Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 14, 2013

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/206/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613203756
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2013:7613203756.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: N.

Q., T.. X. X. XXXX, H. C. XXXX/XX, XXX XX G., právne zastúpená JUDr. Jánom Burocim, advokátom
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7, proti žalovaným: 1./ V.. S.Š. K., T.. XX. X. XXXX, H.
XXX XX R. XX, X./. Z. K., T.. XX. XX. XXXX, H. XXX XX R. XX, X./. V.. I. K., T.. X. X. XXXX, H. Č. XXXX/
XX, XXX XX H., všetci právne zastúpení Mgr. Jurajom Berčom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Zimná č. 59, o zaplatenie 700,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku sumu 700,- eur s 8,75 %-tným ročným úrokom z omeškania zo sumy 700,- eur od 24. 1.

2013 až do zaplatenia a trovy konania - náhradu súdneho poplatku vo výške 42,- eur.

Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku trovy právneho zastúpenia vo výške 388,56 eur na účet JUDr. Jána Burociho, advokáta
so sídlom v Spišskej Novej Vsi.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajší súd domáhala od žalovaných v 1. až 3. rade zaplatenia
sumy 700,- eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Zároveň požalovala
náhradu vzniknutých trov konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že dňa 29. 6. 2012 uzatvorila so
žalovanými v 1. až 3. rade zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov pre účely
prevádzkovania kaderníctva. Priestory sa mali nachádzať v budove č. súpisné XX, ktorá je zapísaná

na LV č. XXXX, v katastrálnom území G. T. D.. K spísaniu takejto zmluvy o budúcej zmluve došlo z toho
dôvodu, že žalovaní, teda vlastníci prenajímanej nehnuteľnosti, mali k 1. 10. 2012 zabezpečiť užívania
schopnosť predmetu nájmu k dohodnutému účelu. Nakoľko však predmet nájmu nebol spôsobilý k
prevádzke kaderníctva, k uvedenému dátumu sa nájomná zmluva neuzatvorila. Žalobkyňa listom zo dňa
18. 1. 2013 oznámila žalovaným, že od zmluvy o budúcej zmluve odstupuje z dôvodu, že stavebné práce
neboli dokončené a žalovaní nevyriešili stav po zatopení priestorov, čo malo za následok nemožnosť
využitia priestorov na prevádzku kaderníctva. Žalobkyňa uhradila žalovaným preddavky na nájomné v

úhrne vo výške 700,- eur, k čomu predložila príjmový pokladničný doklad a bankový príkaz na úhradu.
Uvedená suma predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaných, ktorí získali tento prospech z právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Žalobkyňa vyzvala žalovaných ešte pred podaním žaloby k úhrade dlhu, na čo
však títo nereagovali, preto sa domáha zaplatenia dlžnej sumy predmetnou žalobou.

Súd vydal dňa 27. 3. 2013 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v 3. rade prostredníctvom
právneho zástupcu odôvodnený odpor v zákonnej lehote. V jeho odôvodnení uviedol, že žalovaná
podpisom zmluvy o budúcej zmluve vstúpila do užívania prenajatých priestorov a suma 280,- eur nebolapreddavkom na nájomné, ale v zmysle článku IV. ods. 4 predmetnej zmluvy sa jednalo o náklady
vynaložené na požiadanie a pre potreby navrhovateľky, ktoré žalovaný použil na investície do daného
priestoru.

