
prevádzkuje je zneužívaním dominantného postavenia na relevantnom trhu poskytovania služieb
prevádzkovania krematória na geograficky vymedzenom území mesta BA a spádovou oblasťou so
vzdialenosťou 40 km od územia mesta BA podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z., ktoré je podľa §
8 ods. 6 tohto zákona zakázané.

- Bod 4 výroku: konanie žalobcu v čase od 1.1.1997 do 30.4.2001 spočívajúce v podmieňovaní služby
zapožičania obradnej siene poskytnutím služby obradníka je prevádzkuje je zneužívaním dominantného
postavenia na relevantnom trhu poskytovania služieb prevádzkovania krematória na geografickyvymedzenom území mesta BA a spádovou oblasťou so vzdialenosťou 40 km od územia mesta BA podľa
§ 7 ods. 5 zákona č. 188/1994 Z.z. , ktoré je podľa § 7 ods. 4 tohto zákona zakázané.
- Bod 5 výroku: konanie žalobcu v čase od 29.3.2005 do 31.7.2006 spočívajúce v neopodstatnenom

účtovaní poplatku likvidácia kvetinových darov po 3 - 4 týždňoch po pohrebe, resp. podľa želania rodiny
je zneužívaním dominantného postavenia na relevantnom trhu podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001
Z.z., ktoré je podľa § 8 ods. 6 tohto zákona zakázané.
- Bod 6 výroku: konanie žalobcu v čase od 9.8.2004 do 31.7.2006 spočívajúce v neopodstatnenom
účtovaní poplatku likvidácia hrobového pomníka je zneužívaním dominantného postavenia podľa § 8

ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z., ktoré je podľa § 8 ods. 6 tohto zákona zakázané.
- Bod 7 výroku: zostal nezmenený. Tento bod výroku sa týkal povinnosti odstránenia protiprávneho
stavu v prípade praktík, ktoré v čase vydania prvostupňového rozhodnutia trvali.
- Bod 8 výroku: na základe § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. žalovaný uložil žalobcovi za zneužívanie
dominantného postavenia uvedené v bodoch 1,3,5 a 6 výroku pokutu vo výške 17.330.190,- Sk, ktorú
bol povinný žalobca uhradiť na účet žalovaného v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobca podal voči predmetnému rozhodnutiu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozhodnutie
žalovaného preskúmal a rozsudkom v konaní č.k. 2S/38/2009 - 141 zo dňa 10.2.2010 žalobu zamietol.
Po podanom odvolaní žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 3Sžh/3/2010 zo dňa 3.5.2011
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že rozhodnutie Rady úradu vo výroku bod 8 o uložení

pokuty zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zrušenie odôvodnil nasledovne:

Najvyšší súd rozhodol o zmene rozsudku krajského súdu ako celku. Výrok, v ktorom najvyšší súd žalobu
vo zvyšku zamietol, znamená, že napadnuté rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej
republiky č. 2008/02/R/113 zo dňa 19.12.2008 vo výrokoch pod bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7 a postup

žalovaného správneho orgánu, predchádzajúci týmto výrokom, sú podľa zistení najvyššieho súdu v
súlade so zákonom. Najvyšší súd neopovažuje za potrebné, aby v rámci odvolacieho konania inými
slovami vyjadroval to, čo už zrozumiteľne odôvodnil žalovaný a tým potvrdzoval správnosť rozhodnutia
žalovaného, nakoľko nie je povinnosťou súdu inými slovami zopakovať to, čo už vecne správne vyjadril
protimonopolný úrad. Súdny prieskum nie je založený na zisťovaní nového skutkového stavu súdom, ale

na prieskume zákonnosti, v rámci ktorej súd zisťuje správnosť aplikácie zákona na daný skutkový stav
a správnosť interpretácie zákonných pravidiel žalobcom z jeho právnej argumentácie a z odôvodnenia
rozhodnutia protimonopolného úradu.

Medzi účastníkmi bol sporný výklad pojmu zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu,

vzhľadom na jeho demonštratívne vymedzenie v ust. § 8 ods. 2 zák.č. 136/2001 Z.z.

Žalovaný v rámci správnej úvahy identifikoval konanie žalobcu - 4 praktiky zneužitia dominantného
postavenia založeného na generálnej klauzule.
1) Podmieňovanie poskytovania služby zapožičanie obradnej siene (domu smútku na cintoríne)

poskytnutím služieb obradníka/organizátora nosičov a zapožičania katafalku na cintorínoch, ktoré
prevádzkuje je zneužitím dominantného postavenia naplňujúce demonštratívne vymedzenie právnej
normy uvedenej v § 8 ods.2 zák.č. 136/2001 Z.z..
Obdobne v ust. § 7 ods. 5 zák. č. 188/1994 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže na skutky za účinnosti
tejto právnej úpravy.

2)Podmieňovaniezapožičaniaobradnejsieneposkytnutímslužiebobradníka/organizátora,vkrematóriu
prevádzkovanom Marianum.
3) Neopodstatnené účtovanie poplatku Likvidácia kvetinových darov po 3-4 týždňoch po pohrebe, resp.
podľa želania rodiny (v cene je zahrnutá fyzická likvidácia kvetinových darov z hrobu vrátane odvozu na
skládku) Paušál z cenníka prác a služieb pre cintorínske služby

4) Neopodstatnené účtovanie poplatku Likvidácia hrobového (urnového) pomníka (v cene sú zahrnuté
všetky úkony spojené s likvidáciou pomníka vrátane odvozu na skládku tuhého odpadu) Paušál z
cenníka prác a služieb pre cintorínske služby novým oprávneným osobám.