V ďalšom uviedol, že zmluva o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov bola uzatvorená z toho
dôvodu, že žalobkyňa potrebovala preukázať Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny skutočnosť, že bude
mať podnikateľský priestor, reálne však začala tento priestor užívať oveľa skôr, ako mala byť uzatvorená
riadna nájomná zmluva. Poukázal na to, že už v zmluve o budúcej zmluve bolo dohodnuté, že za
užívanie priestorov bude navrhovateľka platiť budúcemu prenajímateľovi, v opačnom prípade by došlo k

bezdôvodnému obohateniu na jej strane tým, že by užívala priestory bezodplatne, a to bez ohľadu na to,
či už začala, alebo sa ešte iba pripravovala na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Pravým dôvodom,
prečo nedošlo k uzavretiu riadnej nájomnej zmluvy podľa názoru žalovaného je to, že podnikateľský plán
navrhovateľky nebol schválený, čo vyplýva zo Živnostenského registra, podľa ktorého má žalobkyňa
živnostenské oprávnenie pozastavené od 1. 6. 2012 do 31. 5. 2015. Z uvedeného žalovaní vyvodili,
že žalobkyňa ani nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť - kaderníctvo, na ktorú mal byť prenajatý

podnikateľský priestor určený, a to je pravý dôvod, prečo nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy.
Žalovaný v 3. rade v odpore popísal práce, ktoré boli vykonané na príprave budúceho prenajatého
priestoru pre žalobkyňu, do ktorých investoval spolu 1.434,87 eur. K tomu uviedol, že žalovaní žalobkyni
nič nedlhujú, ich náklady v súvislosti s potrebami žalobkyne prevýšili platby prijaté od nej, a teda sa
v žiadnom prípade na jej úkor neobohatili. Poprel, žeby dôvod na nepristúpenie k uzavretiu nájomnej

zmluvy bol ten, ktorý uvádza žalobkyňa v návrhu a navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú. V ďalšom konaní právny zástupca žalovaného v 3. rade na základe splnomocnenia zo
dňa 24. 9. 2013 zastupoval aj žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade sa pojednávania
osobne nezúčastňovali. Ich právny zástupca nenavrhoval ich k veci vypočuť s odôvodnením, že títo o
skutočnostiach, ktoré sa týkali predmetnej zmluvy a prestavby prenajímaných priestorov nemali žiadne

vedomosti. Všetky záležitosti v ich mene vybavoval žalovaný v 1. rade, ktorý to v účastníckej výpovedi
potvrdil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne a žalovaného v 1. rade, ich právnych zástupcov,
za použitia dôkazných listín - zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, výpisu z LV
č. XXXX, XXXX v katastrálnom území G.Š. T. D., kópie príjmového pokladničného dokladu, kópie

výpisu o bankovom príkaze na úhradu zo Slovenskej sporiteľne, a. s., odstúpenie od zmluvy o budúcej
zmluve, predžalobná výzva s pripojeným podacím lístkom, fotodokumentácie prenajímaných priestorov,
potvrdenia o pozastavení prevádzkovania živnosti a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa ako budúca nájomkyňa a žalovaní v 1. až 3. rade ako budúci prenajímatelia uzavreli podľa §
50a Občianskeho zákonníka Zmluvu o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov dňa 29. 6. 2012.

Predmetom budúceho nájmu boli nebytové priestory s podlahovou výmerou 32,49 m2 situované na
prízemí budovy č. súpisné XX, na ulici W. D. G. T. D., ktoré podľa textu nájomnej zmluvy v článku č. I sú
zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území G. T. D.. Podľa predmetného listu vlastníctva súd zistil,
že na tomto je zapísaná iba parcela 115 o výmere 802 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorá je v 1/2-
ici vo vlastníctve žalovaných v 1. a 2. rade a v 1/2-ici žalovaného v 3. rade. Dom č. XX je postavený na

tejto parcele a je zapísaný na LV č. XXXX v katastrálnom území G. T. D. v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných v 1. až 3. rade tak, ako je uvedené na LV č. XXXX. Účastníci zhodne potvrdili, že išlo o
neúplný zápis listu vlastníctva v predmetnej zmluve, pričom všetci dobre vedeli, o akú nehnuteľnosť na
prenájom sa jedná.