Ak žalovaný na základe správnej úvahy druhovo tieto praktiky priradil ako samostatné už k zákonom

demonštratívne vymenovaným praktikám pod písmenami a) - e) v § 8 ods. 2 zák. č. 136/2001 Z.z.
Najvyššísúdnezistilvtejtoúvahežiadnezjavnéalogickérozpory.Správnuúvahupovažujezavykonanú
vecne správne, zákonne a i proporcionálne. Tento záver obdobne platí k správnej úvahe podľa ust. §7 ods. 5 zák. č. 188/1994 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže pre praktiky, ktoré nastali za účinnosti
tohto zákona.

Najvyšší súd poukazuje na to, že takéto identifikovanie (pomenovanie) praktík zneužitia dominantného
postavenia je možné uskutočniť iba správnou úvahou príslušného orgánu, ktorá musí byť logická a
racionálna. Ide o autoritatívne vyjadrenie úsudku kompetentnej osoby na skutkový stav. V právnom
systéme musí existovať niekto, kto povie: „toto konanie podnikateľa je zneužitím dominantného
postavenia“ a prvýkrát ho autoritatívne zadefinuje rozhodnutím. Právomoc protimonopolného úradu na

tento úsudok je daná zákonom v ust. § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 136/2001 Z.z., podľa ktorého
„úrad vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona
alebo podľa ustanovení osobitného predpisu; rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takéhoto konania
a o povinnosti odstrániť protiprávny stav“. Najvyšší súd preto konštatuje, že žalovaným identifikované
praktiky, podrobne odôvodnené v bodoch 4.1, 4.2, 4.3, 4.4 na str. 13 až 25 napadnutého rozhodnutia
sú zneužívaním dominantného postavenia žalobcu na relevantnom trhu tak, ako vymedzil žalovaný.

Žalovaným uložená povinnosť žalobcovi vo výroku pod bodom 7) výroku zdržať sa konania uvedeného v
bode 3) rozhodnutia a odstrániť protiprávny stav do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
je v úplnom súlade so zákonom i so zmyslom právnej regulácie zákona.

Najvyšší súd rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2008/02/R/113 zo

dňa 19.12.2008 podľa § 250j ods. 2 a) a e) O.s.p. zrušil vo výroku pod bodom 8) o uložení pokuty
žalobcovi vo výške 7.160.000,- Sk a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zásadnou právnou
otázkou pre sudcov bolo dodržanie základných princípov a zásad správneho trestania žalovaným,
keď aplikoval skutkové podstaty zneužitia dominantného postavenia založené na generálnej klauzule
(demonštratívnom vymedzení) zákona. Generálna klauzula zákona, zákon samotný v tomto prípade

je všeobecný a okrem formulácie „najmä“, neobsahuje explicitný opis skutkovej podstaty správneho
deliktu tak, aby ním sama o sebe bola naplnená požiadavka čl. 49 Ústavy SR v spojení s čl. 152
ods. 4 Ústavy SR, že „len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký trest, prípadne
iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie“. Senáty najvyššieho súdu sú
jednotné v tom, že tieto princípy sa v plnom rozsahu aplikujú i v správnom trestaní i s prihliadnutím

na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1 členským štátom o správnych sankciách z
13.2.1991, ktorý „... odolávajúc sa na všeobecné zásady vzťahujúce sa na ochranu jednotlivca vo vzťahu
k rozhodnutiam správnych orgánov, ktoré sú zakotvené v Rezolúcii (77) 31 a na zásady týkajúce sa
voľnej úvahy správnych orgánov pri rozhodovaní zakotvené v odporúčaní (80) 2, majúc na zreteli,
že správne akty, ktorými sa ukladajú správne sankcie by mali byť podriadené dodatočným zárukám

(dodatočne zabezpečené), odporúča vládam členským štátov, aby sa v ich právnej teórii ako aj praxi
riadili zásadami stanovenými v tomto odporúčaní.

Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy č. (91) 1 je dôležitým interpretačným nástrojom pre národné
správne súdy pri výklade zákonov týkajúcich sa správneho trestania. Najvyšší súd hodnotil napadnuté

rozhodnutie v časti uloženia pokuty ako konfliktné so zásadou č. 1 „Sankcie, ktoré je možné uložiť ako
aj okolnosti, za ktorých môžu byť uložené, musia byť stanovené zákonom (zakotvené v zákone)“ a so
zásadouč.2„Žiadnasprávnasankcianemôžebyťuloženázakonanie,ktorévčase,keďsastalo,nebolo
v rozpore s platným zákonom“. Konfliktnosť vyplýva z povahy generálnej klauzuly, v tomto prípade z
demonštratívneho vymedzenia, keď nová skutková podstata bola žalovaným ustálená v napadnutom

rozhodnutí s konštitutívnymi účinkami. Až tým, že žalovaný túto skutkovú podstatu sformuloval naplnil
požiadavku, že okolnosti sú stanovené zákonom, pretože § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 136/2001 Z.z.
dal právomoc protimonopolnému úradu vydať rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa
je zakázaná podľa § 8 ods. 2 zák. č. 136/2001 Z.z. na princípe demonštratívneho vymedzenia právnej
normy. V tomto prípade, na rozdiel od zákonom explicitne uvedených skutkových podstát zneužívania

dominantného postavenia v ust. § 8 ods. 2 písm. a), b) c), d) v zákone č. 136/2001 Z.z., ustálenie
skutkovej podstaty zneužívania dominantného postavenia na generálnej klauzule (demonštratívnej
právnej norme) má konštitutívny význam, t.z., že skutková podstata je protimonopolným úradom priamo
kreovaná. A až týmto okamihom spĺňa požiadavku zásady č. 1 a zásady č. 2 ale i čl. 49 Ústavy SR a
zásady nullum crimen, nulla poena sine lege. X. súd poznamenal, že žalovaný výslovne a z obsahu spisu

vyplýva, že i vedome nesubsumoval zistené praktiky pod explicitné ustanovenia skutkových podstát v
zákone.Zásada proporcionality vyžaduje, že ak protimonopolný úrad má právomoc na základe generálnej
klauzuly a demonštratívneho vymedzenia zákona sformulovať nové skutkové podstaty zneužívania
dominantného postavenia, na druhej strane podnikateľ musí mať možnosť poznať presné znenie

praktiky, ktorá je zakázaná. Až po tomto momente ho možno sankcionovať. Činnosť protimonopolného
úradu by preto mala byť zameraná na včasné identifikovanie praktík, zachytenie ich obsahu
rozhodnutím, ich zakázanie a následne až na sankcionovanie, kedy už môže byť naplnená zásada
nullum crimen.

Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom prvostupňového súdu v tom, že tzv. generálna klauzula je
obsiahnutá v § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z použitím pojmu „najmä“. V zákone nie je možné zachytiť
všetky skutkové podstaty správnych deliktov zneužitia dominantného postavenia a v prípade, že sa
vyskytne praktika, ktorú nemožno subsumovať pod žiadnu demonštratívne uvedenú skutkovú podstatu,
Úrad musí pri posudzovaní vychádzať z generálnej klauzuly týkajúcej sa zneužívania dominantného
postavenia na relevantnom trhu, ale musí pritom rešpektovať zásady správneho trestania založené

na generálnej klauzule a sankciu ukladať až vtedy, ak podnikateľ nerešpektuje rozhodnutím ustálenú
skutkovú podstatu. V dôsledku toho môže sankcionovať podnikateľa za obdobie, kedy bola naplnená
zásada nullum crimen.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. Úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10

ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10% z obratu podľa § 10 ods. 3 za
predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné
obdobie dosiahol obrat do 10.000,- Sk, alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého
obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 10.000.000,- Sk.

Podľa§38ods.10zákonač.136/2001Z.z.Úradpriukladanípokutyposudzujezávažnosťadĺžkutrvania
porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania
podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti
porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť
relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä

opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s Úradom,
postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v
dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi. K námietke týkajúcej sa
stanovenia relevantného trhu senát Najvyšší súd uviedol, že podľa zákona č. 136/2001 Z.z. patrí vecné
preskúmanie konania podnikateľov v rámci hospodárskej súťaže do pôsobnosti žalovaného. Odvolací

súdpostupujúcpodľa§245ods.2O.s.p.dospelkzáveru,žesprávneuváženiežalovanéhoprihodnotení
konania podnikateľov v rámci hospodárskej súťaže nevybočilo z medzí hľadísk ustanovených zákonom
o ochrane hospodárskej súťaže. V danej veci bolo podľa názoru odvolacieho súdu správne uváženie
v súlade s pravidlami logického uvažovania a podmienky uváženia boli zistené zákonom predpísaným
procesným postupom.

Po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vydal žalovaný rozhodnutie č. 2011/DZ/R/2/044 zo dňa 21.10.2011,
ktorým rozhodnutím č. 2011/DZ/R/2/044 zo dňa 21.10.2011 žalovaný zmenil rozhodnutie č. 2008/
DZ/2/1/052 zo dňa 30.6.2008 v bode 8 výroku takto: „ podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o
ochrane hospodárskej súťaže ukladá za zneužívanie dominantného postavenia uvedené v bodoch 1, 3,

5 a 6 výroku rozhodnutia Rady Protimonopolného úradu SR č. 2008/DZ/R/2/113 zo dňa 19.12.2008 v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2008/DZ/2/1/052 zo dňa 30.6.2008 podnikateľovi - Marianum
pokutu vo výške 235.200,- €, ktorú je povinný uhradiť na účet Protimonopolného úradu v lehote 60 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Žalovaný vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že podľa jeho názoru, Najvyšší súd potvrdil jeho závery
a že generálna klauzula zneužitia dominantného postavenia sama o sebe nenapĺňa požiadavku
zákonného stanovenia, čo je správnym deliktom. Najvyšší súd pretavil túto zásadu v súvislosti s
uloženou sankciou do povinnosti aplikovať zásadu proporcionality. Zároveň poukázal žalovaný na to, že
súd nevyužil svoju právomoc pokutu zmeniť a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie Rade

úradu. Rada úradu skonštatovala, že v spornom rozhodnutí nebolo obsiahnuté dostatočné zdôvodnenie
použitia generálnej klauzuly ako samostatnej skutkovej podstaty zneužitia dominantného postavenia.
Rozhodnutie neobsahovalo zdôvodnenie, pokiaľ ide o princíp predvídavosti a jeho aplikáciu v danom
spore. Po opätovnom prejednaní sporu a analýze rozhodnutia NS SR úrad doplnil odôvodnenie použitiagenerálnej klauzuly vo vzťahu k súdom potvrdeným praktikám zneužitia dominantného postavenia.
Úrad dospel k záveru, že jednotlivé praktiky žalobcu nenapĺňali skutkové podstaty demonštratívne
vymedzených praktík v § 8 ods. 2 písm. a) až e), zároveň však išlo o konanie, ktoré mohlo obmedziť

hospodársku súťaž. Úrad nemohol zvoliť inú alternatívu, ako subsumovať konanie žalobcu pod
generálnu klauzulu, ktorá má slúžiť práve na účely takýchto prípadov. Ak by sa nemožnosť uložiť pokutu
viazala striktne na aplikáciu generálnej klauzuly, ktorýkoľvek dominantný hráč by mohol kedykoľvek
zneužiť svoje dominantné postavenie a obísť zákon a v niektorých prípadoch aj legislatívu EÚ. Úrad
je povinný postihovať aj takéto konanie a z hľadiska správnosti a určitosti právnej kvalifikácie skutku