Žalobkyňa v účastníckej výpovedi uviedla, že pri podpise tejto zmluvy prevzala od žalovaného v 1.

rade kľúče od prenajímaných priestorov, ktoré pozostávajú z dvoch miestností, ktoré však v skutočnosti
nikdy na prenájom nevyužívala. Zároveň sa s ním pri podpise zmluvy ústne dohodla, že zaplatí mu
predbežne 280,- eur ako budúce nájomné za prvé dva mesiace. Odmietla tvrdenie žalovaného, žeby
tieto peniaze mohol použiť na opravu jeho nehnuteľnosti, resp. na prípravu priestorov kaderníctva.
Následne však došlo k okolnostiam, pre ktoré od zmluvy odstúpila a nakoľko ona nikdy priestory na

prenájom nevyužívala, žaluje žalovaných o vrátenie týchto peňazí. Potvrdila, že so žalovaným v 1. rade
sa dohodla o spôsobe prípravy priestorov na ich využitie pre prevádzku kaderníctva. Konkrétne sadohodli, že v každej miestnosti bude vybudované okno a z dôvodu, aby prevádzka bola odsúhlasená
aj hygienou, aby sa tam vybudovalo WC. Ona pre účely využívania priestorov na týchto úpravách
trvala a bola aj nápomocná žalovanému v 1. rade s vybavovaním záležitostí na hygiene a podobne. Pri

iných - stavebných prácach nepomáhala. V septembri 2012 ju žalovaný v 1. rade pýtal ďalšie peniaze,
konkrétne, aby zaplatila nájomné za mesiace september a október 2012. Rozhovor prebehol telefonicky,
takže svedkov o tomto tvrdení nemá. Nakoľko ona mala o tieto priestory veľký záujem, zaplatila mu
ďalších 420,- eur ako predbežné nájomné za ďalšie tri mesiace. Spolu mu takto zaplatila 700,- eur -
ako nájomné za päť mesiacov. Zmluva mala byť uzavretá najneskôr od 1. 10. 2012, takže od tohto

dátumu ona počítala, že bude platiť nájomné. Stalo sa však to, že ešte v polovici októbra boli priestory nie
stavebnedopracované,očompredložilasúdufotodokumentáciuanavrhlavýsluchsvedkov-jejmatkuZ.
Q., priateľa C. G. a sestru F. Q.. Na výsluchu prvých dvoch svedkov neskôr netrvala z dôvodu, že priateľ
sa nachádza v cudzine. Priestory boli neužívania schopné nielen v októbri, ale aj v novembri, decembri
a v ďalších mesiacoch, pretože došlo k zatečeniu stien vodou a následnej plesni, hlavne v jednej
miestnosti. V novembri zistila, že v priestoroch nie je zavedená elektrika, preto po poučení z elektrárni

žalovanému v 1. rade priniesla aj písomnú žiadosť o revíziu elektrickej energie, ktorá bola urobená podľa
nej až v polke decembra. Ešte v decembri mala o tieto priestory záujem a žiadala žalovaného v 1. rade
opakovanetelefonicky,abybolipriestorypripravenéaužívaniaschopné.Tenvšakjejtelefonátynedvíhal,
odmietal s ňou komunikovať a následkom týchto udalostí ona dňa 18. 1. 2013 odstúpila od zmluvy, o
čom predložila písomný doklad. Toto odstúpenie písomne aj s potvrdením, že preberá kľúče, podpísal

žalovaný v 1. rade. Tento právny úkon žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nekomentoval a následne
dňa 6. 2. 2013 našla žalobkyňa na internete inzerát o prenájme týchto priestorov, o čom súdu predložila
písomný dôkaz. V závere uviedla, že nie je si vedomá, aby svojím konaním poškodila žalovaných, v
žiadnom prípade peniaze im nedávala na prestavbu priestorov. Peniaze odovzdávala s vedomím, že
700,- eur predstavuje predbežné nájomné, ktorého vrátenia sa titulom bezdôvodného obohatenia od

žalovaných domáha.