vo výroku rozhodnutia, je povinný ho subsumovať pod ustanovenie generálnej klauzuly. Žalobca je v
postavení dominantného správcu pohrebísk v Bratislave a jedno z najväčších pohrebníctiev. Podnikateľ
v dominantnom postavení má špeciálnu zodpovednosť správať sa tak, aby svojím konaním nenarúšal
hospodársku súťaž. Menšie konkurenčné pohrebné služby mali poznatky o aplikácii zákona v tomto
sektore a vedeli, že takéto konanie môže byť problematické z hľadiska nastavenia súťažných pravidiel
v zákone. Ďalej v rozhodnutí správny orgán posudzoval jednotlivé správne konania, ktoré boli vedené

voči žalobcovi v minulosti. Na záver žalobca uviedol, že z riadne odôvodneného rozhodnutia je zrejmé,
že generálna klauzula a jej interpretácia správnym orgánom je dostatočnou bázou pre rozhodnutie
o určitom konaní ako o správnom delikte. Žalovaný je toho názoru, že žalobca v rámci toho, že v
minulosti voči nemu boli vedené správne konania, mal dostatočnú vedomosť o aplikácii zákona v
sektore a aj o konkrétnych súťažných problémoch. Rada skonštatovala, že v predmetnom prípade

ide stále o to isté správne konanie, kedy rozhodnutie správneho orgánu bolo legitímne preskúmané v
rámci správneho súdnictva, pričom NS SR vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa žalovaného
nejde o opakované uloženie pokuty, nakoľko pôvodná sankcia bola zrušená. NS SR sa nezaoberal
samotnou výškou pokuty a podľa žalovaného nie je dôvod odchýliť sa od pôvodne zvolenej taktiky
pre výpočet pokuty. Výpočet pokuty vychádza z relevantného obratu , úrad aplikoval kritéria, uvedené

v § 38 ods. 10 zákona, pričom v tomto prípade sú rozhodujúcimi skutočnosťami dĺžka a závažnosť
protiprávneho konania. Rada úradu postup úradu pri určení, čo predstavuje relevantný obrat preverila
a dospela k rovnakému záveru, ako v zrušenom rozhodnutí, resp. že tržby za služby, ktoré navrhuje
účastník konania zobrať do úvahy, predstavujú len prospech, ktorý účastník konania získal v dôsledku
porušenia. V prípade platieb za likvidáciu kvetinových darov a odstránenie pomníka bol tento aj úradom

vyčíslený ako majetkový prospech. Kritérium majetkového prospechu používa úrad v tom zmysle,
že je potrebné zabezpečiť, aby uložená pokuta presiahla nadobudnutý majetkový prospech. Takto
uložená pokuta má následne aj odstrašujúci efekt. Pokiaľ ide o konkrétny údaj o relevantnom obrate
vo vzťahu k jednotlivým praktikám a následne výpočet pokuty, rada čiastočne prehodnotila postup
úradu. Úrad vychádzal pri praktike podmieňovania služby zapožičania obradnej siene na cintorínoch

a praktike podmieňovania poskytnutia služby zapožičania obradnej siene v krematóriu, zo sumy
relevantných obratov podnikateľa dosiahnutých na príslušných trhoch v roku 2007. K uvedeným
praktikám dochádzalo pritom na rozdielnych relevantných trhoch a tiež dĺžka protiprávneho konania v
prípade podmieňovania zapožičania obradnej siene na cintorínoch došlo už k 31.7.2006. Úrad vo vzťahu
k tejto praktike preto nesprávne vyhodnotil dĺžku trvania protiprávneho konania.

Prvá z praktík sa týkala relevantného trhu cintorínskych služieb a úrad ju posudzoval v období do
31.7.2006. Relevantný obrat je preto obrat, ktorý podnikateľ dosiahol z predaja cintorínskych služieb za
posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa dopustil porušovania. Relevantným obratom je obrat z
cintorínskych služieb dosiahnutý za rok 2005. Podľa podkladov predložených účastníkom konania listom

zo dňa 5.12.2008 predstavoval relevantný obrat za cintorínske služby za rok 2005 sumu 1.203.085,- €.
Pokiaľ ide o závažnosť tejto praktiky, prvostupňový správny orgán pri hodnotení oboch vyššie uvedených
praktíkspoločne,ohodnotilzávažnosťpercentuálnymkoeficientom1%zrelevantnéhoobratu.Zhľadiska
dĺžky a trvania porušovania, trvala uvedená praktika od 1.5.2001 do 31.7.2006, t.j. 5 rokov a 3 mesiace.
V zmysle metodiky určenej úradom je preto sumu relevantného obratu určenú koeficientom určeným za

závažnosť potrebné prenásobiť sumou 5,5. Výsledná suma za túto časť konania podnikateľa Marianum
je tak 66.100,- €.

Druhá z praktík podmieňovania poskytnutia služby zapožičania obradnej siene poskytnutím služby
obradníka sa týkala trhu kremačných služieb, pričom táto praktika pretrvala do dátumu vydania

prvostupňového rozhodnutia. Úrad správne vychádzal z relevantného obratu za kremačné služby
dosiahnutého v roku 2007, ako posledného uceleného roku protiprávneho konania, ktorý bol k dispozícii
pred vydaním rozhodnutia. Podľa predložených podkladov relevantným obratom, dosiahnutým v roku
2007 z kremačných služieb je 846.705,- €. Koeficient závažnosti bol stanovený na 1% s tým, žedoba protiprávneho konania trvala 7 rokov a 1 mesiac, teda dĺžku protiprávneho konania je potrebné
prenásobiť koeficientom 7,5. Výsledná suma 63.500,- € predstavuje zhodnotenie závažnosti a dĺžky
trvania vo vzťahu k tejto časti konania žalobcu.

Pokiaľ ide o konanie Marianum spočívajúce v neoprávnenom účtovaní poplatku likvidácia kvetinových
darov 3-4 týždne po pohrebe a poplatku likvidácia hrobových pomníkov, Rada úradu súhlasí s postupom
prvostupňového orgánu, ktorý hodnotil závažnosť a dĺžku trvania porušovania u týchto praktík spoločne
ako aj s tým, že na účel stanovenia výšky pokuty je možné vychádzať z jedného východiskového

obratu, relevantného obratu z cintorínskych služieb a to za rok 2005. Ďalej sa rada úradu stotožnila
s posúdením závažnosti tohto konania, z hľadiska jeho povahy, dopadu na trh, ako aj skutočnosti, že
išlo len o trh lokálneho charakteru. Išlo o vykorisťovacie praktiky, ktoré sa považujú za menej závažné
ako vylučovacie praktiky. Toto konanie však malo väčší rozsah ako predchádzajúce praktiky a úrad ho
ohodnotil vyšším koeficientom za závažnosť, teda 3% z relevantného obratu.

K porušovaniu zákona dochádzalo na vymedzenom relevantnom trhu kontinuálne k porušeniu
vykorisťovateľského charakteru a to počnúc od 9.8.2004, pričom od 29.3.2005 začal uplatňovať
aj posudzovaný poplatok za likvidáciu kvetinových darov do 31.7.2006. K zneužitiu dominantného
postavenia dochádzalo kontinuálne 3 roky, a preto je potrebné sumu určenú za závažnosť prenásobiť
koeficientom 3. Výsledná suma za toto konanie je podľa žalovaného 108.200,- euro. Žalovaný sa ďalej

zaoberal i majetkovým prospechom dosiahnutým z uvedených praktík. Vyčíslená suma pokuty tak
presiahla majetkový prospech, ktorý účastník konania uplatňovaním týchto prakticky získal. Výsledná
suma pokuty je 235.200,- euro. Táto pokuta zároveň neprevyšuje 10 % zákonné maximum z celkového
obratu podnikateľa predchádzajúcemu roku vydania rozhodnutia úradu tak, ako to stanovuje § 38 ods.
1 zákona v spojení s § 10 ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Účastník konania v podanom rozklade apeloval na radu úradu, aby zohľadnila všetky kritéria na uloženie
pokuty a vychádzalo z toho, že išlo len o lokálny trh a rozhodujúci vplyv na konanie žalobcu mala
existencia uznesenia mesta, k čomu žalovaný v rozhodnutí uviedol, že existencia tohto uznesenia
nemala žiaden vplyv na posúdenie konania žalobcu.

IV. Právne predpisy

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na
ust. § 250j ods. 1 OSP.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť

postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných
a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť
ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Rady
protimonopolného úradu Slovenskej republiky, ako orgánu príslušného na konanie podľa § 18 ods. 1
zákona č. 136/2001 Z.z. a o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona SNR č.
347/1990 Zb. a o organizácii ministerstiev, ktorý v správnom konaní č. 0012/OZ/2008 rozhodnutím č.
2011/DZ/R/2/044 zo dňa 21.10.2011 na základe rozkladu podaného žalobcom a rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn., 3Sžh/3/2010 zmenil podľa § 59 a ods. 2 zákona číslo 71/1967 zbierky
o správnom konaní rozhodnutie Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odboru zneužívania
dominantného postavenia č. 2008/DZ/2/1/052 zo dňa 30.6.2008 v bode 8 výroku tak, že podľa § 38 a
ods. 1 zákona číslo 136/2001 Z.z. uložil za neužívanie dominantného postavenia uvedeného v bode 1,3, v 5 až 6 výroku rozhodnutia rady protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. 2008/DZ/R/2/113 zo
dňa19.12.2008vspojenísprvostupňovýmrozhodnutímč.2008/DZ/2/1/052zodňa30.6.2008 žalobcovi
pokutu vo výške 235.900,- eura, ktorú bol žalobca povinný uhradiť na účet Protimonopolného úradu

Slovenskej republiky do šesťdesiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalej
súd preskúmaval, či žalovaný rozhodol v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí sp.zn.
3Sžh/3/2010.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, dohoda a zosúladený

postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ, alebo môžu mať za
následok obmedzovanie súťaže (ďalej len "dohoda obmedzujúca súťaž"), sú zakázané, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, dominantné postavenie na
relevantnom trhu má podnikateľ alebo niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a

ktorí sa vzhľadom na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle.

Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, zneužitím dominantného
postavenia na relevantnom trhu je najmä
a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných cien alebo iných neprimeraných obchodných

podmienok,
b) hrozba obmedzenia alebo obmedzenie výroby, odbytu alebo technického vývoja tovaru na úkor
užívateľov,
c) uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým
podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži,

d)viazaniesúhlasusuzavretímzmluvynapodmienku,žedruházmluvnástranaprijmeajďalšiezáväzky,
ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom tejto zmluvy, alebo
e) dočasné zneužívanie ekonomickej sily s cieľom vylúčiť súťaž.

Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, zneužívanie dominantného

postavenia na relevantnom trhu je zakázané.

Podľa§10ods.3zákonač.136/2001Z.z.oochranehospodárskejsúťaže,obratnaúčelytohtozákonaje
súčettržieb,výnosovalebopríjmovzpredajatovaru,kuktorémusapripočítafinančnápomocposkytnutá
podnikateľovi.

Podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, Úrad
a) vykonáva prešetrovanie na relevantnom trhu,
b) vydáva rozhodnutie o tom, že konanie alebo činnosť podnikateľa je zakázaná podľa tohto zákona
alebo podľa ustanovení osobitného predpisu; 5b) rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takéhoto

konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav.

Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, Úrad za porušenie
ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do
10% z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za

predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat,
alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.

Podľa § 38 ods. 7 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, pokutu uloženú podľa
odsekov 1 až 3 a 5 môže úrad uložiť opakovane.