K tvrdeniu žalovaného v 1. rade, že nevyužívanie priestorov a nemožnosť podpísania zmluvy o
nájme spôsobila ona, nakoľko mala prerušenú živnosť od 1. 6. 2012, vysvetlila, že na schválenie
podnikateľského plánu musela uviesť konkrétne priestory, kde prevádzku kaderníctva bude vykonávať.
Nakoľko tieto pripravené neboli, nemohla takýto plán vypracovať a predložiť na schválenie. Neskôr si

našla priestory v budove bývalej Baníckej školy v Spišskej Novej Vsi a tieto konkrétne priestory má aj
uvedené v podnikateľskom pláne.

Žalovaný v 1. rade vypovedal, že skutočnosti popísané žalobkyňou sú pravdivé. Tak, ako ona
vypovedala, sa aj udiali, avšak s tým rozdielom, že sumu - 280,- eur, ktoré od žalobkyne pri
podpise zmluvy prevzal, prevzal ako istinu vo výške dvojmesačného nájmu, avšak nie ako predbežné

nájomné. Dodal však, že vyslovene nepovedal žalobkyni, že túto sumu použije na prestavbu budúcich
prenajímaných priestorov. Žalovaný ďalej uviedol, že so žalobkyňou sa otvorene rozprávali, že on
nezačne so stavebnými úpravami, kým nebude zaplatených 280,- eur. Za ďalšie peniaze 420,- eur
vykonal ďalšie stavebné práce podľa pokynov žalobkyne. Vybudoval dve okná a WC. Zvyšok sumy, ktorá
podľa konečného výpočtu bola vo výške asi 1.400,- eur, pokryl z peňazí svojich a jeho manželky. Syn -

žalovaný v 3. rade na prestavbu finančne neprispel. Žalovaný vypovedal, že v októbri telefonicky vyzval
žalobkyňu, aby zaplatila ďalších 420,- eur na stavebné práce. Dodal, že prívod elektriny do prenajatých
priestorovbolzrealizovanývnovembri2012I.Y.,pričomrevíznasprávaktomunebolapotrebná.Budúce
prenajímané priestory boli napojené na celkový prívod elektrickej energie v obytnom dome. V januári
2013 bolo možné spísať nájomnú zmluvu so žalobkyňou, a preto jej odmieta vrátiť sumu 700,- eur

a zvažuje od nej žiadať zvyšnú sumu za vykonané investície pri prestavbe budúcich prenajímaných
priestorov.

Žalobkyňa trvala na svojom tvrdení, že s určitosťou ona odovzdávala a žalovaný preberal od nej sumu
najprv 280,- eur a potom 420,- eur ako preddavok za nájom prenajímaných priestorov, ktoré mala na
základe zmluvy o budúcej zmluve najneskôr od 1.10. 2012 využívať na podnikateľské účely. Dodala,

že žalovaný v 1. rade klame, keď tvrdí, že telefonicky v októbri jej mal oznámiť, že peniaze potrebuje
na prestavbu priestorov. Žalovaný v 1. rade zase trval na svojej výpovedi. Nenavrhol žiadnych svedkov,
ktorí by mali preukázať jeho tvrdenie. Žalobkyňa trvala aj na ďalšom tvrdení, že nie jej vinou, ale vinou
žalovaného v 1. rade, resp. žalovaných v 1. až 3. rade nedošlo k spísaniu nájomnej zmluvy a že zdôvodu nespôsobilosti prenajímaných priestorov na ich využitie k podnikateľským aktivitám, konkrétne
na otvorenie prevádzky kaderníctva, bola nútená odstúpiť od zmluvy o budúcej zmluve.

Súd na zistenie pravdivosti tvrdenia účastníkov konania vypočul svedkyňu navrhnutú žalobkyňou - jej

sestru F. Q.. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že ona bola priamo prítomná pri jednaní o prenájme
sporných priestorov v dome žalovaných. Bola prítomná pri ohliadke, kde bol prítomný žalovaný v 1. rade,
s ktorým bolo dohodnuté, že priestory pripraví na prevádzkovanie do 1. 10. 2012. Bola pri rozhovore,
keď on jej sestre povedal, že mu má zaplatiť predbežné nájomné za prenajaté priestory. Ona sama mu
priamo položila otázku, či suma vo výške dvojmesačného nájomného, teda priamo peniaze vo výške

280,- eur, ktoré mu žalobkyňa má dať, bude predstavovať nájomné za prenajaté priestory. Žalovaný jej
odpovedal, že je to teoreticky ako keby záloha za prenajaté priestory, resp. keby si to ona rozmyslela, tak
peniaze jej nevráti. Svedkyňa ďalej uviedla, že prenajímané priestory boli v katastrofálnom stave, bol tam
uložený stavebný materiál, k čomu sa žalovaný v 1. rade vyjadril, že tento odpratá. Svedkyňa uviedla, že
má vedomosť, že koncom novembra jej sestra vyplatila žalovanému v 1. rade ďalších, asi 400,- eur. Vie
to s určitosťou, lebo sestra si chcela vtedy od nej požičať na zaplatenie ďalšieho nájomného za priestory,

o ktoré ona mala veľký záujem. Svedkyňa dodala, že s určitosťou žalobkyňa priestory nevyužívala,
nakoľko jej povedala, že sa ešte stále rekonštruujú. S určitosťou potvrdila, že sestra jej nikdy nehovorila,
žeby tieto peniaze mali byť žalovaným v 1. rade využité na iné účely ako na predbežné nájomné.

Potvrdila, že v sporných priestoroch boli vybudované v každej miestnosti okná (po jednom navyše) a
bolo vybudované WC asi v polovičke novembra. V tom období však priestory boli naďalej v zlom stave.

Predovšetkým boli zatečené steny vodou, hlavne v jednej miestnosti a aj keď bola už polovica novembra,
priestory sa nedali využívať. Boli naďalej zapratané materiálom a nebolo tam zavedené kúrenie. V jednej
miestnosti bola viditeľne mokrá stena a tvorila sa už pleseň. Od sestry mala informáciu, že nebola tam
robená revízia elektriky a kúrenie si mala zabezpečiť žalobkyňa sama. Potvrdila, že koncom novembra a
začiatkom decembra sa jej sestra pokúšala so žalovaným v 1. rade skontaktovať, avšak on jej odmietal

zdvíhať telefóny, na čo následne jej sestra k nájomnej zmluve nikdy nepristúpila.

Súd sa oboznámil s dôkazným materiálom predloženým žalobkyňou - fotodokumentáciou priestorov,
ktoré mali byť predmetom budúceho nájmu, z ktorej je viditeľné poškodenie - zatečenie steny a pleseň
plafónu.

Žalovaný v 1. rade potvrdil, že sa jedná o fotodokumentáciu priestorov, ktoré boli predmetom zmluvy

o budúcej nájomnej zmluve.

Podľa § 50a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej
doby uzavrú zmluvu; musia sa však pri tom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby
vyhlásenie vôle bolo naradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté.

Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery
zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z vykonaného dokazovania vzal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu
zmluvy o budúcej zmluve o nájme nebytových priestorov, pričom vychádzajúc z článku III predmetnej
zmluvy a hlavne podľa výpovedí žalobkyne a žalovaného v 1. rade možnosť spísania nájomnej zmluvy

bola dátumovaná najneskôr k 1. 10. 2012. K uzavretiu nájomnej zmluvy však od tohto dátumu nedošlo,a preto žalobkyňa dňa 18. 1. 2013 od predmetnej zmluvy odstúpila. Žalovaný v 1. rade toto odstúpenie
akceptoval, čo aj písomne potvrdil. Nakoľko tento vystupoval aj v mene žalovaných v 2. a 3. rade,
súd má zato, že odstúpenie od zmluvy je účinné aj voči týmto účastníkom konania. Z dokazovania