Podľa § 38 ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže , pokuty podľa odsekov
1 až 3 a 5 môže úrad uložiť do štyroch rokov od začatia konania. Úrad však môže tieto pokuty uložiť
najneskôr do ôsmich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu ustanovení tohto zákona, ustanovení
osobitného predpisu, 5b) k nesplneniu podmienky alebo k porušeniu povinnosti alebo záväzku

uloženého rozhodnutím úradu; v prípade pokračovacieho správneho deliktu alebo trvajúceho správneho
deliktu začne lehota plynúť odo dňa, keď došlo poslednýkrát k porušeniu.Podľa § 38 ods. 10 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, Úrad pri ukladaní
pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania
ustanovení osobitného predpisu 5b) alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého

rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu,
skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií
úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým
podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu
alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia

dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.

Podľa § 38 ods. 13 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže, uložené pokuty a penále
vyberá a vymáha úrad. Vybrané pokuty a penále sú príjmom štátneho rozpočtu.

V. Právne posúdenie

Je nesporné, že rozsudkom zo dňa 3.5.2011 NSSR zrušil rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu
SR č. 2008/02/R/113 vo výroku pod bodom 8 o uložení pokuty žalobcovi podľa ust. § 250 ods. 2 písm.
a), c) OSP a vec vrátil Rade úradu v tejto časti na ďalšie konanie. Týmto rozhodnutím NSSR potvrdil, že

žalobca zneužil svoje dominantné postavenie tak, ako to v rozhodnutí č. 2008/02/R/113 vymedzil úrad.
Z vyššie citovaného rozsudku NSSR vyplýva právny názor, že podnikateľ musí mať možnosť poznať
procesné znenie praktiky, ktorá je zakázaná a až potom ho možno sankcionovať.
V tejto súvislosti žalobca vyslovil právny názor, že ako prioritnou je potrebné, zaoberať sa otázkou
existencie a trvania správneho deliktu, to znamená, že správny delikt, ktorého sa mal žalobca dopustiť,

môže žalovaný subsumovať pod generálnu klauzulu až momentom, resp. nadobudnutím právoplatnosti
tohto znenia, je možné hovoriť o tom, že žalovaný novokonštituoval skutkovú podstatu zneužitia
dominantného postavenia na trhu, čo je hmotno-právna podmienka pre správny delikt. V tomto prípade
v čase vydania rozhodnutia podľa názoru žalobcu skutok neexistoval a netrval. Dňom 12.1.2009,
t.j. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia rady došlo podľa názoru žalobcu ku kreovaniu

nových skutkových podstát a to pod bodmi 1 a 6 výroku. Podľa názoru žalobcu žalovaný teda mohol
sankcionovať žalobcu až po tom, čo by preukázal, že boli žalobcom porušované povinnosti až po
uvedenom dátume. Žalobca má preto za to, že žalovaný ho sankcionoval spätne.
Súd uvádza, že s takýmto právnym názorom nie je možné súhlasiť. Z vyššie citovaného rozhodnutia
NSSR nevyplýva právny názor, že by na sankcionovanie podnikateľa na základe konštatovania

porušenia zákona o ochrane hospodárskej súťaže v zmysle generálnej klauzuly bolo potrebné vždy
predchádzajúce rozhodnutie úradu vo vzťahu ku konkrétnemu podnikateľovi a jeho konkrétnemu
konaniu. Takáto prax by znamenala, že by bolo možné vyhnúť sa sankcionovaniu. Podľa názoru súdu
podstatnou v tomto prípade je skutočnosť, či predchádzajúca rozhodovacia prax úradu vo vzťahu k
iným podnikateľom poukazovala na to, že rovnako tak, ako konanie žalobcu v tomto prípade môže

byť zneužitím dominantného postavenia. Uvedený právny názor žalobcu vychádza zo skutočnosti, že
príslušné konanie, ktorým došlo k zneužitiu dominantného postavenia na relevantnom trhu nemožno
sankcionovať, ale najprv je potrebné delikventa upozorniť zo strany úradu na jeho protisúťažné konanie
a pokiaľ by sa delikvent v budúcnosti opätovne dopustil protisúťažného tým istým spôsobom, resp.
rovnakou protisúťažnou praktikou, tak až vtedy by mu bolo možné za ustálenú skutkovú úradom uložiť

sankciu.
Krajský súd v Bratislave uvádza, že s uvedeným právnym názorom nie je možné sa stotožniť.
Aplikácia názoru žalobcu by bola v absolútnom rozpore s doterajšou aplikačnou praxou Európskej
komisie ako aj Súdneho dvora. Európsky dvor vymedzil zneužitie ako „objektívny pojem, ktorý vystihuje
spôsoby správania podniku v dominantnom postavení, ktorých podstatou je ovplyvnenie štruktúry trhu,

na ktorom je na základe prítomnosti dominantného podniku stupeň súťaže oslabený a ktorých cieľom je
vytvorenie prekážok rozvoja súťaže na tomto trhu za použitia prostriedkov, ktoré sa líšia od tých, ktoré
riadia normálnu súťaž výrobkov a služieb medzi súťažiteľmi“.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že koncepcia zneužitia dominantného postavenia sa neobmedzuje
len na konanie, ktoré pôsobí negatívne vo vzťahu k ostatným súťažiteľom, ale zahŕňa aj konanie, ktoré

poškodzuje spotrebiteľov, pretože neprimerané ceny, ktoré majú účinky a vplyv na postavenie užívateľov
alebo spotrebiteľov, sú tiež zakázané.
Skutková podstata uvedená v § 8 ods. 2 písm. c) citovaného zákona nevystihuje nedovolené konanie
žalobcu, a preto nič nebránilo úradu, aby na konanie žalobcu aplikoval generálnu praktiku. Pokiaľ ide ovýrok o pokute (zrušený bod 8 výroku rozhodnutia) z predmetného rozsudku NSSR je zrejmé, že právny
názor NSSR sa týka naplnenia základných princípov a zásad správneho trestania konkrétne zásady
nullum crimen sine lege nulla poena sin lege. Generálna klauzula zneužitia dominantného postavenia

sama o sebe podľa NSSR nenapĺňa požiadavku zákonného stanovenia, čo je správnym deliktom. Súd
konštatoval,žerovnakojekoncipovanézneužitiedominantnéhopostavenia včl.102zmluvyofungovaní
Európskej únie, ktorý znie: „akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu, či jeho
podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikateľmi sa zakazuje ako nezlúčiteľné s vnútorným trhom,
ak sa tým ovplyvní obchod medzi členskými štátmi. Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä....“

Skutková podstata správneho deliktu je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt,
subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. V tomto prípade subjektom správneho deliktu je
nesporne žalobca Marianum. Objektom deliktu je záujem chránený zákonom a daným ustanovením
zákona, vymedzujúcim skutkovú podstatu. Objektívnou stránkou deliktu je v súlade s uvedeným záujem
na tom, aby nedošlo k zneužívaniu dominantného postavenia na fungujúcej hospodárskej súťaži. Pokiaľ
ide o objektívnu stránku vymedzenia skutkovej podstaty správneho deliktu v rámci generálnej klauzuly,

nielen samotná generálna klauzula stanovuje podmienky deliktu. Teória správnych deliktov takisto
uznáva, že zákon takéto konanie nemusí v rámci skutkovej podstaty vyslovene konkretizovať. Zneužitie
dominantného postavenia je potrebné chápať v rovine účelu celého zákona a všetkých relevantných
pojmov, ktoré to obsahuje.
V preskúmavanej veci súd dospel k záveru, že jednotlivé praktiky uplatňované žalobcom ani jeho

konanie ako celok nenapĺňali skutkové podstaty demonštratívne vymedzených praktík § 8 ods. 2
písm. e). Zároveň však ale napĺňali znaky konania, ktoré mohlo obmedziť hospodársku súťaž. V
prípade vykorisťovateľských praktík úrad preukázal i neodôvodnený prospech, ktorý bol získaný na úkor
spotrebiteľov dominantným podnikateľom na trhu.
V tomto prípade súd poukazuje na judikatúru NSSR č. 2Sžhpú 1/2012 zo dňa 18.4.2013, z ktorého

vyplýva právny názor NSSR „.... zákon vo všeobecnosti nedefinuje, čo sa považuje za zneužitie
dominantného postavenia, avšak konkretizáciu resp. bližšie vymedzenie tohto pojmu typické pre právo
generálnychklauzúl,kdesazaraďujeisúťažnéprávo,ponechávanajudikatúru.Demonštratívnyvýpočet
praktík uvedených v § 8 ods. 2 zákona o ochrane hospodárskej súťaže, má slúžiť podnikateľom
hlavne k tomu, aby si mohli urobiť predstavu o najčastejších alebo najzávažnejších formách zneužitia

dominantného postavenia. Ak sa v aplikačnej praxi vyskytne taká praktika, ktorá nie je uvedená v
demonštratívnom výpočte v § 8 ods. 2, tak podľa právneho názoru senátu 2S musí úrad vychádzať z
generálnej klauzuly uvedenej v zákone a postihuje a aj musí postihovať takéto praktiky v zmysle zásady
oficiality. Je potrebné si uvedomiť, že úrad nemôže určité konanie, ktoré je správnym deliktom, podradiť
pod skutkovú podstatu, ktorá mu je svojim obsahom najbližšia, pretože výpočet skutkových podstát v § 8

ods. 2 zákona č. 136/2001 Z.z., je neúplný. V danom prípade je taktiež potrebné si uvedomiť, že správny
orgán príslušné konanie žalobcu z hľadiska spáchaného správneho deliktu nemôže subsumovať pod
približnú skutkovú podstatu takej praktiky, ktorá zjavne nespĺňa znaky konania žalobcu“.
K námietke žalobcu, v ktorej namietal spôsob určenia obratu pre výpočet výšky pokuty, súd uvádza, že
s touto nie je možné sa stotožniť, nakoľko z obsahu rozhodnutia je nesporné, že úrad a rada úradu pri

vyčíslení pokuty žalobcovi, vychádzali z relevantného obratu žalobcu, t.j. z obratu bez daní dosiahnutý
podnikateľom z predaja tovarov a služieb, ktorých sa narušenie alebo obmedzenie súťaže priamo alebo
nepriamo dotýka a to na vymedzenom priestorovom relevantnom trhu.
Čo sa týka výšky pokuty táto, ako je zrejmé z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, vychádza z
relevantného obratu, ktorý vo vzťahu k jednotlivým praktikám, odráža ekonomickú situáciu dominanta

v období, kedy dochádzalo k porušovaniu zákona. Pre určenie pokuty vychádzajúc z relevantného
obratu, úrad aplikoval kritériá uvedené v § 38 ods. 10 zákona, pričom v tomto prípade sú rozhodujúcimi
závažnosť a dĺžka trvania protiprávneho konania jednotlivých posudzovaných praktík. Čo sa týka
konkrétnych údajov o relevantnom obrate vo vzťahu k jednotlivým praktikám, z odôvodnenia rozhodnutia
je zrejmé, že úrad vychádzal pri praktike podmieňovania služby zapožičania obradnej siene na

cintorínoch a praktike podmieňovania poskytnutia služby za požičanie obradnej siene v krematóriu zo
sumy relevantných obratov podnikateľa dosiahnutých na príslušných trhoch. K uvedeným praktikám
dochádzalo pritom na rozdielnych relevantných trhoch a tiež dĺžka protiprávneho konania ako aj jeho
skončenie bolo v prípade uvedených praktík rozdielne
Ďalej žalobca v žalobe namieta, že rada úradu neuznala námietku žalobcu, že jeho prípad je niečím