jednoznačnevyplynulo,žekodstúpeniuodzmluvydošloztohodôvodužebudúceprenajímanépriestory
k dohodnutému dátumu spísania nájomnej zmluvy neboli pripravené a žalobkyňa teda nemohla v
takýchto priestoroch začať vykonávať svoju podnikateľskú činnosť - prevádzku kaderníctva. Žalovaný v
1. rade opakovane tvrdil, že tomu tak nebolo. Avšak súdu nepredložil žiadne dôkazy o svojom tvrdení,
naopak žalobkyňa fotodokumentáciou a svedeckou výpoveďou potvrdila, v akom stave sa budúce

prenajímané priestory nachádzali. Súd má zato, že miestnosti, ktoré sú zatečené vodou a plesnivé,
nie sú v žiadnom prípade využívania schopné na prevádzkovanie kaderníctva. K otvoreniu takejto
prevádzky by nedošlo predovšetkým z dôvodu, žeby nebol žalobkyni daný súhlas zo strany hygieny
a iných kompetentných inštitúcií. Tvrdenie žalovaného, že práve žalobkyňa mala spôsobiť nemožnosť
uzavretia nájomnej zmluvy, lebo nemala schválený podnikateľský plán, súd hodnotí ako tendenčné
a účelové, nakoľko opak je pravdou, že jeho schválenie bolo podmienené vymedzením konkrétnych

priestorov na podnikanie.

Z dokazovania jasne vyplynulo, že záväzok, ktorý vyplýval zo zmluvy o budúcej zmluve zanikol pre
okolnosti, ktoré boli zavinené žalovanou stranou. Navyše obe strany akceptovali odstúpenie od zmluvy,
totoboloplatnéaúčinné,apreto,pokiaľžalobkyňauhradilažalovanémuv1.radepreddavokzanájomné
vo výške 700,- eur, s poukazom na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že išlo o

plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, má právo na vrátenie
takto vzniknutého bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných.

Právny zástupca žalovaných však tvrdil, že k bezdôvodnému obohateniu nedošlo, nakoľko žalobkyňa
poskytovala uvedené sumy žalovanému v 1. rade ako preddavok na financovanie prestavby budúcich
prenajímaných priestorov. Takéto tvrdenie žalovaných však nebolo v tomto konaní žiadnym spôsobom

preukázané, práve naopak, žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia (výpoveď svedkyne
a písomný text zmluvy o budúcej zmluve), že na výzvu žalovaného v 1. rade mu poskytla preddavok
na nájomné za prvých päť mesiacov, ktoré by mala platiť od 1. 10. 2012, keď by došlo k podpísaniu
zmluvy o nájme. Súd neuveril tvrdeniu žalovaného, že on ju mal telefonicky vyzývať k zloženiu peňazí,
ktoré on má použiť na investície do prestavby. Žalovaný o tomto tvrdení súdu nepredložil žiadne

dôkazy, nenavrhol vypočuť žiadnych svedkov, takže súd takéto jeho tvrdenie hodnotí pre daný prípad
len ako účelové a tendenčné. Súd má zato, že žalovaný si mylne vysvetľuje postavenie budúceho
prenajímateľa v zmluve o budúcej zmluve. V článku IV. ods. 4 predmetnej zmluvy o budúcej zmluve
je jasne a zrozumiteľne napísané, že budúci nájomca má vyplatiť budúcemu prenajímateľovi istinu vo
výške dvojmesačného nájmu 280,- eur, avšak táto časť zmluvy nehovorí ďalej o tom, že táto suma má

byť použitá na investície pri prestavbe prenajímaných priestorov. Pokiaľ žalovaný, ako autor tejto zmluvy,
mal takéto niečo na mysli, bol povinný jasne a zrozumiteľne túto požiadavku do textu zmluvy zapísať tak,
aby žalobkyňa ako budúca nájomkyňa jeho návrh zrozumiteľne pochopila. V danom záväzkovom vzťahu
však k tomu nedošlo. Naopak žalobkyňa opakovane tvrdila, že pri odovzdávaní peňazí postupovala
v zmysle článku IV. ods. 4 predmetnej zmluvy a peniaze odovzdávala s jasným úmyslom zaplatiť

preddavok dvojmesačného nájomného.