novým, t.j. vyskytol sa prvý krát a teda, že žalobca nemohol predvídať, že porušuje zákon, a preto je tu
daný dôvod len na uloženie akejsi symbolickej pokuty.
K tejto námietke súd uvádza, že s touto nie je možné súhlasiť, pretože zníženie resp. neuloženie pokuty
s odvolaním sa na tzv. princíp predvídavosti sa vzťahuje vo všeobecnosti na nové sektory, resp. osobitnétovary alebo druhy služieb, resp. praktiky, ktoré ešte neboli predmetom minulého posudzovania. V
tomto prípade však ale rada úradu poukazuje vo svojom rozhodnutí už na viaceré minulé právoplatné
rozhodnutia úradu, ktorými boli kreované praktiky, ktoré sa vyskytli aj v prípade žalobcu.

V tejto súvislosti vychádzajúc z právneho názoru NSSR bolo potrebné, aby rada úradu skúmala,
či v tomto prípade bol zachovaný princíp predvídavosti, ako uvádza NSSR, t.j. či mohol podnikateľ
Marianum predvídať, že jeho konanie bude posúdené ako zneužitie dominantného postavenia, za ktoré
jemožnémuuložiťpokutu.Vtomtoprípadesúduvádza,žepodnikateľMarianummalmožnosťpredvídať
zásah úradu v rámci cintorínskych a pohrebných služieb, keďže v tomto prípade nešlo o prvé správne

konanie, ktoré úrad v danom sektore viedol a ani o prvú uloženú pokutu. Okrem správnych konaní,
kde účastníkom bol priamo žalobca, úrad taktiež zasahoval vo vecne obdobných praktikách voči iným
typom subjektom (napr. rozhodnutie Rady vo veci Cintoríny Komárno). Úrad už v minulosti zasahoval
priamo voči podnikateľovi Marianum. Zásahy boli vyvolané neustálymi opakujúcimi sa sťažnosťami, cca
od roku 1992.
Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave konštatoval, že generálna klauzula

a jej interpretácia žalovaným, je dostatočnou pre rozhodnutie o určitom konaní ako o správnom delikte.
Taktiež je nesporné, že úrad pokutu v prípade zistenia porušenia zákona v súlade s princípom legality
a v spojení s ust. § 38 ods. 1 uložiť musí. Z hľadiska predvídavosti súd upozorňuje na skutočnosť, že
v danom prípade nešlo o prvý zásah úradu, nakoľko v danom sektore, úrad zasahoval voči viacerým
subjektom. Obdobné tipy praktík, ako preskúmavané, v tomto prípade boli riešené aj vo vzťahu k

iným subjektom a sektorom. Sektor cintorínskych a pohrebných služieb je predmetom ingerencie
úradu dlhodobo aj prostredníctvom využitia iných nástrojov ako priamych zásahov voči podnikateľom.
Podnikateľ Marianum bol účastníkom správneho konania už v minulosti, pričom šlo o praktiky s
rovnakým účelom a cieľom. V tomto prípade je potom podľa názoru súdu možné konštatovať, že princíp
predvídateľnosti bol zachovaný, nakoľko Marianum mal dostatočnú vedomosť o aplikácii zákona v

sektore ako aj o konkrétnych súťažných problémoch.
Na účely stanovenia výšky pokuty vychádzal teda žalovaný z jedného východzieho relevantného obratu
z cintorínskych služieb a to za rok 2005 (na rozdiel od roku 2007, ktorý bral do úvahy úrad), keďže tento
predstavuje obrat z cintorínskych služieb za posledné uzavreté účtovné obdobie, v ktorom sa účastník
konania dopustil porušovania. Rada úradu pritom vychádzala zo správnych údajov poskytnutých

účastníkom konania, t.j. relevantný obrat za rok 2005. Potom, čo rada úradu opravila samotný postup
vyčíslenia pokuty prvostupňovým orgánom v zmysle metodického pokynu, následne došlo k zmene
vyčíslenej pokuty. Rada úradu sa stotožnila s posúdením závažnosti tohto konania z hľadiska jeho
povahy, dopadu na trh, ako aj skutočnosti, že išlo len o trh lokálneho charakteru. Išlo o vykorisťovateľské
praktiky, pričom tieto sa štandardne považujú za menej závažné ako vylučovacie praktiky z pohľadu

rozsahu dopadov, ktoré sa prejavili v tomto prípade v získanom prospechu, malo však v tomto prípade
toto konanie väčší rozsah, ako predchádzajúce praktiky a úrad ho ohodnotil vyšším koeficientom za
závažnosť a to 3 % z relevantného trhu. Z hľadiska dĺžky trvania porušovania zákona, dochádzalo na
vymedzenom relevantnom trhu kontinuálne k porušeniu vykorisťovateľského charakteru a to počnúc
9.8.2004 (keď podnikateľ začal účtovať poplatok za likvidáciu hrobového pomníka), pričom od 29.3.2005

začal uplatňovať aj posudzovaný poplatok za likvidáciu kvetinových darov, do 31.7.2006. K zneužitiu
dominantného postavenia dochádzalo kontinuálne 3 roky. Výsledná suma pokuty tak bola ustálená na
235.200,-€,pričomtátopokutaneprevyšuje10%-tnézákonnémaximumzcelkovéhoobratupodnikateľa
predchádzajúcemu roku vydania rozhodnutia úradu tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 1 v spojení s § 10
ods. 3 zákona o ochrane hospodárskej súťaže.

Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k záveru totožnému so
záverom správneho orgánu a konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho
orgánu nedošlo k porušeniu zákona.

VI. Trovy konania

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., tak, že v konaní neúspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne,
dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

Vodvolanísamáuviesť,ktorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosleduje,protiktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.