Tvrdenie právneho zástupcu žalovaného, že žalovaní majú nárok na prevzaté peniaze s odkazom na
článok VI. ods. 4 predmetnej zmluvy, je tak isto tendenčné, účelové a mylne interpretované. Citované
osobitné dojednanie sa vzťahuje na prípad a na situáciu, kedy už došlo k uzavretiu zmluvy o nájme a
následne by bol tento nájomný vzťah ukončený. V danom prípade však vôbec ani nedošlo k spísaniu

nájomnej zmluvy. Žalovaný použil od žalobkyne peniaze, ktoré prevzal bez akéhokoľvek právneho
základu a jeho tvrdenie, že má nárok aj na ďalšie financie, ktoré vložil na investície do vlastnej
nehnuteľnosti, je pre daný prípad irelevantné a súd sa týmto tvrdením nezaoberal, nakoľko žalovaní v
tomto konaní protinávrh nepodali.

Súd sa zaoberal aj ďalšou skutočnosťou, a to či žalovaní nemajú nárok na sumu 280,- eur s odkazom na

článok VII. ods. 2 zmluvy o budúcej zmluve. Nakoľko však z dokazovania jednoznačne vyplynulo, že k
nemožnosti uzavretia zmluvy o nájme došlo zavinením žalovaných, následkom čoho došlo k odstúpeniuodzmluvyzostranybudúcehonájomcu,pretosúdmázato,žežalovanínemajúprávonazmluvnúpokutu
vo výške 280,- eur, nakoľko zmluvná pokuta je sankciou voči tomu, kto protiprávny alebo iný stav zaviní.
Výsledky dokazovania potvrdili opak, a preto súd určil žalovaným povinnosť zaplatiť aj sumu 280,- eur

žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a jeho právneho posúdenia súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade k zaplateniu dlžnej sumy spoločne a nerozdielne. Z
dokazovania vyplynulo, že celú sumu prevzal iba žalovaný v 1. rade, túto investoval do nehnuteľnosti,
ktorá je v podielovom spoluvlastníctve všetkých žalovaných, takže došlo k obohateniu nielen žalovaného

v 1. rade, ale aj jeho manželky a syna. Títo však s predmetnými financiami nedisponovali, a preto k
plneniu by mal pristúpiť predovšetkým žalovaný v 1. rade a splnením si jeho povinnosti takto zanikne
aj povinnosť ostatných žalovaných.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Nakoľko žalovaní boli k zaplateniu, resp. k vydaniu bezdôvodného obohatenia písomne vyzvaní

predžalobnou výzvou zo dňa 1. 2. 2013, na ktorú nereagovali, dostali sa takto do omeškania, súd priznal
žalobkyni ňou požadované zákonné úroky z omeškania podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni, ktorá mala v
konaní plný úspech, ich náhradu. Určil žalovaným v 1. až 3. rade zaplatiť náhradu súdneho poplatku vo
výške 42,- eur a trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Jána Burociho, advokáta so sídlom v Spišskej

Novej Vsi vo výške 388,56 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb. Trovy pozostávajú z 6 úkonov po 56,95 eur (príprava a prevzatie veci,
spísanie a podanie žaloby, písomné vyjadrenie k odporu, porada s klientom 1x, 2x účasť na pojednávaní
v dňoch 25. 9. 2013, 14. 10. 2013), 6x 7,81 eur - režijný paušál. Nárok za dva úkony súd právnemu
zástupcovi nepriznal, a to za návrh na vykonanie dokazovania a ďalšiu poradu s klientom, nakoľko tieto

súd hodnotí vzhľadom na charakter a trvanie sporu za účelové a neprimerane vypočítané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.